Zachránená temnota 20

Angelica sa prebudila sama, pretože Dario sa musel ísť obliecť do kráľovských handier a nasadiť si korunu – zdobenú obruč vyjadrujúcu jeho postavenie medzi ostatnými. Obvyklé, zdobené a ťažké kráľovské koruny zostali vo Verone a pre oficiálne jednania králi a kráľovné používali ľahšie kruhy, ktoré nepridávali ich hlavám kilá navyše.

Čakala, že ho nájde v pripojenej šatni, ale k jej prekvapeniu tam nebol. Nikde ho nevidela a čo je horšie, ani necítila. A ani nemala nutkanie sa k nemu premiestniť!

Zalapala po dychu a uvedomila si zmenu, ktorá nastala – jej spojenie s Dariom bolo prerušené. Už nie je jeho anjelom!

Čakala, že bude povolaná späť do neba, ale žiadne príkazy neprišli. Nič. Len ticho, prvý raz za storočia.

Mohla sa okamžite premiestniť za nadriadenými, ale než tá myšlienka vôbec nadobudla zmysel, do miestnosti vošiel nastrojený Dario a usmial sa na ňu. „Tak poď, anjelik, inak budeme meškať.“

Zaváhala. Pozrela nad seba, potom naňho a rozhodla sa. Vložila svoju dlaň do jeho a nasledovala upírsku delegáciu na summit.

Vládkyne ročných období, kedysi nazývané vládkyne počasia, dorazili do veľkej miestnosti s kruhovým stolom posledné.

Aj keď tvoria samostatnú mocenskú štruktúru, početne najmenšiu a vždy zastúpenú ženami, všetci zúčastnení sa strhli. Vládkyne sa nikdy nezapájali do diania medzi nesmrteľnými a neintrigovali na žiadnej úrovni. Zrejme preto, že sa ich každý bál.

Štyri ženy reprezentujúce štyri ročné obdobia si väčšina pomenovala jednoducho – Summer, Autumn, Winter a Spring. Ich skutočné mená poznali snáď len anjeli, ktorí ich predchodkyniam pred vekmi zverili kontrolu nad počasím.

Kedysi mali anjeli v moci usmerňovať ľudí pomocou ovplyvňovania dažďov, sucha, zimy a tepla. Takmer medzi nimi vznikla občianska vojna, keď sa objavili hlasy, že im toľká zodpovednosť nepatrí a obmedzuje slobodnú vôľu.

A tak začal rod vládkyň ročných období. Keďže počasie je ako ženská nálada, boli zvolené štyri silné ženy, ktoré mali svoju moc a múdrosť prenechávať prvorodeným dcéram. Každá vládkyňa je pri moci dvakrát do roka – raz na severnej a raz na južnej pologuli.

Ich pocity a sebaovládanie vo veľkom určujú stav počasia a prírody. Pokiaľ neustrážia svoje výbuchy, dochádza ku katastrofám.

Napríklad veľká potopa bola následkom jedinej hádky s milencom, ktorý sa odvážil pozrieť na inú ženu.

Práve pre tieto dôvody vládkyne neudržiavali spojenectvá a nikto im neveril natoľko, aby ich s nimi uzatváral.

Je zázrak, že vôbec dorazili na summit. Angelica sa trochu bála, či je to dobrý nápad. Ak sa nazúria... nechcela na to ani pomyslieť.

Štyri výzorom aj povahou rozdielne ženy sa usadili vedľa seba medzi džinom a bosorkou. Všetkým kývli na pozdrav a čakali.

Vo všetkých rohoch miestnosti boli umiestnené kamery, o ktorých boli zúčastnení informovaní, aby priebeh summitu mohli pozorovať členovia rás zúčastnených zástupcov.

Dario očami prebehol po vlkolakoch, džinoch, valkýrach, harpyách, Salvatorovi, Erin, Wei, bosorke Casey a vládkyniach, a skrútilo mu vnútornosti. Jeho bratia mu prenechali slovo.

Toto môže dopadnúť zle alebo ešte horšie. Pod stolom stisol Angelicinu dlaň a vstal. Úvodné reči, poďakovania a vzájomné predstavovanie už prebehli, nadišiel čas na tvrdú politiku.

