Temný únik 6

Jordana sa nedokázala sústrediť. Lietadlo priletí až o piatej popoludní, takže môže odpracovať svoju bežnú smenu a presunúť druhú na kolegu od vedľa, ale to je len tá ľahšia časť jej problému.

V tej chvíli jej bolo jedno kto a ako odhalil spôsob prepravy vlkolakov spoza Uralu až do Londýna. Ona ich len musí nejako dostať do bezpečia skôr, než ich niekto zatkne.

Ako to vôbec chce Nikolai docieliť? Kráľ vlkolakov by sem určite nestihol nikoho poslať a upíri nad ich záležitosťami nemajú právomoc. Tak ako ani nikto z Georgyho svorky.

Nervózne si v hlave prehrávala svoje možnosti. Dohromady priletia dve rodiny – štyria dospelí a štyri deti, z toho dve majú len päť rokov.

Počas striedania pacientov nakoniec zavolala Carterovi. „Potrebujem tvoju pomoc. Doraz o štvrtej pred nemocnicu aj s ďalšími dvoma svalnáčmi a zožeňte si policajné uniformy.“

Len čo mohla odísť, vytiahla z falošného dna skrine na lieky batoh s oblečením a vybrala si strohý nohavicový kostýmik a falošný odznak aj s identifikačnou kartou.

Z ďalšej skrine vyhrabala blonďatú parochňu a počkala na Cartera. Kým sa viezli na letisko, vysvetlila im plán a prezliekla sa.

Keď vystúpila, vyzerala úplne inak. Svetlé vlasy jej v rovných prameňoch padali na plecia, tvár mala o tri odtiene tmavšiu, oči ukryté za hrubými okuliarmi. Vysoké opätky maskovali jej výšku.

„Dobre,“ povedala a ignorovala svoje panicky bijúce srdce. „Ak by sa čokoľvek pokazilo, vašou prioritou sú obe rodiny. Ja sa postarám o všetko ostatné. Nepokúšajte sa čakať na mňa alebo ma zachraňovať. Postarám sa o seba,“ prikazovala trom mužom v policajných uniformách.

Zborovo prikývli.

Jordana sa zhlboka nadýchla a cez slabý dážď zamierila na letisko. Kontrolami prešli bez zastavenia – vďaka odznakom, a dostali sa až do príletovej haly.

Danny pohľadom hľadala podozrivé osoby. Kto sa pokúsi zachytiť rodiny a zatknúť ich?

Nikoho nevidela. Nechcela však riskovať. Narovnala sa a prešla k ochranke stojacej pri stene. „Zdravím.“ Ukázala im svoj preukaz. „Agentka Grace Wyndhamová, Scotland Yard,“ predstavila sa pod falošnou identitou. „Vyšetrujem ilegálne prechody ruských občanov na pôdu Veľkej Británie. Mám dôvod domnievať sa, že niekoľko osôb bez dokladov práve priletí z Moskvy.“

Jej oficiálny tón, strohé vyjadrovanie a odznak urobili svoje. „Ako vám môžeme pomôcť?“ opýtal sa starší ochrankár.

„Rada by som sa vyhla škandálom. Chcela by som ich zatknúť hneď po otvorení lietadla a diskrétne ich odviesť mimo pohľady civilistov. Som presvedčená, že sa nebudú vzpierať.“

Ochrankári sa vysielačkou poradili s kolegami a o chvíľu už Jordana čakala neďaleko pristávacej dráhy aj so svojím sprievodom.

Bez problémov v dave zazrela dve neisté rodiny a po malom divadielku ich viedla bočnými cestičkami von z letiska.

„Ďakujem vám za pomoc, páni,“ povedala ochrankárom slušne. „Som rada, že to šlo hladko.“

Muži sa rozlúčili a nechali ich osamote pri vchode.

Carter už obom rodinám potichu vysvetľoval, čo sa stalo a prečo sa museli uchýliť k týmto metódam.

Ako ich viedli k autám, Danny stále hľadala nepriateľov. Čakajú snáď niekde inde? Bol to len falošný poplach?

