Zachránená temnota 10

Počkali celú hodinu, než sa Dario odvážil obnoviť svoj krvný obeh a vyliezť z úkrytu. Chvíľu mu trvalo zahriať sa a prestať vyzerať ako mŕtvola.

„Zdá sa mi to, alebo nás tá šialená ženská zachránila?“ boli jeho prvé slová na Carysinu adresu.

„Klamala mu. A on jej len tak uveril. Démon uveril anjelovi z najvyšších oddelení neba.“ Nedokázala to pochopiť.

„Hráte podivné hry, vy operenci.“

Zazrela naňho. „Za túto zradu by dávno mala byť zbavená krídel.“ Je možné, že o tom nadriadení vedia? Že to dokonca podporujú? Pretože aj keď očividne spolupracuje s démonom, zachránila ich.

„Možno si len ešte nepochopila fakt, že aj anjeli môžu hrať vlastnú špinavú hru,“ neodpustil si.

Udrela ho po pleci. „Anjeli konajú len dobro! Vždy sme konali len dobro!“

O tom by sa dali viesť polemiky. Vznikajúcu hádku ale prerušil vzdialený zvuk helikoptéry.

Obaja spozorneli.

„Myslíš, že sa vracajú?“ preľakla sa Angelica.

Dario privrel oči a započúval sa. „Zvuk prichádza z juhovýchodu.“ Vďaka jej krvi mal zmysly opäť silné, podporované hadom.

Vydýchla si. To musia byť upíri. „Poď. Tu dolu nás nikdy nenájdu.“ Ťahala ho naspäť na horu.

So zastonaním liezol a šlo to miliónkrát ťažšie než cestou nadol. Nebol ani v polovici, keď sa helikoptéra zniesla nižšie a pristála zrejme na súradniciach, ktoré poslal Erin.

Angelica mávala krídlami vedľa neho, schopná vyhnúť sa vetru pištiacemu nad nimi. „Takto to nepôjde. Čoskoro sa zotmie a oni to môžu vzdať,“ frflala.

„Robím čo môžem,“ prskol na ňu. Postavil sa na malú plošinku a chytal dych. Nezväčšuje sa tá skala?

„Porež sa,“ povedala odrazu.

„Prosím?“ otočil sa k nej. Jej sa lieta s tými krídlami!

„Ak sú to naozaj upíri, zachytia pach tvojej krvi a pôjdu naším smerom. No tak!“

Jeho anjel je vážne chytrý. Aj slabý závan vzduchu roznesie pach krvi do diaľky. Ochotne si na ostrej skale porezal predlaktie a nechal ho odhalené napriek zime. Zároveň liezol stále vyššie a vyššie a čoskoro sa k nemu pripojila aj Angelica, ktorej krídla viac nezvládali súperiace vzdušné prúdy.

Ani nie pár minút na to sa nad nimi zjavila zahalená postava. Kvôli vetru nepočuli, či niečo hovorí, ale aspoň spustila hrubé lano.

Dario pozrel na Angelicu. Pod kuklou sa mračila. „Môže to byť nepriateľ,“ povedala nahlas, čo si myslel. „Ale ak aj je, niekde nablízku je helikoptéra. A ty si pri plnej sile.“

V tom má pravdu. mohol by ísť do bitky. Prikývol a zachytil sa lana. „Čo ty?“

Mávla rukou. „Som k tebe priťahovaná, spomínaš si? Nikto ma neuvidí. Pokojne sa nechaj vytiahnuť a mňa mágia postrčí tiež.“

Prikývol a zatiaľ čo rukami pevne zvieral lano, nohami sa zapieral o stenu.

Stačilo len pár minút a vysilene sa prehupol cez okraj skaly, kde uvidel tri ďalšie zahalené postavy.

