Zlomená temnota 29

Nevydýchli si ďalšie dva dni. Po politických vysvetleniach existencie Gardy a jej právomocí, sa museli vysporiadať s inkvizítormi. Oddelili ľudí od unesených Gardistov a s každou skupinkou si poradili inak. Každý sa dozvedel o záznamoch, dokonca dostali vlastné, aby poznali svoju minulosť. Ľudských inkvizítorov si vzali na starosť upíri. Vysvetlili im situáciu, vrátane exkomunikácie Corviho a činov Vatikánu. Inkvizícia skončila. Deti dostali možnosť byť pod ochranou upírov, dokončiť školu a mať normálne detstvo, alebo odmietnuť všetko čo sa udialo a odkráčať. Dospelým bola takisto navrhnutá ochrana, vysokoškolské štúdium alebo práca, než sa postavia na nohy a rozhodnú, čo so životom. Alebo tiež odkráčajú. Ak tak urobia, nikde nenájdu oporu ďalších inkvizítorov. Môžu žiť so svojou nenávisťou, ale bez prostriedkov sa viac nezorganizujú.

Deti a mladiství, až na minimum výnimiek, s podmienkami súhlasili. Upíri začali plánovať ich rozdelenie medzi dvory po celom svete.

Nesmrteľní inkvizítori si prešli iným procesom. Ich záznamy boli detailnejšie a vďaka upírskemu čuchu sa rýchlo našli ich rodiny. Garda, samozrejme, všetkým ponúkla zázemie. Nemusia viac trénovať, ani slúžiť vyššiemu zámeru. Je na nich, či sa rozhodnú pridať k činnosti Gardy, alebo budú žiť ako bežní nesmrteľní. Dospelí budú braní ako bežní členovia, s prístupom k prostriedkom Gardy a vlastnej rodiny, deti sa vrátia k rodičom a dostanú bežné vzdelanie s dostatkom voľného času na to byť deťmi.

Súhlasili všetci. Boli síce otrasení, viacerí sa psychicky zrútili a popierali očividnú pravdu, ale keďže prišli o školu a svojich vodcov, čokoľvek sa im zdalo lepšie než život pod mostom. Mnohí síce podozrievali upírov aj gardu, že ich zase len využijú, ale len čas im dokáže opak.

Samozrejme, na pomoc pri vyvolanom poplachu začali z celého sveta prúdiť inkvizítori. Tí boli tiež zachytení, dostali vysvetlenie a rovnaké ponuky.

Krôčik po krôčiku sa inkvizícia rozpadala. Účty prebrali upíri a rozdelili zostatok medzi všetky obete, aby nezačínali od nuly. Vatikán exkomunikoval štyridsiatich členov cirkvi, ktorí mali prepojenie na Corviho a inkvizítorov. Ich účty tiež ochotne nesmrteľní vyprázdnili.

Na konci tretieho dňa sa unavený Ray dopotácal do jedálne, pretože zatiaľ nikto neopustil školu. Garda preberie pozemky a pravdepodobne ju zbúra, keď bude každý presunutý na lepšie miesto.

Miestnosť bola takto neskoro prázdna, až na päť odhodlaných vládcov, ktorí si naňho počkali.

Ani sa nenamáhal odísť. Vedel, že príde čas, keď si ho odchytia na chlapský rozhovor, ktorý zrejme skončí jeho kastráciou. Abby prakticky nevidel, čo ho mrzelo najviac. Nemali chvíľu pre seba, až na občasné bozky a pohladenia, keď sa míňali.

„Zachránil si nám sestru,“ povedal Nero bez úvodu.

„To je veľmi relatívny pojem,“ podotkol Ray.

„Keď si ju uniesol, nezniesla dotyky. Nohavice. Bála sa.“

Ray vzdychol a prešiel k pultu s ovocím. Začal si z neho vyberať, čo by si dal na večeru. Vyhrážať sa mu môžu aj pri jedle, nie? „Všimol som si. Takmer sa hodila z útesu.“

„Prečo si ju zastavil?“ zaujímalo Daria.

„Netuším. Nepremýšľal som.“ Pozrel na nich. „V živote sa o mňa staral málokto. Ona mi nosila jedlo a deky. Mužovi, ktorého podozrievala z činov, ktoré napáchali...“ Zovrel päste. „Nedokázal som jej ublížiť.“

„Dal si jej svoju krv,“ pokračoval Nero.

„Po tom, čo som ju takmer zabil. Nie som hrdý na to, ako som sa k nej prvé týždne správal. Takže k akému záveru chcete dospieť? Vašu sestru ľúbim, čo ako šialene to znie. Ale nezavriem ju do zlatej klietky. Videli ste ju? Je to rodený vodca. Diplomat.“

„Ďakujeme,“ prišlo prekvapivé slovo.

Ray neveriacky pozrel na Nera. „Za čo, pre všetko na svete?!“

Upír nadvihol kútik pier. „Za mnoho vecí. Nemysli si, že ťa máme hneď radi, to nie. Ale ty si nezachránil len našu sestru. Postavil si sa proti vlastným a zabránil množstvu krviprelievania.“

„Takže... sa ma nechystáte vykastrovať?“ uisťoval sa, či správne pochopil.

