Zachránená temnota 18

Angelica sa postavila na nohy vedľa Daria, ktorý tiež vstal.

„Vy ju vidíte?“ opýtal sa šokovane.

„Som predsa maskovaná...“

„Moja moc prekoná tvoje maskovanie,“ vysvetlila jej Kristina pokojne a odstrčila svoj tanier.

Angelica by utiekla, keby mohla. Bola však nútená stáť pri Dariovi a znášať súcitné a nechápavé pohľady jeho príbuzných.

„Predpokladám, že ty si dôvod Dariovho podivného správania,“ tipla si Kathrine.

Nero to tak rozprávkovo nevidel. „Podivného správania? Ty si nám pod nosom preťahoval anjela? Nadobro ti preskočilo?“

Dario sa plesol po čele. Angelica bola červená ako paprika.

„Na Sibíri si ho zachránila ty, nemám pravdu?“ konečne si domyslela Mina. „Vedela som, že nie je dosť inteligentný, aby sa sám dostal z gulagu.“

„Hej!“ štekol Dario.

„Čo keby sme to skúsili od začiatku?“ prerušila ich Kristina. „Dario, čo nám povieš k vzniknutej situácii?“

Keď sa nemal k reči, Angelica ho nahradila. „Pred niekoľkými mesiacmi som bola poslaná k Dariovi ako jeho osobný strážny anjel. Hrozilo mu nebezpečenstvo. Zhodou nešťastných udalostí ma ale odhalil a trval na tom, že ma chce vidieť.“

Veľkráľovné sa pobavene uškŕňali. Dokázali si predstaviť Dariove snahy zbaviť sa anjela. Určite nebol nadšený.

„Patrilo k tvojim povinnostiam zahrievať mu posteľ?“ odfrkol si Alec.

Zalapala po dychu. Takto ju vidia?

Dario sa konečne prebral a zamračil sa na bratov. „Si vážne blbec, Alec!“

„A čo si mám myslieť? Všetci poznáme proroctvo. Anjeli by si nechali aj koleno vŕtať, aby získali kontrolu nad našimi trónmi.“ Premeral si Angelicu. „Nepoznám lepší spôsob, než poslať ženu tam, kam nemôže ani diabol.“

„Lucifer sa má výborne a pracuje ako kňaz pár kilometrov od nás, keď ťa to už zaujíma,“ odsekol Dario. „Za ním sme boli v Ríme.“

„Čo?“ prekričala všetkých Kristina. „Povedal si Lucifer? Ten Lucifer?“

„Nosič svetla, áno.“

Pramatka sa tvárila, akoby dostala facku a kopanec do brucha zároveň. Ukryla si tvár do dlaní. „Prečo si za ním bol?“ pípla.

Dario nadvihol obočie. To nie je možné! „Ty to vieš,“ zašepkal neveriacky.

„Prosím, nemôžeš začať vojnu proti anjelom.“ Zdvihla k nemu zmučený pohľad.

„Vojnu?“ zhrozil sa Nero. „O čo tu ide?“

Dario pohľadom prepaľoval Kristinu. „Ako? Si mladšia než ja. Odkiaľ to môžeš vedieť?“

„Máme okresanú genetickú pamäť. Vždy sme poznali pravdu. Ja a moja rodina. Erin ešte nie.“

Nevedel, či ju chce uškrtiť alebo jej poďakovať, že držala jazyk za zubami.

„Dario,“ šepla mu Angelica a vážne naňho pozrela. „Je čas. Musia vedieť pravdu.“

Kristina tiež prikyvovala.

Dario len porazene privrel oči a zaklonil hlavu. „Tak kto z vás pozorne čítal Genezis?“ začal.

Po zdĺhavých dvoch hodinách, počas ktorých všetci stratili apetít, Dario konečne dokončil svoje rozprávanie a čakal na verdikt jeho rodiny.

„Je jasné, že Julius chce, aby sme bojovali s anjelmi,“ prízvukoval. „Hralo by to v jeho prospech.“

Nero s Justinom boli strapatí ako metly z toho, ako si vo frustrácii prehrabávali vlasy a treli spánky. Alec klopkal prstami po stole a Drew uvažoval o jeho slovách len napoly. Tajne totiž plánoval útek, len čo hoci aj násilím dostane tú malú okrídlenú na trón.

