Zlomená temnota 12

Len čo prešli niekoľko stoviek metrov od úkrytu, obkľúčili ich desiatky mužov aj žien. Mor im mávol rukou, aby sklonili zbrane. „Je to v poriadku. Nikto nebol zranený.“

Všetky oči sa upreli na Abby, akoby bola krehká porcelánová bábika.

„Ako pokrvná sestra piatich vládnucich veľkráľov stále reprezentujem dvor upírov,“ povedala so zdvihnutou bradou. „Chcem sa stretnúť s vašim vodcom.“

Do popredia vystúpila nebezpečne vyzerajúca čiernovlasá žena so zbraňami kam len oko dohliadlo. Vyzerala, že by si poradila s menšou armádou a ani by sa nezadýchala. „Náš vodca sa nachádza v inom štáte. Som jeho zástupkyňa, Leah.“

Abby preglgla, ale nenechala sa zastrašiť. Podala jej ruku a žena ju tvrdo stisla. „Bolo mi vysvetlené, že ste sa ma pokúšali zachrániť. Ďakujem. Ale už viac nie som ohrozená.“

Leah zazrela na stále bledého a neistého Raya a nadvihla obočie.

„Jej krv ho uzdravila,“ dodal Noel veselo, akoby sa nič nedialo.

To Leah očividne stačilo. Prikývla a podišla k nemu. Ray ju síce prevyšoval, ale v tejto situácii pôsobil ako smutné dieťa, ktoré nikdy nepocítilo teplo rodiny.

„Pátrali sme po tebe veľmi, veľmi dlho, chlapče,“ prehovorila jemne. „Vedeli sme, že čestná krv tvojich rodičov nakoniec vyhrá. Udržal si princeznú v bezpečí.“

Pokrútil hlavou, pohľad vzdialený, neprítomný. Abby sa lámalo srdce. Toto je veľký, nebezpečný bojovník inkvizítorov. Vodca. A práve prišiel o všetky hodnoty, v ktoré kedy veril. „Ubližoval som jej,“ zašepkal zahanbene.

Leah pobavene pozrela na hrdo stojacu princeznú s farbou v lícach a životom v očiach. „Myslím, že si jej vrátil niečo neskutočne cenné.“

Ray nezdvihol pohľad. Očividne to teraz je on, kto potrebuje nájsť svoje miesto vo svete, tak ako sa to podarilo jej vďaka nemu. Ale to nevadí. Však ona dohliadne na to, aby to bol zase ten starý Ray, ktorý bude bojovať za svojich. Len si tentoraz dajú pozor, aby presne vedel, koho vo svojom boji chráni.

Rayovi druhovia rozhodne netrpia nedostatkom prostriedkov. Na letisku už na nich čakalo mohutné súkromné lietadlo, ktoré všetkých prepravilo do Dubrovníka, kde má Garda svoje sídlo. Niekoľko limuzín ich odviezlo do rozľahlého sídla kúsok za mestom, ktoré vyzeralo ako vystrihnuté z antických čias. Abby ohromene hľadela na nádherné stĺpy, belasé steny a malé fontánky v upravených záhradách.

Sotva postrehla, že sa otvorili mohutné vráta, z ktorých vystúpil vysoký muž s ostro rezanou tvárou, hnedými vlasmi a telom bojovníka. Leah ho oboznámila so situáciou už počas letu, preto sa netváril prekvapene. Usmial sa na prichodiacich a vystrúhal miernu poklonu. „Princezná Abigail, je mi cťou,“ pozdravil ju v rodnej nemčine.

Prekvapene zamrkala. Na dvore sa už všetci naučili, že poklony kráľovská rodina nevyžaduje a Abby aj tak nikdy nepôsobila práve... vznešene. Až teraz si poriadne začala uvedomovať svoje postavenie. „Prosím, bez formalít,“ povedala okamžite a podala mu ruku.

„Volám sa Nasir a som vodcom Gardy,“ predstavil sa a pobozkal ju na ruku, čo konečne prebralo Raya a Nasir si vyslúžil namrzený pohľad. „Bolo mi tlmočené, že si neželáte, aby sa vaši bratia dozvedeli o súčasnej situácii.“

Prikývla. „Moji bratia sú horkokrvní. Nič by si nenechali vysvetliť a ja sa chcem dozvedieť celú pravdu, než pred nich predstúpim. Nie je dôvod, aby si vybíjali zlosť na vás alebo Rayovi.“

„Ako si želáte.“ Priateľsky sa usmial a každý v tej chvíli začul Rayovo vrčanie.

Abby sa nenápadne zdvihol kútik pier.