„Vaše Veličenstvo!“ oslovil ho ten najbližšie k nemu. „Ste zranený?“ Z vrecka vytiahol balík krvi a podával mu ho. „Prišli sme tak rýchlo, ako to šlo.“ Stiahol si čiapku a kuklu. „Volám sa Roman Markov, prišli sme z mesta Irkutsk.“

Podľa zubov a faktu, že sa ho nepokúsil zabiť, Dario usúdil, že je naozaj na jeho strane. Vďačne vypil krv. Angelica už stála vedľa neho. „Ďakujem,“ bolo jeho prvé slovo. „Držali ma v Gulagu,“ podal upírovi základné informácie medzi glgmi. „Podarilo sa mi utiecť, ale šli za mnou.“

Roman pohybom ruky vydal svojim druhom príkaz a tí tasili zbrane a rozostavili sa okolo nich.

„Poďte. Helikoptéra nezvládne horšie počasie.“ Ukázal smerom, odkiaľ len prednedávnom ušiel.

Malá skupinka sa predrala cez sneh k modernej helikoptére a len čo boli všetci bezpečne vnútri, pilot vzlietol.

Dario si až vtedy vydýchol. Unavene sa oprel o sedadlo a pohľadom skontroloval Angelicu učupenú čo najďalej od upírov. Nepáčilo sa mu, že sa krčí kdesi v rohu, nemôže si ani sadnúť a pripútať sa. Hlavne po tom, čo všetko preňho urobila.

„Vaši bratia sú na ceste do Moskvy,“ informoval ho Roman cez mikrofón. „Mám pripravené súkromné lietadlo, ktoré vás tam hneď vezme. Naozaj nie ste zranený?“

„Nie. Len uzimený.“

Upír sa zasmial. „Ruská zima nie je pre každého.“

„Nehovor!“

„Máte šťastie. Viete kto vás uniesol? Prečo? Vasily sem čo najskôr pošle jednotky a prehľadáme okolie, ale pomohlo by nám, keby sme vedeli do čoho ideme.“

„Nič nenájdete. Dávno sú preč,“ vzdychol si. „Stál za tým Julius.“

„Ten Julius?“ zhrozil sa Roman.

„Áno.“

„Tak to sa Vasilymu vôbec nebude páčiť.“ Ruský kráľ upírov mal špičkovú bezpečnosť a prvotriednu technológiu. Fakt, že ani on nestačí na Juliusa, nebol vôbec príjemný...

Veci sa dali rýchlo do poriadku. Teda do takého poriadku, aký existoval predtým.

Dario sa s bratmi stretol na druhý deň v Moskve, kde sa opäť uzavrel do seba a ani neopätoval objatie Kathrine a Miny, ktoré sa úprimne tešili jeho návratu.

Ostatným veľkráľom nepovedal, prečo ho uniesli. Ani čo s ním robili. Podelil sa len o informáciu o Juliusovi a jeho rastúcej moci.

Keď sa ocitli späť vo Verone, vyšetrili ho kráľovskí lekári a doporučili mu zvýšenú konzumáciu krvi, kým sa jeho telo nespamätá z LSD.

„Vieš, že svojej rodine takto ubližuješ?“ kritizovala ho Angelica, keď po hodine vyšiel spod horúcej sprchy. Stála chrbtom k nemu, kým sa obliekal.

Nenápadne naznačil, ako ju škrtí. „Nepotrebujú počuť o mučení,“ odpovedal. „Ani o tom, že som si to spôsobil sám Gloriinou premenou.“ Natiahol si tepláky a s tričkom sa nenamáhal.

„Každý robí chyby. Rodina je tu pre to, aby nám pomohla v ťažkých časoch a tešila sa s nami vo chvíľach radosti.“

„Tak ako tá tvoja?“ rypol si.