„Všetci, ktorí sme dnes tu,“ začal, „sme obeťami dávnej krivdy. Krivdy napáchanej na našich predkoch zo strany generácie anjelov, ktorá už dávno nežije. Preto sme sa tu dnes zišli, aby sme prejednali tento prípad a spoločne sa rozhodli na postupe. My, ako upíri, sme sa o nových skutočnostiach dozvedeli prví. Nechceme však pred ostatnými rasami zatajovať ich vlastnú históriu.

Tiež si dovolím poznamenať, že objavenie týchto skutočností bolo zámerne usmerňované zo strany démona Juliusa z Pergamonu, ktorý dúfa, že medzi nami vyvolá vojnu. Zvolali sme tento summit, aby sme jej predišli. Pre dobro nás všetkých.“

Okamžite si získal prísnu pozornosť. Žiadne z bytostí temnoty nemali anjelov v láske a ochotne by sa s nimi pustili do bitky. Už len z princípu.

Dario chvíľu počkal, potom všetkým zopakoval, čo zistil od Lucifera, Angelicy a ako sa do celej situácie vôbec dostal. Priznať, že má Silu Hada, bolo ťažké, pretože by v ňom ostatní mohli vidieť hrozbu. Volil slová tak, aby dal najavo, že ak niekedy dôjde k bitke, Had bude stáť za nimi a nie proti nim.

Keď skončil, nastalo nepríjemné ticho, potom zúčastnení vybuchli ako bomba. Otázky striedali nadávky a krik.

Hukot ako v úli utíšil až príchod okrídleného anjela v šarlátovom oblečení, s rovnako šarlátovými očami a dlhými čiernymi vlasmi.

Krídla mu po príchode okamžite zmizli, ale nadčasové oblečenie anjelov zostalo. A vôbec nevyzeral byť vydesený pohľadmi bytostí pred ním.

„Dobrý deň,“ pozdravil dôstojne. „Bol som vyslaný anjelmi ako zástupca mojej rasy. Môžete ma volať Drake. Prišiel som hájiť záujmy anjelov.“

Angelica naprázdno preglgla. Drake bol vyslaný na Zem pred niekoľkými rokmi po tom, čo boli predpovedané veľké zmeny vo svete nesmrteľných. Patrí k najvyšším oddeleniam neba a jeho úlohou je usmerňovať dianie priamymi zásahmi, čo sa celé miléniá nestalo.

Pokiaľ vedela, mal prsty v boji o oslobodenie Ekrema a egyptského panteónu, čo viedlo k odhaleniu rasy džinov. Ten chlap mal pod palcom najkľúčovejšie udalosti medzi nesmrteľnými a ak je tu, neznačí to nič príjemné.

Drake na ňu pozrel a kývol hlavou na pozdrav. „Angelica,“ povedal.

„Drake,“ šepla.

„Dobrá práca,“ prekvapil ju. „Zvládla si ju na jednotku.“

Zovrela pery a vstala. „Využili ste ma ako nafukovaciu pannu. Nikdy som pre vás nemala skutočnú cenu, len ako nástroj.“

Jeho šarlátové oči si ju premerali. „Potrebovali sme konečne spojiť veľkráľovský dvor s nebom. Vrátili sme ti život, ktorý ti vzali tým najkrutejším spôsobom.“

„Predhodili ste ma upírovi ako nejakú kosť!“ okríkla ho, zbavená úcty voči anjelskej hierarchii. Možno ešte má krídla, ale už k nim nepatrí.

Drake mykol plecami. „Nezišli sme sa tu, aby sme rozoberali tvoje postavenie.“ Otočil sa k nazúreným zástupcom rás. „Mojou úlohou je vysvetliť pohnútky anjelov. Smiem dostať slovo?“

Dario vzal Angelicu za ruku a pohybom palca ju upokojoval. Vyškrabať Drakeovi oči môže aj neskôr. Ochotne jej ho podrží. Posadili sa na miesta a čakali.

Drake sa nadýchol. „Je pravda, že anjeli vašich predkov vyhnali z ich pôvodného domova, Hyperborey, a nechali ich živoriť medzi ľuďmi. Nebolo to najsprávnejšie riešenie, ale v tých dobách im pripadalo najlepšie. Vy ste zase za trest zotročovali ľudstvo, kým jeden z nás,  Lucifer, neukončil túto éru. Dovolím si teda tvrdiť, že týmto sme si účty vyrovnali.“

„Zadržiavanie informácií o našom domove je tiež zločinom,“ zavrčal Nikolai, vlkolačí kráľ.

