Temný únik 8

Počas obednej prestávky sedeli obe ženy v nemocničnej kaviarni a Rose klopkala prstami po svojom malom počítači. Jordana jej odmietala prezradiť čokoľvek o jej neobvyklej požiadavke a príliš chytrá zlodejka si urobila vlastné závery.

„Neviem, do čoho si namočená, Danny, ale od tejto záležitosti by som dala ruky preč,“ povedala jej vážne. „Georgy po niečom ide.“

„Ako to môžeš vedieť?“

Rose si uhladila svetlé vlasy. „Prednedávnom ma navštívil,“ priznala. „A kládol dosť divné otázky.“

„Aké?“

„Príliš konkrétne. Napríklad čo je potrebné k tomu, aby si nelegálne dostala ľudí cez kontinent a nechytila ich polícia. Aké bezpečnostné opatrenia sú prekážkou a na ktorých miestach je potrebné mať kontakty.“

Jordana v duchu zanadávala. Je to pravda. Georgy vážne ide po jej spojencoch. „Tušíš prečo?“ vyzvedala.

Rose sa na ňu vyslovene mračila. „Sú dve možnosti. Prvá – sám to chce urobiť, alebo druhá – urobil to niekto iný a on vyšetruje... zločin.“ Pri tom poslednom slove Jordanu priam prepálila pohľadom.

Danny si zachovala kamennú tvár. „Tak čo si zistila o tých účtoch?“ zmenila tému.

Rose na ňu stále zazerala, keď prebúdzala svoj počítač. „Najskôr tá ľahšia časť. Účty, na ktoré putujú peniaze z firiem. Stačí ich zadať do Googlu a sama by si to zistila. Všetky patria dobročinným nadáciám a charitám, dva z nich sú konkrétne pre jednu osobu. Jeden pre chlapčeka chorého na leukémiu a druhé pre otca troch detí, ktorý je na vozíčku a prišiel o manželku. Ostatné sú detské domovy alebo podpora vzdelania osirelých detí.“

Skvelé, stále nevie čo si má myslieť. Pomohlo by, keby za tie peniaze kupoval zbrane, aspoň by ho mohla nenávidieť.

„Avšak ten druhý, ten z ktorého peniaze prichádzajú, to je tvrdý oriešok,“ pokračovala. „Je vo Švajčiarskej banke, čo je logické vzhľadom na sumy, ktoré z neho chodia. Je registrovaný na fiktívnu osobu, čo je bežné medzi nesmrteľnými.“

„Takže slepá cesta?“

„To som si myslela aj ja, ale skúsila som inú cestu. Na účet musia odniekiaľ prichádzať peniaze. Tie cestičky boli stále otvorené. Milióny naň chodia každý mesiac z osobných účtov v tej istej banke. A neverila by si, komu patria.“

„Komu?“ Danny ani nedýchala.

Rose privrela oči. „Nikolaiovi a najvyššiemu dvoru upírov, konkrétne všetkým piatim kráľom.“

Jordane zamrelo srdce. Upíri s vlkolakmi sú stále v akejsi studenej vojne a len veľmi pomaly sa presúvajú k spojenectvu.

Niekto by tieto informácie mohol považovať za škandál. Konšpiráciu. Z ktorej ťaží Georgy. Prečo a ako?

Rose zaklapla počítač. „Môžem ti povedať jednu vec, Danny? Len tak, ako zaujímavosť. Nič tým nesledujem.“

„Hovor!“

„Pomedzi celý ten chaos okolo Brexitu sa sprísňujú opatrenia pre príchod cudzincov. Veľmi intenzívne. Už to nie je len o prekonaní hraníc do Európskej únie, ale aj do Británie.“

Strhla sa. Môže Rose vedieť niečo o jej aktivitách? Odkašľala si, aby zakryla šok. „Uhm. Zaujímavé. Vďaka.“

Rose prikývla. „A ešte jedna vec.“ Vstala a vzala si počítač. „Keď už prelievaš peniaze cez útulok pre bezdomovcov, drž sa na pravidelných nízkych čiastkach. Inak to bude úradom podozrivé.“

Jordana šokovane hľadela za odchádzajúcou ženou. Je niečo, čo tá šialená zlodejka nevie?

