Temný únik 23

Na ďalší deň nebol výstup o nič ľahší. Danny s Georgeom sa radšej premenili do zvieracej formy, aby sa im kráčalo ľahšie. Casey im ako omámená robila cestu pomedzi stromy. Vyzerala ako jeden z duchov. Niekoľkokrát jej museli zamávať pred očami, aby sa vrátila do prítomnosti.

George sa bavil tým, že naháňal Jordanin neposlušný chvost, za čo naňho pravidelne vrčala. Vo svojej zvieracej forme bola roztomilá. Ako prerastené mačiatko.

To, že sú takmer pri vrchole, im napovedali potôčiky tuhnúcej lávy a ustupujúci les. Muži tasili zbrane, Casey pevnejšie zovrela paličku a George a Danny sa vrátili do ľudskej podoby. Odložili svoje batohy a posledné metre prešli bez nich, aby mohli v prípade potreby bojovať.

Čím boli bližšie, tým bola páľava neznesiteľnejšia. „Nespomínam si, že by bol Frodo spotený ako prasa, keď sa zbavil prsteňa,“ sťažoval sa Levent. Mal na sebe len tielko a hoci bola Danny zadaná, musela si zahryznúť do pery. Vysoký, svalnatý, spotený džin stále vyzeral ako model z časopisu pre dobrodruhov.

„Odpusť že záchrana nášho sveta je bez klimatizácie,“ zavrčal naňho George a vyceril zuby na Jordanu.

Nevinne sa usmiala a pokračovala ku kráteru.

Menengai vyzerala ešte zlovestnejšie než si predstavovala. Na relatívne širokej plošine, kde stáli, zem sčernela. Kráter samotný mal rozlohu menšieho mesta. Láva v ňom hrozivo bublala, akoby sa pokúšala dostať na slobodu a zaliať svet. Jej zlatavá žiara mala nádych čohosi zlovestného a neprirodzeného.

George sa postavil k nej a pre istotu ju chytil za lakeť, aby nespadla. Vôbec sa tu necítil dobre. „Vhoď tam tú vec, nech môžeme odísť,“ povedal nervózne.

Ochotne si zložila náhrdelník z krku a keď k nim pristúpil aj zvyšok skupinky, naposledy ho pevne zovrela v dlani. „Toto je pre teba, Cateline. Odpočívaj v pokoji.“ A z celej sily hodila predmet do lávy.

K absolútnej hrôze všetkých zúčastnených však nikdy nedopadol. Asi v polovici cesty spomalil, vystrelil nahor a vrátil sa do jej ruky.

Nechápavo zalapala po dychu. „Čo sa to...“ Znovu ho odhodila.

Znovu sa vrátil.

Casey sa k nej predrala. „Nemá to cenu,“ uvedomila si. „Toto nie je obyčajná sopka. Toto je Menengai. Čisté zlo. A zlo chce vždy obeť.“

George podvedome odtiahol Danny od okraja. „Akú obeť?“

Brian sa plesol po čele. „Ako inak. Pri vytvorení náhrdelníku museli byť prinesené obety. Preto musí byť jedna aj pri jeho zničení.“

Jordana zaškrípala zubami. „Ak si myslíte, že použijem nejaké nevinné dieťa-“

„Nemusí to byť dieťa,“ skočil jej do reči Ninja. „To je len ľudský výmysel prameniaci z čistého sadizmu. Obeť je obeť. Mágia požaduje život, nič viac, nič menej. Je jedno, kto to bude. Ale aby bol náhrdelník zničený... niekto musí umrieť.“

Všetci si začali vymieňať obozretné pohľady. Casey nepriateľsky zazerala na náhrdelník. Je toto jej osud? Narodila sa znovu, aby dokončila čo nemohla pred toľkými storočiami? Aby ho zničila? „Ja to urobím,“ povedala odhodlane a načiahla sa po ňom.

Jordana ho šokovane odsunula z jej dosahu. „Zbláznila si sa?!“ okríkla ju.

Možno. Ale v tejto chvíli by radšej umrela, než žila s vedomím o svojom minulom živote. „Pozri, niekto z nás tam tak či tak skočiť musí,“ ukázala na kráter.

„Tak nech ide on,“ George ukázal na Briana.

Upír celý nesvoj pootvoril pery, ale neprotestoval. „Možno je to najlepšie riešenie.“

„Nie!“ vykríkla Casey, sama prekvapená svojou reakciou.

Zarazene na ňu pozreli.

Bosorka si navlhčila suché pery. „Kým Julius dýcha, je lepšie nechať ho nažive,“ argumentovala. „Radšej nech umrie v boji s ním.“

„Koľká zhovievavosť,“ odfrkol si upír.

Casey ho spražila pohľadom.

