Zachránená temnota 19

Angelica nemusela byť práve géniom, aby nezaznamenala averziu zo strany upírov. Doslova na ňu zazerali a určite ju v myšlienkach vraždili.

Nemohla im čeliť. Stále je to ona, koho anjeli podstrčili Dariovi, aby získali moc na dvore a vplyv na Silu Hada. Ich nenávisť je viac ako oprávnená. Určite sú presvedčení, že Dariom len skúsene manipuluje.

Schúlila sa na tvrdej stoličke pri jedálenskom stole a ľutovala, že už nemôže byť neviditeľná. Jedla sa ani nedotkla, hoci prestreli aj pre ňu. Dokázala len zamrmlať, že ako anjel v aktívnej službe nemá pocity hladu a iné biologické potreby.

Dario jej napriek tomu naložil tanier ovocím, ktoré tak zbožňovala, a trval na tom, aby si niečo dala.

Placho pokrútila hlavou a nechala ich, aby sa rozprávali o dôležitejších veciach.

Skutočne plánovali historicky prvý medzidruhový summit. Ešte nikdy sa nestalo, aby sa rasy niekedy zišli, aby prediskutovali aktuálne problémy.

Ak sa toto stretnutie podarí, uzavrie sa predlhá kapitola vzájomnej nenávisti a vojen bez príčiny.

„Tibet,“ navrhol Justin miesto summitu. „Je to jediné vhodné územie. Čínska upírska kráľovná udržiava svätyňu chránenú pred ľuďmi.“

Tibet? Angelica na jedinú sekundu pozrela na Daria, akoby jej tá krátka chvíľa mohla dať odpoveď.

Zachytil jej nechápavý výraz a pokojne vysvetlil: „V Tibete je niekoľko posvätných miest. Jedno z nich je takzvaná mierová zóna, kam mágia nepustí žiadne zbrane a osoby s násilnými úmyslami. Odpadnú nám tak starosti s bezpečnosťou.“

Prikývla a vrátila sa k čučaniu na dosku stola. Čo ako sa ju Dario snažil presvedčiť o jej vnútornej sile, a po šiestich orgazmoch mu odsúhlasila všetko, len čo noc skončila a oni museli čeliť krutej realite, stala sa z nej utiahnutá šedá myška, ktorou vždy bola.

Raňajky prebehli rýchlo, ale na obede a večeri sa zišla celá upírska rodina a preberali jediné – ako sa vyhnúť vojne s jej druhom.

Keby mohla, odíde a dopraje im súkromie. Ale aj to bol luxus, na ktorý nemali nárok.

„Pozveme zástupcov všetkých rás a cez zabezpečený kanál budeme vysielať priamy prenos,“ pridal Nero. „Nepotrebujeme ani občiansku vojnu z titulu rozhodovania len medzi elitami.“

„Vasily sa o to postará,“ súhlasil Justin.

„Z upírov musíme prizvať Salvatora Anglického,“ upozornila ich Kathrine. „Väčšinu spojenectiev máme cez neho. A navyše je ženatý s Pramatkou.“

Upíri zborovo prikyvovali.

„Anjelom pošleme správu cez Evie a Lukasa. A v krajnom prípade môžeme túto malú,“ Alec ukázal na Angelicu, „použiť ako rukojemníka.“

„Hej!“ okríkol ho Dario. „Má meno a už ju viac nikto nebude využívať pre svoje plány.“

Alec si odfrkol. „Keď ju už sem nastrčili, nech je aspoň pre niečo užitočná.“

Ten pohyb bol sotva badateľný. V jednej chvíli Dario civilizovane sedel pri stole, v druhej vytiahol Aleca zo stoličky a jedinou ranou ho poslal k zemi s krvácajúcim nosom.

„Budeš k nej slušný!“ kričal na brata.

Alec mal všetkého akurát dosť. Vystrel nohu, kopol Daria do kolena a ten spadol na zadok.

Angelica bola rýchlosťou strely pri ňom, ovládaná potrebou chrániť zverenca. Počkala, kým Alec vstane a keď sa chystal zasadiť kľačiacemu bratovi ranu do tváre, zľahka zachytila jeho päsť a skrútila mu ju do nepríjemného uhla.

