Zlomená temnota 23

Tentoraz mali o  Abby strach už aj Nasir s Leah. Do mestského štátu vošla ako skutočná princezná, brada vysoko zdvihnutá. Ray naďalej zostal po jej boku. Hoci nepoznal jej plány, vedel že sa konečne objavila skutočná Abigail a toto je jej povinnosť.

Jazdci zostali na stráži na námestí a k strážam podišla len ona, Ray, Noel, Nasir a Leah.

„Volám sa princezná Abigail a prišla som sa porozprávať s pápežom. Zavolajte ho!“ prikázala.

„Slečna, takto to nefunguje,“ odbil ju chlapík.

Vytasila zbraň. „Ja si nebudem brať rukojemníkov. Urobíme to po dobrom, alebo po zlom?“

Muž vyvalil oči, ale okamžite ohlásil kolegom vnútri situáciu. Tí zobudili pápeža a o päť minút bola ich malá skupinka zavedená do prijímacej sály hodnej kráľa. Na stenách boli nádherné fresky, okná rámovali zlaté ornamenty a zariadenie sa zdalo byť rovnako cenné.

Pápež dobehol v sprievode niekoľkých ochrankárov, ale dal im znamenie, aby zostali vo dverách. K malej skupinke podišiel sám a hneď pochopil, kto je vodca.

„Výsosť,“ oslovil ju, hoci jeho tón jasne naznačoval, ako sa mu k formalitám nechce. Abby však rešpektovala jeho prístup a ochotu jednať na úrovni.

„Vaša Svätosť,“ povedala rovnako sucho.

„Už sú to stáročia, čo sme jednali s upírmi. Čo vás privádza tentokrát?“

Privrela oči. Prišla sem ukončiť tento štát, ale svedomie a rozum sa konečne prebojovali na povrch. Toto nie je stredovek. Pápež sám chápe situáciu. „Naozaj sa musíte pýtať?“ nadvihla obočie.

Oči starého muža potemneli. „Jedná sa o znepokojivé správy, ktoré sa začínajú objavovať na internete?“

„Okrem iného.“ Obzrela sa. Kto by si bol pomyslel, že niekedy skončí v tejto situácii? „Exkomunikujete ho,“ začala dávať príkazy. „Vatikán sa zaňho nepostaví a neposkytne mu právnikov. Vyhľadáte všetky jeho ľudské obete, ospravedlníte sa a poskytnete im finančnú kompenzáciu vrátane pokrytia všetkých výdavkov na terapiu. Je vám to jasné?“

Zaškrípal zubami. „Myslím, že interné záležitosti Vatikánu by mali zostať v rukách povolaných, Výsosť. Tak znela naša dohoda s upírmi.“

Abby sa diabolsky usmiala. „Ale ja nezastupujem upírov. Som tu v mene všetkých nesmrteľných rás. A starú dohodu ruším.“

Pápež zbledol. „Nebudeme s vami bojovať. Inkvizíciu nepodporujeme, ani zabíjanie.“

„To je od vás pekné, ale obaja vieme, že je to lož. Vatikán stále sponzoruje inkvizítorov. To, že odvrátite pohľad neznamená, že ste si umyli ruky, Svätosť.“

„K tomu tvrdeniu nemáte dôkazy,“ zavrčal.

Zasmiala sa. „Nemám a nepotrebujem. Kardinál nám toho povedal dosť, aby sme oslobodili vlastných. Mám iné vtipné dôkazy.“ Vytiahla mobil, ktorý jej dali Gardisti pred niekoľkými týždňami, a pomocou ktorého dokázala vstúpiť do databáz upírov. „Máte tu niekde tlačiareň, prosím? Ach, už ju vidím. Pošlite k nej, prosím, niekoho. Bude to štós papierov.“

Pápež okamžite kývol jednému z ochrankárov, aby sa dostal k papierom skôr, než nepovolaná osoba, pretože správne tušil, že to nebude vôbec príjemné.

„Uzavreli sme s vami dohodu, aby sme zastavili krviprelievanie,“ vysvetlila princezná politiku jej bratov. „Obaja vieme, kto tu má viac moci.“

„Tak prečo nás nezničíte?“ prskol namosúrene.

Zamrkala. „Aký zmysel by malo zabíjať každého, kto sa nám nepáči? Nie sme monštrá.“ Pozrela na Raya. Kedysi mu povedala tú istú vetu. Usmial sa na ňu a kývol, aby pokračovala.

