Zlomená temnota 3

Raya uprostred noci zobudil krik. Vyskočil na nohy a z nočného stolíka zhrabol dva nože, pripravený do boja. Rýchlo sa však spamätal a pochopil, že tie zvuky vydáva jeho zajatkyňa.

Zvedavo vošiel do obývačky a našiel ju ležať na tvrdej zemi s rukou v nepríjemnom uhle nad hlavou ako bola spútaná. Deky sa ani nedotkla a len v tenučkých šatách sa chúlila v rohu. Telom jej otriasali vzlyky, očividne spôsobené nočnou morou.

Frustrovane zaklonil hlavu k nebu, dúfajúc v pomoc. Čo s ňou má robiť? Keby ju len dokázal nenávidieť ako ostatné pijavice... ale čo ako sa snažil, nedokázal len tak hodiť za hlavu celé tie roky tajných návštev, počas ktorých mu nosila jedlo, lieky a prikrývky.

Jeho kolegovia inkvizítori by ho vysmiali za to, čo sa chystal urobiť. Keď si však pomyslel, že by ju mal len tak nechať na zime a vydesenú, zdvíhal sa mu žalúdok.

Kľakol si k chvejúcej sa princeznej a jemne jej položil ruku na plece, z ktorého sa zošmykol lem šiat. „Abigail,“ povedal šeptom. „Je to len sen.“

Strhla sa a prudko otvorila oči. Okamžite pozrela na miesto kde sa jej dotýkal, a na plné hrdlo vykríkla. V momente sa odtiahla, aj keď ten pohyb spôsobil, že sa jej putá zaryli až do krvi na zápästí.

Nechápavo naklonil hlavu. „Pokojne. Mala si nočnú moru.“

To jej hrôzu nezmiernilo. Dokázala vnímať iba to, že je pri nej takmer nahý, oblečený len v nohaviciach na spanie. Ešte viac trhla putami a na podlahu dopadli kvapky tmavočervenej krvi.

„No tak, prestaň si ubližovať!“ Opäť sa k nej priblížil, nechápajúc, že je pôvodcom jej paniky.

„Ne-nedotýkaj sa ma!“ podarilo sa jej vykoktať vysokým hláskom.

Pustil ju a okamžite sa upokojila. Posadil sa k nej a mračil sa. „O čo sa tu pokúšaš? Prečo si si nevzala deku?“

Neodpovedala mu, len sa krčila v rohu ako zbité šteniatko. Ako mohol z princeznej niekto vychovať takéhoto slabocha? Nešlo mu to do hlavy. Jej bratia sú ako živelná pohroma – schopní zdevastovať pol kontinentu len pre to, že sa zobudia na nesprávnom boku. Majú snáď nejaký problém s rovnoprávnosťou, že ju ničomu nenaučili?

Nie, tú myšlienku okamžite zavrhol. Nesmrteľní – správna terminológia Bytosti temnoty – nikdy nemali problém s nerovnosťou pohlaví. Od počiatkov vekov boli ženy vnímané rovnako silné a do rúk im bola zverená rovnaká moc ako mužom. Navonok sa počas histórie prispôsobili ľudským predsudkom, ale on sám mohol potvrdiť, že drvivá väčšina žien bola vždy trénovaná v boji na úrovni ktoréhokoľvek muža.

Tak čo, do pekla, je chybné na tejto tu?

„Z-zvládnem to aj bez deky,“ odpovedala šeptom. „My upíri nepotrebujeme teplo,“ pripomenula mu odolnosť svojho druhu.

Masochistka. Iné vysvetlenie mu nenapadlo. Zamyslene ju pozoroval. Toľká panika... jej bratov mal pripútaných o stenu a mával im pred očami desiatkami mučiacich nástrojov a oni mu bez problémov dokázali nadávať a vyhrážať sa mu osudom horším než si kedy dokázal predstaviť.

Odrazu mu v mysli vyvstala zvláštna súvislosť. Počas rokov uväznenia ho pravidelne vypočúvali všetci piati bratia, raz sa dokonca zúčastnila aj Kathrine Nórska, manželka jedného z nich. Pravidelne ho navštevovala aj šéfka kráľovskej ochranky – Lydia – nebezpečná ženská, ale ani raz si neprizvali princeznú. Jeden by očakával, že ako členka kráľovskej rodiny sa zúčastní výsluchu už len kvôli vzdelaniu. Patrí to k jej postaveniu.

Ale ona vždy prichádzala tajne. Stavil by sa, že jej bratia skutočne nič netušili.

Prečo ju odsunuli na druhú koľaj?

Ako tak premýšľal, podoprel sa dlaňou o zem a jeho prsty zmáčala Abbyna lepkavá krv. Zasyčal a chcel sa odtiahnuť, ibaže sa stalo čosi podivné. Kvapky krvi sa nerozmazali, ale odolávajúc gravitácii šplhali po jeho pokožke nahor.

Vykríkol a padol na zadok. „Čo to...“

Abbyne oči sa rozšírili.

