Zachránená temnota 12

Dario počkal presne tri sekundy po bratovom odchode, než zdvihol Angelicu a oprel ju o stenu. Obmotal si jej nohy okolo bokov a so zastonaním sa uvelebil medzi nimi.

„Ty malá, všetečná potvora!“ obvinil ju, než ju potrestal horúcim bozkom. Cítil jej vzrušenú triašku a teplo sálajúce z jej stredu. Obtrela sa oňho v snahe uľaviť tomu mučeniu, ktorému ju vystavil.

„Ó nie, nie, nie,“ zastavil ju. „Chcem, aby si prosila. Aby si bola taká zúfalá, že ma sama budeš chcieť znásilniť.“ Pustil ju.

Angelica sa ho z frustrácie pokúsila udrieť. Zachytil jej jemnučkú dlaň a vtisol do nej ďalší bozk. „Nenávidím ťa!“ okríkla ho.

„Podobne, anjelik. Myslíš, že ma baví diskutovať s bratom, zatiaľ čo mám v nohaviciach hladnú anakondu?“

Prižmúrila oči. „Ja mám medzi nohami erotickú pomôcku! Tvojou vinou!“

Veselo ju plesol po zadku zahalenom len v neslušnom kuse čipky a vrátil sa za stôl. „Musíš sa naučiť vnímať svoje telo, anjelik,“ povedal ako psychológ. „Nikdy si k tomu nedostala príležitosť. Istým spôsobom si ešte len dievčatko.“ Žmurkol na ňu. „Potrebuješ poznať rozdiel medzi rozkošou a násilím.“

Vyvrátila oči k stropu. „Odrazu máš titul z psychológie?“

„Náhodou mám štyri,“ prekvapil ju, keď odpisoval na ďalší mail. „Ten posledný je len osem rokov starý.“

Prečo toto nemajú anjeli v záznamoch? Jasné, dĺžka jeho penisu tam byť musí, ale vzdelanie? Načo! „Kedy si to stihol?“

„Kraľovanie nie je až taká drina. Všetci máme kopu titulov z rôznych odvetví. A každý aspoň jeden z medzinárodných vzťahov a diplomacie.“ Pozrel na jej prekvapenú tvár. „Nie je to len krv, čo nás drží na trónoch.“

Odfrkla si. „Áno, všetku drinu za vás odmakal Drew.“

„Zase sme pri tom?“ Unavene sa oprel v kresle. „Pokiaľ viem, nie si tu ako poradca dvora. Si môj osobný tŕň v zadku.“

Ležérne sa vystrela v kresle a zmenila svoje oblečenie na ešte vyzývavejší biely korzet. „Príjemný tŕň v zadku,“ opravila ho.

Dario si asi po stý raz upravil nohavice. To dievča nebude zajtra schopné chodiť. „Ten najdokonalejší tŕň v zadku na svete.“

Láskyplne na seba pozreli a aj keď boli na opačných koncoch pracovne, v tej chvíli si boli blízko, ako keby si preplietli prsty na rukách a opreli sa o seba.

Dario si odrazu nedokázal predstaviť, že by Angelica v jeho živote nebola. To poznanie ho vydesilo.

Obed mu doniesli až po druhej, keď konečne vybavil všetku administratívu. Penis ho priam fyzicky bolel a Angelica už vystriedala šesť prevlekov, ktoré by v šatníku anjelov nemali čo robiť.

Pustil sa do sladkých palaciniek a začal premýšľať. Nebolo to vôbec ľahké, keď mal všetku krv v nižších partiách.

„Musíme nejako zistiť, čo odo mňa Julius chcel. Vie o Hadovi, to je jasné. Otázka je, prečo práve teraz? Skutočne moja moc stojí za vojnu medzi ním a upírmi?“

Angelica tiež prinútila nejaké tie krvinky vrátiť sa do mozgu. „A ako? Pochybujem, že o svojich plánoch vydal príručku. Ani anjeli ho nemajú pod kontrolou a to majú pod kontrolou každého!“

Zarazil sa a zamrkal. „Každého, vravíš?“

„Áno.“

Palacinky zostali zabudnuté, keď odhodil príbor. „Vedú si záznamy o vlastných? O anjeloch?“

Celkom nechápala sled jeho myšlienok. „Iste. Sme bežní zamestnanci, naše zložky sú nám prístupné. Prečo?“

„Mohla by si sa k tým zložkám dostať? Máš k nim predsa prístup, nie?“

Pokrútila hlavou. „Som pripútaná k tebe a pre nazretie do zložiek by som musela byť fyzicky v nebi. Ale načo ti to je? Povedala som predsa, že na Juliusa nič nemáme.“

Dario sa napriek jej slovám usmial. „Nepotrebujem jeho. Len odpovede. A tie môže mať ešte jedna osoba.“ Nahmatal svoj mobil v zásuvke a vytočil číslo do Veľkej Británie...

Skláňal sa nad ňou a horúcimi perami jej prešiel po krku. Ostré tesáky ju vzrušili tým najdekadentnejším spôsobom.

Zastonala. Zahrabla prsty do jeho hebkých vlasov a prosila o viac. Potrebovala ho. Len jeho.

Vypočul jej nemú prosbu a teplou dlaňou jej zablúdil pod podprsenku. Jediným pohybom ju strhol.

Vzdychla a vnútro jej zvlhlo.

Áno.

Áno.

Musí ho mať.

„Nikias,“ zašepkala v rovnakej chvíli ako jej zazvonil mobil pri uchu.

Aislin sa prudko narovnala. Pristihla sa, ako si dala šlofíka opretá o stôl priamo u seba na ošetrovni.

Zase.

Rukou si prešla po zružovenej tvári a stále udýchane zdvihla. „Prosím?“

„Aislin, tu je veľkráľ Dareios,“ predstavil sa upír na druhej strane a spôsobil jej len ďalší šok. Čo od nej môže chcieť?

„Z-zdravím, Vaše Veličenstvo,“ povedala neisto.

„Len Dario, prosím. Ani nie si moja poddaná. Vyrušil som ťa?“

Ospalo sa oprela o stôl a privrela oči. Potrebujem sex. Ešte pár takýchto snov a znásilním prvého upíra, ktorý mi príde pod ruku. „Nie, nudila som sa. Ako ti môžem pomôcť?“

„Ešte stále si na čierno napojená na záznamy anjelov?“

„Áno.“ Otvorila aplikáciu, ktorú im pred rokmi nainštalovala Evie s manželom Lukasom, ich spojenci z radov anjelov. Stalo sa tak po Isobelinom boji s Brianom, pri ktorom takmer umrela.

Vďaka záznamom sa im podarilo zachrániť Annie pred strašným osudom jej bývalého života.

„Potreboval by som, aby si mi niekoho našla.“

„Uhm. Koho?“

Upír sa nadýchol. „Je to bývalý anjel. Problém je, že netuším pod akým menom vedú jeho zložku.“

„Máš aspoň nejaké?“

„Viacero. Musíš ich prezrieť všetky.“

Nuž, všetko je lepšie ako erotické sny o nemenovanom upírovi. „To je v poriadku. Nadiktuj mi ich.“ Vyhrabala pero a papier a čakala.

„Takže: Nosič svetla, Svetlonos, Hviezda rána, Heylel-“

„Ty po mne chceš, aby som ti našla Lucifera?“ prerušila ho šokovane.

„Chytré dievča. Skoč na google a tam nájdeš kopu ďalších mien.“

Plesla sa po čele. „Prečo by som mala zháňať pána pekla? Počkaj, tam predsa je, nie? V pekle.“

Dario si len vzdychol. „Nie je to pán pekla. Je to padlý anjel a môže byť nažive niekde na Zemi. Potrebujem s ním hovoriť.“

Prečo nemôže byť aspoň jeden veľkráľ normálny? Položila si čelo na chladnú dosku stola. „Si pod vplyvom?“ napadlo jej.

„Nie, Aislin, som triezvy. Pozri, mám svoje problémy. Mohla by si mi nájsť toho chlapíka a poslať mi jeho zložku mailom?“

No jasné, len si vyhľadá Lucifera a bude dúfať, že je to príjemný démon so zmyslom pre humor. Ako sa mohla do tohto sveta dostať?

„Ako myslíš,“ vzdala to.

„Ďakujem, Aislin. Máš to u mňa.“

„To si píš že mám.“ Zložila a zaklonila hlavu, akoby na strope bola napísaná odpoveď na všetky jej problémy.

„Potrebujem sex,“ zopakovala. „Urýchlene.“ Nasadila si okuliare a s obavami začala do anjelskej aplikácie ťukať meno Lucifer.

Angelica sedela pri stredovekom stole vedľa Daria a predstavovala si tisícky spôsobov, ako ho umučiť na smrť.

Pri všetkých scenároch mu vybuchol penis.

Bratia sa po dlhom čase stretli pri večeri aj s manželkami a Abigail. Mladá princezná sedela za vrchstolom a potichu jedla, napoly neprítomná. Pohľad na ňu Angelicu zarmucoval.

Veľkráľovné Mina a Kathrine veselo štebotali vedľa svojich mĺkvych manželov. Tí občas prehodili slovo alebo aj celú vetu. Teda hlavne Nero s Justin.

Drew vyzeral, akoby v hlave plánoval cestu okolo sveta a Alec mal pred sebou tablet, na ktorom komunikoval s upírmi na druhom konci sveta.

„Na pohreboch som zažila viac akcie,“ prerušila Angelica ticho, keď kráľovné jedli a utíchli.

Dario len nadvihol jeden kútik úst. Nemohol jej odpovedať, ale užíval si pocit, že jeho anjelik je na pokraji šialenstva.

„Nemôžete sa aspoň obhadzovať jedlom? Hrať monopoly? Vyzliekací poker, proste čokoľvek?“

Takmer sa udusil ryžou. Posledné čo potrebuje, sú jeho vyzlečení bratia. Mina a Kathrine by možno stáli za pohľad, ale za to by mu Nero s Justinom asi vyškriabali oči.

Varovne na ňu zazrel.

Mykla plecami. „Máš perfektnú rodinu, ktorá by pre teba obetovala všetko. Viem, že si v poslednej dobe nerozumiete, ale sila je v jednote. Ak prídete o Drewa, kto vám bude kryť zadky?“

Jediný zadok, o ktorý mal momentálne záujem, bol ten jej. Krásny zadoček ozdobený priesvitnou látkou.

Už zase bol tvrdý. Nespokojne sa pomrvil. Nech už je po večeri, aby mohol zneuctiť svojho anjelika!

Konečne priniesli dezert – ovocný šalát s čokoládou a šľahačkou.

Angelice sa zbiehali sliny. Hlad dlhé roky necítila, preto bolo pre ňu prekvapením, že túži po jedle. Nie kvôli prežitiu, ale pre pôžitok.

Čo sa to s ňou deje?

Oblizla si pery. Všimla si, že nepozornému Alecovi spadol kus ananásu na zem. Ani si to nevšimol.

Skĺzla zo stoličky a zohla sa po zabudnutý kúsok lahodného ovocia. Fúkla naň a zotrela špinu kusom svojich šiat a takmer s výčitkami si ho priložila k ústam.

Dario si odkašľal, aby zamaskoval zhrozenú nadávku. Jeho anjelik nebude jesť zo zeme! Spražil ju pohľadom.

Zazvonil na sluhov a požiadal ich, aby mu ďalšiu misu ovocia priniesli do komnát.

Okamžite stratil chuť. Ako často nenápadne zbierala zabudnuté jedlo zo zeme? Bola niekedy skutočne najedená?

„Mám ešte nejakú prácu,“ povedal rodine a náhlivo odišiel od stola.

Mina s Kathrine na seba len ustarane pozreli. Veľmi túžili dať rodinu opäť dohromady. S Dariom však akoby hádzali hrach o stenu.

Angelica musela bežať, aby dohonila svojho upíra, a to jej stavu vôbec nepomáhalo. Nohavičky mala vlhké a prisahala by, že medzi nohami cíti vlastný pulz.