Neboli ani na parkovisku, keď k nim podišli dvaja muži v oblekoch a Jordanino srdce vynechalo jeden úder, keď v jednom z nich spoznala Georgyho.

Okamžite zakryla svoj pach, ktorý by spoznal, a pustila na povrch všetku moc, ktorú potlačovala. Už len aby sa neprizrel bližšie. Verila, že silná vrstva mejkapu a parochňa ju ochránia.

„Prepáčte, čo to robíte?“ oslovil ich jej manžel a tváril sa dôležito.

Danny vyschlo v ústach. Čo teraz? Pozrela na Georgyho sprievod a zalial ju studený pot. Prečo ho sprevádza upír?

Javier, člen Salvatorovej najužšej ochranky, mal svoje dlhé čierne vlasy nagélované, a pohyboval sa ako znudený ľudský úradník.

Odkedy sa Salvator pletie do záležitostí vlkolakov?

„Odvádzame podozrivých,“ odpovedala vyšším hlasom, než obvykle používa. „Scotland Yard.“ Z diaľky im ukázala odznak.

Georgy pokrútil hlavou. „Prisťahovalci pod vašu právomoc nespadajú. Preberieme si ich my. Agent Smith, cudzinecká polícia,“ predstavil sa a tiež jej z diaľky ukázal falošné doklady.

„Nedostali sme žiadne papiere od cudzineckej,“ protestovala.

Georgy si ju premeral. Nie, on sa nevzdá. „Pretože ste sa o nich v prvom rade nemali zaujímať.“ Ukázal na rodiny a deti sa viac pritisli k svojim rodičom.

Jordana vedela, že slovami nič nevyriešia. S jednou rukou za chrbtom dala Carterovi znamenie, aby sa pripravil na útek.

Odkašľala si. „Čo keby sme odhodili tie smiešne masky?“ navrhla. „Netušila som, že Nikolai je taký zúfalý, aby do svojich radov naverboval Salvatorových mužov.“

Obaja okamžite siahli po zbraniach a ona tiež. Hodila ich smerom dva nože a kým sa namáhali úhybmi, Carter s pomocníkmi odviedli rodiny k autám.

Jordana kopla Georgyho do kolena, keď sa k nim chcel rozbehnúť. Stúpila mu na chrbát a druhým kopancom odrovnala Javiera. Tomu sa však podarilo zachytiť jej členok a silno trhnúť.

Dopadla na všetky štyri a takmer sa premenila do zvieracej podoby.

Zahnala sa ďalším nožom a prerezala mu kožu na ruke až po kosť.

Zvrieskol a pustil ju. To jej dalo dosť času pustiť sa do behu. Bola pomalšia než obvykle, pretože mala opätky, ale aspoň získala náskok.

Predierala sa opačným smerom od áut, ktoré začali miznúť v premávke.

Muži ju pomaly dobiehali.

Zahla za roh a urobila niekoľko kľučiek pomedzi stavby.

Po niekoľkých minútach musela zastať, aby sa vydýchala. Nohy ju od tých hlúpych topánok boleli. Odkopla ich a odhodila do najbližšieho smetiaku.

Kam teraz?

„Poď sem!“ sykol neznámy hlas. Odzadu ju chytili pevné ruky a stiahli ju cez nenápadný vchod do budovy.

Chcela sa brániť, ale ďalšia ruka jej zapchala ústa. Kopala okolo seba, ale sloboda bola v nedohľadne.

„Ty ale máš spôsoby,“ sykol muž, ktorý jej držal ústa. Bola tma a ona sa príliš metala, aby naňho videla. „To sme ju rovno mohli streliť uspávacou šípkou.“

„Mohli, keby si ju včera kúpil, ako som ti kázal,“ prskol druhý hlas pri jej uchu.

„Máš ty nejaké hranice?“

„Buď si istý, že ich nechceš spoznať.“

Danny konečne pochopila, že tento súboj nevyhrá, a prestala sa brániť. Ochabla v oceľovom zovretí svojho únoscu a čakala, čo bude ďalej.