„V tom s Vami súhlasím, Veličenstvo. Anjeli si túto chybu priznávajú.“

„Aké milé od vás,“ odfrkla si pohŕdavo Juniper, vládkyňa valkýr.

Drake sa nenechal vyviesť z miery. „Dovoľte, aby som naše postavenie a pohnútky vysvetlil.“ Začal sa nenútene prechádzať okolo okrúhleho stola. „Vaše počty sa preriedili a neustále ste spolu bojovali. Bosorky takmer neprežili, džinovia mali na mále. Ľudia si prekrútili staré fakty a než sme sa spamätali, nastala inkvizícia a vy ste museli bojovať o holé životy. Znenávideli ste nás, pretože sme reprezentovali vieru, ktorá lovu na čarodejnice dala vznik, a nič sme proti tomu neurobili. Vtedy sme sa stiahli do neba a dohliadali na nesmrteľných tajne. Áno, máme pre vás tajné oddelenia,“ priznal konečne nahlas, čo sa už dávno šepkalo. „Chceli sme vám povedať pravdu, ale očakávali sme situáciu, ktorej sa práve pokúšate zabrániť. A položte si otázku – dokázali by ste pred toľkými rokmi prekonať vzájomné rozdiely a stretnúť sa za okrúhlym stolom?“ Odmlčal sa a veľavýznamne na každého pozrel. „My sme s vami nikdy bojovať nechceli. Nesúhlasíme s riešením našich predkov, ale nezmeníme ho. A o Hyperborey sme mlčali z čistého strachu z vojny. To je stanovisko anjelov,“ dokončil a prestal sa prechádzať.

„Tak nám vráťte, čo ste sám vzali,“ vyzval ho Salvator. „Hyperboreu. Ukážte nám náš domov.“

Drake sa zaksichtil, akoby zjedol citrón. „Radi by sme, naozaj. Ale doslova sme ju zapečatili a stratili nad ňou kontrolu. Sami sa na ňu nevieme dostať.“

„Ako to myslíš?“ zhrozene zvolala Casey.

Prehrabol si vlasy. „Sila Hada jediná dokáže očistiť vaše zmysly a ukázať vám cestu na Hyperboreu. Ukázať, čo je skryté očiam. Ale to nestačí. Cestu musí uvoľniť niekto zvnútra. Otvoriť brány a vpustiť vás dnu.“

Erin dochádzala trpezlivosť. „A ako k tomu má dôjsť, keď ste všetkých vyhnali?“

„Zdá sa, že so všetkými zmenami vo svete sa prebrala nová sila. Nerozumieme jej a nemáme ju nijako pod kontrolou. Siaha však až na Hyperboreu. Spája tento svet s ňou. Nevieme ako a ani kto ju usmerňuje, ale nádej na váš návrat domov neumrela.“

„Čo je to za silu? Ako ju vystpujeme?“ kládla otázky Casey.

„Nevieme. Je to niečo, s čím sme sa nestretli. Prastará mágia z čias našich predkov. Nie sú o nej záznamy. Nevieme ani, či sa na niekoho viaže. V tomto smere sme slepí. Anjeli sú však ochotní poskytnúť vám akékoľvek informácie a spolupracovať pri hľadaní vášho domova. Ako akt mieru.“

Angelica mala stále pocit, že im niečo uniká. Všetkým.

Julius to chcel. Presne túto situáciu.

Prečo? Prečo teraz? Prečo nezačať vojnu s anjelmi skôr? Prečo čakal dodnes?

Rozhliadla sa po zúčastnených. Ako to povedal Drake? Zišli by sa pred rokmi za okrúhlym stolom?

Zamrelo jej srdce.

Pochopila.

Julius čakal stáročia presne na tento moment. Po celý čas sa mýlili. Vôbec mu nešlo o vojnu. Mier je to, čo chcel.

„Do horúcich pekiel!“ vykríkla a rozbehla sa k oknu presne vo chvíli, keď sa celý chrám otriasol v základoch.

V lese neďaleko chrámu sa Lucifer prebral z bezvedomia a trel si zátylok. „Čo to malo znamenať?“ oboril sa na Ninju.

Zamaskovaný muž odvrátil pohľad od chrámu a pozrel naňho. „Prepáč. Nemal som čas presviedčať ťa, aby si sem dorazil.“

„A ovaliť ma nádobou s omšovým vínom ti pripadalo ako najvhodnejšie riešenie?“ prskal a zviechal sa na nohy.

Ninja si zachoval pokojný postoj. „Budú potrebovať každú pomocnú ruku.“ Oprel sa o strom.