Kvapky krvi sa spojili a vkĺzli pod čistý obväz na zápästí, kde mal stále mierne zapálenú ranu. Okamžite si ho strhol. „Čo si urobila?!“ štekol na ňu, čím spôsobil len to, že sa ešte viac schúlila.

Kvapky krvi sa roztiahli a v tenkom filme pokryli celú ranu. Ray pocítil šteklenie a pokúsil sa ich striasť, čo sa mu nepodarilo.

Priamo pred ich očami sa rana zacelila, zápal ustúpil a vytvorila sa len drobná, nenápadná jazvička, ktorá po chvíli zmizla tiež. Krv sa opäť sformovala do kvapiek a neškodne sa vrátila na podlahu, akoby sa nič nestalo.

Ray zažmurkal, či sa mu nesníva. Abby sa tvárila tak šokovane, že ani najlepší herec by ten výraz nedokázal zahrať.

Prešiel si prstom po zápästí a našiel len hladkú pokožku, aj pulzujúca bolesť ustala. Pokrútil rukou a všetko sa zdalo byť ako predtým.

„Čo si mi urobila?!“ obvinil princeznú, hoci vopred tušil, že mu nedá odpoveď.

Chvíľu jej trvalo nájsť svoj hlas. „J-ja neviem. M-moja krv...“ Po prvý raz mu pozrela do očí. „Moja krv ťa vyliečila.“

Nastalo ťažké ticho. Za celú históriu upírov – a Abby sa ju musela detailne naučiť celú už počas základného vzdelania – sa nič podobné nestalo. Upírska krv je relatívne neškodná. Delí sa na krvné skupiny a pokiaľ chce niekto premeniť človeka, určité elementy z nej sa filtrujú v tesákoch, ktoré do „obete“ vstreknú esenciu spôsobujúcu vampirizmus. Ak však upír krváca, nelíši sa od ľudskej krvi. Rozhodne by nemala odolávať gravitácii a už určite nie... liečiť. Upíri sa nakrvácali dosť, aby vedeli že je to neprirodzené. Upírske ženy by si asi tiež všimli, že raz mesačne ich krv stvára podivné veci. Ray sám mal tú česť s mnohými pijavicami z ktorých väčšina krvácala, a nič podobné ešte nevidel.

„Použila si mágiu?“ pokúšal sa nájsť vysvetlenie.

Pokrútila hlavou. Keby mala mágiu, nie je tu pripútaná o radiátor. „Neovládam viac než základy.“

Roky strávené v odpornej cele ho obrali o časť zdravého rozumu, pretože siahol po noži a bez váhania si porezal celé predlaktie.

„Čo to robíš?!“ vykríkla Abby splašene. Ani si neuvedomila, že mu zovrela ruku s nožom, aby nepokračoval.

„Pokus,“ precedil cez zuby, potláčajúc bolesť.

„Prečo si ubližuješ?“ Netrpel už snáď dosť?

Pustil nôž, ale nestriasol jej chladnú dlaň. To je prvý raz, čo sa ho dotkla sama od seba. Bol to zvláštny pocit.

Priblížil predlaktie ku kvapkám krvi na podlahe, ale ani sa nepohli. Vlastne sa zdalo, že sa začínajú zrážať.

„Ray!“ Abbyn vysoký hlások mu rozbúchal srdce. Zdvihol pohľad a zistil, že princezná v panike civie na spútanú ruku, kde z rany stále vytekala krv. Krv, ktorá začala cestovať po jej tenkej končatine, cez šaty a ramená až na podlahu, odkiaľ sa úplne pokojne vyštverala na Raya, obalila mu ranu a do pol minúty nebolo po zranení ani stopy. Značné množstvo Abbynej krvi stieklo na podlahu a začalo sa zrážať.

Čo sa to, pri všetkých bohoch, odohralo?! Bol tak pohltený do premýšľania, že si nevšimol zahmlený pohľad svojej zajatkyne, ani jej zrýchlený dych. „R-Ray,“ pípla slabučko.

„Hm?“ Okamžite sa spamätal. Masívna strata krvi upírku vyčerpala. V tak mladom veku jej telo nezvládlo obnoviť krvinky rovnako rýchlo ako u plnohodnotného upíra. Zaklipkali jej viečka a odpadla.

„Abigail!“ Zatriasol ňou.

Nereagovali.

„Sakra!“ Zbavil ju pút a zdvihol krehké telo do náručia. Bez zaváhania ju odniesol do postele a prikryl. Bola studená a nehybná. Srdce jej našťastie stále bilo a hruď sa pravidelne dvíhala v nádychoch.

Čo teraz? Kdesi podivne blízko srdca sa mu usídlil strach, aký nikdy nepocítil. Musí jej pomôcť! Zhrabol lekárničku, ošetril jej ranu a obviazal ju. Strhol z nej tenké, špinavé šaty. Zistil, že pod nimi ukrýva lákavé ženské krivky, ale trochu ho vydesilo, že jej vidí rebrá. To dievča rozhodne potrebuje bohatšiu stravu.

Prehmatal ju, ale nenašiel žiadne zranenie, až na pár škrabancov na chodidlách, ktoré tiež vyčistil. Abby mala telo ako každá upírka – bledé, dokonale hladké a bez nedokonalostí. Okrem niekoľkých znamienok nemala jej pokožka jedinú chybu.

