neděle 15. března 2020

Zachránená temnota 3




O tri týždne neskôr...

Umriem na preplnené gule. Stopercentne je to moja posledná noc. Ak ten anjel aspoň na hodinu nevypadne, je so mnou koniec.
Dario vyceril zuby na nevinne sa tváriacu Angelicu vedľa neho. Až príliš ľahko sa adaptovala na svoju novú situáciu. Sprevádzala ho na každom kroku a do všetkého mu kecala, ovplyvnená tou svojou anjelskou vierou vo všetko dobré a správne.


Keby mohol, zaškrtí ju.
Pomaly.
Vo Verone sa konalo veľké stretnutie upírskych vládcov z celého sveta. Veľkráli tieto podujatia organizovali niekoľkokrát do roka, aby upevnili vzťahy na všetkých úrovniach.
Vrcholom niekoľkodňového stretnutia bol veľký upírsky bál – áno, presne ako zo zlých filmov – kde sa mohli všetci uvoľniť a nezáväzne konverzovať.
Dario si už dal pol fľaše Absinthu a stále mal chuť vyskočiť z okna.
Sála pred ním sa hemžila šľachticmi v slávnostných šatách. Pomedzi nich sa prechádzali čašníci so šampanským a krvou a na tanečnej ploche sa do klasickej hudby pohybovalo niekoľko párov.
Nenávidel to.
Potrebujem aspoň hodinu porna bez toho všetečného anjela, aby som toto zvládol.
Nielenže nedokázal pred ňou masturbovať, kvalitný sex mu tiež chýbal. Poriadne. Tak, že mu začala pripadať príťažlivá aj Angelica v nechutne bielych anjelských šatách po zem a s pohľadom nevinného dieťaťa.
„Prečo si nezatancuješ s Kathrine alebo Minou?“ rýpala. „Určite by sa potešili. A tvojim bratom by sa uľavilo. Majú o teba strach. Vzďaľuješ sa im.“
Potichu zavrčal. V sále plnej svedkov na ňu ani nemohol nakričať. Nenápadne jej ukázal prostredník a šiel si naliať ďalší Absinth.
„Alkohol tvoje problémy nevyrieši, ver mi. Videla som to nespočetnekrát,“ mlela ďalej.
Naschvál do seba kopol ďalšie dva poháre. Keď pochopila, že ju chce naštvať, nespokojne sa zamračila a prekrížila si ruky na hrudi.
Nemožný, neznesiteľný upír. Niekedy sa pristihla, že by ho sama chcela zabiť, keby ju za to nadobro nevyhostili z neba. Vážne, prečo ho chránia? Sotva má nejakú extra hodnotu, hoci je upírsky veľkráľ.
Jeho smrť by bola ťažká, ale nie katastrofálna. Tróny by to vydržali.
Tiež nechápala, prečo mu musí robiť pestúnku. Okrem toho jediného prípadu ho nikto neohrozoval. Len ona na to mala chuť.
Napríklad ho pridusiť.
Zhodiť zo schodov.
Hodiť po ňom granát.
Nie je vyberavá.
Ako dlho to ešte potrvá? Vzdychla a nasledovala ho medzi upírov.
Vymenil si niekoľko zdvorilostí a nakoniec sa pristavil pri príťažlivej aziatke v exotických šatách. Angelica sa rýchlo mysľou napojila na záznamy z neba a zistila, že je to mongolská princezná, tretia v poradí na trón. A očividne sa s Dariom nevidí prvý raz.
Stačilo pár dvojzmyselných viet a letmých dotykov a pokúšala sa odtiahnuť veľkráľa kamsi mimo zvedavé pohľady zúčastnených.
„Ešte si nezabudol ako na mňa?“ šepkala mu, zatiaľ čo on pohľadom pristál na znechutenej Angelice.
Napadla ho krutá myšlienka. Koľko toho jeho nevinný anjelik znesie? Možno by jej mohol pripraviť rovnaké trápenie, aké zažíva on.
Dobre vedel, aká je princezná Sarnai divoká. Nakoľko šokuje Angelicu, ktorá to určite dokáže robiť len na misionára pri zhasnutých svetlách?
„Na také niečo sa nedá zabudnúť,“ odpovedal a dôverne jej zovrel bok.
Zachichotala sa a spoločne sa vytratili chodbami preč.
Angelica dôstojne cupitala vedľa neho. „Uvedomuješ si, že budem stále prítomná, však?“ povedala mu bez štipky emócie.
Sexu už videla dosť. Mohla by napísať knihu obsiahlejšiu než je kamasutra. A nejednalo by sa len o sex medzi mužom a ženou. Bola svedkom orgií, homosexuálnych partnerstiev, polyamorie, voľných vzťahov a raz mala na starosti muža, ktorý si zmenil pohlavie.
Samozrejme, to všetko boli ľudia. Ich sexuálne možnosti, hoci sú obrovské, sú stále obmedzené ich slabšími telami a výdržou.
Nesmrteľní majú úplne iné zvyky. Sex je pre nich viac vzrušujúci. Viac extrémny, pretože si ho môžu dovoliť. Neprenášajú medzi sebou žiadne choroby a vlastnou mysľou kontrolujú oplodnenie.
A ako sa naučila, Dario si ho dokáže udržať v pozore celú noc. Čakajú ju náročné chvíle.
„Naozaj ťa to baví? Mať sex len tak, bez hlbšieho citu?“ ryla, len aby ho trochu demotivovala.
Neodpovedal, len pohládzal Sarnai po chrbte a plnom pozadí. Nemohol sa dočkať, až Angelica pochopí, čoho bude svedkom.
Vedel, že princezná má viacerých partnerov, ktorí o sebe navzájom vedia. Striedajú sa pri nej, niekedy sú s ňou dokonca všetci na jej panstve. A ona ich podporuje k hľadaniu partneriek otvorených novým možnostiam.
Tak trochu ju podozrieval, že je bisexuálka, ale to nie je jeho vec. On sám experimentoval viac než dosť.
Konečne sa dostali do prázdnej izby pre hostí s obrovskou posteľou s baldachýnom a pevnými stĺpikmi.
„Urob si pohodlie, cukríček,“ povedal jej Dario, keď ju zľahka pobozkal na krk. „Len prinesiem pár hračiek.“
Oči jej zažiarili. „Hlavne ma nešetri.“
„To som ani nemal v pláne.“ Nechal princeznú osamote a kráčal chodbou do svojich komnát. Angelica s ním.
„Úprimne, takýto sex ťa nemôže uspokojovať. Čo z neho budeš mať?“ reptala.
Dario sa k nej vo dverách otočil. „Čo budem mať? Tak napríklad o polovicu ľahšie gule!“ prskol. „Dobrý pocit a uvoľnenie. Presne to, čo mi nebolo dopriate, odkedy ťa mám stále za zadkom!“
Zarazila sa nad jeho tónom. Áno, pochopila že pred ňou nechce masturbovať, ale pre všetkých bohov, vážne to nie je smrteľné. „To uvoľnenie, po ktorom prahneš, u princeznej nenájdeš,“ prorokovala.
Dario sa vystrel aj s malým batohom v ruke. „Ale áno, Angelica. Nájdem presne to, čo potrebujem.“ Škaredo sa usmial a prebehol okolo nej.
Angelica si vzdychla a nasledovala ho. „Prečo mám pocit, že mi to robíš naschvál?“
„No ty si chytrá. Čo musím urobiť, aby som ťa konečne odplašil? Prosím, inšpiruj ma.“
Krútila hlavou. „Nechápeš, že ja tu nie som z vlastnej vôle? Je to nariadenie zhora a ja ho musím poslúchnuť.“
Zastal na chodbe, kde čakala Sarnai. „Musí existovať nejaká cesta. Únikový východ. Určite by vám dali možnosť vycúvať.“
Zovrela pery.
Dariovi zaiskrili oči. „Takže existuje.“ Jeho nadšenie sa len zväčšilo. Aj keby mal za splnu obetovať bábätká, zbaví sa toho nemožného anjela.
„Tou cestou nepôjdem,“ vyhlásila. „Nevieš, čoho by som sa musela vzdať.“
Upír prekvapivo zdvihol dlaň a pohladil ju po líci. Podišiel k nej a ju obklopilo jeho teplo. „Mne je to jedno,“ prerušil kúzlo, ktorým ju opantal. „Chcem ťa preč zo svojho života.“
Ustúpila od neho. Potlačila trpké slzy nad myšlienkou, že odkedy sa narodila, každý sa jej chce len zbaviť. Možno o to ide aj anjelom. Dúfajú, že ju Dareios nadobro zničí.
Nečakal, kým pochopí svoju situáciu, a vošiel do izby, kde už na posteli čakala nahá princezná a zmyselne sa naťahovala.
„Tak čo to bude dnes?“ opýtal sa, keď zhodnotil jej krásu. Bola drobná a s plnými krivkami. Penis sa mu napol.
Kútikom oka zazrel, ako sa Angelica posadila do najvzdialenejšieho kresla a zaklonila hlavu.
„Čokoľvek, čo bolí. Chcem kričať. A byť bezbranná,“ mrmlala vzrušene.
„Dobre.“ Vybral čosi z batohu. „Tak sa poďme hrať.“
Angelica nechcela vidieť, čo s princeznou robí. Sústredila sa na osvetlené nádvorie za oknom a spozornela až keď Dario krehkú ženu zdvihol z postele a postavil ju doprostred miestnosti.
Schúlila sa ešte viac.
Nepozrie sa.
Nepozrie.
Dokázala sa ovládať celé minúty, počas ktorých počula tichý smiech, mrmlanie a neurčitý zvuk čohosi, čím Dario zvyšoval Sarnaino vzrušenie.
„Teraz ťa nadvihnem,“ povedal.
Nevydržala to. Pozrela a oči sa jej rozšírili hrôzou.
Princezná Sarnai bola celá zviazaná metrami povrazov, ktoré vulgárne zvýrazňovali jej ženské znaky. V ústach mala červenú loptičku a Dario ju práve mágiou zdvihol do vzduchu.
Zastonala, ale inak neprotestovala. Ani keď jej ohol nohy v kolenách a nepohodlne ich priviazal k jej rukám spútaným za chrbtom.
Angelice sa obrátil žalúdok. Nie, určite nechce... Pritisla si ruku na ústa, keď uvidela, ako upír vybral z batohu bičík – a ten názov bol ešte príliš zjemňujúci pre mučiaci nástroj v jeho rukách – a cvične ním niekoľkokrát švihol.
Viacero kožených strapcov vydalo pre Angelicu chorý zvuk.
Škodoradostne na ňu pozrel. Bola bledá ako stena a zdalo sa, že čoskoro odpadne.
Angelica si priala umrieť a to nie po prvý raz vo svojom živote. Keď Dario uštedril krehkej princeznej prvú ranu, vstala a po lícach jej stiekli slzy.
„Prestaň! Ubližuješ jej!“
Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril a údery znásobil. Sarnai je prvotriedna masochistka. Obvykle má orgazmus len z toho, že je celé jej telo podrobené bolesti viacerými spôsobmi.
Ako predpokladal, čoskoro začala stonať a prestala vnímať okolitý svet. Jeho pohľad však pozorne sledoval anjela len kúsok od nich.
Angelica ho prosila, aby prestal. Potom už cez vzlyky nezvládala ani to. Zreničky sa jej neprirodzene rozširovali a zužovali a oblieval ju studený pot.
Po hodine strašného mučenia kľačala na kolenách a v upírovi pred sebou videla ešte väčšie monštrum než to, ktoré ju kedysi zabilo. Presne týmto istým spôsobom.
Nezvládla to. Prebehla do rohu a začala vracať jedlo, ktoré zjedla zrejme pred pár desaťročiami. Keďže nebola celkom v reálnom svete, všetko zmizlo len čo sa dotklo podlahy, aby po nej nezostala jediná známka prítomnosti.
Dario v tom momente prestal. Až takúto extrémnu reakciu nečakal. Angelica striedavo vracala a striedavo plakala tak intenzívne, že sa celé jej telo otriasalo.
Luskol prstami a princezná bola voľná. Uložil ju do postele, kde pokojne zaspala, ešte stále v limbe z jej obľúbenej činnosti. Čiastočne ľutoval, že si s ňou neužil, ale keď videl anjela vracať, jeho vzrušenie spoľahlivo opadlo.
Angelica sa objala rukami a posadila sa na chladnú zem, pretože nohy ju neudržali.
„Stačilo ti?“ opýtal sa spokojne.
Jej hnedé oči prišli o všetok život, ktorý v nich kedy bol. „Si zviera,“ povedala nenávistne. „Svet by bol bez teba krajšie miesto!“
Páni, skutočne ju rozrušil. „Tak odíď. Choď preč a daj mi pokoj!“
Preglgla, aby potlačila ďalšie vracanie.
Nemôže.
Musela by si prejsť horšou bolesťou než umieranie. Pokrútila hlavou.
Dario sa k nej sklonil a násilne ju vytiahol na nohy.
Zvrieskla ako zmyslov zbavená a odbehla čo najďalej. Bola pološialená strachom a spomienkami v dávnej minulosti. „Nikdy viac sa ma nedotkni! Nikdy!“
„Tak vypadni! Odíď!“
Znechutene naňho zazrela a zmizla mu z dohľadu.
Dario sa otočil okolo vlastnej osi. „Angelica? Si tu? Povedal som si, aby si pri mne nikdy nebola neviditeľná!“
Nič.
„Neser ma!“
Žiadna reakcia.
Celú minútu nepohnute stál a čakal, či sa objaví. Pokúšal sa ju zamerať, ale bol rozrušený a navyše veril, že ju konečne odplašil.
Sám pre seba sa usmial, prikryl princeznú a veselo sa vydal späť medzi ostatných.

Anjeli majú mnoho oddelení sledujúcich dianie na svete. Tie sústreďujúce sa na nesmrteľných sú na najvyšších úrovniach. A minimum anjelov má povolenie zasahovať.
Tak napríklad Evie a Lukas, dobrí priatelia predovšetkým britských upírov, sú jedni z mála.
Do ich útulného bytu v centre Londýna sa v oslnivom záblesku dovalil ďalší anjel. Anjel, ktorý znamenal len problémy.
„Povedzte mi, že ten debil neurobil čo si myslím, že urobil,“ prosila ich Carys a uhládzala si medené vlnky na hlave.
Evie si vzdychla a pomrvila sa v kresle pred televízorom. „Urobil. So všetkými ceremóniami.“
Plesla sa po čele. „Ja vážne neviem, ako niekto mohol dať chlapom čo i len volebné právo.“ Vzala si z misy banán a nahnevane doň zahryzla.
„Prečo ti tak záleží na tom partnerstve?“ vyzvedal Lukas, Evien manžel. „Pokiaľ viem, Angelica bola vyhodnotená ako nehodiaca sa a vyššie oddelenia ustúpili od jej spárovania s Dariom.“
Červené oči ho priam prepálili. „Jej trauma neznamená, že je menejcenná, Lukas.“
„Bojí sa sexu. To je v partnerstve celkom prekážka, nemyslíš?“
Mykla plecami. „Prekážky sú na prekonávanie. Stále je stelesnením dobra, lásky a porozumenia, preto ju anjeli priradili k Dariovi. Nie je schopná klamstva. Podvodu. A ani zrady.“
Evie sa na ňu mračila. „Čo sa s ňou stalo v budúcnosti, Carys?“ opýtala sa narovinu.
Carys prestala jesť. Pred storočiami prišla cez časovú bránu z konca sveta zničeného vojnou nesmrteľných a jej vlastným otcom. Odvtedy sa pokúšala meniť udalosti, ktoré by k podobnej skaze viedli.
Niekedy sa jej darilo.
Niekedy zlyhávala.
A niekedy obetovala vlastnú dôstojnosť za čo i len malú šancu na nápravu sveta. A to všetko v tajnosti pred Evienými a Lukasovými nadriadenými.
„V mojej budúcnosti neboli Nero ani Justin ženatí. Dario nevidel žiadny príklad pevného partnerstva.“
„A?“
Uhla pohľadom. „Umrel.“
Lukas sa napol. „Kedy?“ zalapal po dychu.
„Tento rok,“ priznala.
Obaja anjeli vyskočili na nohy. „A to nám hovoríš len tak?“ oborila sa na ňu Evie.
„Kým je s ním Angelica, ochráni ho. Viem to.“
Lukas sa na červenookého anjela pozorne zadíval. „Nie, je v tom ešte niečo. Ty si trvala na Angelicinom preložení. Prečo?“
Carys odhodila šupku a tiež vstala. „To vás trápiť nemusí.“
„Tak inak.“ Evie sa oprela o operadlo kresla. „Alebo nám to povieš, alebo hneď teraz skočím za tvojím drahým oteckom a dopodrobna mu vysvetlím kto si, čo tu robíš a že ho chceš zabiť.“
„Ty ma vydieraš?“
„Áno, presne to robím.“
Carys sa prudko nadýchla. Má na výber? Nemôže bojovať na toľkých frontoch – dohliadať na Briana, upírov vo Veľkej Británii, krotiť démona Juliusa a ešte sledovať toho idiota Dareia, ktorý nemá ani poňatia, akú hrozbu predstavuje.
„Má v sebe Silu Hada,“ povedala potichu.
Evie zamrkala. „Ako prosím?“
„Dareios v sebe nosí Silu Hada. Neukotvenú.“
Lukas sa musel posadiť. Bol bledý a po prvý raz za mnoho rokov ho zaliala skutočná panika. „Našu Silu Hada?“
Anjel nemo prikývol.
Evie ju plesla po hlave. „Vie o tom Angelica?“
„Au.“ Trela si šiju. „Isteže nie. Je radový anjel.“
„Preto si tak trvala na jej preložení,“ uvedomil si Lukas. „Chceš, aby sa tá moc vrátila anjelom. Cez ňu. Urobila si z nej prostriedok, Carys!“
„Hej, uprednostnili by ste, keby sa tá sila dostala do rúk nepriateľov?“ ohradila sa.
„Uprednostnili by sme, keby si si zvolila menej krutú metódu. Angelica nie je pripravená. Ani na Daria a už určite nie na Silu Hada!“ kričala Evie.
„A svet nie je pripravený na koniec!“ uzemnila ju Carys. „Myslíš, že ma teší riskovať toľko životov? Myslíš, že ma netrápia výčitky, keď som nútená zasiahnuť? Trasiem sa o každý jeden osud, Evie! Spávam s monštrom, len aby som oddialila jeho vzostup!“ Do očí jej vystúpili slzy.
Evie si zahryzla do jazyka. Bolo ľahké zabudnúť na to, že Carys spáva s Juliusom z Pergamonu, len aby mali včas informácie o jeho zámeroch. A pomaly z toho prichádza o zdravý rozum a čo je horšie, srdce.
„Prosím, nedovoľ aby zničil Angelicu,“ šepla.
„To by som nikdy...“ zarazila sa a oči jej zažiarili ako nepodarené červené reflektory. Jej pohľad precestoval krajiny a dopadol na prekliatie jej života. „Čo to robí?“ mrmlala si.
„Čo vidíš?“
Zovrela päste. „Nie, nie, nie, tam nie!“
„Carys?“ Lukas ňou zatriasol.
Zamrkala. „Vatikán. Musím ho zastaviť.“ A zmizla.
Lukas sa otočil k Evie. „Nie sú vo Vatikáne všetky záznamy o...“
Prikývla. „Všetky ktoré sa nám nepodarilo zničiť.“
„Asi by o tom chceli vedieť nadriadení.“
Chytili sa za ruky a zamierili do neba.

13 komentářů: