Kozmetické úpravy a updaty

Takže Zlomená temnota nám skončila a s ňou aj tranzitné obdobie z jedného blogu na druhý. Odteraz pokračovania poviedok nájdete už len tu :-) 

S ukončeným príbehom nám pribudli postavy a rasy a vyjasnili sa niektoré príslušnosti. V rozpise postáv tým pádom pribudla kolónka Garda a Jazdci apokalypsy a Ray nám bol presunutý z Ostatných bytostí k svojim. Tiež bol upravený jeho a Abbyn popis.

Len čo sa pohrám s grafikou a anotáciou, pribudnú tu do niekoľkých dní prvé kapitoly novej poviedky. Dovtedy aspoň nejaké úryvky na pobavenie:

Zaliala ju drobná vlna nádeje. Z otvoru prichádzal šuchot a fukot a nadávky a potom: „Kalli? Mám tu menší problém.“

Srdce jej vynechalo jeden úder. „A-aký?“

„Trochu som sa, ehm, zasekol.“

Zamračila sa. „Ako zasekol?“

Chvíľu bolo ticho. „Moje pozadie. Je tu ostrý výbežok, ktorý na mňa tlačí. Nemôžem sa posunúť vpred, inak by som asi začal krvácať.“

Chvíľu váhala, či dobre počula. „Tvoje... pozadie?“ zopakovala.

„Zdrž sa všetkých poznámok, prosím.“

„Ja len premýšľam, ako si sa prepchal hornou časťou tela,“ povedala s potláčaným smiechom. Alaric má predsa rozložitú hruď a ramená.

„To ide trochu proporčne rozdeliť, áno? Jedno rameno, potom hlava a druhé. Môžeš mi pomôcť?“

...

Kým sa vyhrabala celá, do krypty sa nahrnul Salvator a tiež spustil krik. Po ňom dorazil Javier, následne Conor a Will. Všetci mali ústa dokorán a nevedeli, či siahnuť po zbraniach, alebo sa tešiť.

„V čom ste ma to, do pekla, pochovali?“ zhrozila sa, keď uvidela panensky biele šaty ako zo zhromaždenia fanúšikov Pýchy a predsudku.

Odpoveď neprišla. Len vydesené pohľady.

„No čo? Nehovorte mi, že som to najpodivnejšie, čo ste kedy videli.“ Prekrížila si ruky na hrudi.

Salvator mal v očiach slzy. „A-Aislin. Umrela si,“ šepkal.

„Ja viem, bola som pri tom.“