„Nasir nám povedal, že nechceš viesť Gardu,“ zmenil tému Drew. „Prečo?“

Zagúľal očami. „Dvesto rokov som bojoval proti nesmrteľným. Je to trochu pokrytectvo, nemyslíte?“

„Tak to aby si ďalších dvesto rokov kompenzoval svoje činy, tentoraz bojom na správnej strane,“ upravil jeho myšlienku Justin.

Už zase nechápal. „Vy ma chcete ako vodcu Gardy? Uvedomujete si, že stojíme nad nesmrteľnými? A môžeme vás premôcť?“

„Abigail nedáme nejakému mizernému inkvizítorovi,“ oznámil mu Nero a pobral sa na odchod. „Vodcovi, na druhej strane... Premýšľaj nad tým.“ A Ich Výsosti sa odporúčali, zanechajúc nechápajúceho Raya s otvorenými ústami. Nebol si istý, či ho vydierajú k tomu, aby si vzal ich sestru, alebo aby prebral velenie Gardy.

V tú noc sa Abby konečne podarilo vkradnúť do Rayovej prisvojenej izby na druhom poschodí. Ešte nespal, len stál pri okne a premýšľal. Len čo ju zbadal, roztiahol náruč a ona do nej priam skočila.

„Chýbala si mi, princezná,“ šepol jej do vlasov.

Pobozkala ho. „Aj ty mne.“ Náhlivo z neho začala strhávať oblečenie. Urobil to isté a na chvíľu zabudli na celý svet. Keď nad ránom ležali vedľa seba, ruky prepletené, Abby mu pozrela do očí. „Deje sa niečo?“

„Tvoji bratia... už si sa s nimi pozhovárala?“

Prikývla. „Samozrejme. Prečo? Vyhrážali sa ti?“

Zasmial sa. „Nie. Boli podivne... mierumilovní. Pýtali sa na teba. Na naše prvé chvíle. Prečo som ťa nezabil.“

Odfrkla si. „Pretože som príliš roztomilá, prirodzene.“

Pobozkal ju na nosík. „To teda si, moja malá upírka.“

„Čo ťa teda trápi? Nevykastrovali ťa, to je predsa pozitívne. Tvoje rodinné klenoty ešte budeme potrebovať.“

Kedy sa z jeho vydesenej princeznej stala táto mačička? To pomyslenie, že takmer umrela... Striaslo ho. Musí si na ňu dohliadnuť. Garda oficiálne prevezme nezávislé posty na celom svete a bude chrániť nesmrteľných, hoci aj pred nimi samými. A toto divoké stvorenie rozhodne potrebuje strážcu. Ochrancu. Milenca. Hm... áno, jeho motívy sú čisto nesebecké.

„Dokázala by si si predstaviť svoj život... so mnou?“ opýtal sa, plný neistoty.

„A prečo som podľa teba krvácala tam na streche?“ poznamenala očividné. „Len pre tvoje rodinné klenoty? Sú síce lákavé, priznávam, ale potrebujem aj-“ Ďalej sa nedostala, pretože ju umlčal bozkom. Prevalila sa naňho a pritlačila pery na Rayovu hruď, kde mu bilo srdce, ktoré pred pár dňami sotva vládalo. O to srdce sa odteraz bude starať ona. „A čo ty? Zvládneš predstavu života okolo mojej rodiny a záležitostí nesmrteľných na dennom poriadku?“

„Hm... možno budem potrebovať trochu presviedčania,“ pohol bokmi.

„Ach tak.“ Nadvihla sa a mučivo pomaly naňho klesla. „Čo teraz? Je to... presvedčivejšie?“

„Trochu,“ pripustil. „Máličko.“

Zasmiala sa. „Ty si nemožný!“

Posadil sa, aby ju mohol zovrieť v náručí. „A preto ma ľúbiš. Teraz buď dobrá princeznička a postaraj sa, aby sa tvoj Gardista uvoľnil pred ťažkým dňom.“

Vycerila zúbky. „Mám na to dokonalý prostriedok.“ A zahryzla sa.

Na dvor sa vrátili o tri týždne. V škole nezostal jediný obyvateľ. Garda prijala svojich medzi seba a vyšla z anonymity. Nastali debaty o jej postavení a nakoniec sa Gardisti z terénu začlenili do kráľovstiev, na ktoré dozerali. Jazdci, v celej svojej desivosti, našli spoločnú reč s veľkráľmi a boli pozvaní na dvor, ktorý sa stane základňou ako Gardy, tak aj všetkých nesmrteľných. Nemá zmysel predstierať, že sú len upírske kráľovstvo, keď začínajú byť pomaly v menšine.

Ray prijal miesto vodcu Gardy pod podmienkou, že Leah s Nasirom a Noelom budú jeho najbližšími poradcami a nástupcami.

Po príjazde do Verony ich privítal celý dvor. Drewova a Lenina adoptívna dcéra Rashmi ju objímala najdlhšie a otvorene plakala radosťou, že ju vidí. Len čo ju Abby zoznámila s Rayom, stal sa jej obľúbencom.

Nakoniec zostala jediná osoba, ktorá prišla privítať prichodiacich. Svetlovlasý Helio, otec veľkráľov, stál mierne stranou a všetko potichu pozoroval. Ešte stále sa spamätával z mučenia v Juliusovej pevnosti, avšak jeho myseľ je silná a prítomnosť rodiny pomohla.

Abby naprázdno preglgla, keď sa ich pohľady stretli. Úprimne, nikdy sa nezamyslela, ako by na ňu mohol reagovať. Je dcérou jeho manželky, ale nie jeho. Helio predstieral smrť a jeho manželka našla šťastie s iným mužom. A niežeby jej Helio bol vždy verný, hoci sa navzájom neskutočne milovali.

Starý upír sa pokúsil o jemný úsmev a pohladil ju po líci. „Podobáš sa na tvoju mamu,“ boli jeho prvé slová.

Z oka sa jej vykotúľala jediná slza. „Často ťa spomínala.“ Nadávala, smiala sa, rozprávala jej vtipné príhody a ťažké skúšky, ktorými si prešli.

„Prisahám, že ani polovica z toho nie je pravda!“

Zasmiala sa. „Som rada, že si v poriadku.“

„Aj vďaka tebe,“ podotkol. Nebyť jej pomoci, Juliusova pevnosť by odolala.

Opatrne ho objala a on ju rovnako opatrne zovrel. Ray spýtavo pozrel na Abbyných bratov, ale vyzerali, že sa im uľavilo. Helio je... Helio. Z dlhovekosti mu preskakuje a navštevuje ho duch neznámej ženy. Nemá to ľahké.

„Poďme dovnútra,“ navrhol po chvíli Justin. „Zoznamovať sa môžeme aj pri večeri. Hej, Hlad!“ zakričal za Jazdcom a urýchlene ho nasledoval. „Nie aby ti napadlo obšmietať sa okolo kuchyne a skladu s jedlom!“

Bola to tá najpodivnejšia večera, akej sa Abby (a pravdepodobne aj zvyšok rodiny) zúčastnili. Za obrovským stolom sa stretli upíri, Garda, bývalý inkvizítor, traja Jazdci apokalypsy, džinovské dieťa, vlčica, anjel, vládkyňa jesene a bývalý človek.

A nikto sa nepokúsil nikoho zabiť. Debata sa točila okolo Vatikánu, zmiznutej Smrti, hľadania Hyperborey a pomedzi to sa ženy dokázali baviť o Abbynom novom šatníku, pretože len čo Ray zbadal tie vrecia na zemiaky, ktoré doteraz vlastnila, spolčil sa s ostatnými kráľovnami a spoločne ich spálili na nádvorí.

Po dlhých hodinách klábosenia a po tom, čo zjedli snáď polovicu zásob dvora, Ray tajomne pozrel na Abby a naznačil, aby sa vyparili. Tá sa obzrela a nenápadne prikývla. Spoločne sa vytratili a keď ich zbadal Nero, zamračil sa a chystal sa ich zastaviť.

Mor ho stiahol späť na stoličku a postrčil pred neho pohár s vínom. „To nech ti ani nenapadne! Buď rád, že Abigail konečne prekonala traumu a ži s predstavou, že to robia pri zhasnutom svetle na misionára raz do mesiaca po dlhej modlitbe.“

Nero naňho vyceril zuby.

Kathrine ho hneď pohladila po ramene. „Len pokojne, miláčik.“ Veselo sa smiala.

„Je to moja malá sestrička!“

„Tvoja malá sestrička je staršia než ja, keď si ma prvýkrát... zneuctil,“ povedala s prehnanou hrôzou v hlase.

Bratia so zmiešanými pocitmi hľadeli za odchádzajúcou dvojicou. Abby sa im síce vrátila, ale vedeli, že ju čaká iná budúcnosť než ich. Prevezme diplomatické povinnosti a bude cestovať. A Ray s ňou.

„Vždy sa vráti domov, nebojte sa,“ uistila ich Leah.

„Ray sa ale u nás nikdy nebude cítiť ako doma,“ zamrmlal Justin zamyslene.

„Ray domov nikdy nemal,“ pripomenul im Noel. „Preňho je to miesto, kde sa nemusí báť o svoj chrbát a neustále dokazovať iným svoje postavenie.“

Bratia si vymenili neisté pohľady. Bude to chcieť čas. Čas a trpezlivosť. Ešte stále majú na Raya ťažké srdce, ale ten chlap skočil pred smrteľnú ranu, aby zachránil ich sestru. Naučia sa spolu vychádzať. Dovtedy mu môžu dopriať len priestor, aby sa necítil ako väzeň.

Zase.

A asi by vážne mali zbúrať tie temnice.