Zachránená temnota 21

Posvätné bariéry padli v priebehu piatich minút snaženia armády démonov. Rozbili ich kúzlami a hrubou silou vo chvíli, keď sa zúčastnení vyhrnuli z chrámu. Neozbrojení.

Nebolo treba vysvetľovať. Každý pochopil, že Julius našiel dokonalý spôsob, ako sa zbaviť všetkých vodcov z radov nesmrteľných. A oni mu len zahrali do karát.

Proti stovke démonov stáli v niekoľkonásobnej menšine – dvanásť upírov vrátane Pramatky, Wei a jej dvoch pomocníkov, dvaja vlkolaci, bosorka, valkýra, harpya, dvaja anjeli, štyri vládkyne počasia, džin, a hŕstka bohov. A hoci sa džin dokáže premiestňovať, nikdy ich odtiaľto včas všetkých nedostane.

Angelica v strachu stisla Dariovu dlaň. Čo teraz?

„Bastard namyslený,“ zamrmlal Salvator. „Nemá rešpekt pred ničím. Ani mierovou zónou.“

„M-myslíte, že by bol ochotný vyjednávať?“ nádejala sa Angelica.

„On sem neprišiel jednať,“ povedal vyrovnane Dario. „On prišiel zabiť, rozdeliť a poštvať proti sebe. Je to monštrum.“

Erin od zúrivosti nahodila svoju skutočnú podobu – desivú postavu so zdeformovanými prstami, ohnivými vlasmi a netopierími krídlami, odetú v krvavých šatách. Oči sa jej sfarbili krvou, prišli o zreničku a beľmo. Rozhodne nepatrila k tým, koho by ste chceli stretnúť v tmavej uličke.

Julius ju kedysi mučil a prišla o pamäť – nespomenula si ani na Salvatora, ktorému to zlomilo srdce. Obaja mali dôvod zmlátiť ho do bezvedomia.

Vlkolaci Lana a Nikolai na seba pozreli a premenili sa na nadrozmerných vlkov s ostrými pazúrmi a ešte ostrejšími zubami. Vrčali, pripravení pochutnať si na démonskom mäse.

Casey, bosorka, z čižmy vytiahla paličku – pri vstupe nebola vyhodnotená ako nebezpečný predmet, ale po páde mierovej línie jej umožní čarovať.

Valkýra s harpyou boli nebezpečné samy o sebe – pazúry, dravosť a ženská zákernosť.

Wei sa tiež nezľakla. S pokojom jej vlastným zo seba zhodila šaty, pod ktorými mala bojové nohavice a tielko. Ponaťahovala si svaly, pripravená zužitkovať všetky čierne pásy, ktoré má. Jej pomocníci neboli o nič menej odhodlaní.

Kathrine, Nerova drobná manželka si precvičila prsty, pod ktorými bublala severská mágia. Držala sa pri Mine, aby ju mohla ochrániť.

Bohovia sa bojovne nakrčili, mágia ich ľudu okolo nich nenápadne vírila.

Drake pozrel na Angelicu a privolal si ostrý, dlhý meč. Ona zvolila dva krátke.

Démoni sotva počkali päť sekúnd. Nemohli dovoliť nepriateľom zoskupiť sa, nájsť stratégiu a dohodnúť sa na postupe. Jednoducho zaútočili.

Horda vrahov bez zábran sa rozbehla proti spojeným silám účastníkov summitu.

Lana a Nikolai bežali najrýchlejšie a stretli sa s nimi prví. Hrýzli, vrčali, škrabali a štekali. Po nich nasledovala Erin so Salvatorom a nakoniec ostatní.

Angelica stratila z dohľadu takmer každého okrem Daria, ktorý sústredene bojoval päsťami neďaleko nej. Poslal jedného démona k zemi, vzal mu meč a hneď mu to šlo ľahšie.

Taký strach ako v tej chvíli ešte nikdy nemala, ani keď bola priviazaná k posteli a mučená. Tento strach ju neoslaboval, ale robil zúrivou. Jej mierumilovná anjelská povaha ustúpila agresii a mlátila démonov hlava-nehlava. Šermovala mečmi v nacvičenom súzvuku a držala ich čo najďalej od Daria. Zabijú ho len cez jej mŕtvolu!