Veľkráľovné, neskúsené v tomto druhu politiky, radšej mlčali spolu s Abby. Kristina Dariove slová ešte doplnila:

„Hyperborea je dostupná len pre nesmrteľných – bytosti temnoty. Preto je chránená pred ľuďmi a keď si raz nadobro zničia planétu, nesmrteľní na nej môžu prežiť a v konečnom dôsledku natrvalo osídliť Zem, keď sa spamätá.

Nebezpečná je ale údajná technológia, ktorá na nej zostala. Mala by byť kombináciou vedy a mágie a v nesprávnych rukách môže ľudstvo utýrať na smrť strašnými spôsobmi.“

„Odpusť mi moju cynickosť, ale ľudstvo je našou poslednou starosťou,“ zamrmlal Justin ľadovo.

Kristina smutne krútila hlavou. „Ja viem, že ste im stále neodpustili inkvizíciu, ale-“

„Inkvizíciu? Nie, za tú už nikto nemôže. Neodpustili sme im, že po stáročiach hrôzovlády, mučenia a rozsievania strachu je organizácia, ktorá má všetko na svedomí, stále na vedúcej pozícii s miliardami nasledovníkov!“ okríkol ju Nero.

„S Luciferom vo svojich radoch dlho nebude,“ poznamenala Angelica.

Abby konečne zdvihla pohľad od svojho taniera. Ak niekto nenávidel ľudí, bola to ona. Lovci jej vzali rodinu a kúsok jej života. Už nikdy nebude ako predtým. „Ak je toto váš jediný dôvod, ste rovnako prízemní ako ľudia.“

Všetky hlavy sa k nej prekvapene otočili. Mladá princezná už dlho nevyjadrila svoj názor.

„Je jedno, čo urobili a robia. Aj my máme za sebou pekné krvavé kúpele. Hlúposť nie je trestná. A presne to sú. Neprešli si cestou ako my, nepamätajú si, čo my. Prestaňte o ľuďoch hovoriť ako o baktérii. Ich svet je ich a náš je náš.“ A znovu sa pohľadom vrátila k tanieru.

Nastalo podivné ticho spôsobené šokom z jej ostrých slov.

„Má pravdu, len tak mimochodom,“ prehovorila Mina. „O ľudí tu navyše ani nejde. Toto je len náš problém.“

Angelica si zahryzla do pery. „Prosím, neobviňujte môj druh za to, čo sa stalo keď ešte nikto z vás nebol na svete. Nezačnite vojnu pre minulosť.“

„To rozhodnutie nie je na nás,“ pripomenul jej Alec.

„Isteže je!“ rozhodila rukami. „Vybudovali ste si medzi upírmi rešpekt. Ukončili ste krvavé boje. Vďaka vašim zákonom a Deklarácii ste predčili ľudí. Vaše slovo zaváži.“

„Nemôžeme povedať ostatným rasám, že si neželáme ich boj s anjelmi. Urobia pravý opak len z princípu.“

Rozčúlene sa postavila na stôl a dopla nohou. „Celý náš svet ohrozuje jediný démon. Ak vyhrá, všetky rasy padnú. On chce, aby sme bojovali. Aby ste vy bojovali. Čo ste to za vodcov, keď nedokážete vyjednať spoluprácu svojich spojencov? Každý chce len jednu vec – rešpekt. Chce vedieť, že nech sú vaše vzťahy s ich rasou akékoľvek, na medzidruhovej úrovni majú svoj hlas, ktorý bude vypočutý. Už viac nejde o boj medzi rasami, ale boj nesmrteľných o ich dedičstvo! Dokážte anjelom, že naň máte právo tým, že prekonáte tie smiešne rozdiely, ktoré vymysleli ľudia, aby sa mohli navzájom nenávidieť! Dokážte im, že ste schopní vrátiť sa na Hyperboreu ako jedno spoločenstvo!

Ak sa všetci spojíte, môžete reálne zatlačiť na nebo, to ste ešte nepochopili? Môžete požadovať návrat a oni nebudú mať na výber, pretože nemajú skutočnú údernú silu! A v neposlednom rade môžete konečne poslať Juliusa do horúcich pekiel odkiaľ prišiel!“

Upíri mali ústa dokorán. Odhliadnuc od zaujímavého prejavu im práve anjel povedal, ako spacifikovať jej vlastný druh.

