Zachránená temnota 15

Ťaživé ticho v miestnosti nepomáhalo ani jednému zo zúčastnených predýchať vzniknutú situáciu.

Angelica otvárala a naprázdno zatvárala ústa, neschopná obhajovať svoju nezištnosť a nezaujatosť anjelov.

Dariovi vrela krv v žilách nad manipuláciou, ktorá sa na ňom odohrávala. Niekde v kútiku mysle ho však vytáčal aj fakt, že niekto použil jeho anjelika, nevinného a emočne poznamenaného, ako obyčajný nástroj.

Lucifer sa tváril, že neexistuje, len aby nemusel vysvetliť podiel viny anjelov na blížiacej sa vojne a Ninja netrpezlivo čakal, ako jeho slová všetci spracujú.

Angelica pokrútila hlavou. „Nerozumiem. Ničomu.“

Ninja sa na stoličke pohodlne oprel. „Anjeli majú obrovské databázy všetkých bytostí žijúcich na Zemi. Vedia nielen o ich minulosti, ale niekedy aj o budúcnosti. Nie je neobvyklé, že sa jedinec narodí s určeným osudom. V tvojom prípade, Angelica, to skôr bola istá... kompatibilita. Narodila si sa ako dokonalý protiklad k Dariovi. Od tvojho prvého nádychu vedeli, že si jeho vyvolená.“

Stiahlo jej hrdlo. Nie. Tomu neuverí!

„Prečo ju nechali trpieť?“ prskol Dario. „Prečo ju nechali umrieť tým najhorším spôsobom sotva na prahu dospelosti?“

Ninja pokrčil plecami. „Zrejme si musela určité veci prežiť.“

Angelica stále len krútila hlavou. „Som človek. Narodila som sa tak. Proroctvo hovorí...“

„Proroctvo hovorí o každej kráľovnej z iného druhu. Ty si anjel. Narodila si sa ako bytosť dobra a nikdy si ňou byť neprestala. Práve to dobro ťa odlišovalo od ľudí a nakoniec ti umožnilo stať sa anjelom. Nie je v tebe nič ľudské.“

Prišlo jej zle. Len nástroj. To bola pre každého. Anjeli jej nedali nič. Neboli rodinou, boli len manipulátormi. Po líci jej stiekla slza. „Prečo teraz? Prečo práve v tomto roku a nie po mojej premene?“

Ninja si vzdychol a zdalo sa, že jej nechce odpovedať. Vedel strašné veci, horšie než teraz preberali. Ak má však napraviť všetko, čo sa môže pokaziť, všetci musia vedieť na čom sú. „Po tvojej premene si bola vyhodnotená ako... nedostatočná pre upírskeho veľkráľa. Kvôli... tomu, čo sa ti stalo. Traume. Anjeli sa vzdali svojho plánu poslať ťa za ním.“

Dario zovrel päste. Nedostatočná? Od toho anjela by sa mohli všetci učiť! Mal obrovskú chuť vykrútiť nejaké krky!

Angelica ponížene smrkla. Celý jej svet sa rúcal, srdce pukalo a viera v dobro sa otriasala v základoch. „Zmenili názor?“

„Nie. Carys ich prinútila. Zúfalo potrebuje stabilné tróny. Julius z Pergamonu silnie a nie každý sa proti nemu môže postaviť. Upíri pod vaším vedením a spojenci pod vedením Salvatora Anglického by mali šancu. Ale na to musí byť najvyšší dvor pri plnej moci.“

Nechcela viac počuť. Nechcela sa dozvedieť, aký bezcenný jej život pre všetkých je. Chcela odísť, schúliť sa niekde pod mostom a preplakať zvyšok večnosti. Ibaže kvôli jej väzbe na Daria si ani to nemohla dovoliť!