„Kto teda-“ Jordane zamrzli slová na jazyku, keď sa pár metrov od nich z lesa vynoril najskôr spotený David a po ňom úplne pokojný Julius v dlhom kabáte s jediným mečom za opaskom. Príťažlivý démon s arabskými črtami sa zlovestne usmial.

„Aké milé od teba, Jordana, priniesť mi náhrdelník.“ Natiahol k nej ruku. „Daj mi ho a môžete odísť bez jediného škrabanca.“

George ju okamžite postrčil za seba, odhodlaný vykuchať nielen démona, ale aj škeriaceho sa vlkolaka. A je úplne jedno v akom poradí.

Démon cmukol. „Naozaj? Chcete sa biť?“ Znel takmer znudene.

Brian tasil šabľu a postavil sa k Georgeovi. „Vlastne áno. Na túto chvíľu som čakal nesmierne dlho.“

Ninja s Luciferom si vymenili obozretné pohľady. Ešte neprišiel čas. Juliusa nikto neporazí, ani len Brian.

„Náhrdelník bude zničený, Julius!“ vykríkol Ninja, aby upútal démonovu pozornosť. Vystúpil spomedzi nastúpených bojovníkov, ale zbrane sa nedotkol.

Julius si ho zvedavo premeral. „A ty si?“

Ninja sa rozkročil. „To nie je tvoja starosť. Ešte nie je neskoro, Julius. Ukonči toto šialenstvo. Prestaň sa pokúšať ublížiť svetu, ktorý ti nepatrí.“

Démon naňho vyceril zuby. „Dajte mi náhrdelník!“

„Nie!“ vyhlásila Jordana rozhodne. „Je to môj ľud.“ Prižmúrila oči. „Nemáš žiadne právo vládnuť im.“

„Ale on to nebude, malá Danny,“ povedal David a slizko sa na ňu usmial. „Ja áno. Zjednotím vlkolakov s tigrami. Už viac spolu nebudú bojovať.“

„Len aby boli tvojimi otrokmi? Zabudni!“ Vytiahla krátky meč.

Vlkolak sa zasmial a začal na ňu pôsobiť svojou dominanciou. V Danny okamžite vzplanula iskierka strachu.

George ju chytil za ruku. To ju upokojilo. „Nikolai už pre teba pripravuje súdny proces. Ochotne ťa predvediem pred porotu.“

„Ten úbohý pudel mi nesiaha ani po členky. Posledná šanca, Jordana. Daj. Mi. Ten. Náhrdelník.“

Zdvihla bradu. „Až budú svine lietať!“

Julius si len vzdychol, vystrel ruky a z dlaní mu vyšľahol prúd moci, ktorý všetkých zhodil na zem. Jordane náhrdelník vypadol z dlane.

Ninja sa spamätal prvý a za hlasného stonania svojich spolubojovníkov sa postavil a vyslal k démonovi rovnako silný prúd. „Chráňte náhrdelník!“ vykríkol a rozbehol sa proti mužovi, ktorého nenávidel najviac na celom svete.

Jordana sa doplazila k svojmu pokladu a uchmatla ho pol sekundy pred Davidom. Ten sa pokúsil prebodnúť ju dýkou, ale odkotúľala sa. Nahmatala svoj meč a v poslednej chvíli odklonila ďalší útok.

„Si stále to úbohé dievčatko,“ mrmlal David škodoradostne a pokúšal sa ju dostať na lopatky.

Zozadu ho zdrapli dve mocné ruky a odhodili ho niekoľko metrov od nich. „Úbohé dievčatko už nie je bez ochrany, somár!“ kričal George. Rýchlo pomohol manželke na nohy a hodil po vlkolakovi sadu nožov, ktoré ho však minuli.

Ninja sa zatiaľ dostal až k Juliusovi a niekoľkými údermi ho zatlačil dozadu. „Túto vojnu nikdy nevyhráš. O to sa postarám!“

Démon sa zasmial a jediným švihom meča porezal maskovaného muža na bruchu. S prekvapením ale zistil, že rana sa okamžite zahojila.

Ninja sa pod maskou usmial a ďalší úder zablokoval len rukou v rukavici. „Si úbožiak!“

Julius po ňom hodil ohnivú guľu.

Ninju odhodilo bližšie ku kráteru. Odskočil od ďalšej gule a rýchlo sa dostal na nohy.

Julius zatiaľ uvidel, ako sa okolo Davida zhŕkli Jordanini spojenci. Ak príde o toho nemožného vlka, náhrdelník mu bude nanič!

Prudko kopol Ninju do brucha a kým sa spamätával, zdvihol ruku k nebu a povolal jednu zo svojich najcennejších schopností, ktorú ukradol anjelom.