V tvári nemala ani stopu po predošlej poddajnosti a plachosti. „Neublížiš môjmu zverencovi,“ povedala chladne.

Alec zaškrípal zubami a pokúsil sa ju odstrčiť, aby sa vybúril na bratovi, ale tá krpatá ženská ho nepustila. Zvrtla mu ruku za chrbát a stúpila mu na nohu. „Nechcem ti ublížiť, upír, ale urobím to,“ varovala ho. Ak má niekto právo zmlátiť Daria, tak je to ona a hneď potom bude sex na udobrenie.

„Akoby si na to mala odvahu,“ posmieval sa jej a skúsene sa dostal z jej zovretia. Podarilo sa mu prebehnúť k Dariovi, ktorý práve vstal, a zasadiť mu ranu pod rebrá.

„A do riti,“ zanadával ubolený upír, keď nabral dych do pľúc.

„Už máš dosť, braček? Zmäkol si pri nej, ako vidím.“

Dario krútil hlavou nad Alecovou pomýlenou reakciou. „Nie. To som nadával v tvojom mene.“ Ukázal na vytočenú Angelicu, ktorá si to nekompromisne mierila k bojujúcej dvojici a cestou menila svoje šaty na bojové nohavice, ťažké topánky a tielko na tréning.

Alec múdro ustúpil a vyhol sa kopancu od drobného anjela pripraveného vymlátiť z neho dušu.

Dario múdro ustúpil. Videl ju v akcii a ani za nič by jej nechcel byť v ceste.

Alecovi praskli nervy. Mal po krk svojich bratov, ich nemožných žien a proroctva, ktoré mu určovalo život! Ak tá malá chce príučku, dostane ju!

Odskočil k stene, kde zostala pôvodná výzdoba rytierskej siene, ktorú prerobili na jedáleň, a z držiakov vytiahol dva osmanské meče, stále ostré. Výhražne nimi zakrútil vo vzduchu, ale ona ani brvou nemihla.

Do oboch rúk si privolala vlastné meče a prižmúrila naňho oči.

Boj začal bez varovania. Alec odhodil výčitky, že sa bije so ženou, a zaútočil plnou silou.

Angelica sústredene odrážala jeho výpady a poháňaná zúrivosťou ho pomaly nútila ustupovať. Obratne útočila, preskakovala prekážky a dokázala ustrážiť štyri ostré zbrane cinkajúce niekedy len pár centimetrov od jej tváre.

„Nepomôžeš jej?“ opýtal sa zhrozene Nero Daria, keď videl ten zápas.

Mávol rukou. „Ona nie je tá, ktorá potrebuje pomoc.“

A mal pravdu. Angelica zatlačila mocného upíra do rohu a oberala ho tak o možnosť poriadne sa zahnať mečmi, ktoré mu jeden po druhom vyrazila z rúk.

Dario pri pohľade na jej ladné pohyby stvrdol a v duchu si zapamätal, že s ňou v budúcnosti musí trénovať boj, len aby ju potom mohol takú rozohnenú... čo to jeho šialený brat robí?

Alec sa odmietal vzdať. Z akéhosi krutého dôvodu chcel Angelice ublížiť a už pochopil, že to nedokáže zbraňami namierenými proti nej.

A tak sa zohol, vytiahol z topánky vrhací nôž a hodil ho po Dariovi.

Inštinktívne roztiahla krídla a ich pohybom dráhu noža odklonila.

Teraz už bola vážne vytočená! Vzala Aleca pod krk a k neuvereniu všetkých zúčastnených ho začala zdvíhať zo zeme.

Alec kopal nohami a chrčal nadávky.

„Čo ťa tak roztrpčilo?“ nechápala. „Ty takýto nie si.“

Prskol ďalšiu nevyberavú nadávku a vzdorovito jej hľadel do očí.

Angelica zachytila jeho pohľad a nazrela mu do duše, do tieňov zastierajúcich jeho srdce.

Na malú chvíľu to uvidela. Bolesť. Strašnú bolesť zo straty, o ktorej nikomu nepovedal. Špinavé tajomstvo z nedávnej minulosti.

