Zlomená temnota 14

Abigail zastonala, šokovaná. Rayove pery boli teplé a pevné, pomaly ju hladili na jej vlastných a ona... necítila odpor. Ani strach.

Len čosi neskutočne podivné, čo sa rozšírilo od srdca cez žalúdok až kamsi nižšie. Telo, ku ktorému bola pritisnutá, ju celú zahrievalo, volalo k sebe. Jej svaly sa odmietli brániť a uvoľnili sa, dlane odrazu na Rayovej hrudi.

Bývalý inkvizítor ju stiahol do rovnako luxusnej izby ako tá jej a zabuchol za nimi dvere. Pritlačil ju o ne a uväznil medzi svojimi mocnými ramenami, keď sa rukami oprel po stranách jej hlavy. Až vtedy sa odtiahol, avšak neboli to čisté úmysly, ktoré ho k tomu prinútili, len jednoduchý fakt, že sa mu v nohaviciach prebudil junior a nechcel, aby ho princezná zaznamenala a nechala sa ochromiť strachom. Mal totiž pocit, že na túto realitu ešte nie je pripravená.

Abby ohromene hľadela na Raya, na toho istého muža, ktorý jej pred pár týždňami držal pri krku dýku a odtiahol ju z bezpečia paláca, ktorého obyvateľov plánoval vyhladiť čo možno najkrutejším spôsobom. Kedy mu začala veriť? Čo by si o nej pomysleli jej bratia? Celé roky ju chránili snáď pred všetkým, čím si s Rayom prešla.

„Prečo si ma vyhľadala princezná?“ zaznel Rayov hlboký hlas, ktorý ju zase podivne rozochvel.

Odkašľala si, aby získala čas. „J-ja... nemohla som spať. Zvykla som si na, ehm, zvykla som si nebyť sama,“ vyhabkala.

V zelených očiach zahorelo čosi nebezpečné. „A ja som bol sám až pridlho, dievčatko,“ pripomenul jej.

Okamžite spanikárila a pokúšala sa od neho dostať.

Ray si v duchu nadával. „Abby, upokoj sa,“ povedal čo najjemnejšie a ustúpil, aby sa necítila ohrozená. „Si v budove plnej nesmrteľných, ktorí by ma rozkúskovali, keby som ti niečo urobil,“ vykreslil jej realitu. „A stavím sa, že si práve vycucla niekoľko balíkov krvi. Porazila by si ma.“ Keby sa dokázala ovládať, dodal v duchu.

V očiach ju zaštípali slzy. Čo ako sa počas ich blúdenia naučila spoliehať na seba, stále je zlomená. S týmto poznaním sa smutne zviezla na zem. „Prepáč,“ šepla. „Asi mi už naozaj niet pomoci.“

Sklonil sa k nej a odhrnul jej prameň ebenových vlasov z tváre. „Si unavená?“ opýtal sa nelogicky.

Zvedavo k nemu zdvihla pohľad.

„Tak si?“

Pokrútila hlavou.

Ray ju vzal za ruku a prinútil ju vstať. „Obleč si tepláky,“ povedal jej, keď otváral dvere.

„Prosím?“

„Obleč si tepláky a nejaké tričko. Ideme niečo vyskúšať.“

Zvedavosť ju prinútila poslúchnuť. O tri minúty už bola v prikázanom úbore a Ray ju ťahal chodbami do akejsi telocvične v podzemí, ktorá bola v túto nočnú hodinu prázdna. Po jej obvode sa nachádzali stojany so zbraňami, činkami a závažiami.

„Než sa ti... to stalo, musela si byť trénovaná,“ povedal Ray, keď rozsvietil bodové svetlá a prešiel k stojanu s tupými mečmi. „Viem, že vy pijavice trénujete svoje deti ešte skôr, než vedia chodiť.“

„Bola som,“ priznala. „Ale potom... nedokázala som. Vždy som sa... zložila.“ Namiesto toho, aby sa bránila, sa radšej vzdala. Jej bratia sa to pokúšali vyriešiť tým, že jej pridelili ženskú trénerku, ale ani to nepomohlo. Len čo Abby zbadala agresora, jej mozog vzdal snahu a telo nasledovalo.

