Zachránená temnota 17

Z Ríma sa vrátili až o tri dni neskôr. Skôr z postele jednoducho nedokázali vstať. Teda Angelica by aj vstala, ale Dario mal veľmi prepracované presvedčovacie metódy.

Lucifer mu poslal esemesku s krátkym textom: Julius niečo plánuje. Bol vo Vatikáne. Musíš sa dozvedieť o Hyperborey. L.

Presne to plánoval. Len čo sa mu do mozgu dostane dosť krvi.

Angelica sa opäť stala pre všetkých neviditeľnou. Trvala na tom, že kým nebezpečenstvo nepominie, nebude riskovať.

„Povieš mi konečne, čo si urobil s Gloriou?“ naliehala, keď parkoval pred palácom vo Verone.

Vzdychol a vypol motor. „Nebude sa ti to páčiť.“

Zbledla. „Ty si ju zabil, však?“

„Isteže nie,“ ohradil sa. „Už dávno nezabíjam. Ale nadobro som jej vzal zrak a sluch. Už nenapácha viac škody.“ Vystúpil.

Angelica sa zamyslela nad týmto trestom a necítila ku Glorii ľútosť. Zaslúži si to. Urobila hrozné veci a necenila si dar nesmrteľnosti, ktorý dostala.

Pripojila sa k Dariovi a chceli sa chytiť za ruky, než si uvedomili, že nemôžu. Nie kým je ona neviditeľná.

Smutne si pritiahla dlaň k telu a len sa usmiala. Majú predsa jeden druhého v súkromí. To im musí stačiť.

Len čo vošli, pustili sa do Daria jeho bratia nastúpení vo vstupnej hale.

„Kde si, do pekla, bol?“ oboril sa naňho Drew. „Robil si si v Ríme dovolenku? Máš nejaké povinnosti, Dario! Nemôžeš len tak odísť!“

Dario si vzdychol. Toto vážne nepotrebuje. „Ver mi, rozhodne som tam nebol na dovolenke.“ Predral sa pomedzi nich na schody.

„To je všetko, čo nám povieš?“ kričal za ním Alec. „Čo sa to s tebou deje?“

„Nič, braček. A netvár sa, akoby ťa to zaujímalo.“

Angelicu pichlo pri srdci. Prečo k sebe musia byť tak odporní? Sú predsa jedna rodina.

„Celé týždne sa rozprávaš sám so sebou a nás to nezaujíma?“ prevzal slovo Justin. „Potom ťa moja jemná manželka nájde v kompromitujúcej pozícii – samého. A teraz začneš miznúť? To je schizofrénia, Dario!“

Upír škrípal zubami. Posledné čo potrebuje, je prehnaný záujem jeho bratov o šlamastiku, do ktorej sa dostal.

„Som úplne zdravý a vážne by som ocenil, keby ste mi dali pokoj!“ zasyčal na nich a zmizol  na poschodí.

Alec nesúhlasne pozrel na Nera, ktorý bol doposiaľ ticho.

„Kristina je na ceste,“ informoval ho. „Je Pramatka a psychologička, poradí si s ním.“

Mocnú upírku z rodu ich stvoriteľov videli naposledy pri podpise zmlúv o vymedzení autonómie malého územia v Dánsku, kde bývala aj bratmi.

Novoobjavený rod schopný dostať na kolená všetkých upírov sa rozhodol neopakovať krvavé chyby svojich predkov a dohodli sa na neutralite. Podstatné však je, že Kristina snáď nejako pochopí Daria skôr, než sa úplne oddelí od bratov.

„Hyperborea. Môžeš začať,“ povedal Dario, len čo sa usadil vo svojej pracovni s Angelicou oproti nemu.

„Neviem všetko,“ upozornila ho, „je to len šuškaná legenda medzi anjelmi. Konšpiračná teória.“

„Všetky sa na niečom musia zakladať. Počúvam.“

Usadila sa pohodlnejšie. „Hyperborea je niečo ako Atlantída, ale mala byť väčšia. Doslova kontinent s pohoriami, riekami a údoliami. A samozrejme, vyspelými mestami. Podľa príbehov na nej žili nesmrteľné bytosti, čo odkazuje na Bytosti temnoty. Líšila sa od ľudského sveta svojimi zdrojmi – upíri nemuseli piť krv od iných bytostí, vlkolaci nemuseli loviť kvôli mäsu. Všetky rasy žili pohromade. Teda okrem anjelov, pretože náš domov bolo vždy nebo. Vo verzii, ktorú poznám ja sa hovorí, že rasy sa nakoniec rozhádali a začali spolu bojovať. Anjeli teda všetkých za trest vykopli z Hyperborey a zapečatili ju, aby sa nikto nemohol vrátiť.

