Zlomená temnota 22

Trvalo týždeň, kým sa Gardisti pozviechali z boja. Napriek ťažkým zraneniam sa podarilo všetkých zachrániť. Ray naďalej trénoval s Nasirom a Leah a Noel mu pomáhal zmieriť sa s minulosťou. Nepriznal mu, že ho o to poprosila Abby po tom čo zistila, že Rayov brat má titul z psychológie. Samozrejme, všetko sa obrátilo proti nej o niekoľko dní neskôr, keď dorazila do konferenčnej sály a tam na ňu čakali vážne sa tváriaci Ray, Noel, Nasir, Leah a Jazdci.

„Už zase ma chcete poslať späť na dvor?“ zagúľala očami. „Zmierte sa s tým, skysnem tu s vami!“

Nikto sa nezasmial. Ray k nej podišiel a pobozkal ju. Nebolo tajomstvo, že spolu spávajú. Ešte aj ich tréningy sa zmenili na dvojzmyselné osahávanie a preto väčšinou Abby trénovala s Morom alebo Leah.

„Niečo od teba potrebujeme, Abigail. Niečo, čo pre teba môže byť bolestivé, ale máš naše slovo, že to bude naposledy. Vyženieme posledných démonov, ktorí ťa strašia, ale musíš nám pomôcť.“

Podozrievavo si všetkých premerala. „O čo ide?“

Ray zdvihol zo stola skicár a uhlík. „Musíš identifikovať posledného muža, ktorý ťa znásilnil,“ povedal vážne.

Okamžite zbledla ako stena a pred očami mala výjavy z toho strašného dňa. Mala kúsok od toho, aby opäť prepadla melanchólii, ale zhlboka sa nadýchla a vrátila sa do prítomnosti. Potom jej došlo, čo povedal. „Odkiaľ vieš že tam bol desiaty?“

Vzal jej ruku do svojej a pomohol jej posadiť sa. „Naše... inkvizítorské útočné jednotky,“ opravil sa, „majú vždy desať členov v bunke. Kedysi si mi povedala, že ich bolo deväť. Prečo si zatajila toho posledného?“

Prebehla pohľadom po ostatných zúčastnených. Dlane sa jej triasli, ale Rayov dotyk ju upokojoval. Dodával jej silu.

Slová, Abby. Musíš sa vyjadriť. Sú to len slová.

„On sa ma nedotkol,“ vysvetlila neutrálnym tónom. „Viedol ich. Dával im príkazy, ale len pozoroval dianie. Keď... ma znásilňovali... stál o kúsok ďalej a uspokojoval sa.“

Ray zažmurkal, aby odohnal slzy. Leah pod stolom rozdrvila rukoväť dýky a Nasir bojoval s dávivým reflexom. Jazdci divoko cerili zuby, nechápajúc túto civilizáciu, ktorá vôbec prišla na to že ženy môžu byť prinútené k pohlavnému styku. V ich hlavách to vždy bolo čosi absolútne neuskutočniteľné.

Abigail sa nadýchla a vzala do ruky uhlík. „Neidentifikovala som ho, lebo ma desil najviac,“ priznala. „Bol taký chladný. Tá radosť, ktorú mal pri pohľade na mňa... na to, ako som krvácala...“ Panika sa pokúšala prebrať moc, ale dokázala ju poraziť.

Už nie je to slabé dievčatko. Nie je bremeno a ani obeť. Stále je to ona. Nikto jej viac neublíži. Nedovolí to ona, nedovolí to Ray, nedovolí to Garda, nedovolia to Jazdci a nedovolí to ani jej rodina.

„Dokážeš ho nakresliť?“ poprosil ju Ray meravo.

Smutne sa usmiala a pustila sa do náčrtu. O pol hodiny sa na nich z papiera pozeral mierne obtlstlý päťdesiatnik s prasacími očkami, plnými perami a odstávajúcimi ušami. Abigail sa ani raz nezastavila, ani raz nezaváhala. Podala náčrt ďalej a čosi z jej ťažoby na srdci opadlo. Posledný strašiak je odhalený.

Ray mal v očiach výraz surovej brutality. Drahé nebesia, ten muž umrie a jeho smrť bude veľmi škaredá, uvedomila si Abby.

„Poznáš ho?“ opýtal sa Nasir potichu.

„Iste. Je to jeden z mojich trénerov.“ Zdvihol pohľad od náčrtu. „Jeden z vysokopostavených kardinálov Vatikánu.“

Majestátne sídlo svätého muža v Ríme by ubytovalo všetkých bezdomovcov v Taliansku. Historická budova bola oplotená, mala stráže a služobníctvo.

