Temný únik 22

Džinovia im ponúkli rýchle premiestnenie namiesto zdĺhavého letu. Hneď na druhý deň k nim zavítal Levent oblečený ako na safari, s batohom na chrbte.

„Ideme na jedno z najdémonickejších miest sveta,“ podotkla Jordana, keď si zbalila posledné zbrane. „Prečo sa tak usmievaš?“

Džin sa pokojne pohrával s dýkou. „Som aktívny dovolenkár. Mám rád šplhanie po horách okorenené prítomnosťou zla.“

Nemala slov. Zaviazala si topánky a nechala sa premiestniť k čakajúcemu Georgeovi doprostred lesa v horúcej Keni. Mágia obklopujúca sopku im nedovolila premiestniť sa bližšie než k jej úpätiu.

„Jasmine mala pravdu,“ potvrdil bosorkine slová George. „Kúsok odtiaľto začína pôsobiť silná mágia a les sa mení na čosi hororové. Počul som odtiaľ výkriky a škrekot.“ Striaslo ho.

Jordana mu stisla dlaň. „Poďme. Nech je to za nami.“ Odhodlane vykročila po manželovom boku v ústrety temným silám.

Bol to náročný výstup. Už od začiatku sa im stavala na odpor príroda. Bez skutočných chodníkov sa na každom kroku museli predierať hustým porastom a rastlinami, ktoré na nich doslova útočili. Popínavé liany sa ich pokúšali potknúť, omotať sa im okolo nôh a stiahnuť ich kamsi do hlbín.

George, Jordana aj Levent sa neustále oháňali mačetami. Spočiatku ich k smrti desili priehľadné postavy blúdiace lesom, ale po pár hodinách si na ne zvykli.

Horšie to bolo s detským plačom a výkrikmi. Démonicky vyzerajúci duchovia detí ich sledovali kamkoľvek sa pohli, vydávali príšerné kvílenie a ich znetvorené telíčka jasne ukazovali, akou príšernou smrťou umreli.

„To je také strašné,“ smrkla Jordana po troch hodinách cesty. Vlasy mala nasiaknuté vlhkosťou, oblečenie dodriapané a v tvári vpísanú únavu. „Toľko detských duší, ktoré nikdy nenájdu pokoj.“

George, presekávajúci sa rastlinami pred ňou, ju vzal za ruku a pevne ju stisol. „To nie sú duše. Deti sú príliš nevinné, aby skončili v takomto stave. Všetky sú určite dávno reinkarnované.“

Preglgla. „Tak ako nazveš tamto?“ ukázala na ducha sotva štvorročného chlapčeka s hnisajúcou ranou na bruchu, precízne vypočítanou tak, aby umieral pomaly, možno aj niekoľko dní.

„Výplod fantázie,“ odpovedal namiesto neho Levent. „Takmer každý, kto spácha takýto strašný zločin, v kútiku duše vie, že urobil niečo príšerné a to ho bude do konca života zožierať. Strašiť. Nakoniec jeho myseľ vytvorí akýsi prízrak a keď umrie, strach zostane s ním. V tomto prípade ako prízrak.“

Znovu pozrela na dieťa. Vyzeralo neprítomne, apaticky. Striaslo ju. „Takže oni len strašia skutočné duše?“

Obaja muži prikývli. Rozoznať hriešne duše nebolo vôbec ťažké. Muži aj ženy v dospelom veku prechádzajúci lesom, kvíliaci v agónii na nich prosebne pozerali, dúfali vo vyslobodenie z večného zatratenia. Kedysi honosné oblečenie na nich potrhane viselo, tváre mali skrivené a zohavené vlastnou vinou a hoci sa pokúšali plakať, z bezcitných očí nevyšla jediná slza.

„Čo majú všetci s obetovaním detí? Prečo nie starcov? Alebo, ja neviem, žaby?“ napadlo jej.

Levent vydal zvuk podobný hysterickému smiechu. „Tomu my, mentálne zdraví, nikdy neporozumieme.“

George cítil jej znepokojenie a nervozitu, obzvlášť keď bola priamo konfrontovaná s pozostatkami krvavých zločinov. Zastal, obrátil sa k nej a pohladil ju po líci. „Nezmeníš to, Danny. Nie sme všemocní. Nemôžeme zachrániť každého. A nemôžeme ani zmeniť minulosť.“

Smutne sklopila prikývla. „Ja viem,“ šepla.