Upír videl jej vnútorný boj a rozhodol sa dostať zvyšok odpovedí. „Aký to má súvis so všetkým? Naozaj ma Julius unášal kvôli hadovi?“

„Nie. S Gloriou sa spoznal nedávno a keď mu povedala o tvojej moci, začal spriadať plán. Vedel, že ak prežiješ, nakoniec vyhľadáš Lucifera. A on ti povie o Hyperborey.“

„O čom?“

Angelica ustrnula. Zotrela si slzy. „To je predsa legenda.“

„Nie je,“ priznal s povzdychom Lucifer. „Existuje a je skutočná. Anjeli len vzali nesmrteľným schopnosť dostať sa na ňu.“

Dariovi boli v tej chvíli ukradnuté nejaké škriepky s anjelmi. Videl, že jeho anjelik je na pokraji zrútenia. Vstal a pritiahol si ju k sebe. Zazrel na padlého anjela a Ninju. „Neskončili sme.“

Hodil na stôl svoju vizitku. „Zvyšok mi poviete za prítomnosti mojich bratov a neskúste zmiznúť. Nájdem si vás a až vtedy začne skutočná vojna. Do troch dní ma kontaktujete.“ Vyceril na nich zuby, aby pochopili, že nežartuje.

Ninja si ju vzal a prikývol. „Je toho veľa, čo neviete, Dario. Viem, že sa asi hneváš na anjelov, ale tu väčšia hrozba. Žiadam ťa len o to, aby si nerobil unáhlené rozhodnutia.“

Upír mu neodpovedal, len odviedol trasúcu sa Angelicu na ulicu, kde sa vytrhla z jeho zovretia a uplakane sa posadila na chodník, neschopná nájsť v sebe silu ísť ďalej.

Lucifer sa pretláčal pohľadom s neznámym mužom. Cítil z neho toľkú skazu a zlo, až mu prišlo špatne. „Akú rolu v tom hráš ty?“

Ninja ukryl vizitku v nenápadnom vrecku a premeral si bývalého anjela. „Ešte si nie som celkom istý.“

„Pripadáš mi až príliš istý. O niečo ti ide a možno si práve vyvolal vojnu medzi upírmi a anjelmi.“

„Nevyvolal. Tá by začala, keby som nezasiahol. Ty dobre vieš, čo sa stane ak Julius dostane hada a nájde cestu na Hyperboreu.“

„No mne je to úprimne jedno.“

„Nie je, neklam mi. Potrebujem spojenca, Lucifer. Nemôžem ísť za upírmi ani ich spojencami a anjeli by ma skopli z neba ani by som sa nepredstavil.“

„Ak som ja tvoja jediná možnosť, si na tom zle,“ posmieval sa mu padlý anjel a začal vstávať. „Svoj údel som si už splnil dávno. Mňa z tejto škriepky vynechaj.“

Ninja ho zdrapil za lakeť a nedovolil mu odísť. „Chceš vedieť, prečo som schopný toľko riskovať?“

Lucifer zívol. Potom mu takmer odpadla sánka, keď si Ninja zložil masku z tváre.

„Do horúcich pekiel a naspäť, ako je to možné?“ vykríkol a prvý raz za mnoho tisícročí pocítil strach.

Ninja si prehrabol vlasy. „Videl som to, Lucifer. Videl som hrôzy, ktoré ani Carys nedokázala zastaviť. Bol som tam.“

„No to by som si myslel, ty chorý maniak!“

„Toto je moja posledná šanca,“ prosil ho Ninja a v tvári sa mu objavilo niečo podobné ľútosti. „Carys spáva s Juliusom, len aby mohla včas varovať ostatných. Pomaly vnútri umiera a on jej prestáva veriť. Nakoniec z nej nezostane nič.“

„Že mi to hovoríš práve ty!“ Lucifer od neho odstúpil. „Si len ďalším dôkazom jej zlyhania.“

„Som dôkazom jej sily. Zabijem Juliusa. Zabijem ho skôr, než zničí svet a ju s ním. Potom môžem umrieť.“

„Si na hlavu. Vážne, potrebuješ doktora!“

„Prosím. Pomôž mi.“

Lucifer začínal vážne ľutovať, že nešiel bývať na opustený ostrov, kde by sa ho táto dráma netýkala. „Ak ťa niekto odhalí,“ vyslovil svoju podmienku, „nechám ich zabiť ťa.“

Angelica chcela plakať, ale cez silné sklamanie sa jej podarilo zo seba vylúdiť len zopár sĺz. Zaznamenala, ako sa jej Dario prihovára, pokúša sa ju zdvihnúť z chladnej zeme a potichu nadáva.

Keby nebola narodená ako jeho náprotivok, umrela by na tom útese ako nejaké prasa na jatkách. Vykrvácala by a v strašných bolestiach vydýchla. Nikto by ju nezachránil. Nikto by jej nedal šancu uvidieť svet z iného pohľadu.

Jej život nemá skutočnú hodnotu. Nikdy nemal.

„Anjelik, prestaň,“ naliehal Dario, akoby presne vedel, kam sa jej myšlienky uberajú.

Zovrela pery. Keby mu nemusela byť za zadkom, nikdy by na ňu ani len nepozrel. Však ju pri sebe pôvodne ani nechcel!

Všetky bolestivé myšlienky však potlačil silný pocit, ktorý ju zasiahol ako elektrický šok.

Nebezpečenstvo.

Jej anjelské inštinkty prevzali kontrolu. Uvidela muža s kušou niekoľko metrov za Dariom a v poslednej chvíli ho zhodila na zem.

Šíp im preletel nad hlavami. A ďalšie dva z nových smerov.

„Čo to...“ Aj on uvidel šípy a prekotúľal ich preč z ďalšej salvy.

Angelica uvidela ďalších mužov, démonov, na opačnom konci ulice a v okne hotela nad nimi.

Bublal v nej hnev. „Julius.“ Vrátila sa jej logika. Ak chcel vážne poštvať upírov proti anjelom, musel očakávať, že vyhľadajú Lucifera.

Striehol na nich celý čas.

Plná novej sily prameniacej z nenávisti sa postavila na nohy a odstrčila Daria stranou. „Vypusti hada. Nech to ľudia nevidia,“ prikázala mu ľadovo.

Kým sa s ňou stihol hádať, prudko roztiahla krídla a v rukách mala dva krátke meče. Ústa sa jej zvlnili v krutom úsmeve.

Toto si užijem.

Vzniesla sa do vzduchu, čím prekvapila démonov. Prvý raz pre nich bola viditeľná.

Pristála pred tým najbližším, vyrazila mu kušu z rúk a keď sa po nej zahnal, odsekla mu ruku.

Zvrieskol a klesol na kolená. Zranenie ho nezabije a ruka mu dorastie, ale bolesti si užije dosť.

Kopla ho do tváre a zlomila mu nos. Topánkou mu pristúpila krk, keď sa natiahol na asfalt. „Nikdy viac to neskúšaj,“ precedila medzi zuby a naposledy ho bodla do brucha, aby ho nenapadlo pohnúť sa, kým si to vybaví so zvyšnými.

Ostatní démoni na ňu začali páliť, zatiaľ čo Dario stál na chodníku, ruky rozpažené a obrovský éterický had sa na jeho tiché pokyny preplietal medzi ľuďmi a bral im schopnosť vidieť boj, ktorý sa okolo nich odohrával.

Sklonila sa pred šípmi, znovu vzlietla a mávajúc krídlami kopla ďalšieho démona do hrude, zlomila mu rebrá a ruku, v ktorej zvieral kušu. Svižne ho hodila medzi smetiaky, kde zostal ubolene ležať, a pustila sa za posledným, ktorý práve vybehol z budovy, v ktorej sa ukrýval.

Prebodla ho od chrbta a šmarila o stenu tak silno, že mu prasklo niekoľko kostí. Vykopla mu kušu a s úplným pokojom mu vyrazila niekoľko zubov.

Keď aj on klesol na zem ako vrece zemiakov, spokojne sa poobzerala. Dario na ňu nesúhlasne civel a pomaly sťahoval hada k sebe.

Jej pozornosť upútal nenápadný pohyb na rovnej streche kúsok od nich. Tú postavu poznala pridobre.

S túžbou ublížiť opäť vzlietla a pristála pred jej najmenej obľúbenou osobou na celom svete. „Ahoj Gloria,“ pozdravila ju s krutosťou v hlase.