„Nepozerajte sa tak na mňa.“ Zoskočila zo stola. „Sledovali ma od začiatku. Vedeli, že som sa narodila pre Daria a napriek tomu ma nechali trpieť. Dovolili inému mužovi zohaviť moje telo a zabiť ma tým najkrutejším spôsobom. A nakoniec ma sem podhodili ako nejaký úplatok aj keď vedeli o mojej traume.“ Oprela sa o stoličku. „Nič im nedlhujem. Nikdy sa však nepodpíšem pod vojnu.“

Tentoraz všetci zazreli na Daria.

Bezmocne mávol rukami. „Ja som ju ničomu nenaučil. Takto mi ju doručili.“

Kathrine si anjela premerala. „Je mŕtvy? Ten, čo ti to urobil?“ obrátila tému na Angelicino dávne trápenie.

Angelica na ňu prekvapene zamrkala. „Ehm, áno. Bolo to pred dvesto rokmi. Ale na tom dnes nezáleží.“

„Vždy na tom bude záležať, anjelik,“ opravil ju Dario a zovrel jej dlaň.

„Bohovia moji, my budeme mať vážne na tróne anjela,“ zastonal Alec.

„Nie, Alexandros,“ vzdychla. „Nepodriaďuj sa okolnostiam tak, ako prídu. Slobodná vôľa stále existuje a proroctvo vás k ničomu nezaväzuje. Kedykoľvek sa môžeš rozhodnúť oženiť sa s upírkou alebo človekom a osud ti v tom nezabráni. Prestaň sa báť vecí, ktoré môžeš zmeniť.“

Vyceril na ňu zuby. „Prečo ťa vlastne počúvame? Očividne pre anjelov nemáš veľkú cenu. Na tomto svete sotva niečo zmeníš.“

Zbledla nad jeho krutými slovami. Sotva niečo zmení? Nemá cenu? Zovrela pery, aby sa nerozplakala.

„Si mŕtvy muž, Alec,“ zasyčal naňho Dario. „Neviem kde si stratil svoje svedomie ale ak chceš ešte niekedy pocítiť radosť zo života, radím ti nájsť ho.“

Veľkráľ udrel po stole a postavil sa na odchod. „Och, pán zatrpknutý sa zázračne vyliečil a teraz nám začne dávať lekcie, navyše pod vplyvom operenej?“

„Alec,“ varoval ho Nero nesúhlasne.

„Čo? Máme predstierať, že sme odrazu šťastná rodinka, lebo sa nám sem votreli ženské? Nie, ďakujem.“ Otočil sa k Dariovi. „A ak som správne pochopil, keby si k nej naozaj niečo cítil, už by niesla polovicu tvojej Sily Hada.“ Pohŕdavo pozrel na Angelicu. „Mne ale pripadá celkom bezmocná.“

Angelica stratila reč. Nikdy sa nestretla s takou prudkou, bezdôvodnou nenávisťou.

Alec nečakal, kým mu Dario vrazí. Jednoducho odišiel a ani sa neotočil.

„Ale ja tú moc nechcem,“ zašepkala Angelica tak potichu, že ju nikto nepočul.

Drew do seba kopol pohárik Vodky. „Všetci mi leziete na nervy. My že máme presvedčiť nesmrteľných o zjednotení? Nie sme schopní zvládnuť ani jednu večeru.“ A tiež sa znechutene odporúčal.

Dario si pritiahol Angelicu na kolená, ale škoda už bola napáchaná. Odťahovala sa od neho, stratila žiaru v očiach a stiahla sa do seba, ako to musela robievať kedysi.

Po prvý raz za stáročia vyšla zo svojho úkrytu neviditeľnosti a všetci ju len zadupali pod zem. Ju, ktorá jediná mala triezvy názor na toto všetko.

Justin si zase strapatil vlasy. „Angelica, je nám to ľúto-“

Pokrútila hlavou. „Na mne koniec-koncov nezáleží. Robte si čo chcete.“

Dario by v tej chvíli najradšej z oboch neprítomných bratov vytrieskal dušu.

Ak teda nejakú majú.

Nero mu v tom však zabránil jedinou vetou. „Bude Summit. Nadišiel čas.“

„Naozaj chceš zvolať všetky rasy?“ pípla Kathrine, vedomá si rozbrojov po celej planéte.

Nekompromisne prikývol. „Ak mám umrieť vo vojne, umriem s myšlienkou, že som sa pokúsil o nemožné a iní blbci ma prehlasovali.“

Dario vošiel do svojich komnát s podnosom plným ovocia a sladkostí.

Angelica ho mĺkvo nasledovala. Cítila sa mizerne a naozaj prebytočne. Klesla na posteľ, pretože ju nohy viac neudržali. Chcela sa scvrknúť na miniatúrnu figúrku a prepadnúť sa do pekla.

