Zachránená temnota 22

Bola to najneuveriteľnejšia scéna v Angelicinom živote. Po oblohe sa k nim závratným tempom blížili neprirodzene veľké vtáky s obrovskými zobákmi a dlhými krkmi.

Ešte aj bojujúci anjeli vzhliadli a skríkli strachom.

Angelica zalapala po dychu. „Sú to pterodaktyly?“

Ninja porazene prikývol. „Oživené mágiou, ovládané Juliusom.“

Ohavné vtáky veľké ako tri autá sa zniesli nad bojisko a začali útočiť na anjelov. Chytali ich do zobákov, lámali im kosti a vyhadzovali ich do vzduchu.

Anjeli zareagovali tým, že sa vzniesli a s vtákmi začali bojovať metre nad zemou. Sekali, bodali a lámali kosti, ale vtáky akoby nepoznali smrť.

„Nikdy ich neporazia,“ prorokoval Ninja bezradne. „Sú ako zombie.“

Zombie pterodaktyly. Nové oddiely démonov postupujúce k chrámu. Žiadna úniková cesta. Umierajúci anjeli a zranení vodcovia.

Angelice praskli nervy. Nadobro. Zamračila sa a privolala si nové meče. „Oznámte anjelom, že dávam výpoveď.“ Odhodlane sa vydala prostriedkom bojiska k Juliusovi, perverzne sa usmievajúcemu na jeho okraji. „Idem ho zabiť,“ dodala.

„Nie bezo mňa.“ Teplá ruka jej stisla dlaň. Dario s istotou kráčal vedľa nej.

Spoločne, bok po boku sa cez krvavý kúpeľ prebíjali masou démonov. Kryli si chrbty a zohrane si robili cestu k zdroju všetkej ich mizérie.

Ku koncu už z nich démoni mali taký strach, že radšej uskočili. Medzi nich padali anjeli zranení  boja s neunaviteľnými vtákmi.

Angelica sa nevedela dočkať Juliusovej smrti. Cítila túžbu rozsekať ho na márne kúsky, ublížiť mu a mučiť ho.

Všetko dobro, v ktoré verila a za ktoré bojovala, potlačila hrôza a nenávisť z dnešného dňa. Nikto jej nevezme Daria. Nikto nezničí svet, o ktorý nesmrteľní tak dlho bojovali.

Chcela cítiť krv na svojich rukách. Och, ako sa len tešila na ten pocit!

Dariove tiché slová ju prebrali z tohto oparu násilia. „Prosím?“ opýtala sa, pretože mu nerozumela.

„Ľúbim ťa,“ povedal unavene, ale rozhodne. „Len som chcel, aby si to vedela. Či dnes umrieme alebo nie, si moja a nevzdám sa ťa.“

Zažmurkala. Julius bol na dosah, ale Dario stál bližšie a predstavoval viac než krátkodobú satisfakciu zo smrti. Predstavoval bezpečie, teplo, rodinu a lásku.

Zazrela na Juliusa, ktorý si ich tiež všimol a s mečom v ruke k nim zamieril aj s tuctom démonov.

Ako na povel sa vtedy Had na jej chrbte pohol, prešiel ako tetovanie k dlani, ktorá bola spojená s Dariovou, a dotkol sa jeho časti Hada. Spoločne na seba hľadeli, dve časti jednej sily personifikované do živočícha.

Julius sa pripravoval zahnať mečom a ukončiť ich životy.

„Ja nemôžem,“ povedala s plačom. „Nie som ako on. Nie som vrah.“

Dario ju pritiahol k sebe a zachránil ju tak pred prvým úderom toho psychopata. Druhý ju však zasiahol do už aj tak zraneného boku a ona skríkla bolesťou.

„Si to najdokonalejšie stvorenie v celom vesmíre,“ zašepkal jej do ucha, keď ju ťahal preč od šialeného démona.

Ako sa predierali naspäť, z oblohy padalo čoraz viac a viac anjelov, väčšina s rozpáranými krídlami, niektorí mŕtvi a zohavení.

„Musíme sa dostať do chrámu,“ dychčal Dario.

Angelica však nevládala. Démoni ich dohnali a postupne útočili. Ich zranenia sa množili a krv stekala na zem pod nimi.