V Alecovej mysli zazrela veselú čiernovlásku so srdečným úsmevom. Oči jej žiarili šibalstvom, ale on v nich videl len jednu vec – smrteľnosť.

Ľudská žena mala v jeho srdci výnimočné miesto, dnes však plné smútku a žiaľu. Pretože ju nechal ísť.

Musel.

Kvôli proroctvu.

Aby jeho brat Justin mohol mať Minu.

Angelica ho pustila a urobila krok späť. „Mrzí ma to,“ zašepkala.

Zavrčal, ukázal jej tesáky a náhlivo odišiel z miestnosti.

Angelica sa skrúšene premenila do normálnejšej podoby v jednoduchých šatách a hrýzla si peru. Prisahala by, že tú ženu odniekiaľ pozná.

„O čom malo byť toto?!“ vykríkol Justin, konečne správne vydesený z anjela, ktorý práve jeho bratovi nakopal zadok.

Pokrútila hlavou. „Alexandros to nemá ľahké.“

Nechápavo na ňu zazerali. Vyzerala, že takmer ľutuje svoj čin.

Dario k nej podišiel a váhavo ju objal. „Chceš o tom hovoriť?“

Pokrútila hlavou. Je jedno koľko zadkov nakope, nikdy nebude patriť medzi upírov a už určite nie veľkráľov.

Dve helikoptéry pristáli na vyznačených plochách vysoko v tibetských horách. Rovina okolo nich bola obklopená štítmi a chránená lesom.

Uprostred zelenkastej lúky, neprirodzenej pre túto nadmorskú výšku, sa týčil posvätný chrám obklopený kruhom z jednoduchých kameňov.

Z prvej helikoptéry vyskočil namrzený Alec, Drew a Justin s Minou. Z druhej zase Nero, Kathrine, Dario a Angelica.

Helikoptéry odleteli, aby priviezli posledných účastníkov, a osem hostí prišla privítať malá delegácia na čele s roztomilou aziatkou, kráľovnou čínskych upírov. Vyzerala ako rozkošná stredoškoláčka a Angelice sa ťažko verilo, že má cez sedemsto rokov a čierne pásy zo všetkých existujúcich bojových umení.

„Vaše Veličenstvá,“ poklonila sa vo svojich červených šatách.

„Kráľovná Wei,“ pozdravil ju Justin veselo a naznačil jej, aby sa narovnala. „Radi ťa vidíme.“

Priateľsky ho objala a zasmiala sa. „Aj ja vás. Už je to dlho, čo som vás musela mať na krku,“ vtipkovala. Existuje vôbec nejaký šľachtic, s ktorým nemajú dobré vzťahy?

„Wei, zoznám sa s veľkráľovnými Minou a Kathrine,“ predstavil ich.

„Teší ma.“ Wei objala obe usmiate ženy a potom zvedavo pozrela na Angelicu, ako inak celú v bielom. Tej len po chvíli uvažovania došlo, že farba jej oblečenia má pre Wei smútočný význam.

„Ja som Angelica,“ predstavila sa sama. „Anjel.“

„Ach,“ pochopila kráľovná. „Iste.“ Potom sa zamračila. „Veľkráli a anjel?“ nedalo jej neopýtať sa.

„Dlhý príbeh,“ vzdychol Nero. „Vnútri ti porozprávame podrobnosti.“

Pred vstupom do posvätného chrámu začal dlhý proces odzbrojovania. Všetci sa museli vzdať zbraní, ostrých predmetov, čepelí zabudovaných v topánkach a doplnkoch a aj doplnkov schopných ublížiť.

Angelica sa nemala čoho vzdať – v chráme sa jej zbrane jednoducho neobjavia. A tak tam len stála a vyhýbala sa pohľadom upírov, ako to robila posledný týždeň, počas ktorého plánovali toto stretnutie.

Nech sa tu udeje čokoľvek, mala tušenie, že jej úloha čoskoro skončí. A ona naveky opustí Daria.

Pri tej myšlienke sa jej podlomili kolená, ale včas sa zachytila múrika.

Ako bude môcť odísť? Veď jej to zlomí srdce! Kto ju bude v noci objímať? Kto jej prinesie misku s ovocím a nedovolí jej ísť do postele, kým ju celú nezje? Kto odoženie jej démonov?

