O tri
týždne neskôr...
Umriem na preplnené gule. Stopercentne je to
moja posledná noc. Ak ten anjel aspoň na hodinu nevypadne, je so mnou koniec.
Dario
vyceril zuby na nevinne sa tváriacu Angelicu vedľa neho. Až príliš ľahko sa
adaptovala na svoju novú situáciu. Sprevádzala ho na každom kroku a do
všetkého mu kecala, ovplyvnená tou svojou anjelskou vierou vo všetko dobré
a správne.
Keby
mohol, zaškrtí ju.
Pomaly.
Vo
Verone sa konalo veľké stretnutie upírskych vládcov z celého sveta.
Veľkráli tieto podujatia organizovali niekoľkokrát do roka, aby upevnili vzťahy
na všetkých úrovniach.
Vrcholom
niekoľkodňového stretnutia bol veľký upírsky bál – áno, presne ako zo zlých
filmov – kde sa mohli všetci uvoľniť a nezáväzne konverzovať.
Dario si
už dal pol fľaše Absinthu a stále mal chuť vyskočiť z okna.
Sála
pred ním sa hemžila šľachticmi v slávnostných šatách. Pomedzi nich sa
prechádzali čašníci so šampanským a krvou a na tanečnej ploche sa do
klasickej hudby pohybovalo niekoľko párov.
Nenávidel
to.
Potrebujem aspoň hodinu porna bez toho
všetečného anjela, aby som toto zvládol.
Nielenže
nedokázal pred ňou masturbovať, kvalitný sex mu tiež chýbal. Poriadne. Tak, že
mu začala pripadať príťažlivá aj Angelica v nechutne bielych anjelských
šatách po zem a s pohľadom nevinného dieťaťa.
„Prečo
si nezatancuješ s Kathrine alebo Minou?“ rýpala. „Určite by sa potešili.
A tvojim bratom by sa uľavilo. Majú o teba strach. Vzďaľuješ sa im.“
Potichu
zavrčal. V sále plnej svedkov na ňu ani nemohol nakričať. Nenápadne jej
ukázal prostredník a šiel si naliať ďalší Absinth.
„Alkohol
tvoje problémy nevyrieši, ver mi. Videla som to nespočetnekrát,“ mlela ďalej.
Naschvál
do seba kopol ďalšie dva poháre. Keď pochopila, že ju chce naštvať, nespokojne
sa zamračila a prekrížila si ruky na hrudi.
Nemožný,
neznesiteľný upír. Niekedy sa pristihla, že by ho sama chcela zabiť, keby ju za
to nadobro nevyhostili z neba. Vážne, prečo ho chránia? Sotva má nejakú
extra hodnotu, hoci je upírsky veľkráľ.
Jeho
smrť by bola ťažká, ale nie katastrofálna. Tróny by to vydržali.
Tiež
nechápala, prečo mu musí robiť pestúnku. Okrem toho jediného prípadu ho nikto
neohrozoval. Len ona na to mala chuť.
Napríklad
ho pridusiť.
Zhodiť
zo schodov.
Hodiť po
ňom granát.
Nie je vyberavá.
Ako dlho
to ešte potrvá? Vzdychla a nasledovala ho medzi upírov.
Vymenil
si niekoľko zdvorilostí a nakoniec sa pristavil pri príťažlivej aziatke
v exotických šatách. Angelica sa rýchlo mysľou napojila na záznamy
z neba a zistila, že je to mongolská princezná, tretia v poradí
na trón. A očividne sa s Dariom nevidí prvý raz.
Stačilo
pár dvojzmyselných viet a letmých dotykov a pokúšala sa odtiahnuť
veľkráľa kamsi mimo zvedavé pohľady zúčastnených.
„Ešte si
nezabudol ako na mňa?“ šepkala mu, zatiaľ čo on pohľadom pristál na znechutenej
Angelice.
Napadla
ho krutá myšlienka. Koľko toho jeho nevinný anjelik znesie? Možno by jej mohol
pripraviť rovnaké trápenie, aké zažíva on.
Dobre
vedel, aká je princezná Sarnai divoká. Nakoľko šokuje Angelicu, ktorá to určite
dokáže robiť len na misionára pri zhasnutých svetlách?