Ray sa len nebezpečne usmial a hodil jej krátky meč, ktorý reflexívne zachytila. „Pred Morom si ma celkom slušne bránila,“ vytiahol nedávnu spomienku. „A mala si ma za chrbtom.“

Naprázdno preglgla. Kde sa len v nej vzala tá sila?

Ray jej nedovolil prevrátiť si to v mysli na niečo náhodné a zaútočil. Abby obranne zdvihla meč a šokovane pootvorila pery. Ray sa stále usmieval. „No tak, princezná. Bojuj, pretože ak vyhrám,“ prebehol jej očami po tele, „beriem si ako trofej tvoju podprsenku.“

Oči sa jej rozšírili. „Neopovážil by si sa...“

Ďalší útok ju presvedčil o opaku. Netušila, či ju viac desí chlap dvojnásobnej váhy s mečom schopný premôcť ju, alebo len možnosť, že príde o podprsenku. Upíri majú našťastie veľmi silnú svalovú pamäť a po niekoľkých výpadoch sa dostala do rytmu, hoci sa rýchlo zadýchala. Tiež jej bolo nad slnko jasnejšie, že Ray sa krotí, pretože s jeho výcvikom by ju porazil do minúty.

Panika však neprišla. Nechcelo sa jej schúliť do klbka a prosiť, nech to prestane. Zapojila svoje zmysly a analyzovala každý protivníkov pohyb, každý výpad, každý pokus o úskok.

Ray na ňu zacmukal, keď ju prirazil o stenu a ona ho kopla do kolena, aby mohla ujsť. Abby sa zasmiala. Zhrabla aj druhý meč a hodila ďalší aj Rayovi a ozbrojení štyrmi zbraňami tancovali na podložke, až kým sa obaja neunavili.

To, čo si ani jeden z nich nevšimol, bola nenápadná kamera v rohu, ktorá sa aktivovala len čo zaznamenala pohyb. Trénujúca dvojica mala dvojčlenné publikum.

„Zmenil sa,“ povedala Leah, keď si prisadla k Nasirovi v tmavej miestnosti plnej monitorov.

„Ona tiež,“ dodal zamyslene vodca Gardy.

„Nepáči sa ti to?“ opýtala sa ho zmätene.

„To netvrdím.“ Odtrhol oči od monitora a pozrel na svoju pobočníčku. „Aj keby sme nezasiahli, Ray by jej neublížil a ani by sa nevrátil k inkvizítorom, o tom som presvedčený.“

„Zamilovali sa, Nasir, to sa stáva,“ zasmiala sa Leah pobavene, keď videla vrásku na jeho čele.

„Škoda len, že sú jediní dvaja, ktorí na to ešte neprišli.“ Nepokojne si trel bradu.

„Ešte nenadišiel čas. Dievča potrebuje viac odvahy a on... viac viery v seba. Myslím, že cíti neskutočné množstvo viny.“

Nasir prikývol. Videl to na ňom od prvého momentu. „Koľko je takých ako on?“ premýšľal nahlas. „Koľko našich detí inkvizítori zmagorili?“

Gardistka nešťastne vzdychla. „Tiež som nad tým premýšľala. Ray spomínal, že nie je jediný, ktorému nakecali, že má dar nesmrteľnosti.“

„Musíme to ukončiť. Musíme rozbiť tú chorú ideológiu a vrátiť našim ich skutočný pôvod,“ rozhodol nekompromisne.

Leah ho poplácala po ramene. „Myslím, že Ray nám pomôže. A tá kedysi zlomená princezná bude v prvých líniách, uvidíš,“ predpovedala.