Nežne ju objal a usmial sa, keď bez váhania urobila to isté. Dokonca ho nerozhodil ani fakt, že mu za chrbtom drží mačetu. Dôveroval jej. „Ešte chvíľu vydrž,“ šepol. „A potom ti kúpim kopu plastových myší na hranie a kilá smotany.“

Pobavene ho plesla po zadku. Hm... rozhodne si musia nad posteľ kúpiť zrkadlo. Ten zadok musí byť vystavený na obdiv.

„Nerád ruším vašu nechutne sladkú chvíľku,“ ozval sa Levent, „ale niekto nás sleduje.“

Okamžite sa od seba odtrhli a s pripravenými mačetami sa postavili chrbtom k sebe.

„Nikoho nevidím,“ povedala Danny zmätene.

Džin zdvihol pohľad ku korunám stromov, kde sa dala rozoznať neveľká postava v maskáčoch a čímsi dlhým v ruke.

„Och, fajn!“ zaznelo porazene a postava zoskočila pred nich aj so zlomenou metlou v ruke.

„Casey?“ Jordana si premerala doudieranú bosorku. „Čo tu robíš?“

Casey sa oprášila a odhodila zničený prepravný prostriedok do kríkov. „Chcela som sa uistiť, že náhrdelník zničíte.“

„Prečo?“ mračil sa George.

Odvážne zdvihla bradu. „Mám svoje dôvody,“ odsekla. „Ale tieto mizerné stromy majú chápadlá! Takmer ma zabili!“

Danny si trela spánky. „Ešte prednedávnom si bola na lôžku, Casey. Toto nie je safari. Okolo nás ožívajú tie najhoršie prízraky obetovaných detí.“

Bosorka na sebe nedala znať strach. „Idem s vami, či chcete alebo nie. Navyše môžem pomôcť.“

„Ako?“ opýtal sa pochybovačne Levent.

Casey namierila ruky proti hustému porastu a ten sa ako na povel rozostúpil, odhaľujúc chodník bez prekážok. „A aby som nezabudla, asi dva kilometre za nami sa vlečú Brian, Ninja a Lucifer.“ Vyprskla do smiechu. „Bohovia, mali by ste ich vidieť!“

„Len hovorím, že ste ma aspoň mohli nechať prezliecť!“ šomral Lucifer, zdvíhajúc svoj habit ako nepodarená slečinka z minulého storočia. „Mám semišové topánky, blbci. Pripadá vám semiš ako vhodný materiál na prechádzku démonickým pralesom?!“

Brian, presekávajúci sa rastlinami pred ním, útrpne pozrel na Ninju. „Ešte pár minút a napchám mu tie topánky do-“

„Vážne, bolo by také ťažké poslať mi SMS, aby som sa pripravil, namiesto toho že sa objavíte a premiestnite na toto otrasné miesto?“ ponosoval sa ďalej.

Už aj Ninja začínal mať migrénu. Slnko pomaly zapadalo a ten nemožný padlý anjel si nezavrel ústa ani jediný raz. „Si personifikáciou hriechu!“ okríkol ho. „Živíš sa nimi! Toto tu by ťa malo priam nadchýnať!“

Lucifer sa naňho zamračil. „Hriechy sa dajú páchať aj v luxusnom päťhviezdičkovom hoteli s izbovým servisom. A mimochodom, stačí mi byť v tvojej blízkosti a som hriechmi priam nasiaknutý!“

Brian zvedavo pozoroval zahaleného muža. Stále nedokázal prísť na to, o čo mu presne ide a odkiaľ vôbec prišiel. Cítil z neho neznámu mágiu, zlo a niečo, čo nedokázal ani pomenovať. Akoby Ninja ani nebol z nášho sveta.

„Tak to by si mohol konečne zavrieť papuľu a byť aspoň trochu užitočný,“ prskol Ninja.

„Ja som sem nechcel prísť! Prečo by som mal byť užitočný?“ rozhodil rukami.

„Pretože mám len kúsok od toho odtiahnuť ťa ku kráteru a hodiť ťa do sopky!“ okríkol ho Brian, bojujúc s nutkaním zahnať sa mačetou a trochu mu upraviť počet končatín.