„Uvedomuješ si, že moji bratia sú idioti?“ Dario k nej pristúpil a ani sa nesnažil predstierať, že všetko je v poriadku.

Zdvihla k nemu nevinný pohľad. Nie, neuvedomovala si to. Ona v každom vidí len dobro. Namiesto toho hľadala chybu v sebe. „Nemusíš so mnou zaobchádzať v rukavičkách, Dario,“ vzdychla. „Nie som dieťa.“

Posadil sa k nej a objal ju okolo pliec. „Nie, nie si. Ale to neznamená, že si nezaslúžiš dôstojný prístup a podľa môjho názoru aj trochu rozmaznávania.“ Pobozkal ju na odhalený krk a nadýchol sa jej jemnej vône.

Máličko sa usmiala. Pohladila ho po líci. „Ja som tvoju moc nikdy nechcela. Nepotrebujem, aby si sa so mnou o ňu delil.“

„Ja viem.“ Prekryl jej drobnú dlaň svojou. „Práve preto si dokonalá.“

Smutne sa k nemu prisunula bližšie. „Páči sa mi byť ti po boku,“ priznala placho. „Na začiatku som upírov a všetko okolo nich nenávidela, ale mýlila som sa. Ste čestní a skutočne ste obetovali veľa pre váš svet. Kiež by som mohla vaše bremeno uľahčiť.“

„Môžeš.“ Zatlačil ju do postele a uvelebil sa nad ňou. „Tak ako Kathrine. Ako Mina. Jednoducho tu... buď. Pre mňa.“ Pretože si nedokázal predstaviť, že jedného dňa ju anjeli pošlú preč. Bol pripravený ju zviazať a držať po zvyšok života ako rukojemníka, ak je to nutné.

Bezmocne krútila hlavou. Ako mu má vysvetliť, že jednoducho na to nemá? Ani len anjeli si to nemyslia a to sú takmer vševediaci a neomylní. Len kvôli Carys je tu. „Ja nie som tá pravá, Dario,“ presviedčala ho tým láskavým tónom, ktorým zatláčala vlastnú hodnotu a za ktorý by jej niekedy rád vykrútil krk. „Všetko vidíš skreslene, pretože ma vidíš každý deň a nemôžeš sa ma zbaviť. To je len ilúzia.“

Zahrabol prsty do jej hustých vlasov a potiahol za ne, aby od neho nemohla odvrátiť pohľad. „Videla si mučenie. Odtiahla si ma z Gulagu. Nechala si si zlomiť krídla a postavila si sa najnebezpečnejšiemu démonovi nášho sveta. Nič z toho ilúzia nebola. Anjeli si môžu myslieť, že si slabá. Čakali by snáď, že porušíš pravidlá a skutočne zasiahneš? Podľa mňa si silnejšia než väčšina z nich, len si o tom sama nevedela.“

Vzala jeho tvár do dlaní. Táto tvár jej bude chýbať, keď od neho odíde. Angelica sa dávno naučila nedúfať. Nechcieť niečo, čo jej aj tak nie je súdené. „Nie som materiál na trón. Vďaka tebe som v sebe skutočne našla silu čeliť životu, ale moja cesta vedie iným smerom. A myslím, že aj tvoj had to vie.“

Lámalo sa mu srdce. Ten mizerný had! Určoval jeho život, neprijal Angelicu. Nechcel ju tak ako Dario.

„To je v poriadku,“ usmiala sa naňho nevinne. „Teraz sme spolu. Spomienky s nami navždy zostanú.“

Ale on nechcel spomienky. Chcel ženu z mäsa a kostí, ktorá v sebe mala viac dobra než celá jeho rasa dohromady.

Pobozkal ju a snažil sa ju pri sebe udržať, akoby každou minútou hrozilo, že sa vyparí. „Naučíš sa to, anjelik,“ šepkal, keď ju ukladal na posteľ. „Narodila si sa pre mňa. Len pre mňa. Všetko ostatné sa napraví.“

Vzlykla. Ako mu má vysvetliť, že ona by bola len slabosťou a nikdy nie jeho oporou?

„Nič nehovor,“ prosil ju, pretože tušil že má na jazyku niečo nepekné namierené proti nej samotnej. „Dokážem ti, že patríš sem. Aj keby som mal osobne dobyť nebo, aby som ťa z neho vytrhol.“