S povzdychom ju zabalil do hrubej deky a ešte cez ňu prehodil prikrývku, aby neprišla o viac tepla. Dlhé vlasy jej uložil na vankúš a opatrne sa posadil na okraj postele, sledujúc jej mŕtvolnú tvár. „Čo je na tebe iné, princezná?“ zašepkal do tmy. Celý deň mu nedával zmysel. Najskôr jej správanie, teraz aj krv.

Akýsi kúsok zdravého rozumu mu našepkal, aby okamžite skontaktoval svojich druhov a oznámil im radostnú novinku, že krv pijavíc je z nejakého dôvodu liečivá.

Nie!

Opäť ho zabolelo v hrudi, pretože presne vedel, čo by nastalo. Prišli by si po Abby, odsali by z nej toľko krvi, koľko by mohli, a začali experimentovať. Udržiavali by ju nažive ako nejakú kravu, vždy na hranici smrti. Bolo by to neskutočné utrpenie.

Nebol si celkom istý, prečo sa mu tá predstava prieči, ale ani keď bol v cele, neplánoval ju trýzniť. Naopak – sľúbil si, že jej dopraje rýchlu a bezbolestnú smrť za to, že ho nenechala o hlade a zime.

Nakoniec jej nedoprial ani to.

Zastavil ju, keď sa chcela zabiť.

Ray mal neblahé tušenie, že tak skoro sa k svojim nevráti...

Ubehli dva dni a Abigail sa neprebrala. Viac a viac bledla, jej dych sa spomaľoval. Ray z toho šalel. Kde je tá povestná upírska odolnosť?! Preklínal jej mladý vek. Keby mala o desať rokov viac...

Každú možnú chvíľu strávil pri nej. Vymieňal obväz, kontroloval životné funkcie, občas jej zvlhčil pery vodou, ale nepomohlo to. Jej telo vzdávalo boj. Potrebovalo jednu vec, ktorú jej nemohol dať – krv.

Večer druhého dňa to nevydržal a ľahol si k nej. „Bojuj, Abby,“ zašepkal jej do ucha. „Nie som doktor. Nemám ťa ako zachrániť.“

Jej detská tvárička sa ani nepohla. Odvážil sa pohladiť ju po líci. Nikdy nad ňou nepremýšľal inak než nad nepriateľkou. Dnes však postrehol nenápadnú krásu v jej črtách. Takú, ktorá zostáva ukrytá, až kým sa niekto nerozhodne skutočne ju nájsť. Hoci sa správala a obliekala ako dievčatko, puberta ju dávno opustila. Keby nezakrývala vlastnú ženskosť, muži by pred ňou padali na kolená.

A on by ochotne zahrdúsil každého z nich.

Odkiaľ sa tá myšlienka vzala?

Pokrútil hlavou. Čo mu to napadá? Princezná ako ona určite má partnera, ak nie manžela. Na druhej strane, jej ruky nezdobili žiadne prstene...

Spamätaj sa, Ray! Nepriateľka! Upírka!

Krehká, umierajúca bytosť, hádala sa opačná polovica jeho mozgu.

Chytil sa za hlavu. Pokúša sa oňho schizofrénia, inak si vlastné myslenie nedokázal vysvetliť. Dotkol sa jej hebkých vlasov a premýšľal, prečo si ich nechala narásť také dlhé. Musia byť pre ňu záťažou, padajú až na pás a tie končeky už tiež videli lepšie dni.

Nie, nedokáže sa na ňu viac pozerať!

Bolo to proti všetkému, v čo kedy veril, ale nemohol si pomôcť. Vytiahol si rukáv a priložil predlaktie k jej perám. Chvíľu zhlboka dýchal.

Upírske uhryznutie je extrémne bolestivé. Preto pijavice do svojich obetí vstrekujú endorfíny, ktoré bolesť odstránia. Po napití ich sliny zahoja rany po zuboch.

Ani jedno sa mu však nedostane.

Abigail je v bezvedomí. Nepodmienený reflex ju síce prinúti piť a prehĺtať, ale nič viac. Žiadne endorfíny, žiadne hojenie.

„Asi som sa zbláznil,“ zamrmlal sám pre seba, otvoril jej pery a nabodol sa na jej tesáky.

Vykríkol bolesťou.

Abby sa napla a prisala sa na zdroj potravy.

Rayova krv jej stekala do hrdla a vracala ju do sveta živých. Zahryzol do vankúša, aby nekričal. Odhadom odmeral koľko krvi môže stratiť a keď mal pocit, že bola dosiahnutá hranica, odtiahol od nej ruku a dopotácal sa do kúpeľne, kde si rany ošetril a vypil pohár vody. Pred očami videl čierne bodky a zistil, že nedokáže chodiť rovno.

Vrátil sa do postele a polomŕtvy sa uložil vedľa princeznej. Do tváre sa jej vrátila farba a už nevyzerala tak úboho. Rozhodne však bude potrebovať viac dávok.

Zastonal. „Dúfam, že za to stojíš, princezná,“ povedal do ticha a zaspal.