Abby sa nasledujúce ráno zobudila... iná. Posilnená. Po tréningu s Rayom bola plná energie a akejsi nádeje. Zaspala tvrdým spánkom a neprišli žiadne nočné mory. Po čuchu našla akúsi jedáleň, kde už boli pripravené raňajky a niekoľko Gardistov sedelo okolo stolov.

Raya našla okamžite. Sedel s Noelom a Hladom v rohu a vyzeral byť pohltený v rozhovore. Zvedavo si prisadla s podnosom plným ovocia a slaniny s vajíčkami. Muži ju pozdravili.

„Práve svojho malého bračeka vzdelávam v našej histórii,“ povedal Noel. „Pridáš sa?“

Nadšene prikývla a dostala výklad o pohyboch Gardy a Jazdcov spred desiatich tisíc rokov. Vďaka vzdelaniu a znalostiam z Hyperborey boli schopní vypestovať si dostatok potravín nielen pre seba, ale aj pre obchod, vďaka ktorému rýchlo bohatli. Aj keď prišli o mnohé vymoženosti, stavali si stroje predchádzajúce dobu, preto museli byť v ústraní. Aj keď sa rozdelili, nakoniec sa roztrúsené skupinky spojili a dnes majú niekoľko základní, ktoré sú neustále v kontakte. Tiež dlhé roky nenávideli Jazdcov a museli prehodnotiť mnohé názory, aby prežili. Najťažšie pre nich bolo nezasahovať do ľudských záležitostí. Ak chceli prežiť, nemali na výber. To ich zachránilo. Ostatní nesmrteľní sa dostali do legiend a neskôr sa proti nim ľudia obrátili. Garda to zvládla takmer bez ujmy, až kým aj ich neodhalila cirkev.

„Ale ako mohli na vás prísť?“ nechápala Abby, keď sa raňajky prehupli do obeda a oni stále sedeli okolo toho istého stola.

„Nesmrteľnosť nejde utajiť,“ vzdychol Hlad. „Garda musela mať interakciu s ľuďmi a tí si radi rozprávali príbehy. No a potom začali písať. Vatikán veľmi dobre vie aj o Hyperborey. Nič nie je úplne skryté. Ich tajné archívy sú plné záznamov o všetkých nesmrteľných, ich histórii a činoch.“

Archívy, do ktorých sa ani jej bratia nedokážu dostať. Dokázal by to Lucifer? „Tie záznamy im nepatria,“ rozčúlila sa Abby.

„Súhlasím,“ prekvapil ich Ray. „Ale musíš uznať, že vám urobili láskavosť. Tým, že ich ukryli, ponechali ľudí v nevedomosti a dnes už vo vás nikto neverí.“

Neochotne mu dala za pravdu. „Aj tak sa o nás časom dozvedia.“

„Problém je, nakoľko to otrasie systémom. Oni ešte nie sú pripravení žiť bez svojich klapiek na očiach. Svet by upadol do anarchie a mnohí by trpeli.“

Všetci na Raya so záujmom pozreli.

Zagúľal očami. „Mám titul zo sociológie aj psychológie,“ rozhodil rukami.

Abby sa pousmiala. „Súhlasím. Moji bratia a viaceré frakcie už premýšľali nad zdiskreditovaním Vatikánu a mnohých ďalších štruktúr, ale všetci sa zhodli na tom, že by to situáciu vo svete len zhoršilo. Na niektoré veci musia prísť sami, aby sa bez nich naučili žiť.“

„Neznášam ľudí,“ zamrmlal znechutene Hlad.

„Mám sa vôbec pýtať?“ vzdychla Abby.

Jazdec mal na chvíľu v očiach čosi divoké. Rýchlo však svoj výraz ovládol. „Keby si žila tak dlho ako ja, pochopíš.“

Mykla plecami. Keď výklad skončil, Ray ju znovu vzal do telocvične, kde však už niekoľko Gardistov trénovalo. Chvíľu sa cítila nesvoja, ale len čo sa rozhýbala, zabudla na okolie.

Raya tešilo pozorovať, ako sa vydesené dievčatko pomaly mení na odvážnu ženu. Abby síce niekoľkokrát stuhla a bojovala s démonmi, obzvlášť keď ho mala za chrbtom a on sa jej dotýkal, ale vždy sa nakoniec spamätala.

Dni plynuli. Nasir niekoľkokrát princeznú presviedčal, aby dala bratom aspoň vedieť, že je v poriadku, ale ona sa k tomu nedokázala odhodlať. V mysli jej stále hlodal problém inkvizítorov a unesených detí. Vyjadrila sa, že by tento problém rada vyriešila. Kvôli sebe, ale aj kvôli nim a Rayovi. Garda bola potrestaná pre jej predkov a teraz trpia. A akási jej časť potrebovala raz a navždy ukončiť hrôzovládu inkvizítorov. Keď netrénovala s Rayom, dostávala lekcie z histórie od Noela alebo jedného z Jazdcov a neskôr s Rayom a Nasirom a Leah začali skladať informácie o Rayových bývalých druhoch, ich pôsobení a úkrytoch.

Tri týždne po ich príchode opäť trénovala s Rayom, keď ich vyrušil Mor. S tým chlapíkom si vybudovala akýsi komický vzťah založený na podpichovaní a frflaní. Začínala mať pocit, že zatiaľ čo Hlad a Vojna sa ako-tak držia, Mor pomaly stráca čosi zo seba, čosi čo je schopné cítiť. Jeho poslanie ho ničí najviac zo všetkých.

„Pusti ma k nej,“ povedal Jazdec, keď ich chvíľu pozoroval.

Obaja ustali a pozreli naňho, zadýchaní. Abby pokročila natoľko, že dokázala trénovať v tielku a krátkych nohaviciach. Už ju viac nedesili dotyky na koži, aspoň nie od Raya. Nikto iný sa neodvážil.

„Prosím?“ opýtal sa bývalý inkvizítor.

Mor sa zazubil. „Pri tebe je v pokoji. Neberie ťa ako hrozbu. Ako by si asi reagovala na iného súpera, princezná?“

Abby zneistela. Doteraz skutočne s nikým iným nesúperila. Jazdec však má pravdu. Keď k tomu príde, nebude bojovať s priateľským Rayom. Váhavo prikývla.

„Abby...“ začal Ray nesúhlasne.

„To je v poriadku,“ uistila ho. „Zvládnem to.“

Ray venoval Moru pohľad, ktorý by bežného muža dostal do kolien. Jazdec sa len zaškeril, zhodil kabát a postavil sa oproti drobnej upírke, ktorá stále držala tupý meč.

„Bez tej hračky, maličká,“ prekvapil ju.

Pootvorila pery.

„Je pre teba niečo ako pomocné kolieska. Drží útočníka ďalej. Nie vždy však budeš mať to šťastie. Päste sú najlepšia obrana.“

Neisto pozrela na svoje biele rúčky. Potom k prekvapeniu všetkých podala Rayovi meč. Mor sa len uškrnul. Postavil sa do pozície a ona po chvíli tiež.

Rayovi srdce vynechalo úder vždy, keď sa jej Mor dotkol na koži. To je jeho privilégium! Abby bola očividne mimo svojho živlu a často končila na zemi, ale ani jediný raz nepožiadala o ukončenie. Vždy vstala, poučila sa a pokračovala. Zvládla to takmer hodinu, než ju únava príliš spomalila a Mor to spoznal tiež. „Dobrý boj, upírka,“ povedal, keď ustúpil. „Pokračuj v tom.“ A sebavedome odkráčal.

Ležiac na podložke mu normálne ukázala prostredný prst, čo vyvolalo salvu smiechu po celej miestnosti. „Trhni si!“ zakričala za ním.