„Dám preč ruku a ty nebudeš kričať,“ povedal jeden z nich.

Prikývla a zhlboka sa nadýchla, len čo mohla. „Kto ste a čo chcete?“

„Zachrániť ti kožu.“ Maskovaná postava ako ninja prešla k malému, špinavému oknu pri dverách a sledovala Javiera a Georgyho, ako sa na druhom konci ulice rozhliadajú. „Myslím, že stratili stopu.“

Jordana v mdlom svetle konečne rozoznala tvár druhého chlapíka – svetlé vlasy, hriešne mužná tvár, vysoká postava. A pach, ktorý z neho išiel, nikdy predtým nepocítila. Rozhodne však nie je smrteľník.

„Spoznal ťa?“ otočil sa k nej ten maskovaný. „Vedel, kto si?“

Pootvorila pery. Ako má odpovedať niekomu, kto ju takmer uniesol?

„Jordana, my vieme čo robíš,“ povedal blondiak a stiahol jej parochňu. „Neprišli sme ti ublížiť.“

Nadvihla obočie. „Nehovorte!“

„Som Lucifer,“ predstavil sa. „Už si o mne počula.“

Naprázdno preglgla. Áno, počula. Po miléniách vyšiel z anonymity, keď bola ohrozená moc, ktorú kedysi priniesol na Zem od anjelov. Pomohol v boji proti Juliusovi, démonovi odhodlanému podrobiť si svet nesmrteľných, a potom sa vytratil.

„Toto je Ninja,“ predstavil svojho kamaráta.

„O čo vám ide?“

Ninja sa pohol smerom k nej. „Nikolai je v ohrození. A tentoraz to sám neustojí.“

Odfrkla si. „Jeho problém.“

„Hovorím vážne, Jordana,“ zvýšil hlas.

Zdvihla bradu. „Ja tiež. Nikolaiovi nič nedlhujem. Keď je taký hlúpy, aby sedel na tróne bez štipky historických súvislostí, možno si svoj pád zaslúži.“

„On je tvoja jediná šanca na život bez klamstiev,“ argumentoval. „Práve sme videli, že sa ti situácia vymkla z rúk. Tvoj manžel je síce hrozba, ale malá.“

„Ako pre koho. Neprestanem s prevádzaním svojich ľudí do Európy. Nezaslúžia si brutalitu života v tom mrazivom pekle.“

Lucifer si trel spánky. „Tak inak. Tvoj strýko David sa nechal zlákať Juliusom. Plánujú zabiť Nikolaia a celú jeho rodinu. Druhý v poradí bude zrejme tvoj drahý manžel a čo si myslíš, že urobia s tebou? Nie si vlčica.“

Jordane klesla sánka. „Nie. N-nie, nie, nie.“ Jej strýko je chladnokrvný vrah a násilník, ale nikdy by sa neznížil k spolupráci s Juliusom. Ten démon nemá zábrany a nedávno takmer vyvraždil vodcov všetkých frakcií nesmrteľných.

„Je načase využiť tvoje páky, Jordana,“ tlačil na ňu Ninja. „Nikolai sa o tebe a tvojej svorke skôr či neskôr musí dozvedieť. Ale ak ho niekto ochráni, si to ty.“

„Môj strýko je v Kanade. Ako by mohol ohroziť Nikolaia?“

„Je alfa. Často cestuje. Ver mi, čoskoro udrie.“

„Ako to môžeš vedieť?“

„Proste viem. A teraz musíš ísť. Dávaj si pozor na Georgyho. Nie je taký neškodný ako si myslíš.“ Otvoril jej zadné dvere napoly schátraného priestoru.

„Čo to má znamenať?“

„Proste choď. Ešte sa stretneme,“ súril ju.

Nechápavo vyšla na ulicu a snažila sa pochopiť, čo sa práve odohralo. Dlho len tak stála na chodníku a prehrávala si v hlave posledné minúty.

Skutočne sa môže Julius z Pergamonu pokúšať zosadiť Nikolaia z trónu? A prostredníctvom Davida?