V ľudskom svete sa rasy rozpŕchli a ich počty rapídne klesli. Potom sa rozhodli pomstiť anjelom tým, že zotročia ľudí a Lucifer sa obetoval, aby ľudí vyslobodil. Môžem len hádať, že had nejako súvisí s návratom na Hyperboreu.“

Dario trpezlivo počúval, ale pokoj vôbec necítil. Anjeli vyhodili jeho druh z ich domovov, na čo vôbec nemali právo. Ich zodpovednosťou sú ľudia.

Urobili to, lebo mohli. Využili oslabené bytosti temnoty a urobili za nich rozhodnutie o živote a smrti.

Už len táto informácia by stála za vojnu. Kvôli anjelom nemali nesmrteľní dosť sily na boj proti inkvizícii.

„Stále mi nejde do hlavy, prečo by sa na ňu chcel dostať Julius. Je jasné, že mu išlo o vojnu medzi nami a anjelmi, ale vyzeral byť odhodlaný objaviť Hyperboreu sám.“

Angelica si vyložila nohy na stôl. „Pozri sa na to ako politik, Dario,“ poradila mu. „Kým sa tu budú rasy biť jedna s druhou, on nájde dávny domov kam ľudia nezasiahnu, kde nesmrteľní môžu byť kým chcú. A keď si vojak vo vojnou zmietanom spoločenstve, neosloví ťa možnosť prisahať vernosť niekomu, kto ťa príjme pod svoju vládu mieru? Na mieste, odkiaľ pochádzaš?

Všetci králi stratia moc. Ty, tvoji bratia, Salvator Anglický, Nikolai, možno dokonca aj praotcovia a pramatky upírov.“

Prekvapene zažmurkal. Jej vzdelanie je rozhodne rozsiahlejšie, než doteraz dávala najavo. Chápala súvislosti na delikátnej úrovni. Či už ju anjeli chceli alebo nechceli na jeho tróne, vycvičili ju k mnohým úlohám.

„To nedopustím,“ vyhlásil. „Už nie sme barbari. Tentoraz sa veci prejednajú diplomaticky.“

Pokrčila nosom. Dario sa púšťal do nebezpečnej myšlienky. „Nie všetci budú tvojou diplomaciou nadšení. Rasy sa stále nenávidia.“

Unavene zaklonil hlavu. „Salvator podporí dvor. A s ním Erin a rod praotcov a pramatiek.“

„Salvatorovi spojenci sa počtom nevyrovnajú vlkolakom pod Nikolaiovým vedením. A som presvedčená, že valkýry budú prosiť o vojnu. Harpye sa k nim pridajú.“

Akoby to nevedel. Dvor mal takmer plnú podporu upírov, ale ani tí sa bezhlavo neodovzdali ich moci. Niektorí králi môžu tiež prebehnúť.

Démoni sa ako jeden vrhnú do boja už len preto, že im žiadna rasa nepriznala žiadne práva. Sú to vyhnanci ochotní skloniť sa pred Juliusom.

Džinovia a bohovia... tí by možno poslúchli rozum.

Možno.

Rozbolela ho hlava.

Angelica vstala, stúpila si za neho a priložila dlane na jeho spánky.

Nervozita a bolesť ustúpili. Spokojne sa nadýchol.

„Všetky spojenectvá ti môžu byť ukradnuté, pokiaľ sa neudobríš s bratmi,“ presviedčala ho múdro. „Musíte držať pri sebe. Nikto nebude nasledovať rozpadnuté bratstvo.“

Stiahol si ju na kolená a odhrnul jej vlasy z tváre. Čím si zaslúžil tohto anjelika? „A čo ty? Budeš stáť za mnou? Alebo za anjelmi?“

Privrela oči a uvoľnila sa. „Budem nasledovať stranu, ktorá si zvolí mierovú cestu. Moja vernosť neprináleží žiadnej rase. Už nie.“

Prikývol. To mu stačí. Videl a prežil priveľa vojen, než aby sa púšťal do ďalšej. Pobozkal ju a rukou zablúdil pod sukňu z jemnej látky. „A ak sa anjeli rozhodnú pre boj?“

Objala ho rukami okolo krku. „V tom prípade poznám jedného zmagoreného doktora, ktorý ma bezbolestne zbaví krídel.“

Kristina, pramatka a sestra kráľovnej Erin Anglickej prišla na druhý deň celá uzimená z neutíchajúceho dažďa.

Taxikár ju odmietol zaviezť až k sídlu, pretože bľabotal niečo o démonoch a monštrách. A tak musela prísť pešo a zmokla až do kosti.