Línia chrániaca chrám padla a démoni sa nahrnuli dnu, aby sa postarali o tých, ktorí v ňom našli útočisko.

Angelica s hrôzou pozorovala, ako vytiahli Salvatora von, sťali mu hlavu a potom Erin odtrhli končatiny, než ju zabili opakovanými bodnutiami do srdca.

Nikolaia s Lanou nechali vykrvácať.

„Vy monštrá!“ vykríkla a chcela sa rozbehnúť na pomoc spojencom, ale dve dýky pri chrbtici ju zastavili.

Dopadla tvárou na zem a z posledných síl sa odplazila z rany meča od škaredého démona, ktorého Dario hneď zabil.

Vytiahol Angelicu na nohy. „Musíš sa premôcť,“ prosil ju.

Zničene zastala. „Aj tak nie je kam utiecť,“ povedala krutú pravdu.

Z chrámu démoni vytiahli zvíjajúce sa veľkráľovné, obe zranené a umierajúce. Kričali mená svojich mŕtvych manželov, ktorých hlavy nadšene niesli v rukách nepriatelia ako trofeje.

„Utečte!“ okríkla Angelica šokované vládkyne počasia. Ak umrú ony a bez následníčok, Zem môže zasiahnuť doba ľadová alebo storočné suchá.

Ženy naposledy pozreli na prehratý boj a v závane mágie sa odmiestnili.

Angelica si vytiahla dýky z chrbta, ignorujúc krv, ktorá opúšťala jej slabnúce telo. Zvierala Dariovu ruku a čakala na smrť.

Všetko sa odohrávalo v surových scénkach. Valkýra umrela v boji, ale vzala so sebou kopu démonov.

Harpyu vykuchali ako nejakú hydinu. Casey sa pokúšala ujsť na metle, ale dostali ju zombie vtáky a dvaja sa pobili o jej telo, kým sa doslova nerozdelilo na polovicu a oni ho zjedli ako jednohubku.

Anjeli, ktorí pochopili prehru, prestali bojovať a dali sa na útek. Zmizli medzi stromami okolo čistinky a viac sa nevrátili.

Bohovia boli jeden po druhom zabití. Džin sa odmiestnil nevedno kedy. Drake pribehol k Angelice a Dariovi a pomáhal im odďaľovať smrť zbytočným bojom. Nakoniec však aj on utŕžil smrteľnú ranu.

Lucifer a Ninja sa pokúšali o únik, ale zabili ich presne hodené nože.

Dario to nevydržal. Odhodil meč a rozbehol sa zo všetkých síl k lesu. Neobzeral sa, nesledoval ani či je Angelica s ním. Cestou obišiel mŕtve telá svojich bratov, odtrhol pohľad od zranených anjelov prosiacich o pomoc, a stratil sa v poraste stromov.

Angelica sa vzmohla na posledný útok. Zahnala sa mečmi, odpravila pár démonov a nakoniec skončila v zobáku odporného pterodaktyla, ktorý definitívne zlomil jej oslabené telo, a dal bodku za krvavým bojom.

Nastalo ticho. Démoni sa otočili k svojmu spokojnému vodcovi. Ten sa spokojne usmieval.

Ako kráľ sa prešiel medzi záplavou mŕtvych tiel, ochotne po nich poskákal a sem-tam si kopol.

Keď skontroloval zohavené mŕtvoly vodcov, víťazne si do nich utrel krv zo svojho meča. „Je dokonané,“ povedal vyrovnane. „Svet nesmrteľných nemá kto viesť.“

Démoni zajasali. Vtáky pristáli na okraji čistinky, nepohnute čakali na rozkazy svojho pána.

Za hlasného pokriku a víťazného pískania sa démoni zhlukli a Julius ich po skupinkách premiestňoval späť do svojej pevnosti.

S malou osobnou gardou sa pred odchodom nadýchol vône preliatej krvi a pohŕdavo mrkol na mierový chrám. „Mier nikdy nebol prekážkou,“ zamrmlal a odmiestnil sa s poslednými démonmi a pterodaktylmi.

Čistinka zostala tichá.

Pár sekúnd na to však ilúzia skončila a v jej strede sa objavili Dario s Angelicou v tesnom objatí, čelá spojené, oči otvorené.

Pri chráme sa postupne objavovali zranení a na niekoľkých častiach bojiska anjeli, bohovia, spokojní Lucifer s Ninjom a z chrámu vybehli ostatní.