Ray si k nej pobavene kľakol a mal čo robiť, aby udržal nohavice v pôvodnej polohe, keď ju uvidel celú zružovenú a spotenú. Mať ju takúto v posteli a bez tých otrasných handier...

Pokrútil hlavou.

Nie.

Abby je stále traumatizovaná a on je ten posledný, kto vie ako k nej pristupovať. Učil sa ako mysle ničiť, nie ich naprávať.

„Ray?“ povedala Abby zadýchane.

„Uhm?“

„Mám menší problém,“ šepla zahanbene.

„Aký, princezná?“

„Myslím, že nemám síl z tejto podložky vstať. Mohol by si ma odtiahnuť do mojich komnát?“ Podala mu ruky.

Vyprskol do smiechu pri predstave, že ju ťahá ako mŕtvolu po podlahe. „Tak poď, pijavička, dostaneme ťa na pohodlnejšie miesto.“ A než stihla zaprotestovať, celú ju zdvihol ako vrece zemiakov a prehodil si ju cez plece.

„H-hej!“ protestovala unavene.

Nedbal na jej nadávky a pomalou chôdzou, užívajúc si jej pozadie vo svojom zornom uhle, ju niesol cez sídlo do obytnej časti.

„Ray, ty neandertálec, pusti ma!“ okríkla ho.

„Na to, aká si údajne unavená, si stále celkom aktívna,“ posmieval sa jej.

Kopla ho do rebier, až zalapal po dychu. Ešte nikto ju takto neznemožnil! Ju, princeznú všetkých upírov!

Len čo boli v jej komnatách, Ray ju napchal do obrovskej sprchy a pustil silný prúd teplej vody, ktorý ich celých zmáčal. Abby doňho za trest strčila, ale objal ju a pritisol k sebe. Okamžite našiel jej pery a umlčal zvyšné protesty.

Abbyno rozhorúčené telo okamžite zareagovalo. Chcelo viac. Zastonala, keď jej jeho teplé dlane prešli po chrbte a pristáli na pozadí. Objala ho najpevnejšie ako vedela zo strachu, že sa odtiahne.

Ray sa modlil k všetkým svätým, aby mu neodišla všetka krv z mozgu, pretože inak princezná skončí na posteli a obával sa, že ani jej protesty by ho nezastavili. Opustil jej pery a prisal sa na citlivý krk. Vykríkla a hoci si to neuvedomila, rozkročila nohy. Telo chcelo to, čo myseľ ešte nedokázala prijať. A on potrebuje spoluprácu aj hlavy. Inak vedel, že by Abby svoje činy oľutovala. Zahryzol jej do krku a neočakával, že k nemu odrazu priľne tak natesno. Jej bruško prišlo do kontaktu s erekciou, ktorú už nedokázal kontrolovať, a vykríkla v panike. Čaro momentu sa stratilo. Ray ju pustil a ona okamžite ustúpila k stene a výraz hrôzy v jej tvári ho dostatočne schladil, aby sa krv vrátila späť do mozgu.

„Prepáč, Ray,“ fňukla. „Prepáč mi to. Nedokážem...“

Och, keď nájde toho posledného násilníka, bude trpieť. Veľmi, veľmi trpieť. „Abigail,“ sklonil sa k nej a jednou rukou jej odhrnul prameň vlasov z čela. Celá sa triasla. Zabíjalo ho to. „Už nikdy sa za toto neospravedlňuj!“ prikázal jej vážne. „Bola si znásilnená, nezlomila si si necht.“

Smrkla a pritisla si dlaň na ústa, aby stlmila vzlyky. Ako to, že ešte stále znáša jej výlevy? Prečo ešte neušiel? Prečo to nevzdal?

Ray vedel, že jeho prítomnosť veci len zhorší. Dal jej letmý bozk na spánok a vyšiel zo sprchy, aby jej doprial súkromie. Jeho hruď však bolela, akoby do nej niekto vyprázdnil celý zásobník.