„Čo teda chcete?“

Počkala, kým sa vráti chlapík s desiatkou papierov. Podal ich pápežovi a jemu na čele navrela žila.

„Chápem, že naša existencia ohrozuje vaše učenie, Vaša Svätosť. Ste politici. Máte silnú agendu a miliardy nasledovníkov.“

Pozrel na ňu, papiere krčil v ruke.

„Toto je zoznam dôkazov, ktoré máme proti vám a ktoré by vás nadobro položili. Dôkazy o zločinoch proti ľudskosti, finančných neprávostiach, úmyselných úpravách historických textov, spolupráci s radikálnymi skupinami a kope ďalších zločinov, ktoré ste spáchali pre udržanie vlastnej moci. Máme skúsených hackerov, viete?“

Pápež bol taký bledý, že sa musel posadiť na najbližšiu stoličku. Abby ho nasledovala a posadila sa oproti.

„Chcete vedieť, prečo sme ich nepoužili?“

Unavene prikývol.

„Ľudstvo nie je pripravené. Existujete príliš dlho. My tiež. Myslíte, že my sme nevykonali hrozné činy za celú našu históriu?“ Smutne sa usmiala. „Chvíľu sme to ťahali s nacistami.“

Pápež stále nechápal.

Abby sa trochu uvoľnila a ukázala mu svoju príjemnejšiu tvár. „Cirkev stále učí bežných ľudí láske, mieru a pokoju. Mnohí sú vďaka vám lepšími. Pomáhajú iným. Našli mier. Prekonali ťažké životné situácie. Viete koľkým ľuďom poskytujete úľavu v nemocniciach? Vo vojnových zónach? Jeden kňaz vo vojsku plnom ateistov niekedy nahradí celý oddiel psychológov. Nejde o to, či Boh existuje alebo nie, ale o to, že pomáha. Radikáli sa nájdu všade. Medzi veriacimi aj ateistami a, nerada to hovorím, aj medzi nesmrteľnými.“ Hneď si spomenula na Juliusa. „Ľudstvo sa ale vyvíja a vy ste mnohokrát proti tomuto progresu bojovali. A to je vašou slabinou. Príde čas, keď civilizácia prirodzene vylúči vaše dogmy. Možno to bude násilne, možno pomaly a mierumilovne. Ak by som teraz zverejnila všetko čo vieme, svet upadne do anarchie. Padnú štruktúry, ktoré sa ešte ako-tak držia. Ľudia by ešte viac trpeli. Tak ako sme sa my naučili jednote a mieru, musia sa naučiť aj oni čo je správne a čo nie. Ak im to niekto nadiktuje, je to len ďalšia opresia. Rozumiete mi?“

Ohromene na ňu hľadel. Bol pripravený na tvrdý boj vôlí. „Prečo ste teda prišli?“

Nadýchla sa. „Vďaka vašej ignorancii a arogancii mnohí trpeli. Viera nemá byť politikou. Viera nemá mať stanovenú cenu a poplatky. Mierové učenie nemá zasahovať do suverenity a zákonodarstva.“ Vstala a prešla sa po miestnosti. Ochranka mala oči ako loptičky.

„Vieme, že stále existujú jednotky inkvizítorov. Zabíjajú a unášajú deti, ktoré následne menia na zabijakov. Nielenže ste o tom vedeli, nič ste s tým neurobili, napriek mierovej dohode.“

Pápež mal dosť rozumu, aby to nepoprel.

„Tiež viem že ste zabili nesmrteľných a robili na nich experimenty. Mučili ich. Ja nie som jediná, ktorá čelila znásilneniu.“

Pápež zasyčal.

„Čerpali ste zdroje, ktoré vám umožnili konať sebecké činy. A to som prišla navždy zastaviť. Ak nechcete, aby všetky dôkazy vyšli na povrch, urobíte čo vám poviem. To je moja ponuka. A áno, môžete to nazvať vydieraním.“

Len čo sa svätý muž spamätal, vstal a dal si priniesť zápisník. Vedel, že je zatlačený do kúta.

Abby pozrela von z okna. Spomenula si na Juliusovu spaľujúcu nenávisť. Za vlastné utrpenie chcel utrpenie všetkých ostatných. Aj ona by ho mala chcieť. Civilizácia dospela do tohto bodu. Má ľudí na obežnej dráhe a ešte stále musí riešiť právo žien povedať Nie.

Ona ale nie je sudca a ani kat. Je princezná. Diplomatka. A podľa toho sa zachová.