Nalákala k sebe troch démonov a obratne ich jedného po druhom odzbrojovala. Utŕžila niekoľko rán, ale ignorovala ich.

Problémy však na seba nenechali dlho čakať. Prúdy démonov prenikli až ku chrámu, odkiaľ Kathrine vysielala kúzla a chránila neskúsenú Minu.

Piati démoni och obkľúčili a bodli Minu do brucha. Zvýskla a to zmobilizovalo Justina. Otočil sa a vtedy ho dostali – vzali mu zbraň a zhodili ho na zem, ako sa pokúšal dostať ku krvácajúcej Mine.

Angelica to nezvládla. Oddelila sa od bojujúcich a skočila démonovi, ktorý zranil Minu, na chrbát a zakrútila mu krkom. Postrčila ho k ďalšiemu, ktorý sa na ňu vrhol s dýkou, a oboch skopla na zem.

Postavila sa medzi veľkráľovné a krvilačných zabijakov.

„Choďte do chrámu!“ prikázala im. „Zabarikádujte sa! Kathrine, daj jej svoju krv! Udrží ju to nažive!“

Mladá kráľovná prikývla a ťahala stonajúcu Minu do chrámu. Upokojila tým aj Nera, ktorý sa mohol plne venovať boju. Justin však mal na mále – zlomili mu obe ruky a niekto mu práve zabodol meč až príliš blízko k srdcu. Upíra to nezabije, ale rozhodne oslabí.

Angelica omráčila ďalších dvoch nepriateľov a hnala sa do centra bojiska. Prebehla okolo vreštiacej Wei, podávajúcej si troch démonov naraz. Jej bojové pokriky ich desili viac než jej chmaty.

Ktosi ju zhodil na zem, keď nedáva pozor. Pregúľala sa na chrbát a uhla rane meča. Podkopla démonovi nohy a zlomila mu koleno. Kým nariekal, pokúšala sa prebojovať k Justinovi. Strácal vedomie.

Prácu jej uľahčila Casey, ktorá skočila medzi jeho rozkročené nohy a mocným kúzlom odhodila démonov na metre ďaleko. Potom si kľakla k upírovi a pokúšala sa napraviť najhoršie poškodenie.

Vládkyne počasia boli obkľúčené najviac. Šli na nich desiatky démonov a skončili buď ako ľadové cencúle, alebo s popáleninami tretieho stupňa. Vládkyne leta a zimy sa rozhodne nekrotili.

Najďalej bojovali Erin a Salvator ako jeden – sekali, udierali a trhali končatiny. Bolo však len otázkou času, kedy na nich bude démonov priveľa.

Angelica strácala cit v rukách, ako šermovala a neustále ustupovala – tento boj nemajú šancu vyhrať.

Slabosť ju dohnala a v nechránenej chvíli ju niekto kopol do hrude, až jej praskli rebrá. Dopadla na zem v záchvate bolesti.

Démon nad ňou sa pripravoval sťať jej hlavu.

V panike roztiahla krídla a zhodila ho nimi. Zahnal sa, ale minul a dostal ďalšiu operenú ranu.

Zlomila mu nos a nohu, než sa pohla ďalej. Nikde nevidela Daria a to ju znepokojovalo. Kde má svojho upíra?

Okolo nej preletelo kúzlo vládkyne jari a zasiahnutý démon celý napuchol ako po alergickej reakcii – sladké jarné alergie.

Angelica sa vzniesla do vzduchu a zalapala po dychu. Za bojujúcimi stála ďalšia stovka démonov, nastúpená v oddieloch. A na ich čele stál spokojný, nezranený Julius.

Užíval si ten masaker.

Chystala sa všetkých varovať, ale žalostné kňučanie ju znepokojilo. V dave našla zranenú Lanu – svetlo zafarbenú vlčicu, ktorej bolo vidieť vnútornosti. Okolo nej krúžil Nikolai a snažil sa od nej udržať démonov, ale sám krvácal a kríval na prednú labku.

Angelica sa k nim zniesla a zatlačila démonov dozadu. Prichádzali však stále noví a niektorý z nich jej hodil do stehna dýku. Bolelo to a ani hojenie už nezvládalo toľko poškodenia.

Nikolai zakňučal a definitívne padol na zem, obe predné labky zlomené.