„Trochu opatrnosti, mŕtvola!“ okríkla ho celá červená a zadýchaná. „Niektorí tu v sebe máme erotické hračky!“

Dario ju oprel o práve zamknuté dvere a pobozkal. „Nikdy nebudeš jesť zo zeme, jasné? Ak máš na niečo chuť, povieš mi to a ja to nechám priniesť.“

Prekvapene pootvorila napuchnuté pery. „To ťa tak rozrušilo? Dario, som anjel. Jedlo ani nepotrebujeme, len si občas uchmatneme nejaké zabudnuté sústo.“

„Vaše spôsoby sa mi nepáčia a konkrétne tento máš zakázaný. Nikdy viac sa k nemu neznížiš, je ti to jasné?“

Z nejakého dôvodu jej do očí vystúpili slzy. Ešte nikto sa o ňu tak nezaujímal. Nikomu nezáležalo na niečom takom malichernom, ako jej nepravidelná strava.

Nežne pohladila Dariovo líce. Nedokázala vyjadriť cit, ktorý jej zvieral srdce. Po celý deň obaja bojovali so vzrušením a frustráciou, ale jeho najviac rozhneval jej nedostatok jedla.

„Ďakujem,“ šepla dojato. Ak o ňom doteraz pochybovala, práve jej dokázal svoj charakter. Pobozkala ho, pretože sa ho potrebovala čo najviac dotýkať. Chcela cítiť, že je pre niekoho dôležitá. Že niekomu leží na srdci jej existencia.

Po prvý raz nechcela byť prehliadaná a neviditeľná.

Dario ju vzal do náručia a odniesol k posteli. Uložil ju medzi vankúše a vzal zo stola misu s ovocím.

Ľahol si čo najbližšie k nej a po jednom ju začal kŕmiť dobrotami. Prvý vybral ananás. Oči jej zažiarili, keď ho okamžite zhltla a od pôžitku jej zaklipkali viečka.

Nepotrebovala luxus. Ani jediný raz po ňom nechcela viac než nevyhnutné veci pre jej existenciu. Stavil by sa, že ovocie ju potešilo viac, než keby jej daroval perlový náhrdelník.

Perami ju pohladil na spánku, keď prežúvala sladučkú jahodu. Istým spôsobom mu pripomenula Kathrine a Minu. Obe, hoci sú veľkráľovné a tým pádom bohatšie než akýkoľvek človek, nevyužívali luxus, aký im prináležal. Vždy mali oči len pre svojich manželov a záležalo im na iných. Nikdy o nič nežiadali. Žiadne autá, šperky, nábytok, ani len drahé oblečenie. Namiesto toho sa sústredili na problémy tých menej šťastných.

Tak ako Angelica sa tešili z maličkostí, ktoré prišli od srdca.

Gloria vždy niečo chcela. Vždy musela mať viac než iní. Viac než doposiaľ.

Potlačil myšlienky na ženu, ktorá preňho už dávno nič neznamenala. Namiesto toho si užíval pohľad na svojho spokojného anjelika, ktorý sa k nemu túlil bez strachu z násilia.

Nadýchol sa vône jej hustých vlasov. Bolo by krásne mať ju po boku. Osud mu však nedoprial ani túto maličkosť. Proroctvo hovorí jasne – každá kráľovná bude z iného rodu. Jej ľudský pôvod znemožňuje čokoľvek dlhodobé.

Pevne ju k sebe privinul. Ako sa jej môže vzdať? Je dokonalá, nevinná a jeho. Len jeho. Vytiahla ho z gulagu, plahočila sa s ním cez Sibír, dokonca mu dala svoju krv.

Ktorá iná žena by sa tak obetovala?

„Niečo ťa trápi,“ povedala do ticha, keď zjedla poslednú jahodu. Cítila sa ako v nebi. Doslovnom nebi, nie v zamestnaní. Preto ju znepokojili temné pocity, ktoré zaznamenala od svojho chránenca.

Uprel na ňu svoje nádherné oceánové oči a spojil ich čelá. „To nič, anjelik. Ty zaženieš každé trápenie.“ Odložil misku a prevalil ju na seba.

Angelica hneď pocítila tlak medzi nohami a zvodne sa na upíra usmiala. Šaty nahradila sexy spodným prádlom z rána a vystrela sa. Pod zadočkom cítila, že aj on sa prebúdza.

Dario ju k sebe pritiahol a rukami lenivo skúmal jej hladkú pokožku.

Zavzdychala mu pri uchu. „Ukáž mi, že som schopná cítiť,“ poprosila ho takmer nečujne. „Prosím, nauč ma to.“