Otočila sa späť k pápežovi. „Dávam vám časové rozhranie pätnástich rokov. Dovtedy vypoviete všetky zmluvy, ktoré máte so štátmi, umožňujúce vám zasahovať do ich zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci. Začnete platiť dane. Na to máte plných pätnásť rokov. Do desiatich rokov vrátite všetky kultúrne pamiatky a historické dedičstvo krajinám, v ktorých sa nachádzajú. Prestanete prijímať milodary. Na to posledné máte päť rokov. Vaše charity sa stanú neziskovými. Päť rokov. Každoročne zverejníte čísla na vašich účtoch a cash-flow na základe externých auditov. Päť rokov. Akékoľvek obvinenia voči vašim kňazom, kardinálom a iným hodnostárom budete riešiť a neututlete. Jeden rok.“

„To od nás nemôžete žiadať!“ vykríkol namosúrene.

„Môžem. Ak ste si ráčili všimnúť, neberiem vám ani kúsok vašej tváre. Beriem vám politickú moc. Zostanete tým, čím sa tvárite, že ste – zástancami viery a kultúry. Nebojte sa, za tieto zmeny budete v očiach bežných ľudí hrdinami.“ Spražila ho pohľadom. „Nebudete sa vyjadrovať k progresívnym zákonom. Žiadne kampane proti potratom a právam homosexuálov. Och, a posledná vec – vrátite upírom všetky dôkazy a artefakty z vašich tajných archívov, ktoré majú čokoľvek spoločné s nesmrteľnými. Na to máte týždeň. Pošlite ich do paláca vo Verone. Nikdy viac proti nám nevystúpite.“

„To sú nesplniteľné podmienky!“

Uškrnula sa. „Ale no tak. Ako som povedala, zachováte si tvár aj svoje učenie. Ľudstvo vás potrebuje. Zatiaľ. Ak sa však pokúsite o akýkoľvek úskok... ako som povedala, máme veľmi dobrých hackerov. Vy ste už svoju výhodu, bohužiaľ, stratili. Ak aj verejnosti poviete o nás, sami si ublížite a my sa tentoraz máme ako brániť. Vlastníme masívne množstvo svetového kapitálu, ovládame trhy a naša mágia by položila civilizáciu na lopatky.“

„Prečo my?!“ okríkol ju. „Sú tu aj iné náboženstvá! Prečo nejdete proti Islamu? Buddhizmu?“

Znudene zagúľala očami. „Prečo máte pocit, že idem proti náboženstvu? Kážem vám učiť to, čo nie je v Biblii? Kážem vám zabudnúť na vaše hodnoty? Kážem vám potlačiť prejavy viery? Nie. Stále ste nositeľmi kultúry a tá vytvára civilizáciu. Ja som prišla zlomiť vašu politiku. Zvyšok je na ľuďoch samotných. Áno, je to pomsta. Ešte nejaké pripomienky?“

Namosúrene našpúlil pery, ale nepovedal nič.

Abby prikývla. Z vrecka vytiahla kriedu a na zem nakreslila známy pentagram, v ktorom sa zjavil Lucifer. Obzrel sa a na perách sa mu objavil úsmev. „Princezná, to je prekvapenie. Vidím, že ste sa všetci činili.“ Vystúpil z pentagramu. „Vaša Svätosť,“ pozdravil pápeža.

„O-otec Luciano?“ koktal starý muž.

„Lucifer,“ opravil ho a cmukol. „Ten váš celibát... hrozná vec.“

„Diabol infiltroval naše rady?!“ rozčúlil sa pápež.

„Povedzme si, že nie som to najhoršie, čo vo svojich radoch máte,“ povedal ironicky a postavil sa k Abby. „Všetko v poriadku, princezná?“

„V najlepšom. Zavolala som ťa, aby si dohliadol na nový chod cirkvi.“

„Ach tak. Zopakuješ mi podmienky?“

Pokojne ich všetky vymenovala.

„Chápem. Dohliadnem na ich plnenie. Ten habit ma už aj tak nebavil. Ray, rád ťa znovu vidím. Penis je už v pohode?“

Ray očervenel a nevedel, čo povedať. Noel vyprskol do smiechu.

Lucifer sa otočil k princeznej, položil jej ruky na útle ramená a pozrel do očí, v ktorých sa už nezračila beznádej. „Už chápeš, prečo som ti nepomohol?“

Prikývla. Dal jej slobodu tým, že ju nechal v zajatí. Aby sama našla svoj osud. „Ďakujem.“ Objala ho.

Lucifer pocítil pichnutie pri srdci nad takým obyčajným činom. Pohladil ju po chrbte a odtiahol sa. „Je čas vrátiť sa domov, Abby. Vybojuj slobodu posledným zajatcom a príď naspäť.“

Presne to má v pláne.

Otočila sa k pápežovi a podala mu ruku. „Sme vyrovnaní?“

Pozrel jej priamo do očí. Toto stretnutie nemá víťaza. Cirkev naďalej pretrvá. Nesmrteľní tiež.

Remíza.

„Vyrovnaní,“ precedil cez zuby. V očiach mu uvidela záblesk rešpektu. Potom ich privrel, akoby zvádzal vnútorný boj. „Je tu ešte niečo,“ šepol s povzdychom.

Spozornela. „Počúvam.“

Pápež prebehol pohľadom po Garde a Luciferovi. „Existuje istý tajný rád.“

Abby nadvihla obočie.

„Nie náš. Vlastne je proti nám. Pokúšame sa ho vypátrať už stáročia, ale sú príliš dobrí.“

„O aký rád sa jedná?“ vložil sa do rozhovoru Ray.

„Nemajú žiadny konkrétny názov. Pracovne sme ich nazvali Rádom Smrti.“

A vôbec to neznelo upokojujúco. Ray začínal tušiť, o čo sa jedná. „Pokračujte.“

„Sú vám známi štyria Jazdci apokalypsy?“ opýtal sa vážne a prvý raz sa zdalo, že s nimi jedná ako s rovnocennými partnermi. Hlas mu nepodfarbila neochota a ani nenávisť.

„Áno,“ odpovedal neutrálne. Nechcel prezrádzať ako veľmi sú im známi. A že na nich čakajú na námestí.

„Smrť... v slovách dnešnej doby, vyhorel zo svojej práce. Nedokázal ju zniesť. Zistili sme to z istých zhabaných záznamov. Doslova mu začalo preskakovať.“

„Čo s tým má spoločné ten... rád?“

Pápež sa zatváril sprisahanecky. „Údajne sa uložil na spánok. Nevieme ako, nevieme kde. Než sa tak stalo, založil tajný rád z vybraných ľudí. Oni poznajú pravdu a aj miesto jeho... odpočinku. Len oni ho môžu prebudiť.“

„A vy ste ich chceli zastaviť,“ domyslel si.

„Samozrejme! Svet bez jeho vplyvu prekvitá.“

Všetci boli príliš unavení, aby sa začali baviť o populačnej explózii a stenčovaní zdrojov. Nikto nemá rád smrť, ale kým sa ľudia nenaučia že expanzia nemôže trvať donekonečna, je to jediná možnosť regulácie.

„Nie ste schopní o nich nič zistiť?“ vyzvedal.

„Ani len nevieme, na ktorom kontinente sa zdržujú. Nemajú žiadne rituály, neprezentujú sa symbolmi, nemajú tradície. Počas rokov nám občas dali najavo, čo si o nás myslia.“ Odkašľal si, aby zakryl nadávku. Ray si dokázal predstaviť, čo si o nich Rád myslí, obzvlášť ak má informácie o Smrti a jeho poslaní.

„Prečo nám to hovoríte?“

„Musíte ich nájsť. Nie som naivný. Viem, že prišiel čas prebudiť Smrť. Svet je na pokraji katastrofy. Musíte ich zastaviť. Potrebujeme viac času.“

Ray zaťal päste. Nie, svet nepotrebuje čas, ale facku. „Máte nejaký záchytný bod?“ vzdychol.

„Len niekoľko náhodne získaných kódovaných správ, ktoré sa nám podarilo zachytiť.“

„Pošlite ich spolu s ostatnými vecami upírom. Majú lepších expertov.“

Pápež ochotne prikývol, akoby sa zbavil bremena.

„Zbohom, Svätosť,“ rozlúčila sa Abby, preplietla si prsty s Rayovými a obkolesení Gardou sa pobrali na odchod.

„Počkajte!“ zakričal za nimi pápež.

Zvedavo sa otočili.

Pápež urobil dva ťažkopádne kroky vpred. „Duša. Je nesmrteľná? Máte o tom dôkaz?“ opýtal sa horlivo, akoby sám neveril, že mu niečo také vyšlo z úst.

Abby sa usmiala. „Áno. A áno.“ Mrkla na Lucifera, ktorý zostal v miestnosti. Ten sa len zasmial. Niekedy otázky s najjednoduchšou odpoveďou sú tie najťažšie.