Už nechcela byť neviditeľná. Krčiť sa kdesi v rohu, na chlade a vetre.

Túžila po domove. Jedle. Teple. Rozhovoroch a hádkach. Môže predsa pomáhať iným aj takto. Sama od seba. Bez príkazov anjelov. Bez ich pravidiel.

Odvrátila pohľad od rodiny, ktorá nikdy nebude jej, a potláčala slzy.

Nie, k anjelom sa nemôže vrátiť. Neznesie to. Nie po tom, čo jej urobili. Čo ju využili.

Aj keby mala vyhľadať pomoc Lucifera a zbaviť sa tak krídel, nebo už viac nie je jej domovom.

„Ideme?“ ozval sa Dario vedľa nej a vzal ju za ruku.

Nasadila nútený úsmev a prikývla. „Poďme.“

Spoločne vošli na posvätnú pôdu, kde sa okolo chrámu pohybovali zástupkyne harpyí a valkýr, zaujaté rozhovorom s egyptským bohom a džinom.

Na zelenej tráve kúsok ďalej pokojne vysedával Salvator Anglický so svojou kráľovnou Erin a zamávali na vlkolačí kráľovský pár – Lanu a Nikolaia, ktorí si to k nim namierili.

Vnútri chrámu jedna bosorka práve odkladala svoju metlu a pozdravila príchodiacu skupinku.

„Kto ešte chýba?“ zaujímal sa Nero.

„Delegát anjelov, Ódin, zástupca amerických bohov a vládkyne počasia,“ odpovedala Wei, keď ich viedla schodiskom nahor. „Mali by tu byť do večera.“ Ukázala na moderne vyzerajúcu chodbu. „Poschodie je prerobené na obytnú jednotku. Vaše izby sú posledné štyri na tejto strane.“

Porozdeľovali sa do jednoducho zariadených izieb a Dario bez čakania zhodil Angelicu na posteľ.

So smiechom sa na nej uvelebila. „Čo vás to posadlo, Vaše Veličenstvo?“

Urýchlene sa vyzliekal. „Zajtra začne Summit medzi rasami, ktoré sa celé tisícročia nenávideli. Potrebujem nejakú prevenciu proti migréne, ktorú z nich určite dostanem,“ vysvetlil jej jednoducho.

Angelica na seba privolala sexy spodné prádlo, odhodlaná užiť si svojho upíra do poslednej chvíle, keď bude nútená sa s ním naveky rozlúčiť. „Hm... tak to aby sme sa pustili do práce.“

S vycerenými zubami sa na ňu vrhol a na dlhé hodiny zabudol na neľahké povinnosti, ktoré ho čakajú a ktoré možno ovplyvnia dianie vo svete nesmrteľných na dlhé roky.

Angelice nikdy nepriznal, ako zničene sa cíti s toľkou zodpovednosťou na pleciach. Za celé tie stáročia si nespočetnekrát povedal, že už nevládze, ale vždy sa premohol a pokračoval.

Odkedy sa však objavil jeho anjelik, všetky veľkráľovské povinnosti sa zdali jednoduchšie, miernejšie. Nezaťažovali jeho myseľ, pretože vždy keď ho niečo trápilo, bola tam ona, aby mu uľavila. Niekedy stačilo jej objatie, inokedy dlhý rozhovor, po ktorom sa necítil vyčerpaný, ale plný energie a nádeje do budúcnosti.

Už chápal svojich ženatých bratov. Niet divu, že tak zbožňujú svoje kráľovné. Nech už cez deň prejdú akoukoľvek tortúrou vyplývajúcou z ich postavenia, vedia, že na konci dňa sa im dostane pochopenia a nehy.

Presne ako od Angelicy. Len od nej. Jeho kráľovnej.

Akoby aj Had pochopil jeho myšlienky, krátko nad ránom, keď bola v stave polospánku, opustil jeho telo, rozdvojil sa a bezpečne sa uvelebil na jej chrbte, kde ho ešte nemohla vidieť.

Dario sa ospalo usmial a uvažoval, akú veľkosť koruny bude jeho malý anjelik potrebovať.