Temný únik 21

Jordana sa bezmocne zrútila do kresla v Salvatorovom paláci. Casey sa prebudila až nasledujúce ráno s prázdnym pohľadom, apatická, neschopná súvislej vety. Akoby ani nebola s nimi.

Jasmine, jej matka, ich uistila, že podobné kúzlo využila mnohokrát, ale nikdy svoju dcéru v podobnom stave nevidela. Zažila znechutenie, odpor a hrôzu, ale nikdy takúto paniku a traumu. Ani jej nepokrvné tety nepomohli, len pri nej zúfalo sedeli a pokúšali sa získať od nej akúkoľvek reakciu.

„Nikdy som nemala súhlasiť. Casey riskovala kvôli nám,“ preklínala sa Jordana.

„Ani ona nemohla vedieť, čo sa môže stať,“ krútila hlavou Jasmine, oči červené od plaču. Sedela na kolenách svojho manžela Willa, šéfa Salvatorovej ochranky. Aj ten sa tváril ako zbitý pes. „Nerozumiem tomu. Vedela o zabíjaní, ktoré sa udialo. Nemohlo byť horšie než keď navštívila koncentráky.“

„Cateline musela umrieť hroznou smrťou,“ premýšľal George sediaci na operadle vedľa manželky. „Možno bola mučená.“

„Opakujem – koncentráky,“ povedala Jasmine vážne. „Myslíš, že ste v stredoveku dokázali to čo Mengele? Nie. Casey musela uvidieť niečo... neobyčajné.“

Ich temné úvahy prerušil príchod Salvatora s kráľovnou Erin po boku. Kráľ sa tváril akoby zjedol citrón a v ruke zvieral mobil.

„Niečo nové?“ nádejala sa Danny.

„Bosorky sa rozhodli dať Casey ďalšie sedatívum a napojiť ju na infúziu. Odmietala vodu aj jedlo. Mrzí ma to.“

Jasmine sa rozplakala. Jordana ju túžila povzbudiť, ale cítila sa vinná. Bude Casey ešte niekedy ako predtým?

„Čo teda urobíme?“ Georgeova nervozita napĺňala Jordanine nozdry a nedávala jej pokoja.

Salvator zaškrípal zubami. „Je ešte jedna osoba, ktorá by niečo mohla vedieť.“ Nešťastne sa nadýchol. „Čoskoro dorazí.“

„Kto?“ opýtala sa Danny, hoci tušila odpoveď.

„Brian,“ zasyčal Salvator. Ešte stále svojmu predchodcovi a niekdajšiemu najlepšiemu priateľovi neodpustil, že opakovane ohrozoval členov jeho kráľovstva.

„On sem príde dobrovoľne? Keď je na jeho hlavu vypísaná odmena?“ George nadvihol obočie.

„Na dnešok má milosť. Jej nápad,“ obviňujúco ukázal na Erin. Nevedel, že kontakt naňho musela vyprosiť od Zoe.

Než sa stihla začať hádať, v obývacej miestnosti sa objavil portál v podobe strieborného víru a z neho vystúpil Brian, ako obvykle oblečený v svetlých odtieňoch, stále nebezpečne príťažlivý a to aj bez zbraní. Hnedými očami rýchlo preskúmal okolie, ale ak ho aj zastrašila prítomnosť kráľovej ochranky ukrytej v tieňoch, nedal to na sebe znať.

„Salvator, Erin,“ pozdravil dvojicu pred sebou.

Obaja len strnulo kývli hlavami.

„Tak čo je také nehorázne dôležité, že ste využili pohotovostný kontakt na niekoho, ako som ja?“ prehovoril zľahka a uvelebil sa v Salvatorovom obľúbenom kresle.

„Ty sa vieš premiestňovať a do Dánska sme museli letieť lietadlom?!“ okríkla ho Danny.

„Náš drahý Salvator má okolo ostrovov silnú magickú bariéru,“ objasnil jej sucho. „Len teraz ju na hodinu zdvihol. Ale pre to tu nie som. Čo potrebujete?“

Danny si s Georgeom vymenila obozretný pohľad. Majú na výber? Prepálila Briana pohľadom. „Náhrdelník z Aleppa. Hovorí ti to niečo?“

Napriek bolesti silnej ako náraz tanku sa Brianovi podarilo zachovať si neutrálny výraz. „Áno. Stratil sa pred takmer tisícročím. A než sa opýtaš, nie, neviem kde je.“

„Ale vieš viac,“ uvedomila si. „Jeho posledná majiteľka, Cateline, žila v dobách tvojho kraľovania. Povedz nám všetko. Je možné, že po ňom pátra Julius.“

Povedať im všetko? Ani keby svine lietali! Upokojil svoje rozbúšené srdce, pred očami krvavá scéna, ktorá ho dodnes straší v tichu noci. „Julius po ňom pátra, áno. Dúfa, že ním ovládne tigre a ich pomocou vlkov,“ potvrdil ich dohady. „Ale čo som vám povedal je pravda. Náhrdelník sa stratil a ani ja som ho nenašiel.“ Na tvári mu trhlo svalom. Keby len tušili, ako veľmi túži nájsť poslednú cennosť, ktorá po Cateline zostala... Uctiť si jej pamiatku tým, že zachráni tigre, ktoré tak milovala a pre ktoré s ním neušla už v deň, keď zistila, že čaká jeho dieťa.

Opäť ním prešla surová bolesť, tentoraz taká silná, že sebou trhla aj Erin. Čo ako potláča svoje schopnosti Pramatky upírov, táto emócia do nej narazila ako buldozér. Zvedavo pozrela na Briana, ale ten sa rýchlo obrnil ľadovým pokojom.

„A Cateline? Mohla ho niekomu dať?“ nenechala sa odbiť Danny. Salvator jej totiž pohľadom naznačil, aby nespomínala Caseyin stav. Brian má na ňu ťažké srdce po tom, čo mu ukradla jednu z magických kníh, ktoré tak usilovne zbiera.

Zaváhal len na sekundu. O túto informáciu sa musí podeliť. Ona by to tak chcela. Prudko vydýchol a prehrabol si vlasy. „Pozrite, veľa toho neviem. Cateline poznala moc náhrdelníka a skutočne sa ho vzdala. Dala ho do úschovy strážcom jednej z magických kníh. Rodu De León. Julius síce dostal posledného potomka, ale nie knihu. To je celá pravda.“ Vysilene sa oprel a zaklonil hlavu.

Magické knihy dodnes patria k najmocnejším artefaktom. Kedysi boli rozdelené medzi niekoľko ľudských rodov, ktoré mali za úlohu ich strážiť, pretože nešli zničiť a mágia v nich je príliš nebezpečná. Tie rody sa roztrúsili po celej planéte, chrániac ich vlastným životom. Až kým viac než polovicu neukradol Brian. Snahou každého sa teda stalo zaistiť, aby nemal kompletný set, inak... nuž, inak sa môže stať niečo veľmi, veľmi zlé.

„De León?“ Salvator prešiel k náprotivnej stene. „Carmen je jeho poslednou dedičkou.“

„Carmen pred viac ako rokom uniesol Julius a umučil ju na smrť. Priznávam, premenil som ju. Ale knihu už pri sebe nemala, keď ju dostal.“

„Ako je to možné?“

Mykol plecami. „Myslela si, že som to ja kto po nej ide. Zverila ju akejsi kamarátke, keď bola v Amerike. Ibaže sama nevie, o koho išlo. Poznali sa len chvíľu a jediné čo vie je, že bola nesmrteľná a poznala zákonitosti mágie. Predstavila sa ako Kassandra, ale nebolo to jej skutočné meno. Kniha je nadobro stratená a ak mi neveríte, môžem priviesť Carmen, aby vám to potvrdila.“

Jordana zastonala. Ďalšia slepá cesta. Aká je šanca, že táto Kassandra bude naďalej unikať pred niekým tak mocným, ako je Julius?

Casey sa strhla, keď zistila že jej teta Skye chce pichnúť ďalšie sedatívum. „Nie!“ Odtiahla sa. Bezvedomie tú strašnú spomienku nevypudí.

„Miláčik, si úplne bledá a...“

Bosorka pokrútila hlavou. Vlasy mala strapaté a cítila hlad. Ibaže všetko nepohodlie potláčala otupenosť a hrôza. „Zvládnem to.“ Masírovala si spánky. „Kde je Jordana? Musím jej povedať niečo veľmi dôležité.“

„V obývačke.“

Roztrasene vstala a otestovala, či ju bosé nohy unesú. Na sebe mala len voľnú bielu košieľku. Cupitala chodbami a kdesi uprostred narazila na trochu nervóznu Aislin. Ľudská žena sa falošne usmiala a stiahla si vyťahané rukávy pulóvra až k dlaniam. „Casey. Ako ti je?“

Mizerne ako ešte nikdy. „Poradím si. Potrebujem hovoriť s Danny.“ A urýchlene odbehla.

Aislin si vydýchla a zavrela sa v ordinácii. Keď si bola istá, že ju nikto neuvidí, vyhrnula si rukávy a odhalila modrinami posiate ruky s niekoľkými krvácajúcimi ranami. Nastriekala si na ne dezinfekciu a obviazala ich. Do očí sa jej tisli slzy. „Bohovia, čo sa to so mnou deje?“

Casey sa zastavila pred vchodom do nadrozmernej obývačky, pretože v nej uvidela Briana. Srdce sa jej rozbúchalo ako o preteky. Pred očami sa jej zjavila jeho zmučená tvár, keď v Cateline vyhasol život. Takmer znovu upadla do melanchólie. Zachytila však časť jeho slov: „Carmen pred viac ako rokom uniesol Julius a umučil ju na smrť. Priznávam, premenil som ju. Ale knihu už pri sebe nemala, keď ju dostal. Myslela si, že som to ja kto po nej ide. Zverila ju akejsi kamarátke, keď bola v Amerike. Ibaže sama nevie, o koho išlo. Poznali sa len chvíľu a jediné čo vie je, že bola nesmrteľná a poznala zákonitosti mágie. Predstavila sa ako Kassandra, ale nebolo to jej skutočné meno. Kniha je nadobro stratená a ak mi neveríte, môžem priviesť Carmen, aby vám to potvrdila.“

Prekvapene vošla z tmavej chodby do svetla. Okamžite na nej pristáli všetky pohľady. Len Brianov sa ju pokúšal usmrtiť.

„Ale ale, bosorka. Myslel som si, že ťa už neuvidím.“

Skutočne sa snažila v sebe nájsť nenávisť. Pátrala v každom kútiku svojej duše, ale zistila, že ju nahradil odlišný, neznámy pocit ktorý sa bála pomenovať. „To sme dvaja,“ odpovedala sucho.

„Neopováž sa ublížiť jej, Brian,“ varoval ho Salvator, pripravený skočiť po ňom.

Nebezpečný upír sa s ňou pretláčal pohľadom. Keď sa videli naposledy, bodla ho do hrude, potvora malá! „Vyzeráš ako z hororu,“ posmieval sa jej.

„Nesprávne použité kúzlo. Povedal si, že Carmen žije?“

„Áno, žije. Ale ako si sama mohla svojho času vidieť, jej knihu nemám.“

Zasyčala. Videla, ktoré knihy už pozbieral a Carmeninu skutočne nemal. Brian však narážal na niečo iné. Na obeť, ktorú priniesla, aby mu jednu z kníh ukradla.

Jordana vstala a postrčila Casey za seba. „Nechaj ju. Ak nám nemáš viac čo povedať, odíď.“

Naposledy na bosorku vyceril zuby a vstal. „Ešte sa uvidíme, malá Casey.“ Otvoril portál a otočil sa k Salvatorovi. „Číslo, na ktorom si ma kontaktoval, nechám ešte týždeň aktívne. Pre dobro nás všetkých dúfam, že zabránite Juliusovi dostať sa k náhrdelníku.“ A zmizol.

Jasmine okamžite priskočila k zoslabnutej Casey. „Ako ti je? Čo si videla? Mysleli sme si, že sme ťa stratili.“

Bosorka smrkla. „Nič, mami. Len to bolo... traumatickejšie, než som čakala. Cateline zomrela strašnou smrťou.“

„Akou?“

Pokrútila hlavou. Nedokázala zo seba dostať správne slová. „Ak som správne pochopila, náhrdelník sa má nejako nachádzať v Carmeninej knihe?“

„Je to jediné bezpečné miesto,“ potvrdila Danny.

Casey prikývla a zložila si nenápadnú retiazku s medailónom. Ten otvorila a vypadol z neho drobný predmet, ktorý sa začal zväčšovať, až mala v ruke ťažkú, ošúchanú knihu. „Prosím. Carmenina kniha.“

Salvatorovi klesla sánka. Jordane tiež.