„Na také
niečo sa nedá zabudnúť,“ odpovedal a dôverne jej zovrel bok.
Zachichotala
sa a spoločne sa vytratili chodbami preč.
Angelica
dôstojne cupitala vedľa neho. „Uvedomuješ si, že budem stále prítomná, však?“
povedala mu bez štipky emócie.
Sexu už
videla dosť. Mohla by napísať knihu obsiahlejšiu než je kamasutra.
A nejednalo by sa len o sex medzi mužom a ženou. Bola svedkom
orgií, homosexuálnych partnerstiev, polyamorie, voľných vzťahov a raz mala
na starosti muža, ktorý si zmenil pohlavie.
Samozrejme,
to všetko boli ľudia. Ich sexuálne možnosti, hoci sú obrovské, sú stále
obmedzené ich slabšími telami a výdržou.
Nesmrteľní
majú úplne iné zvyky. Sex je pre nich viac vzrušujúci. Viac extrémny, pretože
si ho môžu dovoliť. Neprenášajú medzi sebou žiadne choroby a vlastnou
mysľou kontrolujú oplodnenie.
A ako
sa naučila, Dario si ho dokáže udržať v pozore celú noc. Čakajú ju náročné
chvíle.
„Naozaj
ťa to baví? Mať sex len tak, bez hlbšieho citu?“ ryla, len aby ho trochu
demotivovala.
Neodpovedal,
len pohládzal Sarnai po chrbte a plnom pozadí. Nemohol sa dočkať, až
Angelica pochopí, čoho bude svedkom.
Vedel,
že princezná má viacerých partnerov, ktorí o sebe navzájom vedia.
Striedajú sa pri nej, niekedy sú s ňou dokonca všetci na jej panstve.
A ona ich podporuje k hľadaniu partneriek otvorených novým
možnostiam.
Tak
trochu ju podozrieval, že je bisexuálka, ale to nie je jeho vec. On sám
experimentoval viac než dosť.
Konečne
sa dostali do prázdnej izby pre hostí s obrovskou posteľou
s baldachýnom a pevnými stĺpikmi.
„Urob si
pohodlie, cukríček,“ povedal jej Dario, keď ju zľahka pobozkal na krk. „Len
prinesiem pár hračiek.“
Oči jej
zažiarili. „Hlavne ma nešetri.“
„To som
ani nemal v pláne.“ Nechal princeznú osamote a kráčal chodbou do
svojich komnát. Angelica s ním.
„Úprimne,
takýto sex ťa nemôže uspokojovať. Čo z neho budeš mať?“ reptala.
Dario sa
k nej vo dverách otočil. „Čo budem mať? Tak napríklad o polovicu
ľahšie gule!“ prskol. „Dobrý pocit a uvoľnenie. Presne to, čo mi nebolo
dopriate, odkedy ťa mám stále za zadkom!“
Zarazila
sa nad jeho tónom. Áno, pochopila že pred ňou nechce masturbovať, ale pre
všetkých bohov, vážne to nie je smrteľné. „To uvoľnenie, po ktorom prahneš,
u princeznej nenájdeš,“ prorokovala.
Dario sa
vystrel aj s malým batohom v ruke. „Ale áno, Angelica. Nájdem presne
to, čo potrebujem.“ Škaredo sa usmial a prebehol okolo nej.
Angelica
si vzdychla a nasledovala ho. „Prečo mám pocit, že mi to robíš naschvál?“
„No ty
si chytrá. Čo musím urobiť, aby som ťa konečne odplašil? Prosím, inšpiruj ma.“
Krútila
hlavou. „Nechápeš, že ja tu nie som z vlastnej vôle? Je to nariadenie
zhora a ja ho musím poslúchnuť.“
Zastal
na chodbe, kde čakala Sarnai. „Musí existovať nejaká cesta. Únikový východ.
Určite by vám dali možnosť vycúvať.“
Zovrela
pery.
Dariovi
zaiskrili oči. „Takže existuje.“ Jeho nadšenie sa len zväčšilo. Aj keby mal za
splnu obetovať bábätká, zbaví sa toho nemožného anjela.