Jej strýko by nikdy nedokázal kraľovať vlkolakom. Nemá na to dosť dominantnej sily. A rozhodne by nemohol vládnuť jej rase.

Bol by len panák, ktorý by si udržal moc strachom a násilím.

Ona, na druhej strane, má dosť moci aby zasadla na trón. Preto ju chcel ten šialenec zabiť. Vedel, že jej krv nesie dávno zabudnuté dedičské právo k vláde.

Mohol by sa znovu pokúsiť o vraždu? Alebo horšie – využiť ju a jej moc a sám by sa stal šedou eminenciou?

Tých možností bolo veľa. Polohlasne nadávala, kým sa jej podarilo stopnúť taxík. Odviezla sa ku Carterovi, kde jeho manželka práve servírovala obed obom rodinám. Deti hladne jedli a dospelí sa len pomaly zbavovali nervozity.

Povedala Carterovi o podivnom stretnutí s Luciferom a Ninjom. Ani on si nedokázal vysvetliť ich záujem o vlkolakov, ale hrozbu bral vážne.

Varovali svojich spojencov v Dánsku a potom Jordana odišla, pretože by jej pomaly končila smena v nemocnici a Georgy nesmie zistiť, že tam vôbec nebola.

Zbavila sa maskovania aj mejkapu a keď vošla do domu, bola z nej opäť len jednoduchá Jordana. Všetku moc znovu stiahla do seba.

Georgyho našla v obývačke len čo vošla. Na malom stolíku mal na uteráku niekoľko chladných aj strelných zbraní a práve si čistil poloautomat.

Zalapala po dychu.

Vzhliadol k nej a ju zaliala vlna dominantnej, zúrivej mužskej sily, ktorá by mnohých dostala na kolená.

Keď pred ním neušla, zaťal zuby.

Jordana sa spokojne usmiala. Georgy si stále myslí, že má doma nejakú poddajnú úbožiačku. „Ahoj,“ pozdravila ho veselo.

Len sa na ňu mračil.

Spokojne zo seba zhodila čižmy a kabát a ladne sa posadila na pohovku vedľa neho. Pochybovala, že jej prezradí čokoľvek o dnešku, ale na nervy mu zabrnkať môže. „Chcem naspäť svoj vibrátor.“

Prestal čistiť zbraň a vražedne na ňu pozrel. „Nie.“

„Asi si ma nepochopil. Vráť mi môj vibrátor, inak si objednám tucet nových na adresu členov svorky, aby každý videl, že ich mám,“ upresnila svoje úmysly.

Georgy pokojne odložil poloautomat na stôl a otočil sa k nej, v očiach záblesk šelmy. „Ak to urobíš, vezmem ti každý jeden, priviažem ťa o posteľ a všetky na tebe odskúšam. Niektoré v tebe nechám celé hodiny. Budú na najnižšom stupni, takže z nich asi nevyvrcholíš, ale nakoniec ma budeš prosiť o milosť. Iné len jemne priložím na tvoje najcitlivejšie partie, budeš ich cítiť sotva ako pohladenie pierkom. Tak ťa nechám celú noc. A keď, po týždňoch orgazmov striedaných ich odopieraním, skončím, všetky zavriem do sklenenej vitríny, aby ti každý deň pripomínali, že nie si hlavou tejto domácnosti a ani svorky,“ predostrel jej desivo pokojným tónom.

Danny mala ústa dokorán. Kde je jej manžel, ktorý porazene sklopil pohľad vždy, keď sa pri ňom strhla? To sa až tak premáhal?

„To by si neurobil,“ povedala bez dychu.

„Chceš ma vyskúšať?“

Zrýchlil sa jej dych. Ako ju tá myšlienka môže vzrušovať? Vážne sa z nedostatku sexu pomiatla? Šokovaná reakciou vlastného tela vstala a zbabelo utiekla do svojej izby.

Georgy sa za ňou len ticho smial.

„Nemysli si, že si vyhral,“ zašomrala a posadila sa pred počítač.

Objednala si pätnásť vibrátorov.