Vypočítavá upírka sa zastavila a premerala si ju.

„Áno, už sme sa videli,“ potvrdila Angelica. „Mučila si môjho zverenca.“ Zamávala krvavým mečom. „Takmer ma mrzí, že si prežila.“

Gloria sa sebavedome narovnala. „Takže ty si jeho nová nafukovacia panna?“ Odfrkla si. „Vidím, že mu klesajú štandardy.“

Angelica pohla jediným krídlom a podrazila jej nohy. „Ani netušíš ako veľmi ti chcem ublížiť,“ priznala nadšene. „Tak čo ti Julius sľúbil za pomoc?“

Gloria z topánky vytiahla malý nôž a hodila ho po nej. Angelica ho odrazila mečom, akoby to bol otravný komár.

„Si len úbohý anjel,“ prskla Gloria, keď sa dostala na nohy. Spoza opaska vytiahla malý ovál, ktorý sa magicky premenil na tenký, obojstranný meč. „Nemáš skutočnú moc.“

Vrhli sa na seba súčasne. Kov udieral o kov a ženské vrčanie pripomínalo boj šeliem.

Angelica nečakala, že Gloria si dala námahu naučiť sa bojovať. S ťažkopádnou zbraňou však bola obratná a niekoľkokrát ju zranila.

„Ako môžeš niekoho chladnokrvne mučiť?“ prskala Angelica. „On ti nikdy nič neurobil. Dal by ti všetko! Bol ti verný!“

Gloria ju zatlačila až na okraj strechy. „Že všetko? Nedostala som ani kúsok jeho moci!“ vrčala.

Angelica uhla do strany a prešmykla sa poza svoju súperku. Udrela ju do krížov, ale nepodarilo sa jej oslabiť ju. Gloria si prehodila meč do jednej ruky a z podrepu sa pokúsila odseknúť jej nohy. V poslednej chvíli vzlietla a rane sa vyhla.

„Láska nie je o moci,“ šepol anjel šokovane. Po prvý raz v živote neľutovala, že chce niekomu ublížiť. V Glorii nezostalo nič dobré.

„Aj tak ťa znenávidí,“ prorokovala Gloria škodoradostne medzi údermi. „Tvoj druh mu vzal všetko.“ Zasmiala sa. „Určite ťa zabije.“

Zohla sa pred bodnutím a z krídel jej odletelo zopár pier. Využívala ich ako rozptýlenie, pretože odvádzali Gloriinu pozornosť. „Ja som mu nevzala nič,“ vzdychla.

„Hypoerborea je tisíckrát mocnejšia než jeho stupídny had!“ Vyskočila na malý múrik a z nového uhla sekla Angelice priamo do krídla.

Angelica skríkla a belasé krídlo jej zlomene kleslo k zemi. Kosť v ňom to nevydržala a pohromade ho držalo len krehké tkanivo.

Glorii spokojne zažiarili oči. „Ešte si to nepochopila, operenec?“ Sekla jej aj do druhého krídla a zlomila ho. „Kto sa tam dostane prvý, bude kráľom všetkého.“ Stiahla meč a jediným úderom dostala ubolenú Angelicu na kolená.

Anjel na ňu vzdorovito pozrel. „Je mi ťa ľúto,“ sykla znechutene.

„Stačilo!“ Dario k nim konečne dobehol po rebríku a vyslal hada na Gloriu. Tá sa zapotácala a dopadla na zem, dezorientovaná. Prišla o všetky svoje zmysly.

Sotva jej venoval pozornosť. Pred sebou videl len uplakaného anjela so zlomenými krídlami.

Než sa k nej však dostal, na strechu zľahka doskočil samotný Julius.

Mlado vyzerajúci démon mal typické arabské črty a dlhé, uhľovočierne vlasy. Niesol sa sebavedome, oblečený v čiernom kabáte po zem s ťažkým mečom za opaskom.

„Nie tak rýchlo, upír,“ povedal pokojne, tasil meč a priložil ho Angelice ku krku. „Pohovoríme si?“