Abby s Rayom sedeli v nenápadnom aute a pozorovali budovu. Princezná cítila len zúrivosť a uspokojenie nad tým, že čoskoro zničia jeho život. Žiadny luxus mu nezostane. Žiadne uctievanie. Žiadne privilégiá.

„Prečo si chcel, aby som ho identifikovala?“ Opýtala sa, keď mu podala ďalekohľad. Stráže sa práve striedali.

„Ten útok som mal viesť ja,“ priznal. „Akcie tohto typu spadali podo mňa. Prehlasovali ma však moji nadriadení. Vedeli, že by som nebol schopný... nechal by som ťa ísť. Tvoju matku by som tiež nepodrobil...“ Zaklonil hlavu. Bohovia, ako túžil niekomu ublížiť! „Každopádne, tí vyššie postavení majú informácie. Keďže ma prehlasovali, ich postavenie je takmer na vrchole, čo znamená, že vedia viac než by mali.“

Pochopila a prikývla. „Povie nám, kde držia unesených Gardistov.“

„A potom umrie.“

Ak čakal, že sa s ním bude hádať, mýlil sa. Aj Abbyno milosrdenstvo má svoje hranice. „Naozaj tam chceš ísť?“

Pozrela naňho, v očiach odhodlanie. Už nikdy viac sa nebude skrývať a nechávať iných bojovať jej vojny. Odpraví toho magora! „Po ničom netúžim viac,“ šepla.

Uškrnul sa. „Po ničom? Určite?“

V očiach sa jej zalesklo. Útok naplánovali po západe slnka, čo im dáva ešte asi hodinu. „Možno... by sa niečo našlo.“

Spokojne zakmital obočím. „Nemala si poriadnu pubertu. Je načase ukázať ti, ako sa to robí na zadných sedadlách.“ Odpásal sa a so smiechom ju stiahol dozadu.

Keď sa zotmelo, Abby sa ešte stále smiala nad polohami, ktoré vyskúšali. Čosi z jej nadšenia z porážky kardinála sa prenieslo do vzrušenia a urobilo z nej nymfomanku. Zdá sa, že upíri sú naozaj úchylní. Niežeby Ray zaostával. Vyvrcholil v nej trikrát a aj tak nadával, že nemajú viac času.

Abby cítila neskutočné zadosťučinenie, že po toľkých rokoch kráča do sídla toho násilníka, tak ako on kráčal do toho jej, uspokojená a plne schopná sexu po tom, čo ju zlomil.

Ukrytí Gardisti v tieňoch vystrelili uspávacie šípky a odstránili vonkajšie stráže. Hackeri prehrali na bezpečnostných kamerách slučku z predošlého dňa, aby neupozornili ochranku vnútri.

Abby s Rayom pokojne vošli dovnútra, v rukách poloautomaty.

„Postaráme sa o zvyšok ochranky,“ povedal Nasir a spolu s Leah sa rozbehli chodbami.

„Pošlem služobníctvo preč,“ ponúkol sa Noel. „Nemusia sa toho zúčastniť.“

Abby prikývla. Nemôžu za to komu slúžia. Aj oni sa len pokúšajú zarobiť si na živobytie. Obkolesená Jazdcami s Rayom po boku začala stúpať po schodoch k obytnej časti sídla. Srdce jej divoko búšilo nadšením a adrenalínom.

Jeho pach vycítila v luxusnej obývačke. Dvere rozkopla práve vo chvíli, keď sa vrátili Leah s Nasirom po tom, čo spacifikovali ochranku. Všetci sa nahrnuli do nechutne pohodlnej miestnosti.

Kardinál Corvi sedel v masážnom kresle a znudene hľadel na televíziu, zatiaľ čo vyjedal popcorn. Len čo uvidel votrelcov, vyskočil na nohy a stlačil poplašný gombík na intercome na stene.

„S tým by som sa nenamáhal,“ povedal Ray pokojne. „Obsadili sme sídlo.“

„Zdravím, kardinál,“ ozvala sa Abby a vystúpila vpred ako bohyňa pomsty. „Spomínate si na mňa?“

Zbledol o tri odtiene. „Ray? Čo to má znamenať? Máš byť mŕtvy!“

„Smola, čo?“ Pokojne sa oprel o stenu a nechal Abby pohrať sa. Noel dobehol aj s povrazmi a putami.

„Choď preč ty skazená pijavica!“ oboril sa na Abby.

Nesúhlasne zacmukala. „Ale ale, kardinál. To, že som pred útokom mala hodinovú rýchlovku v aute zo mňa ešte nerobí skazené dievča.“

Noel ironicky zazrel na brata. Ten len mykol plecami.