Šokovane sa k nemu otočila. Opäť bola v krásnej anjelskej róbe – bielych šatách na ramienka s voľnou sukňou po kolená a dievčenskými sandálami. „To si nemusel.“

„Prepáč.“ Vyšiel z kúpeľne a hodil sa na posteľ. „Jednoducho nechcem priliezť za svojou rodinou len keď mám problém.“

Oprela sa o stĺp pri jeho nohách. „Možno by pomohlo, keby si s nimi komunikoval aj mimo kritických situácií.“

Striaslo ho. „Nie vďaka. S Gloriou a Juliusom si poradím sám.“

Prekrížila si ruky na hrudi a jeho pohľad klesol na lákavé oblinky jej pŕs. „Uvedomuješ si, že Juliusa nezvládla poraziť ani samotná Pramatka upírov?“

„Budeš ma s tým otravovať ešte dlho? Pokiaľ viem, psychologické poradenstvo k tvojim povinnostiam nepatrí.“

Zovrela pery. Už porušila dosť pravidiel. Aký trest by jej anjeli udelili za prefackanie zverenca? „Fajn! Zožieraj sa vinou a bezmocnosťou. Možno raz budeš dosť zúfalý na to, aby si si uvedomil aký so debil a oceníš dar rodiny, ktorý mnohí nemajú!“ Zvrtla sa a uvelebila sa v kresle.

Ukázal jej vulgárne gesto a privrel oči. Spánok však neprichádzal, pretože si až príliš uvedomoval prítomnosť príťažlivého anjelika len kúsok od neho.

S povzdychom sa pretočil na bok, aby na ňu videl. „Prečo si ešte tu? Nebezpečenstvo pominulo. Som chránený. Nemala by tvoja práca skončiť?“

„Gloria je stále tam vonku. Tak ako Julius. A had je nechránený. Myslím, že tak skoro sa ma nezbavíš.“

Môže dať zbohom svojmu penisu. „Neexistuje nejaké pravidlo, čokoľvek, len aby si ma viac nemusela strážiť?“

„Krídel sa nevzdám. To je jediná cesta z mojej strany.“

„Čo tým myslíš?“

„Sú zločiny, ktoré nadobro ukončia spojenie s anjelmi. Ale ani jeden z nich nespáchaš.“

Odfrkol si. Ešte ho nepozná. „Aké?“

Preglgla. „Vražda. Mučenie a týranie. Zabitie bezbranných. Znásilnenie. Také niečo.“

Prešiel si rukou po tvári. Na tie zločiny naozaj chuť nemá. A niežeby ich vôbec niekedy spáchal. Ak zabil, zabil v obrane. Mučil len zločincov a to viac ich vlastným strachom než skutočným fyzickým aktom. A nemal žiadny pôžitok z akéhokoľvek násilného sexuálneho aktu. Teda pokiaľ nešlo o vopred dohodnutú hru.

„Tak sa asi musíme naučiť spolu vychádzať.“

Nevydržali ani dva dni. Angelica sa doňho pustila len čo sa rozhodol ísť mimo mesta bez ochranky, len aby si kúpil nové auto. Potom ju vytočil svojou ľahkovážnosťou počas obeda, na ktorý sa zastavil v reštaurácii – sedel chrbtom ku vchodu a ani sa neozbrojil!

Pílila mu tým nervy po zvyšok dňa a večer seriózne uvažoval, že jej niečím zapchá ústa. A mal aj celkom jasnú predstavu čím.

„Počúvaš ma vôbec?“ Šla za ním do kúpeľne, kde začal nastavovať teplotu sprchy. „Máš cez osem tisícok rokov a robíš začiatočnícke chyby vo vlastnej bezpečnosti.“

Nemôžem zaškrtiť anjela, nemôžem zaškrtiť anjela, nemôžem zaškrtiť anjela, opakoval si, keď sa vyzliekal.

Angelica sa ako obvykle otočila, aby nemusela vidieť... to čo vidieť chcela. Ani netušila, odkiaľ sa tá túžba berie. Doteraz mala z mužov, obzvlášť silných a no, nahých, strach.

Tohto upíra by si ale rada naservírovala so šľahačkou a čokoládou.

„Ako môžeš byť taký nezodpovedný? Som síce anjel strážny, ale nie som všemocná! Vieš ako som sa musela v Gulagu premáhať?“

Postavil sa pod prúd teplej sprchy. Ako dlho ešte môže vydržať, než zachrípne?

„A namiesto obrneného, nepriestrelného auta si si objednal ďalšie prašivé Lamborghini!“

A dosť! Vystrelil zo sprchy, schytil ju odzadu a stiahol ju pod vodu.

Prekvapením zvýskla a šaty jej hneď nasiakli. „Čo to robíš?!“

Oprel ju o chladné kachličky. „Celé mesiace som nemal sex, neustále ma komanduješ a nemôžem si dopriať ani chvíľku pokoja. Mám pocit, akoby som bol s tebou ženatý!“

Sotva vnímala jeho slová, keď priamo pred očami mala mocnú, vypracovanú hruď lesklú od kvapiek vody. Srdce sa jej rozbúchalo. Pokožku mala zrazu citlivú a šaty ju ťažili.

„N-no keby si sa začal správať ako dospelý, možno by som na teba nemusela dohliadať ako na decko!“ podarilo sa jej v mozgu skomponovať odpoveď.

„Tak ja som decko?“ Nadvihol ju a keď rozkročila nohy, pritlačil sa stvrdnutým penisom priamo na jej stred.

Vydala nejasný ston a zabudla dýchať. Ako blesk ňou prešiel mučivý, sladký pocit, ktorý ju obral o schopnosť vymýšľať ironické poznámky.

„Ver mi, že momentálne uvažujem veľmi dospelo.“ Chcel ju potrestať za frustráciu, ktorú cítil. Chcel, aby to zažila tiež. Ale oveľa viac by ho zaujímalo, ako asi jeho anjelik vyzerá pri vyvrcholení.

Voda ju úplne premočila a biele šaty spriesvitneli. Dario určite vidí jej spodné prádlo. Chcela sa zakryť rukami, ale zovrel jej zápästia a uväznil jej ich nad hlavou.

„Nemôžeme,“ pípla zúfalo. Je to proti všetkým pravidlám. Všetkým anjelským zásadám. Jej telo však nesúhlasilo. Prebúdzalo sa po prvý raz za celý jej život. Násilie a zmrzačenie, ktoré kedysi zažila, strácali moc nad jej myslením.

„Nechceš vedieť, aké to je?“ šepkal jej do ucha a jazykom ju pošteklil na krku. „Cítiť to, k čomu bolo tvoje telo stvorené? Bez bolesti? Bez násilia?“

Privrela oči. Prečo anjeli nezasiahnu? Prečo jej dovolia toto všetko? Naozaj sa nepozerajú? Sú až tak slepí voči upírom, ako sa hovorí?

„Nedokážem to,“ priznala plačlivo svoje obavy. „Som príliš... zničená.“

„Pokojne si to ďalej nahováraj, anjelik. Ja ti zatiaľ dokážem opak.“ Pobozkal ju na pootvorené pery. Ničilo ho pomyslenie na jej utrpenie, ktoré zažila na prahu dospelosti a začínal si uvedomovať hĺbku jej traumy.

Práve preto jej musel ukázať, že je stále schopná cítiť vášeň. Jeho anjelik bol stále nevinný a neskúsený.

Bola to práve jej nevinnosť, s ktorou nedokázal bojovať.

Stála pri ňom počas tých najhorších činov, či už spáchaných ním alebo na ňom, a nevzdala sa. On sám zutekal z toľkých bojov, že ich prestal počítať.

Odtiahol sa, ale len aby mohol ochutnať pokožku jej citlivého krku. Vôňa jej krvi bola ako afrodiziakum.

Angelica od pôžitku privrela oči. Tam, kde ju kedysi driapali prsty násilníka ju dnes šteklili pery upíra. Tichými stonmi ho prosila, aby neprestával.