„A-ako je to možné?“ zakoktala sa Jasmine. „Ty si ju mala po celý čas?“

Prikývla. „S Carmen som sa stretla v Amerike a keď som zistila, že je na úteku, chcela som jej pomôcť. Nanešťastie nás jej prenasledovatelia nakoniec našli. V poslednej chvíli mi zverila knihu a poslala ma preč. Až dodnes som bola v tom, že umrela.“ Zotrela si slzu. „Nepovedala som jej svoje skutočné meno, pretože v Štátoch som tak trochu hľadaný zločinec.“

„Preto si bola tak ochotná ísť proti Brianovi,“ uvedomila si Jasmine. „Vôbec ti nešlo o pomoc upírom, ale o pomstu!“

„Nepopieram. Bola som v tom, že to on ju zabil.“

„Prečo si nám to nepovedala?“ vytkol jej Salvator.

„Máš tu Brianovho špióna,“ pripomenula mu. „Prisahala som Carmen, že knihu ochránim. A to som urobila.“ Podala ju kráľovi. „Je tvoja.“

Posvätne si prebral ťažký predmet. Stále nemohol uveriť, že ju mal priamo pod nosom. „Ďakujem, Casey,“ povedal úprimne.

Pokúsila sa o úsmev, ale zvládla len polovičný úškľabok. Viac nepovedala, len ako duch odišla späť na ošetrovňu, kde mala v pláne dostať ďalšiu dávku sedatív.

Salvator pohladil knihu a otvoril ju na náhodnej strane. „Neuveriteľné.“

Jasmine mu ju vytrhla z ruky a začala v nej listovať. Všetky knihy sú písané neznámym kódom, preto nemala problém nájsť vloženú stránku zmieňujúcu náhrdelník – bola totiž v latinčine. Vytrhla ju a prečítala jednoduché kúzlo.

Papier sa sám od seba vznietil a premenil na obyčajne vyzerajúci náhrdelník so zložitým príveskom.

Jordana bola hneď na nohách. „Tak jednoducho?“

Jasmine jej ten prekliaty predmet ochotne podala. „Chcelo to slušnú dávku mágie. Kohokoľvek okrem bosoriek by to dostalo do kolien.“ Vrátila sa k Willovi. „Čo bude teraz?“

Tigrici úzkosťou stiahlo hrdlo. „Podľa legendy nejde zničiť. Viacerí sa o to pokúšali.“ Zovrela ho pevnejšie. „Asi ho budeme musieť naveky chrániť.“

„Och, ale on sa dá zničiť,“ povedala Jasmine pohŕdavo. „Nikto len nemal odvahu to risknúť, predpokladám.“

„Ako to môžeš vedieť?“ pochyboval o jej slovách George.

„Som bosorka!“ rozhodila rukami. „Poznám zákony mágie. Čokoľvek bolo stvorené, môže byť zničené. Tak ako tá prekliata vec,“ mávla smerom k náhrdelníku.

„Ako?“

Zagúľala očami. „Už si videl Pána prsteňov? Premýšľaj.“

Jordana sa prudko nadýchla. „Sopka? Musí byť vhodený späť do Menengai?“

„Iste. Tak ako všetko okolo nás, aj náhrdelník sa vráti k svojej pôvodnej forme. Popol k popolu, prach k prachu.“

„Ale Menengai je neaktívna. Zostal len kráter,“ ponosovala sa nešťastne.

„Nie, zlatíčko,“ opravila ju bosorka pokojne. „Keď niekde vybuchla mágia, nikdy nezmizne. Pre ľudí sopka vyhasla. Ale pre nesmrteľných bola oddelená od skutočnej reality a stále tam je. Naveky.“

George odhodlane vstal. „Čo teda máme urobiť?“

„Nič iné než vyliezť na chrliacu sopku, vyhnúť sa láve a možným nepriateľom a vhodiť do nej náhrdelník. Och, a prežiť.“

Zase len ďalší boj. Neustále sa naháňanie za mizivou šancou na možný mier, ktorý je v nedohľadne. Jordane sa chcelo plakať. Kedy to skončí?

„Zdá sa, že ideme do Kene,“ vzdychla nakoniec.