„Anjelik!“ zavolal ju najsladší hlas na svete.

„Dario!“

Upír sa k nej prebojoval a pomáhal jej chrániť zranenú dvojicu.

„Salvator je v bezvedomí. Erin ho odniesla do chrámu. Musíme sa stiahnuť!“ kričal cez zvuky boja.

„Nie! Zabijú nás!“ Prebodla démona, ktorý sa odvážil príliš blízko. Ruky sa jej triasli. „Ich!“ ukázala na vlkolakov.

V tej chvíli prišla záchrana. S divokým pokrikom sa cez masu démonov prebil Ninja s Luciferom, obaja špinaví od krvi.

Ninja sa sklonil k zraneným vlkom. „Postarám sa o nich! Choďte!“ prikázal im.

„Anjelik!“ Dario ju ťahal k chrámu a ona stratila zranených z dohľadu.

„Nemôžeme!“ kričala. „Julius! Je tam!“ ukázala na hranicu čistinky plniacej sa krvou.

„Prehrávame!“ zatriasol ňou, aby sa spamätala.

Ako finálny dôkaz ich zlyhania kúsok od nich padla k zemi vládkyňa jesene, meč démona stále v jej hrudi.

Angelice stuhla krv v žilách. „A do riti!“ Rozbehla sa k vládkyni. „Teraz nie!“

Dario tú šialenú nasledoval.

Spoločne odtiahli umierajúcu Jeseň za líniu, ktorú z posledných síl pred chrámom udržiavali Alec, Drew, valkýra Juniper, Casey, džin Levent a Drake. Za nimi sa o stenu opierali zranení a viacerí vyzerali zle.

Lucifer s Ninjom nejakým zázrakom dotiahli Lanu s Nikolaiom za líniu, kde ich pomaly liečili neznámymi kúzlami.

Wei ležala na zemi v bezvedomí, obaja jej pomocníci mŕtvi. Nero bol na pokraji kómy, Justin mimo. Bohovia sa v dave už len bránili a nie veľmi úspešne.

Ostatné vládkyne pribehli k umierajúcej sestre a podopreli ju. Z úst jej vytiekol pramienok krvi a oči strácali iskru života.

„Toto je pohroma!“ jačala Angelica, zatiaľ čo od nich odrážala démonov mečmi aj krídlami. Prahli po tom, aby mohli zabiť aj ostatné a získať ich žezlá moci.

„Prečo?“ Dario jej kryl zranenú stranu.

„Vládkyne musia byť štyri. Moc sa dedí na dcéru.“

„Na dedičské ceremónie nemáme čas!“

„Nezabránime tomu! Musíme ich udržať mimo, kým sa sesterstvo neobnoví!“

Bojujúci spojenci na ňu nešťastne pozreli. Už aj tak nevládali. Zachráni ich už len zázrak.

„Vydrž to,“ prosila Jar Jeseň. „Nesmieš odísť.“

Jeseň však bola zmierená so svojím osudom. Bolesť ju opantávala v návaloch. „Rebecca,“ povedala slabo. „Preberie... moc.“

„Ešte nie,“ smrkla vládkyňa leta.

Nemali však na výber. Keď duch vládkyne jesene začal odchádzať, zvírila sa mágia a privolala z takmer druhého konca sveta jej dedičku.

Pri vládkyniach sa zjavila mladá žena, zmätená a neistá. Rýchlo zhodnotila situáciu, potom uvidela umierajúcu matku. S výkrikom si k nej kľakla.

„Mami! Mami, nie!“

Angelica sa za tým hlasom otočila v tej istej chvíli ako šokovaný Alec. Takmer im oči vypadli z jamiek, keď nad vládkyňou jesene uvideli tú istú ženu, ktorú si Alec udržiaval v spomienkach a v srdci. Ako smrteľníčku!

Matka pohladila dcéru po líci a zmierlivo sa usmiala. „Je čas, dievčatko,“ šepkala. „Žila som pridlho. Prevezmi svoje dedičstvo.“

„Nie! Nie!“ plakala.

„Ľúbim ťa, Rebecca,“ boli posledné slová umierajúcej ženy. Naposledy vydýchla a mágia v tej chvíli opustila jej telo a ovinula sa okolo zničenej Rebeccy.