Kardinál začal ustupovať. „O čo vám ide?! Ray, bráň ma!“

Abby mu vrazila, až spadol na zem. „Vitajte vo svojej nočnej more, kardinál,“ povedala temne. „Tentoraz sa zabavíme podľa mojich pravidiel.“

Spútali ho, priviazali o stoličku a zastreli závesy. Nebudú riskovať svedkov. Po celý čas počúvali nadávky a príkazy, aby Ray niečo robil, ale ten sa len hodil do jeho kresla a užíval si pohľad na kardinálovu spútanú formu.

Nasir zhodil z kávového stolíka štósy papierov a fľaše drahého alkoholu a hodil naň ťažký kufor. Keď ho otvoril, kardinál nadobudol priam mŕtvolný odtieň. Vnútri boli desiatky mučiacich nástrojov.

„Abby? Chceš mať tú česť?“ ponúkol jej.

„Nie! Prestaňte! Čo odo mňa chcete?! Ray, ty zradca, čo si im povedal?!“

Abby siahla po kliešťoch na zuby a začala sa s nimi pohrávať. „Povedzte, kardinál, kto vás sponzoruje?“ začala zľahka. „Vatikán dal od vás ruky preč. Alebo sa mýlim?“

Neodpovedal, len nadával a odpľul si.

„Nuž, ja mám času dosť. Podržte mi ho.“

Len čo sa Mor a Vojna pohli, aby splnili jej príkaz, konečne sa mu rozviazal jazyk. „Nie, počkaj! Vatikánske fondy! Vediem účtovníctvo! Peniaze som bral odtiaľ!“

„No vidíš, že to ide,“ usmiala sa naňho a vycerila zuby. Odložila kliešte. „Nasir? Ktorá z týchto hračičiek je na kastráciu?“

Do hodiny mali informácie, o ktorých sa im ani nesnívalo. Mená, čísla, účty, polohy výcvikových centier vrátane toho, kde držia deti Gardistov. Kardinál sa priznal ku všetkému.

„Tak už ma pustite! Povedal som vám všetko!“ reval na nich vysilene a nenávistne hľadel na Raya s Abby, ktorí stáli pred ním. „Mal som o tebe lepšiu mienku, Ray. Vycvičili sme ťa najlepšie ako-“

Ďalej sa nedostal. Ray mu vrazil a rozbil mu nos. „Byť tebou, touto cestou nejdem. Zabili ste mi rodinu. Uniesli ma. Vymyli mi mozog. Sterilizovali ste ma.“

„Bolo to v mene vyššieho dobra!“ bránil sa nahlas. „Čo to nevidíš?! Títo paraziti nám berú náš svet! Smejú sa do tváre smrti, odmietajú sa deliť o nesmrteľnosť, o čokoľvek!“

„A ty im neskutočne závidíš,“ uvedomil si konečne. „Pomaly starneš, chradneš. Bojíš sa smrti,“ vysmial ho.

„Ak ešte viac zosilnejú, ovládnu nás! Už majú teba! Vidíš, čo s tebou urobili?!“

„Nechaj si tie rečičky pre niekoho, kto im uverí.“ Narovnal sa. „Vám nikdy nešlo o dobro ľudstva. Chcete to, čo majú oni. Moc. Nesmrteľnosť. Krásu. Silu. Zdroje. Odolnosť. Ľudia sú vám ukradnutí, ale masy nejako ovládať musíte a strach je najlepšia metóda.“

„To nie je pravda!“

„Ale je. A keďže vás nesmrteľní vždy porážali, začali ste sa mstiť. Žiadne vyššie ciele za tým neboli.“

„Prečo by oni mali mať všetko?! Čím si to zaslúžili?! Pozri sa na tú suku!“ kývol hlavou smerom k Abby. „Nikdy v živote jej nič nechýbalo. Cucá si krv ako džús a čo dáva ľudstvu?“

Tentoraz dostal ranu od Leah, ktorá stále trvala na kastrácii. „Ten titul znie Jej Výsosť najvyššia princezná Abigail. Zopakuj mi ho!“

Odmietol.

Leah vytiahla nástroj na kastráciu.

Abby bola okamžite správne oslovená.

„Viete aký je rozdiel medzi vami a nami, kardinál?“ spustila Abby. „Vy ste si získavali moc klamstvami, zastrašovaním, utláčaním a pokrivením práv bežných ľudí. My sme zavrhli nerovnosť. Dali ženám práva a ochranu. Znásilnenie bolo zločinom v časoch, keď vy ste tvrdili že voda je diablov nástroj a nikto by sa nemal kúpať. Udržiavali sme naše počty na úrovni, aby bol každý zabezpečený. Tak sme sa dostali tam, kde sme. Nič nám nepadlo do lona. Kedysi sme nemali peniaze, majetky a ani postavenie. To, čo dnes máme, je výsledkom snahy navzájom si pomôcť, nie snahy zabezpečiť seba prostredníctvom iných.“

Vysmial ju. „Nič nezmení fakt, že si úbohý parazit. Ty a celá tvoja skazená família!“

Ďalšiu ranu mu doprial Nasir. „Som jediný, ktorý z neho dostáva migrénu?“

„Povedz, použili niekedy nesmrteľní znásilnenie ako formu boja proti nám?“ ozval sa Ray. „Mučili niekoho z našich?“

„Áno! Znásilňovali ľudí!“ vymýšľal si kardinál panicky.