„Teraz sa nezľakni,“ varoval ju sekundu predtým, než jej holými rukami roztrhol šaty od goliera až po lem.

Ó áno. Biele, čipkované spodné prádlo.

Zalapala po dychu a chcela sa zakryť rukami. Opäť jej v tom zabránil.

„Si na zjedenie, anjelik. A nie len jedným spôsobom,“ šepkal jej na pokožku krku.

Zasyčala, keď jedna z jeho dlaní pristála na jej stehne. Bol to taký nezvyklý, neznámy pocit, že jej myseľ vyhrabala jedinú spomienku, keď sa jej tak niekto dotkol.

Dario lenivo postupoval vyššie, nadšený že z nej strhne tie nevinne sa tváriace nohavičky, ale zastavil ho jej náhly zrýchlený tlkot srdca, ktorý nemal s vzrušením nič spoločné.

Pozrel jej do očí, kde uvidel paniku. Celá sa rozochvela a unikalo z nej teplo. Jej strach  mu naplnil nozdry.

„Anjelik,“ oslovil ju vážne, ale nevnímala ho. Bola v šoku. Z hrdla jej začali unikať tiché výkriky.

„Anjelik,“ zopakoval dôraznejšie a zatriasol ňou. Bola taká drobná a krehká, že pod rukami cítil jej kosti.

Angelica dýchala zrýchlene a v ústach jej vyschlo. Začala sa brániť.

„Anjelik!“ okríkol ju, aby ju prebral.

Konečne naňho uprela zničené, hnedé očká, a rozplakala sa.

Vzdychol, myšlienky na sex dávno preč.

„Je mi to tak ľúto,“ ospravedlňovala sa.

Zaškrípal zubami. „A čo ti je ľúto? Že nejaký maniak si vzal, čo si dobrovoľne nedala?“ Bohovia, keby tam vtedy bol, premení ho na upíra, len aby ho mohol mučiť dlhšie!

Angelica sa objala rukami a tichučko fňukala.

Načiahol sa po uteráku. „No tak. Pokojne.“ Vypol sprchu a opatrne ju zabalil do bielej látky. „Som tu len ja, anjelik,“ mrmlal upokojujúco. „Neurobím nič, s čím nebudeš súhlasiť.“ Rýchlo si okolo bedier omotal menší uterák. „Teraz ťa zdvihnem, dobre? musíš sa zahriať.“

Sotva badateľne prikývla.

Dario ju vzal do náručia a odniesol ju do postele, kde cez ňu prehodil hrubú prikrývku. Mokré spodné prádlo z nej zmizlo, ale ničím ho nenahradila. Len tam mĺkvo ležala.

Netušil, že je toho ešte schopný, ale v očiach ho zaštípali slzy. Je jednou z najmocnejších a najvplyvnejších bytostí na svete a nie je schopný odohnať démonov zmučenej ženy.

Ľahol si k nej, ale pod prikrývku nevkĺzol, aby jej doprial pocit istej bariéry. Vypol svetlá a jednou rukou ju objal. „To nič, anjelik. So mnou sa báť nemusíš.“

Vzlykla. „Je to stratený boj. Nie som úplná. Nikdy nebudem.“

Pobozkal ju na spánok. Konečne sa prestala triasť. „Si dokonalá. Dovoľ dnes mne byť tvojím anjelom. Uvoľni sa. Nikto sa ťa nedotkne. Zavri oči. Mne predsa dôveruješ, však?“

Smrkla. Dôveruje mu? Mal už milión príležitostí ublížiť jej. Utýrať ju jeho mocou.

„Dôverujem,“ pípla.

To mu stačilo. Usmial sa a pritiahol si ju bližšie. „Dobre. To je dobre.“ Získal si  dôveru tej najčistejšej bytosti na svete. To už stojí za boj. „Odpočívaj, miláčik. Ráno bude svet krajší.“

A uväznená v náručí upíra ho skutočne poslúchla.