Zvyšné vládkyne vstali a v trojici si podali ruky okolo víriacej sily.

Angelica sa musela odvrátiť, aby zatlačila dvoch dotieravých démonov dozadu, a keď sa jej podarilo opäť pozrieť smerom k vládkyniam, Rebecca odhodlane stála medzi svojimi sestrami, odetá v šatách jesenných farieb, s obručou v podobe koruny na hlave, upravená a bojovo naladená.

„Kto mi zabil matku?!“ zrevala, až tým vydesila prvé rady démonov.

„Musíme ustúpiť!“ prerušila jej genocídne myšlienky Angelica.

Rebecca tasila meč, ktorý jej mágia darovala. Potom jej pohľad pristál na Alecovi. Klesla jej sánka, keď uvidela jeho oblečenie a korunu.

Bohovia, ona nevedela, že je veľkráľ! Vedela vôbec, že je upír? A vedel on že je... nie, nevedel.

Toto zaváhanie ich stálo veľa.

Alecovi medzi lopatkami pristáli tri vrhacie nože a od bolesti klesol na kolená. Angelica zaujala jeho miesto, ale už ustúpili o dva metre a chrám bol tesne za ich chrbtami.

Ja dnes umriem, uvedomila si Angelica. Nestíhala odrážať útoky a krvácala z viacerých rán. Démoni ju oddelili od Daria a odzbrojili ho. Skopli ho na kolená.

„To nie!“ zrevala a pokúsila sa k nemu dostať, ale sama skončila na kolenách, so špičkou čohosi ostrého v pravom boku.

Vystrela k Dariovi ruku. Ak majú umrieť, nech sa aspoň dotýkajú.

Nepodarilo sa. Boli príliš ďaleko.

Na poli sa zablyslo. Jasne a oslepujúco, až to upútalo pozornosť všetkých démonov.

Keď svetlo opadlo, odhalilo šíky ozbrojených anjelov. A bolo ich oveľa viac než démonov. Oveľa viac. Každý šík mal jedného veliteľa na čele. Organizovane zadali pokyny a postupovali po stranách bojiska.

Jeden oddiel sa prebíjal až k chrámu, kde sa bránili poslední nezranení.

Démoni zaváhali a začali panikáriť, čo Angelice úplne stačilo. Vytrhla sa im a dobehla k zranenému Dariovi.

„Poďte!“ Neznámy anjeli ich podopreli a odtiahli ich k vznikajúcemu priestoru pred chrámom, kde anjeli zatlačili unavených bojujúcich za seba a nútili démonov ustupovať.

Bojisko sa zaplnilo novými výkrikmi a údermi. Všade lietalo perie, ako anjeli využívali svoje krídla k útoku aj obrane.

Angelica sa však nenechala usadiť pri stĺpoch. „Vzadu je Julius,“ vyslovila náhlivo. „Neviem, prečo ste prišli, ale neušetrí vás!“

Anjel ju prinútil upokojiť sa. „Sme tu pre teba,“ prekvapil ju vyhlásením. „Anjeli sa ti nikdy neotočili chrbtom. Musela si si však prejsť vlastnou cestou.“ Pozrel na Daria. Práve si napravil zlomenú ruku, ale po toľkých zraneniach bol slabý a potreboval krv. „Bojujeme za teba.“

„Nie!“ vykríkla, ale to už zmizol a nechal ich krčiť sa pri stĺpoch.

Ninja sa zdvihol od stabilizovanej Lany a Lucifer mu bol v pätách. „Čo si myslia, že robia?!“ okríkol Angelicu, akoby za nich bola ona zodpovedná.

„Prišli nás zachrániť,“ odpovedala unavene.

„Ó, nie, nie, nie, nie! Vieš čo Julius urobí, keď zistí-“ zvyšok jeho slov zanikol v príšernom škreku, ktorý sa rozľahol okolím ako predzvesť samotnej apokalypsy. Niektorým sa dokonca z uší pustila krv.

Angelica nechápavo hľadala zdroj toho zvuku, ale nedokázala ho nájsť.

„Čo to, do pekla, bolo?“ zúrila vládkyňa Jari, keď si zotierala krv z ucha.

Ninja preglgol a zdvihol oči k oblohe. „Juliusova nová schopnosť. Nekromancia.“