Dva éterické hady zodpovedné za celé divadielko smrti sa prestali premávať po čistinke a vrátili sa ako tetovania na telá svojich pánov.

Angelica sa usmiala. „Je to hlupák,“ povedala na Juliusovu adresu.

„Obrovský,“ súhlasil.

„Čo sa práve stalo?“ nechápala Rebecca, ktorá jediná netušila o Sile Hada a jej využití v prípade spojenia muža a ženy.

„Nechali sme Juliusa uvidieť scenár, ktorý chcel,“ vysvetlil jej pokojne Dario. „Kým príde na to, že sme ho oklamali, už budeme dávno preč.“

Vytvoriť ilúziu bolo náročné, ale jediné možné riešenie. Angelica cúvla od vraždy – nedokázala sa znížiť na Juliusovu úroveň a v súčasných počtoch by ho nikdy neporazili.

Jedného dňa sa s ním znovu stretnú a nakoniec ho porazia. Ale dnes ten deň nie je. Dnes prežili a to musí stačiť.

„Dario?“ zašepkala Angelica a hučalo jej v ušiach. Cítila slabosť po celom tele. „Aj ja ťa ľúbim,“ podarilo sa jej povedať, než mu odpadla v náručí.

Carys si s potláčanou hrôzou vypočula Juliusovu nadšenú správu o tom masakri a pretrpela s ním niekoľko hodín v posteli, než dostala šancu vytratiť sa z jeho komnát a premiestniť sa na prázdne bojisko.

Jeho slová jej vŕtali v hlave. Niečo na nich nesedelo. On si to nevšimol, ale ona, stále ako bytosť dobra, to postrehla.

Podľa Juliusa boli Angelica s Dariom zabití medzi poslednými. On na úteku, ona čeliac démonom.

To sa predsa nemohlo stať. Dario by nikdy nenechal ženu brániť sa osamote, a už určite nie tú, ktorú si zvolil za kráľovnú.

Jednoducho to nedávalo zmysel. Tak ako bojisko bez tiel. Krv síce špatila zem a trávu, ale mŕtvoly tiež nemiznú sami od seba.

Pomaly kráčala popred chrám, pokúšala sa zachytiť nejaký zvuk, alebo náznak života, ale všade vládlo ticho.

„Nie sú tu. Nikdy nepadli,“ povedal hlboký hlas za ňou.

Carys sa prudko otočila a reflexívne roztiahla červené krídla, pripravená pobiť sa na život a na smrť.

Čelila však len jednej bytosti v čiernom oblečení s tvárou ukrytou pod pásmi látky. Hľadel na ňu hlbokými hnedými očami a nevyzeral, že sa chystá na boj.

„Kto si?!“ štekla.

„Môžeš ma volať Ninja.“

Zamračila sa. „Čo si zač? Prečo si tu?“

Ninja nervózne prestúpil z nohy na nohu. Ich prvé stretnutie si predstavoval milión ráz, ale aj tak ho zasiahlo. Jej odolnosť, sila a aura anjela ho k sebe volala.

„Som tu, aby som ukončil Juliusov život. Viem, že chceš to isté, ale prehrávaš, Carys. Neuvedomuješ si to, ale prestáva ti veriť. Ničí ťa.“

Zovrela pery a zložila si krídla pohodlnejšie. „Nepotrebujem pomoc, ďakujem.“

„Potrebuješ, ver mi. Bude to len horšie a horšie.“

O tom pochybovala. Horšie snáď ani nemôže existovať. Už teraz Julius dokázal, že je schopný akéhokoľvek extrému.

Ninja sa pohol a pohladil ju po krídle. Strhla sa a stiahla ho z jeho dosahu.

Smutne sa pod maskou usmial. „Bola to ilúzia,“ vysvetlil jej. „Všetci sú v bezpečí. Had ich zachránil.“

Úľavou si vydýchla. Vedela to! Dario by od Angelicy nikdy neutiekol, nie keď ho potrebovala.

Ninja by pre ten úsmev, ktorý sa objavil na jej perách, zabíjal. Chcel sa jej dotknúť, ale keby to urobil, pošpinil by aj ten posledný kúsok nevinnosti v nej. Radšej si teda zložil ruky za chrbtom.

„Musíš ho nechať bojovať,“ povedal jej vážne.

„Koho?“ zamračila sa.

„Juliusa. Má priveľa moci, ale je obmedzená, pretože nie je jeho. Ukradol ju. Nechaj ho všetku ju využiť a keď bude najslabší, zabijeme ho. Spolu.“

Podozrievavo ho pozorovala. „Nepoznám ťa. Čo už môžeš vedieť o Juliusovi?“

„Viac než ty. Nemusíš ma poznať, ale toho viem veľa aj o tebe. Nechcem byť tvojím nepriateľom.“

Niečo na jeho hlase ju znepokojovalo. Akoby ho nepočula prvý raz. „Nepleť sa mi do cesty a nebudeš ním.“

Zasmial sa. „Naše cesty sú, bohužiaľ, prepletené. Ešte sa uvidíme, Carys. Naučíš sa mi dôverovať.“

Ustúpila od neho. „Nemáš ani poňatia koľko som už obetovala. Nedovolím nikomu pliesť sa do budúcnosti, ktorú som prišla zastaviť.“

„Tvoj otec už nie je hrozbou,“ oznámil jej sebaisto. „Ak sa mu niekedy rozhodneš povedať pravdu, postaví sa na tvoju stranu a bude ťa zbožňovať.“

„Nevieš nič o mojom otcovi!“ oborila sa naňho.

„To ani ty,“ upozornil ju. „Nevychoval ťa. V budúcnosti si ho videla len ako monštrum.“

Carys sa roztriasla. Málokto vedel o jej pôvode a fakte, že prišla z budúcnosti. Kto je tento chlap? „Prečo by som ťa nemala zabiť?“ napadlo jej. „Vieš toho viac, než by mi bolo milé.“

„Pretože viem viac aj o Juliusovi,“ mykol ľahostajne plecami. „Poznám jeho ďalšie kroky. Nebude to ľahké, Carys.“

Obzrela sa po okolí. Je vôbec ešte šanca poraziť ho? V niečom však mal Ninja pravdu. Julius má priveľa moci. Musia ju od neho odčerpať a to znamená ďalšie a ďalšie krvavé, surové boje.

„Prečo ukrývaš svoju tvár?“ zmenila tému.

„Nie si pripravená byť s ňou konfrontovaná. Nateraz je lepšie, ak sa budeš sústrediť na to, čo ti poskytnúť môžem – informácie.“

Prekrížila si ruky na hrudi. Skutočne na ňom bolo niečo známe. Desivo povedomé. „Tak ma prekvap. Daj mi informácie, s ktorými môžem pracovať.“

Opäť odolal pokušeniu pohladiť tú drzú tvár, zahriať jej pootvorené pery bozkom. Bohovia, na čo to myslí?

Pokrútil hlavou, aby sa zbavil nebezpečných myšlienok. „Rebeli. Za Uralom,“ povedal jednoducho, ale aj to stačilo na to, aby zalapala po dychu.

„Jordana ich predsa drží pod kontrolou.“

„A kto drží pod kontrolou Jordanu?“ opáčil. „Ak si nedá pozor, Nikolaiov trón padne a nikto z nás nechce vidieť Norwooda s korunou.“

Zahryzla si do pery. Dúfala, že ten vlkolačí škandál, ktorý je na spadnutie, ešte pár rokov počká. Asi sa mýlila. Nemôže dovoliť, aby v Britániu oslabili mocenské boje vlkolakov. Nie teraz, keď sa zdá, že Salvator je jediný, kto sa Juliusovi môže postaviť.

„Brian nakoniec zradí – opäť,“ pokračoval. „A Julius upriami svoju pozornosť na novú zbraň. Zbraň, ktorú nesmie získať.“

„Akú?“

Veľavýznamne na ňu pozrel. „Nebudeme sa tu hrať na hlupákov, však Carys?“

Mierne zbledla. „Ešte neprišiel čas,“ pípla. „Je príliš skoro.“

„Mrzí ma to. Ale ak chceš získať šancu niekedy ho poraziť, rýchlo si premysli, čo urobíš s tou malou dvojitou špiónkou. A to ti nateraz stačí.“ Bez pozdravu sa zvrtol a odkráčal od nej, čo bola jedna z najťažších vecí v jeho živote.