Keď večer prišla domov, v obývačke sa svietilo. Pripravila sa na ďalší slovný súboj s Georgym a vošla dnu. Zhodila zo seba kabát a hľadajúc v kabelke mobil mierila do kuchyne.

Až kým si nevšimla neprirodzene usadeného Georgyho v obývačke.

„Jordana,“ pozdravil ju vážnym hlasom.

„Georgy? Je ti... dobre?“ Mala by utiecť? Prišiel na jej hru?

„Nie, ani nie. Nechceš mi niečo povedať?“

Otvorila ústa, aby odpovedala, ale v tej chvíli vyšla z tieňov vysoká postava s poloautomatom v ruke, ktorý mieril priamo na hlavu jej manžela.

Tlmene vykríkla. Výstrely nesmrteľných obvykle nezabijú a zranenia po nich sa hoja rýchlo. Nie však, keď niekomu rozstrieľate lebku na kusy.

A tento muž bol v streľbe neprekonateľný.

„Strýko David,“ povedala šokovane.

Mlado vyzerajúci svetlovlasý muž s neoholeným strniskom na ňu uprel chladný pohľad, ktorý ju zamrazil až do špiku kostí.

„Jordana. Dospela si.“ Prebehol po nej očami.

„Čo chceš?“ štekla a pustila kabelku, aby mala voľné ruky. Až vtedy si všimla, že Georgy ich má zviazané ostrým drôtom, aby sa nepokúsil vyslobodiť. Ak by to skúsil, drôt by sa prerezal až ku kosti. Rovnako zviazané mal aj nohy.

„Teba,“ povedal vecne. „Máme dve možnosti. Pôjdeš so mnou, ja nechám žiť tvojho manžela a urobíš, čo ti poviem. Alebo odmietneš, ja zabijem vás oboch a pôjdem si po svojom.“

Šelma v nej ho chcela roztrhať na márne kúsky. Jordana cerila zuby a mala kúsok od toho, aby sa premenila. Georgy ich rozhovoru nemohol rozumieť, ale ona presne pochopila možnosti, ktoré jej predostrel.

Ak pôjde s ním, prinúti ju ísť proti Nikolaiovi, prebrať vládu nad vlkmi spoza Uralu a nadobro zničiť súčasný systém. Urobí z nej svojho obetného baránka.

Ale ak odmietne, zabije ju, aby sa nepostavila proti nemu. Potom zabije Georgyho, lebo má po Nikolaiovi najväčšiu moc, a vydá sa na krvavú výpravu, až krutosťou a nátlakom získa Nikolaiov trón a vlci od Uralu sa stanú jeho pešiakmi.

„Čo ťa vedie k tej absurdnej myšlienke, že by som ťa poslúchla? Si vrah.“

Nevyzeral byť jej vyhlásením dotknutý. „Vždy si môžeš vybrať smrť,“ pripomenul jej. „Čakal som veľmi dlho, Jordana. Myslíš, že nemám tri záložné plány? Dávam ti možnosť podriadiť sa mne a vyhnúť sa krvipreliatiu.“

„Čakal si, či ťa neprezradím Nikolaiovi, čo?“ dráždila ho. „Triasol si sa v tej ďalekej Kanade, neschopný zastaviť jedno dievčatko, ktoré ťa môže zruinovať. A ani teraz nie si dostatočne odvážny, aby si mi čelil bez zbrane a rukojemníkov!“

David namieril zbraň na ňu. „Mal som ťa zabiť už na svadbe. Ale dúfal som, že ťa tento tu,“ ukázal na vytočeného Georgyho, „zdeptá k poslušnosti a mlčaniu.“

Jordana spoznala svoju šancu. Kým mieri na ňu, Georgy je v bezpečí. Nezaslúži si trpieť kvôli jej problémom. A bola presvedčená, že s Davidom si poradí.

„Obaja vieme, že to by sa mu nikdy nepodarilo. Som Norwoodová, na rozdiel od teba.“

Presne tá poznámka ho rozzúrila, že zabudol na Georgyho. Urobil krok k Jordane, zbraň namierená na jej nechránený krk. „Meno ti moc nedáva. Nie si schopná obhájiť slávu svojho rodu. Ja áno. Vrátim pravdu na svetlo.“

„A cestou zabiješ polovicu kráľovstva?“ odfrkla si a pripravovala sa na boj. „Si len úbohá napodobenina psa, David. S mojou pomocou nerátaj.“ Zovrela päste.

Očividne bol jej vyhlásením prekvapený. Priložil prst na spúšť. „Dobre. Sama si si vybrala.“

Jordana od neho odtrhla pohľad a pozrela mu ponad plece, na stenu za ním, a usmiala sa, akoby videla známeho.

David, nervózny z jej správania, na ten trik skočil a rýchlo sa otočil v očakávaní útoku. Jordane stačila jediná sekunda na skok.

Odzadu kopla Davida do obličiek a trhla mu hlavou dozadu. Zachrčal a na krátky moment stratil orientáciu.

Vyšklbla mu zbraň z ruky a odhodila ju preč.

„Ty suka!“ okríkol ju a z celej sily ju udrel do spánku.

Narazila do steny a zahmlelo sa jej pred očami. Vyhla sa ďalšiemu úderu, siahla pod sukňu a vo svetle lámp sa zaleskla ostrá dýka. Naslepo sa ňou zahnala, ale minula.

Zasmial sa. „Prečo si ma nepodriadiš, maličká? No tak, použi na mňa svoju moc!“ Chytil ju pod krkom a zdvíhal ju na špičky.

Georgy sa pokúšal oslobodiť, ale bol úplne bezmocný. „Pusti ju, ty zbabelý pudel, a vyber si niekoho rovnocenného!“ kričal na Davida.

Jordana prichádzala o drahocenný kyslík. Jej odvaha slabla. Bezmocne hľadela na Davida.

„Nedokážeš to,“ uvedomil si víťazne. „Nikdy ma nedokážeš premôcť. Zvíťazil som nad tebou.“

Zaryla mu nechty do pokožky. Odhodlane ho bodla dýkou do ohybu lakťa a konečne ju s revom pustil.

Klesla na kolená a sykavo dýchala. Potlačené spomienky sa vracali a oslabovali ju. Dostala od Davida kopanec do rebier. Potom ďalší.

„Môžem ťa zmlátiť na smrť, ak si to želáš.“

Georgy naňho kričal nadávky, ale sotva ich vnímal. Jordana sa odplazila čo najďalej, ale šiel za ňou.

Trasúcou rukou šmátrala v malej medzere pod vitrínou s keramikou. Po nekonečných sekundách jej prsty konečne nahmatali malý, podlhovastý predmet o ktorom dúfala, že ho nikdy nepoužije.

Vytiahla na svetlo neveľkú injekciu a stiahla z ihly ochranu. Jediným plynulým pohybom ju zapichla Davidovi priamo do svalu a vpustila tekutinu dnu.

Šokovaný vlkolak zreval a spadol na zadok. Noha sa mu nekontrolovateľne triasla.

„Čo si mi to pichla?!“

Jordana sa dostala na nohy, ale dobité telo ju bolelo. „Krv nakazenú HIV,“ oznámila mu škodoradostne.

Výraz v jeho tvári jej stál za všetky rany. Vlkolaci, tak ako všetky ostatné rasy, sú imúnni voči akýmkoľvek ľudským vírusom a chorobám. Spracovať však niečo také vážne ako HIV je nesmierne bolestivé, obzvlášť ak je to v krvi.

„A tá krv nie je kompatibilná s tvojou,“ dodala, keď sa s ňou prestala točiť miestnosť. David má krvnú skupinu A ona mu pichla B. Opäť nič smrteľné, ale neskutočne bolestivé.

David spanikáril. Po štyroch sa začal plaziť ku dverám a von na ulicu, kde si ho vyzdvihlo neznáme auto a zmizlo skôr, než mohla Jordana urobiť dva kroky.

„Zbabelý bastard,“ zasyčala. Ťažko sa jej dýchalo a od kopancov ju bolelo v hrudi. Siahla si pod tričko a kontrolovala rebrá. Nezdali sa byť poškodené.

Pomalými krokmi sa dostala k napätému Georgymu a len čo ho oslobodila, klesla na gauč a privrela oči. „Tak ma to mrzí,“ mrmlala. „Je to maniak.“

Len čo bol voľný, sklonil sa k nej a roztrhol jej tričko. „Máš niečo zlomené? Jordana, neopováž sa zaspať!“

Nútila sa pravidelne dýchať. „Nič mi nie je. Len budem mať modriny.“ Zastonala, keď jej bruškami prstov prechádzal popri najhorších podliatinách.

„Vydrž.“ Podložil jej hlavu vankúšom a zmizol v kuchyni. O chvíľu sa vrátil s mrazenou zeleninou v sáčkoch a priložil jej ju na bok. „Cítiš nevoľnosť? Závraty?“

Pousmiala sa. „Pokiaľ si spomínam, ja som doktorka, nie ty.“ Prudko sa rozkašľala. Celý krk bude mať zajtra modrý.

Georgy jej k perám priložil pohár s vodou. „Pomaly.“

Prikývla a začínala sa cítiť lepšie. „A-ako ťa dostal?“

Vzdychol. „Nedával som pozor. Normálne zazvonil, vošiel a ovalil ma po hlave. Zobudil som sa zviazaný. Čo od teba chcel?“

„To je... tak dlhý príbeh,“ chrčala. „Prosím, zbav sa tej injekcie.“

Georgy rýchlo odstránil nebezpečný nástroj, zmobilizoval ochranku svorky, postavil si pred dom stráže a pár minút po polnoci sa posadil k stolu v kuchyni oproti bledej Jordane, ktorá si zohrievala dlane na horúcom hrnčeku s čajom.

Pohľad mala sklopený, plecia zvesené.

Prikryl jej ruky svojimi, aby ju prinútil pozrieť naňho. „Ty si očakávala, že sa to môže stať, mám pravdu? Preto si mala tú injekciu?“

Opäť sklopila pohľad.

Vyschlo mu v krku. „Bála si sa aj mňa, však? Bola to tvoja poistka. Nielen proti nemu.“

Prikývla.

Nuž, aspoň je úprimná. „Je ich viac? Jordana, mám po dome kontaminované injekcie?“

Opäť prikývnutie.

Nadýchol sa a pomaly vydychoval. Dobre, to preberú neskôr. „Prečo sem David prišiel? Čo chcel?“

Pevnejšie zovrela hrnček. Nemôže mu klamať, nie v tomto. Len mu nepovie celú pravdu. „Zabil mojich rodičov,“ povedala tichučko. Ešte nikdy tie slová nevyslovila a mala pocit, že sa práve vzdala niečoho veľmi osobného. „Videla som to.“

Takže Nikolai mal pravdu! Georgyho zaliala zúrivosť. Kvôli Davidovi skončila tu, vydatá zaňho, utrápená a v strachu. Bohovia, poskrývala po dome kontaminované injekcie! „Prečo si o tom mlčala?“

Opatrne naňho pozrela. „V Kanade všetci vedeli, že ho nenávidím. Netajila som sa tým. Mala som len osemnásť, keď sa to stalo. Čo by si si pomyslel ty? Že dievčatko, ktoré stratilo rodičov, v hystérii hľadá vinníka a obráti sa proti najnenávidenejšej osobe, aká jej napadne. A keďže neboli svedkovia, bolo to moje slovo proti jeho. Nikdy by som nemala šancu.“ Našťastie si to uvedomila skôr, než ho obvinila. Zrátala si svoje možnosti a rozhodla sa žiť s tou strašnou pravdou uzamknutou v sebe.

Palcom jej jemne prechádzal po zápästí. „Ako sa to stalo?“

Zelené oči sa zaleskli a posmutneli. Napriek tomu sa nerozplakala. „V ten deň som mala prespať u kamarátky, ľudskej kamarátky, ale ochorela a ja som sa vrátila domov. Uprostred noci som začula strašný krik a zvuky boja. Moji rodičia zaspali v obývačke pred televízorom. Strýko vbehol dnu aj s piatimi vlkmi a všetci naraz sa do nich pustili. Ja som stála na vrchu schodiska, nemohli ma vidieť. Dobodal ich na smrť, kým ich jeho kumpáni držali. Nemali šancu.

Bola som taká vystrašená a šokovaná, že som im ani nepribehla na pomoc.“ Smrkla.