„Pripravili sme vám hosťovskú izbu aj so zásobami krvi,“ pokračoval Nasir so všetkou zdvorilosťou. „Som si istý, že máte mnoho otázok a rád vám ich zodpoviem, ale predtým ma čaká rozhovor s Rayom, ak dovolíte.“ Konečne pozrel na ostražitého muža.

Abby si dokázala predstaviť, že tento rozhovor oboch mužov emočne vyčerpá, ale Ray ho potrebuje. Aby pochopil, kde je jeho miesto v tomto svete.

„Ďakujem,“ povedala a myslela tým viac, než len vďačnosť za ubytovanie.

Nasir chápavo prikývol a kývol Leah, aby si ju prevzala. Žena odviedla Abby do útrob nádherného sídla zariadeného orientálnym nábytkom a vzácnymi historickými umeleckými dielami. Jej izba by sa dala považovať za menší byt, aspoň rozlohou. V jednom rohu stála mohutná posteľ, na opačnom konci sa vynímal krb so sedacou súpravou. Nenápadné dvere viedli do pripojenej kúpeľne.

„Čokoľvek by ste potrebovali, princezná, postačí stlačiť na intercome hviezdičku a jednotku,“ povedala Leah. „Oblečenie bude doručené pozdejšie, dovtedy sme vám do šatníka dali pár kúskov od našich žien. Je možné, že vám nebudú presne sedieť.“

„Prosím, len Abby,“ poprosila ju okamžite. „A ďakujem. Akékoľvek oblečenie postačí, nie som vyberavá.“ Už nie.

Leah sa usmiala a nechala ju osamote. Abby si odrazu uvedomila, že je bez Raya po neskutočne dlhom čase a na to nebola zvyknutá. Je možné, že jej skutočne chýba?

Nasir odviedol Raya do svojej pracovne zariadenej v orientálnom štýle plnej kníh a modernej elektroniky. Ukázal na kreslá pri okne a než sa usadil, obom nalial pohárik silného alkoholu.

Ray si ho vzal, ale nenapil sa. „Nemyslím si, že to pomôže.“ Nie v tejto situácii.

Nasir mykol plecami a exol svoju dávku. „Ale nezaškodí.“ Sústrastne pozrel na skrúšeného muža pred sebou. Úprimne, sám netušil čo so vzniknutou situáciou. Všetci predpokladali, že za tie týždne princeznú trápil, možno aj zabil. Bol pripravený ho potrestať.

Ibaže Ray ju nezničil. Z paláca uniesol zlomené dievčatko a vdýchol jej život. Bránila ho, pre všetko na svete!

„Nechceš mi povedať tvoju verziu príbehu?“ nadhodil, keď sa ticho stalo nepríjemným.

Upreli sa naňho dve smutné, zničené oči. Nasir nadobudol pocit, že by neboli také zdevastované, keby sa pravdu dozvedel inak. A keby žil v tej blaženej nevedomosti nad zločinmi, ktoré boli napáchané na princeznej. „Je vôbec o čom hovoriť?“ opýtal sa plytko.

„Nikdy sme presne nevedeli, aké metódy využívajú inkvizítori. Aké myšlienky ich poháňajú. Čo hovoria svojim rodinám a bojovníkom. Niečo ťa k nim viazalo, Ray. A odhodil si to pre ňu.“

Ray ho zapálene spražil pohľadom. „To, čo jej urobili, je horší zločin než tie, z ktorých sme obviňovali nesmrteľných. Učili nás rýchlej a bezbolestnej smrti. Odstrániť zlo z nášho sveta a ísť ďalej. Mučenie bolo vyhradené len pre tých, ktorí nám mohli poskytnúť informácie a odmietli. Nie pre... potešenie.“

Nasir prikyvoval. „Naučili ťa hodnotám, s ktorými dokážeš žiť. Aby v tvojich očiach boli oni tí spravodliví.“

Nehádal sa. „Sú to majstri psychickej manipulácie.“ Učili ho to predsa.

„Je ťažké pozorovať systém z jeho vnútra,“ poučil ho Nasir. „Mali ťa od útleho detstva. Nepoznal si nič iné. Naučili ťa štandardom, ktoré nie sú prirodzené, ale ty si iné nezažil.“

„Snažíš sa ma presvedčiť, že to nie je moja vina? Pretože ver mi, rozhodne to bola moja vôľa mučiť nepriateľov.“

Starší muž si odfrkol. „O tom nepochybujem. Len hovorím, že si čiastočne obeť. A dokázal si niečo, čo si vyžaduje veľa sily – opustil si tieto hodnoty.“