Lucifer ho kopol do kolena a začal zo seba strhávať kňažské handry, pod ktorými mal čierne oblečenie a zbrane. „Nenávidím ťa.“

„Ja viem.“

„Myslíš, že neviem, o čo ti ide?“ Upevnil si meč na páse a utiahol šnúrky na topánkach. „Cítim ťažobu tvojho svedomia.“

Ninja sa strhol. „Kedysi som neveril, že nejaké mám.“

„Ja v to stále neverím. A myslím, že nemáš právo sa pliesť do tejto situácie. Pokazil si toho už dosť.“

„Práve preto musím napraviť Juliusovu skazu. A zabiť ho.“ Pozrel späť na chrám, aby nemusel čeliť bývalému anjelovi.

Lucifer sa nenechal oklamať. „Nahováraj si, čo chceš. Si tu z jediného dôvodu – kvôli nej.“

Ninja si zahryzol do pery. Bol dobrý nápad spojiť sily práve s týmto bláznom? „Vytrpela si viac než dosť. Obetovala svoj život. Dôstojnosť. City.“ Pretrel si oči. „Julius si Carys nezaslúži.“

„Och, a ty áno?“ gúľal očami Lucifer.

Neodpovedal. Bál sa vlastných výčitiek. Spomienok. „Som kto som, Lucifer. Nezmením to. Ale môžem zmeniť jej osud. Odvrátiť utrpenie, ktoré ju čaká.“

V diaľke sa zjavil prvý oddiel démonov. Postupovali pomaly, ale on vedel, že sú to prvotriedni zabijaci. Julius by nevybral žiadne lemry, nie na tento boj.

Stáročia čakal, než sa medzi nesmrteľnými začnú uzatvárať spojenectvá. Až keď si bol istý, že rasy uprednostnia mierové jednania, udrel.

Spojil sily s Gloriou a keď ona zlyhala v získaní Sily Hada, prešiel na plán B – zbaviť sa najsilnejších vodcov. Dal Dariovi potrebné indície k stratenému príbehu a len vyčkával, kým všetko pochopí a ako správny kráľ si zvolí diplomatickú cestu.

A teraz, keď sú najsilnejší zo všetkých rás, vodcovia, na jednom mieste, konečne ukáže svoju silu tým, že zaútočí na posvätné miesto, prerazí jeho bariéry a všetkých do jedného zabije.

Keď to rasy uvidia, ovládne ich strach a väčšina sa mu radšej podriadi, než aby dopadli ako tí, ktorých považovali za neohrozených.

Pri hľadaní Hyperborey má obrovský náskok. Len čo ju nájde, nikto nebude pochybovať o jeho moci. Zjednotí rasy pod vlastnou vlajkou a tá bude nasiaknutá ľudskou krvou a krvou anjelov.

A Carysinou. Hlavne Carysinou.

Ninja o nej vedel všetko. Kedysi prišla z budúcnosti, doslovného konca sveta, ktorý zničil jej otec. Pôvodne sa vrátila, aby ho zabila, ale rozhodla sa stiahnuť a zabrániť mu stretnúť jej matku. Kvôli nej sa z neho stalo monštrum. V Carysinej budúcnosti bola jej matka zavraždená démonmi a jej otec sa vzbúril. Naverboval všetkých nespokojných nesmrteľných a zabíjal každého, kto sa proti nemu postavil. Julius bol jedným z jeho spojencov.

Urobila však veľmi zlé rozhodnutie – namiesto toho, aby ho zabila, dúfala v Juliusovu nápravu a začala s ním spávať. Netušila, že preňho je už neskoro.

Pri pomyslení na Carys ho zabolelo pri srdci. Bola panna. Než skočila Juliusovi do postele, nikto sa jej ani nedotkol. A on ju pomaly ničil, vysával z nej život.

To Ninja nemohol dovoliť. Carys ho nikdy nebude mať rada, ale dostane ju z rúk toho monštra. Aj keby mal umrieť.

Lucifer sa vyštveral na strom a pozoroval blížiacu sa pohromu. Démoni niesli niekoľko mágiou nabitých predmetov, ktoré za pár sekúnd prelomia mierovú bariéru a oni budú môcť pozabíjať všetkých, ktorí sú vnútri.

„Čo teraz?“ opýtal sa nevzrušene.

Ninja sa stiahol viac do tieňov. „Teraz počkáme.“