Abby zagúľala očami. „Naozaj ma tu nikto nepočúva?“

„Nič si z neho nerob, je zúfalý,“ zamrmlal Ray. „Jeho impérium padá. Už nebude vycvičený ani jediný inkvizítor.“

„Nás nezastavíš.“

„Ale áno. Dal si nám mená a adresy. Je koniec, Corvi.“

„Prečo to robíš, Ray?“ pokúšal sa o manipuláciu. „Čím si ťa získali?“

„Ja ti neviem, asi pravdou, povedal by som. Och, a milosťou. Dievča, ktoré si znásilnil, malo v sebe dosť guráže mať o mňa starosť.“

„Ja som ju neznásilnil!“ vyhlásil namosúrene.

„Nie, ty si len napadol jej domov, prikázal deviatim chlapom ublížiť šestnásťročnému dieťaťu a uspokojoval si sa pri pohľade...“ Rayov hlas nadobúdal na sile, až sa zastavil, ako mu čosi došlo. Odstúpil od neho. „Noel? Nasaď si prosím rukavice a dones mi kardinálov počítač.“

Tentoraz človeka zaplavila hrôza, ktorá naplnila Abbyne nozdry. O čo ide?

Noel sa o chvíľu vrátil s najnovším modelom laptopu najdrahšej značky a zapol ho. „Chce to odtlačok prsta,“ povedal.

„Výborne.“ Ray zdrapol mužovu ruku, ale on sa začal divoko brániť. Zlomil mu teda prst a získal odtlačok.

Kardinál zreval bolesťou a chrlil nadávky.

Ray si tiež nasadil rukavice a začal prehľadávať zložky v počítači. Okamžite našiel, čo potreboval. Vypol zvuk, aby nebolo počuť video, ale väčšina pochopila, čo našiel. Jeho zelený odtieň to len potvrdil. Odhodil počítač a vyzvracal sa z okna.

„Ray? Čo si tam...“ Abby mala hlások tenký ako nikdy.

„Nepozeraj sa tam!“ prikázal jej vážne.

Ustrnula a zalial ju studený pot. Do očí sa jej nahrnuli slzy.

Ray kopol ich väzňa do rozkroku tak silno, že muž stratil vedomie. Leah sa prudko nadýchla. „Čo teraz?“

„Zmena plánu,“ povedal Ray divoko. Odobral z počítača identifikáciu odtlačkom a zavolal messengera. „Mor? Môžeš mu toto prosím dať s tým, aby odniesol zásielku do najbližšej redakcie nezávislých správ? Pozor, aby si nezanechal odtlačky.“ Našiel pero a papier, kam načmáral odkaz: Prosím, po preskúmaní poslať na políciu.

Všetko zabalil do obálky a ponechal Moru, ktorý šiel von čakať na messengera.

„Prečo si to neposlal na políciu rovno?“ nechápal Nasir.

„Vatikán dohliada na svojich, aby chránil vlastnú povesť. Ak sa to však dostane do správ, polícia to už neututle. Odtlačky prstov potvrdia identitu, plus mám pocit, že na niektorých videách je on sám.“ Znovu ho naplo. „Než by sa ktokoľvek pokúsil o kontrolu médií, chytia sa toho medzinárodné organizácie. Smrť je pre toho maniaka príliš ľahká. Takto skončí v base a tam ho čaká skutočné utrpenie. Žiadny luxus a takých ako on ani v basách nemajú radi. Možno si sám odskúša praktiky, ktoré on vykonal na iných.“

Abby klesla na podlahu, stále šokovaná. Nikdy jej nenapadlo, že nemusí byť jediná. Rozplakala sa a upokojilo ju až teplé objatie, na ktoré si tak zvykla. Ray ju držal, kým sa nespamätala.

Nad ránom sa jej podarilo dostať pod kontrolu. Obalila ju nová sila, akú nikdy nepocítila. Minulosť je konečne minulosťou. Toto však nie je len o nej. Je princezná. Narodila sa do rodiny s mocou a zdrojmi a táto rodina sa stará nielen o seba.

Postavila sa na nohy a uvoľnila stuhnutý krk. „Ray? Ideme do Vatikánu,“ povedala rozhodne.

Vyvalil oči. „Načo?“

„Aby sme ho rozbili!“