Zlomená temnota 28

Ray úprimne nečakal takúto reakciu. Namiesto toho, aby riaditeľ Davidson zdrhol a pokúsil sa zachrániť svoj zadok, ho ovládla zúrivosť a vystrelil na Raya. Guľka síce zasiahla vestu, ale bolesť ho rýchlo prebrala. Zdrapol Noela a šmaril ho späť dovnútra, kde ich dvere ochránili pred zvyškom guliek. Utekali chodbami a dvaja tréneri s riaditeľom sa náhlili za nimi.

„Noel?“ dychčal Ray, keď zahli za roh.

„Áno?“

„Robím to pre tvoje dobro,“ povedal sekundu pred tým, ako doňho zo strany strčil a prehodil ho dverami do jedálne. Tie sa za ním okamžite zavreli a prenasledovatelia si neuvedomili, že bratia sa rozdelili.

Ray, ty debil! pomyslel si v duchu a vybehol von. Nedokázal však zachytiť, kadiaľ Ray šiel, a po piatich minútach zúfalého behu chodbami pochopil, že ho nenájde. Našťastie sa v tej chvíli zjavila Abby s bojovým výrazom v očiach.

„Abby! Nemôžem nájsť Raya!“ zvolal frustrovane.

„Mám jeho pachovú stopu, poď!“ Ani nespomalila a zamierila hore schodmi.

Raya bolel každý nádych, pretože guľka bola až nebezpečne blízko srdca a on nemal čas babrať sa s vestou. Minulo ho ešte niekoľko guliek, ktoré svedomito počítal aby vedel, kedy jeho prenasledovateľom dôjde munícia. Tiež ich chcel dostať na miesto, kde si ich ľahko nájde Garda a odkiaľ neuniknú.

Najideálnejšia sa zdala strecha. Západné krídlo má navrchu heliport, čo je jediná rovná plocha strechy.

Preletel štyri poschodia a prisahal si, že v ďalšom živote bude mníchom alebo pustovníkom. Samozrejme, pri jeho karme sa zrejme narodí ako dievča niekde v Somálsku.

S horiacimi pľúcami dobehol na strechu a hlava sa mu krútila od panického behu. Siahol po krátkom meči za opaskom, ale úprimne, bola to márna snaha. Proti nemu stáli traja profesionálni tréneri, ktorí na rozdiel od neho neprešli lesom, nešplhali sa po odkvape, neprenášali tony papierov, neplazili sa ventiláciou, nedostali štyri guľky do vesty a netrápila ich bezpečnosť jednej neposlušnej upírky, ktorá si zaslúži na zadok!

Keď sa tak zamyslel, mal pocit, že ho zasiahlo päť guliek. Prečo má na hrudi len štyri diery?

Odpoveďou mu bola zväčšujúca sa škvrna na ramene.

„Sakra,“ neodpustil si.

„Nemáš poňatia, čo si urobil! Zničil si nás!“ Riaditeľ zaútočil prvý a zbavil ho zbrane. Vesta hneď nasledovala. Na chvíľu sa mu zatočila hlava a keď precitol, bol na zemi a tá suka mu práve prebodla brucho!

V ústach pocítil krv. Dostal niekoľko kopancov, ktoré prestali, keď sa strechou rozniesol až príliš známy hlas. „Nie!“

Abby. Rozhodne ju mal pripútať o volant. Odplazil sa z dosahu útočníkov, ktorí sa otočili za princeznou s Noelom v závese. Dostal sa na vratké nohy a zobral odhodený meč.

Abby zručne odrazila útok riaditeľa, ktorý musel vážiť raz toľko než ona, a Noel sa pokúšal zvládnuť dvoch zvyšných.

Ray okamžite spoznal riaditeľov štýl boja. Hral sa na neschopného, čím dodal Abby falošnú nádej. Úmyselne si nechránil ľavú časť tela, kam ona sústredila svoju pozornosť.

Ibaže ten maniak je ľavák!

Noela prestalo baviť biť sa s dvoma naraz, preto sa priblížil k rímse a keď jeden z útočníkov nedával pozor, využil jeho rýchlosť a zhodil ho zo strechy. Zostala suka, ktorá mu prebodla brata.

V nasledujúcich piatich sekundách sa odohralo niekoľko desivých vecí. Ray spoznal, že riaditeľ sa chystá odťať Abby hlavu, len čo proti nemu podnikne výpad k falošne nechránenému boku. Noel pritlačil ženu o stenu pri vstupe a dal jej takú silnú hlavičku, že sa zviezla na zem. Na streche sa zjavili veľkráli, ktorí spozorovali svoju sestru a požiadali džinov, aby ich za ňou okamžite premiestnili. Nestihli však zabrániť katastrofe.

Ray sa pokúšal varovať Abby, ale hlasivky ho zradili. Dostal záchvat kašľa a na zem dopadli kvapky krvi. Z posledných síl dobehol k bojujúcej dvojici, odstrčil princeznú z dosahu a meč, ktorý ju mal skrátiť o hlavu, skončil zaseknutý v jeho hrudi. Väčšinu nárazu zachytili rebrá, ale niežeby na tom záležalo s tým rozsiahlym vnútorným krvácaním, ktoré ho zabíjalo.

Abby sa rýchlo spamätala, zovrela meč a prebodla riaditeľa od chrbta s bojovým pokrikom. Ani sa nenamáhala vytiahnuť ho z neho. Nechala muža dopadnúť na zem a priskočila k Rayovi, ktorý klesol na kolená. Krvácal a vypľúval krv.

„Ray!“ fňukla a podoprela ho. Celá sa zamazala od krvi, ale bolo jej to ukradnuté. „Ray, zostaň so mnou!“ kričala. „Povedala som ti, že ťa zmlátim, ak sa nevrátiš celý!“ Z očí sa jej vykotúľali slzy.

Bývalý inkvizítor sa len melancholicky usmial a privrel oči. Nevládal dýchať. „Ľ-ľúbim ťa, princezná,“ vychrlil spolu s dávkou krvi.

Smrkla. „Aj ja ťa ľúbim, a preto nemôžeš umrieť!“ Bola zúfalá. Také zranenia... ani armáda doktorov, ktorú rozhodne nemajú poruke, by to nezvládla.

Konečne k nim dokrivkal Noel, v očiach hnev. „Prečo si to urobil, ty debil?! Mohol som ti pomôcť!“ Aj on bojoval so slzami.

Ray už necítil bolesť. Strácal cit v celom tele. Ľahol si na zem. Umrie šťastný. Zachránil svoju princeznú, ktorá ho ľúbi. To je viac, než si kedy predstavoval!

„Ray! Ray, neopováž sa umrieť!“ zatriasla ním.

Abby prepadala panike. Ray bledol každou sekundou a srdce mu prestávalo byť. Držala ho za ruku, ale nereagoval. Dokázal k nej však ešte obrátiť tvár. „Dozri mi na Gardu, dobre?“

Krútila hlavou. Nie, nie, nie! Nie! „Prosím...“

„Ďakujem... za jedlo... za deky... za súcit.“

„Nieee!“ Pevnejšie mu stisla ľadovú dlaň. Potom prišla chvíľa, keď sa jej rozjasnilo.

Ray sa pre ňu obetoval.

Môže urobiť to isté.

Pozrela na uslzeného Noela a konečne si všimla bratov. Venovala im odvážny pohľad, siahla po dýke a porezala si zápästie. Ignorujúc bolesť nechala teplú krv stiecť na Rayovu pokožku a vykonať potrebné.

„Abby! Nemôžeš! Si primladá!“ pokúšal sa jej dohovoriť Noel, ale ona sa ani nepohla. Jej krv sa rozliala Rayovým telom a uzdravovala ho.

„Abby, prestaň! Umrieš!“ doľahol k nej Noelov hlas a zistila, že začína byť malátna.

„Krv,“ šepla. „Potrebujem krv.“

Gardista pochopil. Obrátil sa na jej bratov. „Sáčky s krvou! Máte nejaké?“ Upíri predsa do boja vždy nosia pokrm, keby sa zranili.

Modrooký džin okamžite zmizol a vrátil sa s chladiacim boxom plným sáčkov. Noel sa nenamáhal s vysvetlením, len jeden zdrapol a podal ho Abby, kým je ešte pri vedomí. S rukou na Rayovej hrudi ho vycucla a hneď požadovala ďalší.

Piati veľkráli šokovane sledovali, ako krv ich sestry lieči muža, ktorý ju uniesol. Cítili v nozdrách jej strach, zúfalstvo a neistotu. Kým pila, na strechu prikvitla Rebecca s ostatnými kráľovnami a cez dvere sa dovalila Leah s Nasirom v závese. Všetci sa sústredili na výjav na zemi, kde princezná stiahla už piaty sáčok a vysielala svoju krv na pomoc Rayovi.

Pomaly sa mu obnovil tlkot srdca. Rany prestali krvácať. Telo vylúčilo guľku.

„Došla nám krv, Abby,“ varoval ju Noel. „Musíš prestať.“

Pokrútila hlavou. „Má prepichnuté pľúca. Potrebuje ma!“

„Abby, umrieš!“

Princezná v sebe našla dosť sily zdrapnúť meč a namieriť ho proti bratovi muža, pre ktorého bola ochotná obetovať život. „Neopováž sa ma odtiahnuť!“ varovala ho.

Noel v strachu ustúpil.

Rebecca sa rozhodla rýchlo. Vyhrnula si rukáv a priblížila predlaktie k Abby. „Napi sa. Moja krv je extra silná. Uzdravila aj Helia.“

Spýtavo pozrela na vládkyňu jesene, ktorú uvidela prvý raz naživo.

Rebecca len povzbudivo prikývla. Abby sa hneď zahryzla a keďže nemala dosť síl, nevstrekla jej do krvi dosť endorfínov. Vládkyňa skríkla bolesťou, čo prebralo Aleca. Zviezol sa na zem k nej a držal ju v náručí, kým Abby pila.

Bol to neskutočný nával energie. Abby sa cítila ako elektráreň sotva po dvoch deci. Uzdravila Raya a bola silnejšia, než keď s liečením začínala.

Zacelila Rebeccine rany, potom sa odtiahla od Raya, ktorý začal sám dýchať a otvoril oči. Obzrel sa. „Povedz mi, že si to neurobila!“ boli jeho prvé slová.

Uplakaná Abby sa naňho od šťastia vrhla.

Stále šokovane sa posadil a strhol sa, keď uvidel obecenstvo. Oveľa viac ho však zaujímala dračica pred ním. „Abby, mohla si umrieť! Čo ti to napadlo?!“

„Vždy ťa prídem zachrániť, Ray.“ Vzala jeho dlaň do svojich. „Zmier sa s tým. Tak ako ty prídeš vždy zachrániť mňa.“

Dotkli sa čelami. Dovolili si takto zostať dve sekundy, než sa začali venovať realite. Abby sa otočila k Nasirovi. „Ako to vyzerá dolu?“

„Máme všetkých. Asi polovica kapitulovala. Niekoľko našich šlo vyzdvihnúť decká z archívu. Váš plán fungoval,“ povedal Nasir. Klesol na kolená k Rayovi. „Riskoval si pre nás život. Pre naše deti.“

„A pre mňa,“ dodal stále nahnevaný, ale neskutočne šťastný Noel. „To si ešte vybavíme, braček!“

Zasmial sa a s Nasirovou pomocou vstal. Niežeby sa cítil práve bezpečne, keď ho pohľadmi prepaľovalo päť upírov, ktorých na celé mesiace obral o sestru. Potreboval však všetko vidieť na vlastné oči. Podišiel k okraju strechy a privítal ho jasot zdola. Gardisti mu tlieskali a dvíhali do vzduchu meče. Zajatci sedeli na príjazdovej ceste v menších skupinkách.

Oni jasajú... preňho? Nechápavo sa otočil k Nasirovi s Leah, ale ani sa nepohli, aby k nemu pristúpili.

Garda si našla vodcu.

Abby s hrdosťou hľadela na svojho inkvizítora, ktorý aj v bojom zničenom a krvou potriesnenom oblečení vyzeral dôstojne a trochu desivo.

Len čo jasot ustal, princezná váhavo prešla k bratom. Odišla od nich ako vydesené dievčatko. Takúto ju nikdy nepoznali. Usmiala sa na nich. To stačilo na to, aby sa v nasledujúcej sekunde ocitla v drvivom objatí piatich mohutných upírov.

„Chýbala si nám, maličká,“ povedal Drew so stiahnutým hrdlom.

„Aj vy mne. Veľmi.“ Každého z nich objala samostatne a vybozkávala ich. „Ale prečo ste tu?“

„Poznám svoju manželku dosť na to, aby som vedel že má niečo za lubom,“ odfrkol si Alec.

Rebecca zružovela. „Prepáč, Abby. Nemohla som ich zastaviť. Nikoho nezabili.“

„Ďakujem. Všetko vám vysvetlíme, sľubujem.“ Smrkla a cúvla k Rayovi, s ktorým si preplietla prsty. „Zoznámte sa s Gardou. Našimi dávnymi strážcami.“