Georgy sa k nej prisunul bližšie a jednu dlaň jej položil na líce. „Každý rodič by svojmu dieťaťu povedal, aby nezasahovalo. Urobila si správnu vec. Prežila si. Chceli by to tak.“

„Ja viem.“ Nenápadne sa obtrela o jeho dlaň, pretože potrebovala dotyk. Akýkoľvek. Posmutnela, keď ruku spustil späť jej roztraseným dlaniam. „Musel vedieť, že som mala byť preč,“ pokračovala, „pretože sa ani nenamáhal s prehľadávaním domu. Poslal mužov preč a povedal, že si na mňa počká do rána. On tam len tak sedel medzi mŕtvolami mojich rodičov!“

Georgy jej opäť hladil zápästia. Nikolai sa môže aj pretrhnúť, ale ak sa David dostane do rúk jemu, roztrhá ho na márne kúsky! „Čo si urobila?“

Nadýchla sa vydýchla, aby neprepadla plaču. „Ušla som cez okno. Všetkým som povedala, že som sa zobudila na krik a cítila krv. Od strachu som ušla a dúfala, že niekto zavolá políciu. Uverili mi. Zvyšok už poznáš.“

„David nedostal šancu zabiť ťa potom?“

Pokrútila hlavou. „Nikolai dorazil deň na to a dovtedy ma strážili členovia svorky. Po pohrebe ma aj s Lanou vzali sem a hneď som sa vydala za teba.“

Jeho kráľ vedel, čo robí. Už len z Jordany vytiahnuť, čo vie o Davidových plánoch. „Prečo to urobil? Čo tým dosiahol?“

„Môj rod má prastaré korene,“ povedala. „A je veľmi mocný. Keby sme chceli môžeme napadnúť Nikolaiovo právo na trón. Oddelili sme sa od Európskych vlkov a šli na východ ešte v časoch, keď ľudia zakladali prvé mestá. Po stovkách rokov sme cez Rusko prešli do Kanady, kde sme žili nezávisle. Ale keď prišli Vikingovia a medzi nimi aj európski vlci, opäť sme nadviazali kontakty. V pätnástom storočí sme sa spojili s európskym kráľovstvom pod podmienkou, že nám Nikolai nechá určitú autonómiu a my nebudeme podkopávať jeho vládu.“

„David s tým nesúhlasí?“

„David pokrvne medzi nás nepatrí. Priženil sa. Jeho manželka zomrela krátko na to, ale dostal sa na vysoké priečky v našich svorkách.“

„Ako by teda chcel napadnúť Nikolaiovo vládnutie?“

Ukázala na seba. „Cezo mňa. Som posledná z nášho rodu.“

„Ale si žena,“ pripomenul jej.

Jordana vzdychla. „To nič nemení na mojom dedičskom práve. Prešlo by na najbližšieho mužského príbuzného.“

Georgy konečne začínal chápať. „Na neho.“

„Vlastne najskôr na teba. Si môj manžel, to má prednosť. Preto ťa chcel zabiť, ak by som nespolupracovala. Ja môžem rozhodnúť, kto by bol alfom namiesto mňa.“

Výborne, a akoby to nestačilo, po Nikolaiovi je on druhý v rade na trón. Jeho synovia sú síce pokrvní príbuzní, ale podľa množstva dominantnej sily stále vedie on.

„Preto mi zvládaš odolávať,“ uvedomil si. „Dominancia ti musí kolovať v žilách. Ako tvojim rodičom.“

Smutne sa zasmiala. Keby len vedel celú pravdu! „Áno, som dominantná. To som zistila až nedávno,“ hovorila opatrne, aby nevycítil jej lož. Vlkolaci vždy vycítia klamstvo, preto sú majstrami poloprávd.

„Ale na jeho dominanciu nemáš,“ dovtípil sa. „Je silnejší ako ty.“

„Vlastne nie je. Za normálnych okolností by som ho prinútila podriadiť sa mi. Ibaže ako vieš, dominancia nad inými plynie zo sily mysle. On v tej mojej našiel slabé miesto, ktoré sa nikdy nezocelí. Vždy budem pri ňom slabšia, pretože ma vo veľmi mladom veku... zlomil. A on to vie.“

Georgymu stuhla krv v žilách. „Ako?“

Jej odvážny pohľad zoslabol a opäť sklopila viečka. „Ako štrnásťročnú sa ma pokúsil znásilniť.“