Ninja odrazu zastal a započúval sa. „Čušte!“ prikázal im.

Obaja, napodiv, zmĺkli.

„Niečo nie je v poriadku.“

Upír sa nadýchol, ale mágia Menengai úplne otupila zmysly. „Nič necítim.“

Ninja sa obzeral, potom prižmúril oči. „Sme obkľúčení.“

„Kreténi,“ nadával zviazaný Ninja, zatiaľ čo Jordana upevňovala povrazy na Brianových zápästiach.

Všetci traja sa zvíjali pri stromoch, ku ktorým ich vlci priviazali, zatiaľ čo džin a bosorka na nich mierili rukami a paličkou, pripravení zasiahnuť.

„Nabudúce ti tie topánky napchám do úst, Lucifer! Tvoje skuvíňanie by upozornilo aj hluchú mŕtvolu!“

„Hej, ja som sem ísť nechcel!“ bránil sa obvinený.

„Mal som vás zabiť už na úpätí,“ mrmlal Brian namosúrene.

„Tak prečo nás sledujete?“ prerušila ich Jordana, keď skončila s prácou. Nahnevane si skrížila ruky na hrudi.

„Nie je to snáď jasné?“ Brian jej pozrel do očí. „Chceme sa uistiť, že ten prekliaty náhrdelník skončí v sopke, kam patrí.“

Casey naňho zvláštne pozrela. Na sekundu mal pocit, akoby presne vedela, čo ho ženie – túžba dokončiť, čo Cateline nemohla.

„Alebo by si ho len rád využil sám,“ doplnil George sucho.

Upír si odfrkol. „Mysli, blchonosič! Prečo Julius potrebuje Davida? Myslíš, že k nemu prechováva láskyplné city? Nie. Moc náhrdelníka reaguje len pri psoch a mačkách. Ja ho neaktivujem.“

Levent nadvihol obočie. „Máš akési detailné informácie, pijavica.“

Brian ho spražil pohľadom a len Casey si domyslela, odkiaľ ich získal. Cateline mu bezvýhradne dôverovala. „Mám logiku, modroočko. Julius sa tak ľahko nevzdá. Príde si po vás a po náhrdelník.“

„Má pravdu,“ pridal sa Ninja. „Už vie, že ho plánujete zničiť. Je na ceste sem. Skutočne sa chcete zdržiavať s nami, alebo si radšej pohnete? Každá sekunda má cenu zlata.“

George sa sklonil k manželke. „Neklamú,“ zašepkal.

Uvedomovala si to. Desila ju možnosť stretnutia s Davidom alebo horšie, Juliusom. Musia sa dostať ku kráteru čím skôr. „Takže vy ste sa dobrovoľne vybrali na jedno z najdémonickejších miest na Zemi, len aby ste nezištne pomohli niekomu, koho sotva poznáte?“

„Kto tvrdí, že som tu dobrovoľne?“ frflal Lucifer.

„Julius je aj mojím nepriateľom,“ pripomenul jej Brian.

Danny k nemu pristúpila a bez strachu mu pozrela do bezcitných očí. „Jeden nesprávny krok. Jeden jediný pokus ublížiť nám. Bez výčitky ti zotnem hlavu,“ varovala ho s ľadovým pokojom. „Salvator už na ňu má pekný podstavec s formaldehydom. Aby si mu nezoschol.“

Upír nahlas preglgol, ale prikývol.

„Rozviažte ich,“ vzdychla si Danny a vzhliadla k prudko stúpajúcemu chodníku. Opúšťala ju odvaha. Čo ich čaká hore? Bude to až také ľahké? Len vhodia náhrdelník, podajú si ruky a zbehnú nadol?

George ju zozadu objal. „My si poradíme, Danny,“ sľúbil jej. „Julius je len jeden démon. My máme spojencov.“

A predsa ani spojené sily všetkých rás ho nedokázali zastaviť, keď napadol mierové jednania. Unavene sa oprela o manžela. „Nikdy som to nechcela dotiahnuť do extrému, George. Len som túžila po mieri pre môj ľud.“

„A mier nastane. Len čo sa vrátime. Nikolai niečo vymyslí. Rozdelí moc. Presídli mačky späť do Európy a Kanady.“

Smutne sa usmiala. „Naozaj mi kúpiš kopu smotany?“ opýtala sa detským hláskom.

George sa zasmial. Zľahka ju pobozkal na krk. „Uhm. Budeme mať chladničku len na tvoje smotany.“

Ach, aká sladká predstava!

„Môžeme ísť,“ povedala im Casey, keď oslobodila troch prenasledovateľov. Od Briana odskočila akoby ju popálil. Upír na ňu len vyceril zuby a ujal sa vedenia.

Kráčali celý deň, ale tá hora akoby sa len zväčšovala. Keď padol súmrak, nikto už viac nevládal. Casey pre nich vytvorila malú čistinku, kde si rozložili deky a jednoduché prístrešky. Brian vycucol dva balíky krvi a zostal držať hliadku. A keďže mu nikto neveril, Ninja sa k nemu pridal. Kým upír strážil tábor z juhu, maskovaný muž sa usadil na vysokú skalu nad nimi a pozoroval hviezdy.

Casey mala nepokojný spánok. Neustále sa jej pred očami prehrávali Catelinine posledné chvíle. Po treťom prebudení pochopila, že je lepšie zostať hore, než si znovu prejsť tým utrpením.

Potichu sa vyplazila spod prístrešku a precupitala popri Georgeovi a Jordane. Manželský pár sa aj v spánku objímal, nohy prepletené.

Lucifer sa chrápajúc rozvaľoval na deke pod stromom a vyzeral, že mu je celý svet ukradnutý. Levent driemal s mačetou v jednej a poloautomatom v druhej ruke.

Pohľadom našla Briana za stromami. Bol dosť ďaleko, aby ju cez kvílenie a zvuky noci nepočul.

Posadila sa k Ninjovi na skalu a začala pohupovať nohami. „Skladáš si niekedy tú masku?“ nadhodila.

Prstom si prešiel po pásoch látky ukrývajúcich jeho tvár. „Málokedy.“

„Je to až také zlé?“

„Ešte horšie.“

Prikývla. „Cítim z teba veľa mágie.“

„Mám jej dosť.“ Privrel oči. Rád by jej poskytol rozvetvenejšie odpovede, ale čím menej vie, tým lepšie pre ňu.

Casey si pritiahla kolená k telu. „Aj tú mágiu... využívaš? Poznáš jej zákonitosti?“

Zvedavo k nej otočil hlavu. „Prečo sa pýtaš?“

Nervózne sklopila pohľad. „Je tu... jedna vec, ktorá mi vŕta v hlave. Bojím sa opýtať svojich tiet a mamy. Nechcem ich znepokojiť.“

A je to tu. Ninja sa pokúsil nedať najavo, že vie veľmi presne o tom, čo ju trápi. „Tak to skús.“

Bosorka sa ešte viac schúlila do klbka. „Ja... pred pár dňami som použila kúzlo. Veľmi bežné kúzlo, aspoň pre mňa. Používala som ho, keď som študovala. Prenáša ma do minulosti, aby som ju uvidela ako sa stala. Som akýsi neviditeľný pozorovateľ.“

„Ten druh mágie poznám,“ prikývol. „Nie je náročná.“

„Ale keď som to skúsila naposledy... niečo sa zmenilo,“ pokračovala Casey neisto. „Nevidela som minulosť z pohľadu tretej strany.“

„A ako?“

Nadýchla sa a pomaly vydýchla. „Bola som jednou z osôb. Prežívala som jej pocity. Bolesť. Bola som v jej tele až do smrti.“ Oči sa jej zaplnili slzami. „Cítila som všetko, Ninja. Doteraz to cítim.“

Neznámy muž prikývol, akoby nešlo o nič nezvyčajné. „Myslím, že podstatu tejto anomálie chápeš aj sama, Casey.“ Hlas mu znežnel. Aspoň tak chcel uľahčiť jej duši od bolesti, ktorá ju čaká.

„P-povedz mi to.“ Potrebovala to počuť. Nahlas. Jasne. Aby nemala pochybnosti. Medzi stromami pohľadom vyhľadala znudeného Briana.

„Ak si sa pri svojej ceste do minulosti vtelila do jednej z osôb, znamená to že ste jedna a tá istá bytosť.“ Ninja tiež pozrel na upíra. „Bol to tvoj minulý život.“