Nero ju vpustil dnu len čo zaklopala a vzal jej premočený kabát. „Bohovia, nič ti nie je?“ strachoval sa.

„Ale nie.“ Zhodila na zem cestovnú tašku a vyžmýkala z rukáva trochu vody. „Sprcha a trochu A negatív to napraví.“

Zasmial sa. Odviedol ju do hosťovskej izby, kam jej Kathrine priniesla krv a teplé oblečenie.

Kristina vyšla zo sprchy a usmiala sa na mladú kráľovnú. „Tak čo trápi tvoju rozkošnú korunovanú hlavičku tentokrát?“

„Dario,“ priznala Kathrine zničene. „Správa sa podivnejšie než obvykle. Myslím, že mu začína nadobro preskakovať. Nemôžeme mať mentálne nestabilného kráľa, Kristina.“

Upírka potlačila smiech. „Ostatní snáď na hlavu nie sú?“

Proti tomu sa nemohla brániť. „Dúfali sme, že nám pomôžeš ho pochopiť. Jeho myslenie.“

„Urobím, čo budem môcť,“ prisľúbila pramatka ochotne. „Prestaň sa trápiť, áno?“

Kathrine prikývla a zaliala ju úľava. Kristina im pomôže. Netušila ako, ale urobí to. Nie kvôli nejakým zmluvám, ale z čistého záujmu o jej vlastný rod.

Mina tentoraz múdro zaklopala a počkala na vyzvanie, než vošla do Dariových komnát.

Veľkráľa našla ležať na posteli bez trička a so strapatými vlasmi. Angelicu sklonenú perami nad jeho penisom narýchlo ukrytým pod prikrývkou, nezaznamenala.

„Kristina je na návšteve,“ povedala Mina rýchlo. „Máme rodinnú večeru a tvoja účasť je očakávaná. Inými slovami – do hodiny dostav svoj korunovaný zadok do jedálne!“ A odišla.

Zagúľal očami. Má vymeniť večer plný erotických hrátok za nudnú oficiálnu večeru s rodinou?

Znechutene klesol medzi vankúše. „Čo som komu urobil?“

Angelica z neho stiahla prikrývku a pokračovala v začatej činnosti. „Obaja vieme, že na tú večeru pôjdeš.“

„Obaja vieme, že ma budeš otravovať, kým to neurobím,“ opravil ju sucho.

Sladko sa usmiala. „Ty ma tak dobre poznáš, miláčik.“

Angelicine dlhé anjelské šaty mäkko šuchotali na schodoch vedúcich do pripravenej jedálne. Povzbudivo sa na Daria usmievala.

„Daj sa vypchať!“ prskol na ňu. „Ty sa nemusíš celý večer namáhať!“

Cmukla naňho. „Ale sladkú odmenu dostaneš ty,“ pripomenula mu a rozopla si niekoľko gombíkov vpredu na šatách.

Pohľad na jej oblú hruď mu do žil vlial trochu nadšenia.

„Dario,“ pozdravila ho srdečne Kristina a objala ho. „Rada ťa opäť vidím.“

Prinútil sa k silenému úsmevu. „Aj ja teba. Vitaj vo Verone.“

Keďže všetci vrátane Abby už boli usadení, pustili sa do lákavej večere.

Angelica sa posadila na stôl vedľa Dariovho taniera. Stôl bol pridlhý, než aby sa po jeho obvode roztiahli, a tak sa krčili pri jednom konci s Kristinou za vrchstolom. Dario bol na kraji.

Prvé dva chody prebehli v relatívnom tichu, až na občasné klebetenie žien. Pri dezerte bola však konverzácia nevyhnutná.

„Počula som o tvojom únose, Dario,“ začala Kristina. „Bola som úprimne zhrozená keď som si vypočula, čím si si prešiel. Sibír. A celkom sám.“

Znudene sa pohrával s medovým koláčom. Angelice by určite chutil. Musí si dať nejaký priniesť do izby. Určite ju to poteší. „Zažil som horšie,“ odsekol.

„Ale no tak, buď k nej milý,“ radila mu Angelica. „Nič ti neurobila. Má len starosť.“

Zazrel na ňu, ale už o niečo prívetivejšie sa otočil ku Kristine. „Cením si tvoju starosť. Ale nebolo to také dramatické, ako si myslíš. A upíri ma našli veľmi rýchlo.“

Pramatka mu uprene pozerala do očí v snahe napojiť sa naňho, pochopiť jeho svet. Šlo to ťažko. „Ale spamätal si sa celkom rýchlo. Slabšie povahy by mali minimálne traumu.“

Mykol plecami. „Mám cez osem tisíc rokov. Zúčastnil som sa náročnejších akcií s oveľa horším výsledkom.“

„Uhm,“ prikývla a vrátila sa ku koláču. „Ak by si si o tom chcel niekedy pohovoriť, stačí len zavolať.“

Až peklo zamrzne!

Angelica sa zachichotala. „To by si ale musel priznať, že ťa zachránilo okrídlené dievčatko.“

Perami jej nečujne naznačil, že dostane na zadok.

Veselo naňho vyplazila jazyk. „Buď milý a tiež sa  na niečo opýtaj. Napríklad ako sa darí jej dobročinnej organizácii.“

Ani nevedel prečo tak urobil. Asi z čírej nudy.

Kristinine oči sa rozžiarili a zatiaľ čo mentálne prepájala upírov, aby videli to čo ona a tým pádom Dario, odpovedala: „Ide to výborne. Dokonca sme otvorili nové útulky pre bezdomovcov a týrané ženy.“

Blá, blá, blá.

Angelica ho štuchla do pleca. „Sústreď sa! Hovorí o veľmi dôležitej veci. Mohol by si jej pomôcť, vieš?“

Ukázal jej neslušné gesto, ale na Kristinu sa usmial. „Máme pod palcom niekoľko vlád. Ak chceš, potiahneme za nitky, aby sa tiež vložili do tvojho programu.“

Nero s Justinom na seba šokovane pozreli. Kristina im konečne ukázala svet Dariovými očami a oni boli práve svedkom, ako ho komanduje miniatúrna žienka usadená na stole, akoby nič.

Kathrine, Mina a Alec mali oči dokorán a Abby žmurkala, či sa jej náhodou nesníva.

Drew zahral kamennú tvár najlepšie. Toto sa predsa nevidí každý deň.

„To by bolo skvelé,“ nadchla sa Kristina. „Ďakujem, Dario.“

Angelica sa celá rozžiarila. „Vidíš? Práve si pomohol menej šťastným a ani si sa nepohol od stola. Nie je to skvelé?“

Odkašľal si a nenápadne po nej hodil lyžičku. Nanešťastie ňou neškodne preletela.

„A toto ti ako pomohlo?“

Zmena plánu. Priviaže ju o posteľ a nedopraje jej ani jediný orgazmus!

„Vieš čo?“ zmenila Angelica taktiku. Ľahla si bruchom na stôl a rukami si podoprela bradu. „Ak so svojou rodinou budeš pol hodiny slušne konverzovať,“ na tri sekundy zmenila svoje oblečenie na sexy negližé, „celú noc zo mňa môžeš strhávať túto záclonku.“

Jeho penis dohodu prijal. Unaví sa ten orgán niekedy?

Neochotne sa otočil späť k spolustolovníkom. Prečo majú také zvláštne výrazy v tvárach?

„Tak čo je ešte nové?“ nadhodil.

Angelica sa zvučne zasmiala. Posadila sa do tureckého sedu. „Keby som na začiatku vedela, čo na teba platí, mohli sme si odpustiť mesiace hádok.“

Och, hádky ešte len prídu!

Kathrine rýchlo vyhabkala prvé, čo jej prišlo na jazyk. „Ehm, mysleli sme, že by sme ako rodina zašli na nejakú dovolenku. Napríklad do Austrálie.“

Uch, pobyt na Sibíri mu zrazu pripadal príjemnejší.

Angelica však nadšene zatlieskala. „V Austrálii som ešte nikdy nebola! Myslíš, že si budem môcť pohladkať kenguru? Och, a musíme sa pozrieť na Uluru. To miesto je magické!“

Nadvihol obočie.

„Nepozeraj tak na mňa. Dlhé roky pre mňa Austrália bola hrozbou. Keď sa mi ten násilník pokúsil urobiť obriezku, vznešene hovoril, ako ju robia ženám deportovaným do Austrálie, aby ich nenapadali nevhodné myšlienky. Sto rokov mi trvalo prísť na to, že je to hovadina.“

To už ženy pri stole nevydržali. Kathrine sa začala dusiť vínom, Mina rozbila tanier prílišným tlakom na vidličku a Kristina udrela po stole.

„Keď ti urobil čo?!“ skríkli všetky tri jednohlasne.

Angelica nadskočila a prisunula sa k okraju stola. „D-Dario?“

Aj on si všimol pohyb pohľadov presne jej smerom.

„Prečo sa pozerajú mojím smerom?“ Vystrašené dievčatko sa vrátilo. „Dario, prečo sa na mňa všetci pozerajú?“