Temný únik 26

George si od Nikolaia prevzal zložku s kopou papierov a krátko sa mu uklonil.

„Si si istý, George?“ uisťoval sa kráľ asi stý raz.

Vlkolak sa usmial. „Svoj názor nezmením, Veličenstvo. Minimálne na päť rokov odchádzam z aktívnej služby. Dobrodružstva som mal až dosť.“

Lana nenápadne drgla do manžela a usmiala sa na poddaného. „Podporujeme ťa. S Jordanou budete mať mnoho práce.“

„Ďakujem.“

„Keby si niekedy potreboval pomoc, obráť sa na nás,“ kládol mu na srdce Nikolai.

„Alebo na nás,“ dodal doteraz mĺkvy Nero, veľkráľ upírov. Stál vedľa kráľovského páru v trónnej sieni ich paláca, kde sa formálne uzavrela Georgeova misia. „Urobil si pre oba dvory kus práce. Budeme na to pamätať.“

George sa opäť uklonil a pritisol si k hrudi tučnú zložku. „Úprimne dúfam, že tajná polícia bude mať už len menej povinností.“

Nero sklopil pohľad. Vlastne mal v pláne povolať všetkých agentov do Verony, aby sa zapojili do hľadania po jeho zmiznutom bratovi Andreasovi. „Uži si zaslúžené voľno, George,“ poprial mu upír a podal mu ruku.

Šťastný vlkolak prešiel k svojej manželke stojacej obďaleč. Danny v ruke držala listinu formálne oslobodzujúcu tigre spod Nikolaiovej nadvlády. Aby sa sami mohli rozhodnúť o svojom vodcovi. Paradoxne, všetci ktorí pôsobili ako jeho stráž, vyslovili požiadavku zostať. Kráľa to dojalo.

Dvojica sa chytila za ruky.

„Daj mi na moje tigre dobrý pozor, Nikolai,“ poprosila ho Danny uvoľnene.

„Máš moje slovo.“

George s Jordanou sa rozlúčili a spoločne vyšli na nádvorie, kde už čakalo pripravené auto. Pohodlne usadení na zadných sedadlách si vydýchli.

„Čo všetko ti dal?“ Zvedavá Danny mu vytrhla zložku, než vôbec stihol zareagovať.

„Hej!“

„Hm, slušná finančná kompenzácia,“ mrmlala odborne. „Dokonca naplnil účty, ktoré som ti vybielila.“

„Daj to sem!“ Prosil všetky mocnosti, aby nenašla...

Jordane sa oči rozšírili hrôzou pri pohľade na zložito popísané papiere na konci zložky. Pery sa jej roztriasli. „R-rozvodové papiere?“ pípla.

George porazene privrel oči. Nechcel, aby na to prišla takto. „Nie je to tak, ako to vyzerá.“

Udrela ho zložkou do hrude, opäť v slzách. „Mohol si ma aspoň varovať! Neboj sa, okamžite vysťahujem svoje veci z-“

„Danny!“ Pritiahol si ju na kolená a prinútil ju pozrieť naňho. „Počúvaj ma, mačiatko.“ Nežne ju pohladil po líci. „Chcem skutočné manželstvo. Skutočnú svadbu z lásky a skutočné sľuby. To, čo máme teraz... je len napodobenina. Plánoval som ti dať tie papiere spolu s týmto.“ Z vrecka vytiahol krabičku s trblietavým prsteňom.

Prekvapene pootvorila pery. „Č-čo...“

„Vezmeš si ma znovu, Jordana? Tentoraz dobrovoľne?“

Vyšiel z nej podivný vzlyk. Keď si myslela, že jej manžel už nemôže byť dokonalejší... Teda až na to, že ju tri dni držal pripútanú o posteľ – o tom sa ešte budú musieť porozprávať. A stále jej nevrátil vibrátory!

„Mám snáď na výber?“ povedala s úsmevom a prstom prešla po jeho rane na tvári. „Keď som si ťa už označkovala?“

Nadšene jej navliekol šperk na prst a pobozkal ju. „Nech ťa nikdy ani len nenapadne, že by som sa ťa vzdal. Si moja, Danny. Naveky,“ dodal hrozivo, akoby neexistoval horší osud než byť zaňho vydatá.

„Uhm,“ zapriadla spokojnosťou. „Tak mi daj pero, môj najdrahší ex. Nech sa čím skôr rozvedieme.“ Ešte v aute podpísala papiere a než pristáli v Londýne, už mali dátum svadby.

„A všetky tigre dostali nové domovy v Kanade a Európe,“ povedal Brian šťastne, usadený na tráve pred Catelininým rozkvitnutým hrobom. Vyslal k nemu trochu mágie, aby kvety nikdy nezoschli. „Nikto ich už neovládne pomocou náhrdelníka. Konečne môžeš v pokoji odpočívať. Tvoj ľud je v bezpečí.“

Vietor mu rozvial husté tmavé vlasy. Strávil na tomto mieste toľko času, že sa tu cítil ako doma. Ani hrozba dolapenia zo strany Salvatora ho neodradila. Nedokázal sa vzdať posledného miesta, kde ešte cíti pokoj.

„Neviem, čo bude ďalej,“ priznal potichu. „Julius je neuveriteľne mocný. Kto ho zastaví? Desí ma možnosť, že jedného dňa sa pustí do nesmrteľných aj ľudí. Život ako taký nadobro skončí.“

Smutne sklonil hlavu. „Ale to už nie je tvoja starosť. Ty si určite medzi anjelmi, chránená. Nemusíš viac cítiť bolesť.“

Kým potichu viedol jednostranný rozhovor, v tieňoch neďalekého lesa ho pozoroval pár modrých očí, ktorých majiteľka bolesť rozhodne cítila. Casey si zotrela slzy, rozpoltená medzi dvoma odlišnými životmi. Vo svojom vnútri túžila rozbehnúť sa k nemu a nikdy viac ho nepustiť, ale rozum ho stále nenávidel za všetko, čo urobil v mene pomsty. Stratil časť samého seba. Tú časť, ktorú milovala najviac.

Otázkou je, či má ešte nádej na spasenie. Dokáže ho niečo vytrhnúť z tej večnej nenávisti?

Brian si vzdychol a pomaly vstal. Sklonil pery k chladnému náhrobku a jemne sa ho dotkol. „Nabudúce snáď prinesiem rovnako dobré novinky. Zbohom, láska.“ Zvrtol sa a ku Caseynmu prekvapeniu si rozopol nohavice a rutinne sa vymočil na hrob Catelininho manžela.

Tak preto na ňom nerastie tráva, uvedomila si bez štipky ľútosti.

„S tebou sa uvidím v pekle,“ sľúbil pošpinenému hrobu a odišiel.

Casey vyšla z tieňov a klesla na kolená pred vlastným miestom odpočinku. Usedavo sa rozplakala.

Precitla, až keď jej na pleci pristála teplá dlaň. Prekvapene sa zvrtla a zistila, že nad ňou stojí ustaraná Zoe. Ako sa sem vôbec dostala?

„Neplač,“ povedala a vytiahla ju na nohy. Podala jej vreckovku.

„A-ako si ma našla?“ vzlykala Casey.

Upírka sa zhlboka nadýchla a vydýchla. „Som špiónka, zabudla si? A ty si vyzerala byť na pokraji nervového zrútenia, keď si odchádzala z paláca.“ Zvedavo pozrela na hrob. Vedela, že sem Brian pravidelne chodí, ale nikdy nezistila prečo. Mala len isté neblahé tušenie, na ktoré nechcela myslieť.

Casey smrkla. „Čo mám robiť, Zoe? Môj život... zistila som, že je plný bolesti a bezprávia. Že som svojimi činmi ublížila niekomu, kto si to nezaslúžil. A urobila z neho monštrum.“

Zoe si zahryzla do pery, v očiach odrazu vlastná bolesť. „Každý z nás má slobodnú vôľu, Casey. Ak sa niekto stal monštrom, bolo to jeho rozhodnutie. Nie tvoje.“ Vzala jej dlane do svojich. „Nikdy sa nesmieš viniť za činy iných.“

Bosorka sa znovu len rozplakala. Zoe ju chápavo objala. Netušila, čo ju mohlo tak rozhodiť, ale sama vedela, že niektoré životné príbehy by sa nikdy nemali vysloviť nahlas.

„Vieš čo? Mám liek na každú bolesť.“ Falošne sa usmiala a podala Casey ďalšiu vreckovku. „Volám ho Tekuté šťastie. V paláci má Salvator obrovské zásoby.“

Casey konečne prestala plakať a zvedavo pokrčila nosom. „Tekuté šťastie?“

„Všeobecne nazývané Vodka.“ Upírka ju vzala za ruku a ťahala preč z tohto depresívneho miesta.

„Si zdravá, Aislin. Nemáš rakovinu,“ zopakoval jej trpezlivý doktor. „Výsledky sú rovnaké ako pri prvých dvoch testoch.“

Ľudská chránenkyňa upírov, miláčik celého dvora, nešťastne zaklonila hlavu. Jej bývalý spolužiak z medicíny dal urobiť snáď všetky testy, ktoré existujú. Ak si ich dá urobiť znovu, asi jej tie výsledky napchá do krku.

„Žiadne výkyvy? Podivné správanie bielych krviniek?“

Mladý muž si upravil okuliare a pokúšal sa o pokojný tón. „Si najzdravší pacient, akého som kedy mal. Čokoľvek ťa trápi, Aislin... myslím, že medicína ti odpoveď nedá.“

Skvelé, už ju má aj za šialenú! Keby tak len vedel... Vzdychla a podala mu ruku. „Vďaka za snahu, Jack. Vážim si to.“

„Opatruj sa.“

Sklopila pohľad a vyšla z ordinácie. Unavene sa zavrela na toaletách a rozopla si košeľu. V zrkadle uvidela belasú pokožku posiatu modrinami a podliatinami. Hyzdili jej brucho aj chrbát. „Ak mi ani lekári nepomôžu... kto potom?“ zašepkala nervózne.

Dvere sa otvorili a ona sa rýchlo zahalila. Usmiala sa na postaršiu pani a keď sa zavrela v kabínke, vytiahla mejkap, aby si zakryla modrinu na spánku.

Pri odchode z nemocnice jej zazvonil mobil. „Áno, Salvator?“ ozvala sa veselo ako vždy, maskujúc úzkosť, ktorá ju trápi posledné mesiace. „Iste, hneď som späť. Len som si bola... kúpiť nejaké knihy. Kto je zranený? Aha. Dobre, zafixuj mu krk a udrž ho čo najdlhšie pri vedomí. Do pol hodiny som v paláci.“

Lucifer ukončil omšu a už si ani nepovzdychol, keď ho v prázdnom kostole navštívil zahalený Ninja.

„Nemôžeš mi dopriať aspoň týždeň voľna?“ posťažoval sa padlý anjel.

Ninja sa spokojne usadil k oltáru a odkiaľsi vyhrabal nový balík s oblátkami, ktoré začal vyjedať. Lucifer napoly očakával, že doňho udrie blesk, ale nestalo sa.

„Potrebujem pomoc,“ povedal maskovaný muž s plnými ústami.

„Áno, psychologickú. A zabudni, že ťa niekedy budem spovedať. Aj ja mám len jedno mentálne zdravie.“ Prekrížil si ruky na hrudi.

„Svoje svedomie zatiaľ zvládam, ďakujem za starosť.“ Vo vzduchu zamával oblátkou. „Nemáš k tomu Nutellu?“

Luciferovi na čele navrela žila.

„Každopádne, tú pomoc potrebujem a netýka sa môjho zoznamu hriechov, ani mojej rozpoltenej osobnosti.“ Odložil zvyšné oblátky a oprášil si ruky.

„A čo faktu, že v sebe nosíš anjelské schopnosti?“ hádal Lucifer.

Ninja naňho zazrel. „Už nikdy viac to nevyslov nahlas. Niekto by si mohol domyslieť...“

Padlý anjel si odfrkol. „Prestaň dramatizovať a prejdi k veci! Prečo ma otravuješ tentoraz?“

„Carys viac nesmie zostávať s Juliusom. Ničí ju každým dňom viac a viac. Pomôž mi dostať ju odtiaľ.“

„Carys je veľké dievča a pokiaľ viem, robí to dobrovoľne,“ pripomenul mu Lucifer a sám začal vyjedať oblátky.

„Ibaže ona nevie, ako môže skončiť. Ja áno! Nedovolím, aby sa to stalo. Odtrhnem ju od neho, aj keby ma za to mala nenávidieť do konca života!“ rozčúlil sa a zložil si masku. Luciferom myklo vždy, keď uvidel jeho tvár. Keď raz toto bude rozprávať vnúčatám...

„Tak čo máš v pláne?“ opýtal sa porazene.

„Ešte neviem. Ak Julius plánuje, čo si myslím, že plánuje... Carys sa zapletie do záležitostí zmiznutého kráľa Andreasa.“

Luciferovi zažiarili oči. „Ty o ňom niečo vieš? Kde je?“

„Isteže to viem. Stále uniká pred Heliom. Ak sú moje odhady správne, čoskoro sa ich cesty rozdelia.“

„Ako rozdelia?“

Ninja mykol plecami. „Helio aj Drew majú určitú... pokrivenú minulosť. Je dôležité, aby si ju vyjasnili a to si Carys nenechá ujsť.“

„A predpokladám, že ani my nie. Môžem sa tentoraz aspoň zbaliť, než ma odtiahneš na iný kontinent?“

Ninja zagúľal očami a opäť si nasadil masku. „Vzchop sa, Lucifer! Pôjdeme na úžasné miesto – chudoba, násilie, nerovnosť, zločiny zo cti a na ceste majú kravy prednosť. Bude sa ti tam páčiť!“

Bývalý anjel zaškrípal zubami. Už zase do tepla! „Idem si kúpiť litre dezinfekčného gélu...“