Ray si predsa len dal alkohol a unavene sa oprel v kresle. „Upíri kradnú krv z nemocníc. Predtým pili od ľudí. Nepýtali si dovolenie. Vlci lovili v našich lesoch. Bosorky praktikovali mágiu, ktorá nám ubližovala. Sú to predátori.“

Nasir sa pokojne pomrvil na svojom mieste. „Ľudia pre jedlo zabíjajú a mnohokrát týrajú. Upíri nie. Dokonca nikdy nepili krv od tých, ktorým by to ublížilo – chorá krv im nepomáha. Berú krv z nemocníc, áno. Ľudia berú prírode viac. Ničia vlastné zdroje. Vlci nikdy nevyhladili ohrozené druhy. A napadlo ti niekedy, že bosorky sa len bránili? Pozri sa na to takto – inkvizítori ťa naučili, že ľudia sú tu korunou tvorstva s právom na všetko. Ale zatiaľ čo oni sa stále zabíjajú o to, ktorý z ich bohov je mierumilovnejší, nesmrteľní ukončili všetky svoje boje, vypracovali sa z ničoho na úroveň finančného zabezpečenia, kde ani jeden jediný ich člen netrpí nedostatkom, majú rovnosť ako v rasových a národnostných otázkach, tak aj v oblasti pohlaví a veku. Vďaka populačným zákonom sa nepremnožili a žijú udržateľne. Keby chceli, ešte dnes potopia celý svetový ekonomický systém a všetky vlády. Myslím, že už sám si pochopil, prečo ich ľudia tak nenávidia.“

Áno, na to nemusí byť Sherlock. „Závidia im.“

Nasir prikývol. „Ale ty si nič z tohto nevedel. Mal si princeznú a značné množstvo možností ako jej ublížiť. Čo ťa zastavilo?“ opýtal sa s úprimnou zvedavosťou.

To keby vedel... „Nosila mi do cely jedlo a prikrývky. Prisahal som si, že jej doprajem rýchlu a bezbolestnú smrť.“

„Ale nedoprial.“

Preglgol. „Pokúsila sa zabiť,“ šepol a striaslo ho.

„Iba pokúsila?“

„Zastavil som ju.“ Doteraz nevie prečo. Znovu si ju predstavil na tom útese, vydesenú a zlomenú, zahalenú len v otrasných bielych šatách. Bohovia, keby ju vtedy stratil...

„Odvtedy prešla celkom významnou zmenou. Vzala ťa do nemocnice.“

Mierne očervenel. Na tú hrôzu sa nedalo zabudnúť.

Nasir sa zasmial. „Nemusíš sa báť, sme odolní. Aj keby to neurobila, veci by sa vrátili do normálu. Len by to bolo... bolestivejšie.“

Vyvalil oči.

Ďalší smiech. „Nepríjemná téma?“

„Je niečo, čo neviete?“

„Toto sú základy. Vieš aké sily sa v tebe skrývajú? Máš fyzickú silu nesmrteľných. Dokážeš absorbovať aj odštítiť akúkoľvek mágiu. A to je len špička ľadovca.“

„Čo so mnou urobíte?“

Nasir sa k nemu naklonil. „Otázka znie – čo plánuješ so svojím životom urobiť, ty, Ray?“

Posledné dni mal v hlave len jediný plán. „Abby znásilnila organizovaná jednotka inkvizítorov,“ povedal.

„Uhm.“

„Deväť identifikovala. Jedného nie. Nájdem ho a zabijem.“ Po čase. Po pár dňoch mučenia.

„A potom?“

Potom? Na to nemyslel. Rozhodne však nebude pokračovať v tom, čo robil doteraz. Ako by aj mohol?

„Pomôž nám, Ray,“ prekvapil ho Nasir prosbou.

„Prosím?“

„Inkvizítori unášajú naše deti a robia z nich zabijakov. Musíme to ukončiť. Navždy. Rozbiť ich a pritlačiť na Vatikán. Táto hrôzovláda nesmie pokračovať.“

On chce pichnúť do osieho hniezda vo Vatikáne? „Pápežský štát má priveľkú silu.“

„To aj nesmrteľní. A už ich nezamestnávajú vzájomné roztržky.“

Nedokázal si predstaviť nič, čo by hralo v ich prospech. Cirkev nie je sekta, je to organizácia ovládajúca štáty, vlastniaca kultúrne dedičstvo a toľko peňazí, že by nakŕmili všetky hladné deti na celom svete a zaplatili im vysoké školy. „Čo by už mohlo dostať takú mašinu do kolien?“ premýšľal nahlas.

„Pravda, Ray. Tá dokáže položiť celé národy. Och, a upírska princezná tiež nie je na zahodenie, to len tak mimochodom. Myslím, že nebude protestovať proti menšej revolúcii.“