Zavial vietor a o sekundu už na okraji krátera nestál jeden, ale dvadsať Juliusov!

Ninja vykríkol hnevom. „Ty odporná príšera!“ Okamžite sa naňho vrhli dva identické klony a on stratil výhľad na hlavné bojisko.

Jordana zalapala po dychu. Davida začali brániť štyria Juliusovia a rýchlo sa začali prebíjať k nej, zatiaľ čo ostatní sa vrhli na Casey, Leventa, Lucifera, Briana a Georgea.

„Mágiu ovláda len originál!“ doľahol k nim vzdialený krik Ninju. „Klony zvládajú len boj zblízka!“

Jordana sa postavila chrbtom k Georgeovi a pustila sa do boja s jedným z nich. Oháňala sa mečom, ale akosi sa jej nedarilo.

„Daj mi náhrdelník!“ povedali naraz všetci Juliusovia.

„Zhor v pekle!“ odpovedal namiesto nej Brian, ktorému sa podarilo jedného z nich zhodiť do krátera, kde sa vyparil. Okamžite ho nahradil ďalší klon.

Ninja rýchlo vycítil originál a predieral sa k nemu cez záplavu klonov. Vedel, že ho neporazí, ale aspoň ho zamestná. „Hej, Julius! Čierna ti nepristane!“ Luskol prstami a Juliusov kabát sa odrazu zmenil na ružový.

Démona to tak vyviedlo z miery, že sa zabudol brániť. Ninja ho poranil na ramene a stehne.

„Teba... teba budem mučiť výnimočne dlho!“ sľúbil mu temným tónom, keď sa pustili do ďalšieho nerovného súboja.

„Musíme im ujsť!“ okríkol svojich spolubojovníkov Brian. „Sú v presile!“ Prebodol jeden z klonov, ale ten útočil ďalej.

Jordana sa klonila pred mečom, ale dostala nepríjemný kopanec do kolena. Spadla na zadok a hodila po Juliusovom klone svoju poslednú dýku.

„Tá malá je moja!“ vyhlásil David. Pod ochranou klonov k nej prišiel bez jediného škrabanca a udrel ju do tváre.

George kúsok od nich zreval, ale klon mu vo chvíľke nepozornosti zlomil ruku s mačetou. Casey mu pribehla na pomoc, vyčerpaná a zranená. Držala klony mimo vlkolaka, kým sa mu zlomenina nenapravila, ale stálo ju to ďalšie rany a čo je horšie, zlomili jej paličku.

„Do pekla!“ Odskočila a pokúšala sa nájsť úkryt, ale rýchlo ju zdrapli dva klony a uväznili medzi sebou. Casey úplne stuhla a Jordana aj na tú diaľku spoznala, že upadla do zvláštneho šoku. Dych sa jej zrýchlil a zozelenela.

Brian sa k nim pokúsil prebojovať, ale zatlačili ho až ku kráteru a mal čo robiť, aby doň nespadol.

Levent s Luciferom odviedli niekoľko klonov ďalej od ich skupinky a mali plné ruky práce zostať nažive. Levent silno krvácal a Lucifer mu kryl zranený pravý bok.

Jordana zavrčala na Davida a zdvihla meč. „Ani sa ku mne nepriblíž!“

Neposlúchol ju. Kráčal vpred a ona ustupovala. Jeho dominancia útočila na jediné slabé miesto v jej podvedomí. Ten muž jej bol odporný ako ešte nikto. Chcelo sa jej vracať.

„Naozaj si myslíš, že by si mohla vládnuť tigrom?“ vysmieval sa jej, v očiach psychopatický lesk. „Sotva si zaviažeš šnúrky. Stavím sa, že aj ten tvoj takzvaný manžel ťa za chrbtom ľutuje.“

Pichlo ju pri srdci.

„Nepočúvaj ho, Danny!“ kričal George, obkľúčený štyrmi klonmi.

Bezmocne vzlykla. Strach o priateľov ju ochromil a o zvyšok sa postaral David. Cúvala priamo ku kráteru, kde Briana práve dobodali klony a v bezvedomí ho odhodili ku Casey, ktorú držali na kolenách ďalší Juliusovia.

„Nerob to, David,“ prosila strýka.

„Och, aké sladké slová.“ Nadýchol sa, akoby zacítil lahodnú vôňu. „Kričali ich aj tvoji rodičia. Keď som ich zabíjal.“

Z očí sa jej vykotúľali slzy.

Juliusove klony konečne uväznili Ninju a len čo si démon vyzliekol ružový kabát, prebehol k doráňanému Georgeovi, skopol ho na kolená a zozadu mu ku krku priložil meč. „Daj nám náhrdelník, Jordana! Inak ho zabijem!“

„Nie!“ kričala, až zachrípla. „Nedotýkaj sa ho!“ George vyzeral byť pár minút pred smrťou. Krvácal a zdalo sa, že má zlomených niekoľko rebier.

„Vzdaj sa!“

George bezmocne krútil hlavou.

Jordana zistila, že stojí až na samom okraji krátera. Ruka s náhrdelníkom sa jej triasla. Odvšadiaľ sa k nej blížili klony a pred ňou stál spokojný David.

„Obaja vieme, že mi ho nakoniec dáš, maličká,“ povedal otcovsky, z čoho sa jej len obrátil žalúdok. „Bude to v poriadku. Neprinútim ťa skočiť mi do postele.“ Uškrnul sa. „Nanajvýš tak budeš v klietke na dvore. Na to, čo od teba chcem, posteľ nepotrebujem. Len pár pút. Dokonca ti dovolím kričať.“

Vyschlo jej v krku. Toto je jej budúcnosť? Otroctvo? Zlomene pozrela na Georgea. On ju nikdy k ničomu neprinútil. Nikdy ju neponížil. Bol ochotný bojovať na smrť pre rasu, ku ktorej ani nepatrí.

„Ľúbim ťa, George,“ povedala s plačom.

„Aj ja teba, mačiatko,“ odvetil, hoci si tým vyslúžil kopanec medzi lopatky.

Jordana sa zamračila na svojho strýka a nasadila si prekliaty náhrdelník. „Uvidíme sa v pekle, ty vrah!“ A skočila do lávy.

„Nieeeeee!“ George od zúrivosti odhodil Juliusa a pribehol k okraju, ale bolo neskoro. Jordanino telo spálila sopka. „Danny! Danny!“

Davidovi od šoku klesla sánka. To, že ho George škrtí, si uvedomil až keď sa mu zahmlelo pred očami.

„Ty odporná napodobenina vlkolaka!“ George ho päsťami udieral, kam len dosiahol. „Mal by som ťa zhodiť tiež!“

„J-julius!“ zachrčal David porazene.

Démon k nemu neurobil jediný krok. Zrátal si svoje možnosti. Náhrdelník je stratený. David nemá reálnu moc nad vlkmi. Je mu zbytočný.

Odvolal svoje klony a odmiestnil sa. Tu skončil.

„Julius!“ David sa pokúsil oslobodiť, ale George mu zasadil ďalšiu ranu.

„Umrieť si mal ty, nie ona! Zbabelec! Násilník!“

Bol to až Levent s Luciferom, ktorí ho odtrhli od zmláteného vlkolaka.

„Upokoj sa!“ prikázal mu džin.

„Zabil Danny! Kvôli nemu sa hodila do sopky!“ kričal hystericky.

„A bude za to súdený,“ dohováral mu Levent. „Ucti si jej život tým, že sa dovoláš spravodlivosti!“

Georgeovi bola nejaká spravodlivosť ukradnutá. Chcel ho zabiť a chcel ho zabiť hneď! Vyštartoval po ňom, ale muž ho opäť stiahol dozadu. „Nezníž sa na jeho úroveň!“

To ho konečne prebralo. Prestal sa brániť a zničene klesol na kolená. V hrudi ho bolelo, akoby ju prepichla stovka mečov. Srdcu sa nechcelo viac biť. Nie bez Jordany.

„Ona je preč, Levent,“ rozplakal sa.

Džin utrápene pozrel na kráter. „Urobila to pre nás všetkých. Danny je hrdinka.“

George sa rozplakal ešte viac.

Lucifer nešťastne odhodil zbrane. „Idem dať do poriadku bosorku s upírom.“ Najskôr narýchlo zviazal Davida, potom pomocou svojich obmedzených anjelských schopností vyliečil Caseyine najhoršie zranenia a Brianovi nalial do krku zvyšné sáčky s krvou.

Ninja k nim dokrivkal s niekoľkými zraneniami, ale zdalo sa, že to ustojí. „Musíme sa odtiaľto dostať. Po svojich, obávam sa.“

„Čo s Juliusom?“ opýtal sa Levent.

„Nemá dôvod vrátiť sa. A prišiel o dve veľmi dôležité schopnosti – klonovanie a premiestňovanie sa cez čiernu mágiu. Obe boli jednorazové. Pomaly slabne.“

„Ale za akú cenu?“ kvílil George.

Ninja si pred neho kľakol. „Jordanina obeť nebude zabudnutá. Celý svet sa dozvie, čím dnes bola vykúpená jeho sloboda. A David konečne dostane spravodlivý trest. Si ochotný svedčiť? V mene jej pamiatky?“

Neochotne prikývol.

„Tak poď.“ Pomohol vlkolakovi na nohy. „Cesta nadol nebude najpríjemnejšia.“