„Tou
cestou nepôjdem,“ vyhlásila. „Nevieš, čoho by som sa musela vzdať.“
Upír
prekvapivo zdvihol dlaň a pohladil ju po líci. Podišiel k nej
a ju obklopilo jeho teplo. „Mne je to jedno,“ prerušil kúzlo, ktorým ju
opantal. „Chcem ťa preč zo svojho života.“
Ustúpila
od neho. Potlačila trpké slzy nad myšlienkou, že odkedy sa narodila, každý sa
jej chce len zbaviť. Možno o to ide aj anjelom. Dúfajú, že ju Dareios nadobro
zničí.
Nečakal,
kým pochopí svoju situáciu, a vošiel do izby, kde už na posteli čakala
nahá princezná a zmyselne sa naťahovala.
„Tak čo
to bude dnes?“ opýtal sa, keď zhodnotil jej krásu. Bola drobná
a s plnými krivkami. Penis sa mu napol.
Kútikom
oka zazrel, ako sa Angelica posadila do najvzdialenejšieho kresla
a zaklonila hlavu.
„Čokoľvek,
čo bolí. Chcem kričať. A byť bezbranná,“ mrmlala vzrušene.
„Dobre.“
Vybral čosi z batohu. „Tak sa poďme hrať.“
Angelica
nechcela vidieť, čo s princeznou robí. Sústredila sa na osvetlené nádvorie
za oknom a spozornela až keď Dario krehkú ženu zdvihol z postele
a postavil ju doprostred miestnosti.
Schúlila
sa ešte viac.
Nepozrie
sa.
Nepozrie.
Dokázala
sa ovládať celé minúty, počas ktorých počula tichý smiech, mrmlanie
a neurčitý zvuk čohosi, čím Dario zvyšoval Sarnaino vzrušenie.
„Teraz
ťa nadvihnem,“ povedal.
Nevydržala
to. Pozrela a oči sa jej rozšírili hrôzou.
Princezná
Sarnai bola celá zviazaná metrami povrazov, ktoré vulgárne zvýrazňovali jej
ženské znaky. V ústach mala červenú loptičku a Dario ju práve mágiou
zdvihol do vzduchu.
Zastonala,
ale inak neprotestovala. Ani keď jej ohol nohy v kolenách
a nepohodlne ich priviazal k jej rukám spútaným za chrbtom.
Angelice
sa obrátil žalúdok. Nie, určite nechce... Pritisla si ruku na ústa, keď
uvidela, ako upír vybral z batohu bičík – a ten názov bol ešte príliš
zjemňujúci pre mučiaci nástroj v jeho rukách – a cvične ním
niekoľkokrát švihol.
Viacero
kožených strapcov vydalo pre Angelicu chorý zvuk.
Škodoradostne
na ňu pozrel. Bola bledá ako stena a zdalo sa, že čoskoro odpadne.
Angelica
si priala umrieť a to nie po prvý raz vo svojom živote. Keď Dario uštedril
krehkej princeznej prvú ranu, vstala a po lícach jej stiekli slzy.
„Prestaň!
Ubližuješ jej!“
Jeho
úsmev sa ešte viac rozšíril a údery znásobil. Sarnai je prvotriedna
masochistka. Obvykle má orgazmus len z toho, že je celé jej telo podrobené
bolesti viacerými spôsobmi.
Ako
predpokladal, čoskoro začala stonať a prestala vnímať okolitý svet. Jeho
pohľad však pozorne sledoval anjela len kúsok od nich.
Angelica
ho prosila, aby prestal. Potom už cez vzlyky nezvládala ani to. Zreničky sa jej
neprirodzene rozširovali a zužovali a oblieval ju studený pot.
Po
hodine strašného mučenia kľačala na kolenách a v upírovi pred sebou
videla ešte väčšie monštrum než to, ktoré ju kedysi zabilo. Presne týmto istým
spôsobom.
Nezvládla
to. Prebehla do rohu a začala vracať jedlo, ktoré zjedla zrejme pred pár
desaťročiami. Keďže nebola celkom v reálnom svete, všetko zmizlo len čo sa
dotklo podlahy, aby po nej nezostala jediná známka prítomnosti.
Dario
v tom momente prestal. Až takúto extrémnu reakciu nečakal. Angelica
striedavo vracala a striedavo plakala tak intenzívne, že sa celé jej telo
otriasalo.
Luskol
prstami a princezná bola voľná. Uložil ju do postele, kde pokojne zaspala,
ešte stále v limbe z jej obľúbenej činnosti. Čiastočne ľutoval, že si
s ňou neužil, ale keď videl anjela vracať, jeho vzrušenie spoľahlivo
opadlo.
Angelica
sa objala rukami a posadila sa na chladnú zem, pretože nohy ju neudržali.
„Stačilo
ti?“ opýtal sa spokojne.
Jej
hnedé oči prišli o všetok život, ktorý v nich kedy bol. „Si zviera,“
povedala nenávistne. „Svet by bol bez teba krajšie miesto!“
Páni,
skutočne ju rozrušil. „Tak odíď. Choď preč a daj mi pokoj!“
Preglgla,
aby potlačila ďalšie vracanie.
Nemôže.
Musela
by si prejsť horšou bolesťou než umieranie. Pokrútila hlavou.
Dario sa
k nej sklonil a násilne ju vytiahol na nohy.
Zvrieskla
ako zmyslov zbavená a odbehla čo najďalej. Bola pološialená strachom
a spomienkami v dávnej minulosti. „Nikdy viac sa ma nedotkni! Nikdy!“
„Tak
vypadni! Odíď!“
Znechutene
naňho zazrela a zmizla mu z dohľadu.
Dario sa
otočil okolo vlastnej osi. „Angelica? Si tu? Povedal som si, aby si pri mne
nikdy nebola neviditeľná!“
Nič.
„Neser
ma!“
Žiadna
reakcia.
Celú
minútu nepohnute stál a čakal, či sa objaví. Pokúšal sa ju zamerať, ale
bol rozrušený a navyše veril, že ju konečne odplašil.
Sám pre
seba sa usmial, prikryl princeznú a veselo sa vydal späť medzi ostatných.
Anjeli
majú mnoho oddelení sledujúcich dianie na svete. Tie sústreďujúce sa na
nesmrteľných sú na najvyšších úrovniach. A minimum anjelov má povolenie
zasahovať.
Tak
napríklad Evie a Lukas, dobrí priatelia predovšetkým britských upírov, sú
jedni z mála.
Do ich
útulného bytu v centre Londýna sa v oslnivom záblesku dovalil ďalší
anjel. Anjel, ktorý znamenal len problémy.
„Povedzte
mi, že ten debil neurobil čo si myslím, že urobil,“ prosila ich Carys
a uhládzala si medené vlnky na hlave.
Evie si
vzdychla a pomrvila sa v kresle pred televízorom. „Urobil. So
všetkými ceremóniami.“
Plesla
sa po čele. „Ja vážne neviem, ako niekto mohol dať chlapom čo i len
volebné právo.“ Vzala si z misy banán a nahnevane doň zahryzla.
„Prečo
ti tak záleží na tom partnerstve?“ vyzvedal Lukas, Evien manžel. „Pokiaľ viem,
Angelica bola vyhodnotená ako nehodiaca sa a vyššie oddelenia ustúpili od
jej spárovania s Dariom.“
Červené
oči ho priam prepálili. „Jej trauma neznamená, že je menejcenná, Lukas.“
„Bojí sa
sexu. To je v partnerstve celkom prekážka, nemyslíš?“
Mykla
plecami. „Prekážky sú na prekonávanie. Stále je stelesnením dobra, lásky
a porozumenia, preto ju anjeli priradili k Dariovi. Nie je schopná
klamstva. Podvodu. A ani zrady.“
Evie sa
na ňu mračila. „Čo sa s ňou stalo v budúcnosti, Carys?“ opýtala sa
narovinu.
Carys
prestala jesť. Pred storočiami prišla cez časovú bránu z konca sveta
zničeného vojnou nesmrteľných a jej vlastným otcom. Odvtedy sa pokúšala
meniť udalosti, ktoré by k podobnej skaze viedli.
Niekedy
sa jej darilo.
Niekedy
zlyhávala.
A niekedy
obetovala vlastnú dôstojnosť za čo i len malú šancu na nápravu sveta.
A to všetko v tajnosti pred Evienými a Lukasovými nadriadenými.
„V mojej
budúcnosti neboli Nero ani Justin ženatí. Dario nevidel žiadny príklad pevného
partnerstva.“
„A?“
Uhla pohľadom.
„Umrel.“
Lukas sa
napol. „Kedy?“ zalapal po dychu.
„Tento
rok,“ priznala.
Obaja
anjeli vyskočili na nohy. „A to nám hovoríš len tak?“ oborila sa na ňu Evie.
„Kým je
s ním Angelica, ochráni ho. Viem to.“
Lukas sa
na červenookého anjela pozorne zadíval. „Nie, je v tom ešte niečo. Ty si
trvala na Angelicinom preložení. Prečo?“
Carys
odhodila šupku a tiež vstala. „To vás trápiť nemusí.“
„Tak
inak.“ Evie sa oprela o operadlo kresla. „Alebo nám to povieš, alebo hneď
teraz skočím za tvojím drahým oteckom a dopodrobna mu vysvetlím kto si, čo
tu robíš a že ho chceš zabiť.“
„Ty ma
vydieraš?“
„Áno,
presne to robím.“
Carys sa
prudko nadýchla. Má na výber? Nemôže bojovať na toľkých frontoch – dohliadať na
Briana, upírov vo Veľkej Británii, krotiť démona Juliusa a ešte sledovať
toho idiota Dareia, ktorý nemá ani poňatia, akú hrozbu predstavuje.
„Má
v sebe Silu Hada,“ povedala potichu.
Evie
zamrkala. „Ako prosím?“
„Dareios
v sebe nosí Silu Hada. Neukotvenú.“
Lukas sa
musel posadiť. Bol bledý a po prvý raz za mnoho rokov ho zaliala skutočná
panika. „Našu Silu Hada?“
Anjel
nemo prikývol.
Evie ju
plesla po hlave. „Vie o tom Angelica?“
„Au.“
Trela si šiju. „Isteže nie. Je radový anjel.“
„Preto
si tak trvala na jej preložení,“ uvedomil si Lukas. „Chceš, aby sa tá moc
vrátila anjelom. Cez ňu. Urobila si z nej prostriedok, Carys!“
„Hej,
uprednostnili by ste, keby sa tá sila dostala do rúk nepriateľov?“ ohradila sa.
„Uprednostnili
by sme, keby si si zvolila menej krutú metódu. Angelica nie je pripravená. Ani
na Daria a už určite nie na Silu Hada!“ kričala Evie.
„A svet
nie je pripravený na koniec!“ uzemnila ju Carys. „Myslíš, že ma teší riskovať
toľko životov? Myslíš, že ma netrápia výčitky, keď som nútená zasiahnuť?
Trasiem sa o každý jeden osud, Evie! Spávam s monštrom, len aby som
oddialila jeho vzostup!“ Do očí jej vystúpili slzy.
Evie si
zahryzla do jazyka. Bolo ľahké zabudnúť na to, že Carys spáva s Juliusom
z Pergamonu, len aby mali včas informácie o jeho zámeroch.
A pomaly z toho prichádza o zdravý rozum a čo je horšie,
srdce.
„Prosím,
nedovoľ aby zničil Angelicu,“ šepla.
„To by
som nikdy...“ zarazila sa a oči jej zažiarili ako nepodarené červené
reflektory. Jej pohľad precestoval krajiny a dopadol na prekliatie jej
života. „Čo to robí?“ mrmlala si.
„Čo
vidíš?“
Zovrela
päste. „Nie, nie, nie, tam nie!“
„Carys?“
Lukas ňou zatriasol.
Zamrkala.
„Vatikán. Musím ho zastaviť.“ A zmizla.
Lukas sa
otočil k Evie. „Nie sú vo Vatikáne všetky záznamy o...“
Prikývla.
„Všetky ktoré sa nám nepodarilo zničiť.“
„Asi by
o tom chceli vedieť nadriadení.“
Chytili
sa za ruky a zamierili do neba.
Dakujem za kapitolku
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu úžasnú kapitolu
OdpovědětVymazatMoc děkuji :-)
OdpovědětVymazatĎakujem☺
OdpovědětVymazatMoc děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu ☺
OdpovědětVymazatMoc děkuji
OdpovědětVymazatmoc děkuji
OdpovědětVymazatĎakujem.Zuzana
OdpovědětVymazatDěkuji ☺️
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazat