Znovuzrodená temnota 1

Aislinin stav sa zhoršoval postupne. Nenápadne. A presne to je najhoršie. Sotva badateľné príznaky nikoho neznepokojili, až kým sa nezhoršili a vtedy už bolo neskoro. Kto by bol tušil, že malé nepohodlie a bolesť svalov v puberte nakoniec povedú k bolestivej smrti?

Nikto. Ani len Aislin, vyštudovaná doktorka.

Sama by nedokázala povedať, kedy to začalo. Jednoducho nadišlo obdobie, keď sa začala budiť ubolená, s natiahnutými a zaseknutými svalmi. To sa predsa môže stať každému. Obzvlášť vo vývine, keď sa telo len prebúdza.

Občasnú bolesť v svaloch uvoľnila masáž, prípadne tabletka. A bol kľud. Na chvíľu.

Počas štúdií medicíny sa k bolesti po prebudení pridávali drobné modrinky na bežných miestach – kolenách, lakťoch a nohách. Keďže sa venovala športom a upíri jej dávali výcvik v boji, pripisovala to precitlivenosti.

Modriny sa však zhoršovali. Po získaní titulu sa budila s fialovými podliatinami na zraniteľných častiach tela – bokoch, vnútornej strane ramien a chrbte.

Lekársky tréning ju však udržal v pokoji. Urobila si testy na vitamín C, K a zinok. Všetky hodnoty však boli v poriadku.

Neskôr sa pohrávala s myšlienkou, či nemá hemofíliu a nejako sa jej podarilo doteraz to nezistiť. Tiež postupne vylučovala všetky známe syndrómy.

O niekoľko mesiacov neskôr, keď sa zobudila s modrinami nielen na nohách, ale aj na bruchu a chrbte, si začala robiť testy na rakovinu.

V jednej chvíli dúfala, že budú pozitívne, len aby konečne vedela, čo je s ňou.

Neboli.

Aislin bola vo všetkých ohľadoch zdravá.

Rany na jej tele však hovorili niečo iné. Vždy sa objavovali počas spánku. V noci. Keď bola bezbranná.

V poslednom čase však prešli do extrému, ktorý viac nemohla ukrývať...

Aislin si opláchla tvár studenou vodou a čo ako sa snažila, nedokázala jemnými blond vlasmi zakryť monokel veľký ako Čína, ktorý jej zdobil oko.

Monokel, ktorý sa objavil počas noci.

Narovnala sa a prešla do svojej ordinácie v sídle kráľa anglických upírov, Salvatora. Ten ju vzal pod svoje krídla po tom, čo ako bábätko prišla o rodičov. Narodila sa do úzkeho spoločenstva fanatikov, pozostatkov inkvizície, ktorí majú vedomosti o nesmrteľných bytostiach tohto sveta a považujú ich za diablov. Aislin sa narodila dvojici bojovníkov, ktorým nešlo o nič iné než splodenie novej generácie maniakov. Aké len bolo ich sklamanie, keď sa objavila drobná Aislin, odmalička chorľavá a slabučká!

V tých dobách Salvator tvrdo pracoval na odstránení podobných maniakov zo svojho kráľovstva a po krvavom boji jej rodičia padli v boji. Nikomu sa ale nenamáhali podotknúť, že doma majú niekoľkomesačné bábätko. Salvator ju našiel pravdepodobne po dvoch dňoch hladovania, keď sa dostal k adresám inkvizítorov.

Pokúšal sa nájsť jej rodinu, ale keď zistil, čo aký osud ich postihol, zasiahol a vzal ju so sebou do Londýna. Najal najlepších doktorov a podarilo sa mu udržať ju nažive. Upíri ju prijali za svoju a stali sa tou najlepšou rodinou, akú mohla mať.

A až doteraz ju dokázali ochrániť pred všetkým. Napriek ťažkým bojom a silným nepriateľom ju udržali nažive a relatívne nezranenú. Nikdy jej nič nechýbalo.

Netušila však, ako si poradiť s touto situáciou. Nevedela ani kde začať.

Cez intercom zavolala Erin, Salvatorovu manželku a kráľovnú. Kedysi bývala tiež človekom, než sa prišlo na to, že patrí k prastarému rodu, ktorý kedysi vládol aj nad upírmi.

Len čo červenovlasá upírka uvidela jej zničenú tvár, zaškrípala zubami a príliš nebezpečne sa usmiala. „Takže postačí mi len meno toho, kto ti to urobil,“ povedala ľadovo. „A jeden z vakov na mŕtvoly, ktoré máš v sklade.“

Aislin zúfalo krútila hlavou. „Nikto ma nezbil, Erin.“ Posadila sa na operačné lôžko. „Toto sa mi stáva už roky, ale posledné mesiace sú katastrofálne. Budím sa s čoraz väčšími modrinami a dnes...“ ukázala na svoje oko.

Erin k nej pristúpila a prezrela ju. Medicínu tohto druhu študovala len okrajovo, ako psychologička, ale pri tých večných bojoch sa od Aislin dosť naučila. „Ako to myslíš, že sa budíš? Si námesačná?“

„Nie. Neviem, čo sa so mnou v noci deje, Erin, ale zhoršuje sa to.“

Upírka sa zhlboka nadýchla, aby zhodnotila vôňu jej krvi. Upíri vycítia takmer všetko – od pohlavných chorôb až po manipuláciu s kostnou dreňou. Avšak aj ona prišla k rovnakému záveru ako Aislin. Fyzicky je zdravá.

Aislin si až v tej chvíli priznala strach. Obrovský. Niečo sa s ňou deje. Niečo neprirodzené. Každý normálny človek by sa predsa zobudil, keby ho v noci niekto mlátil.

Jej sa to však dialo počas samotného spánku. Akoby ju prenasledovala nejaká zlá sila.

Odvtedy to šlo od desiatich k piatim. Keď jej nedokázala pomôcť Erin, museli priznať farbu ostatným upírom a spojencom.

Salvator trpel snáď viac než ona. Dlhé hodiny preberal možné príčiny jej stavu s vlkolakmi, anjelmi, bosorkami, valkýrami, džinmi, všetkými možnými bohmi a nakoniec splašil aj pár démonov.

Nikto nemohol Aislin pomôcť.

Upíri nainštalovali do jej izby na noc kameru, aby sa presvedčili, že skutočne nejde o fyzickú ujmu. Jeden z nich dokonca pri nej sedel.

Ukázalo sa, že modriny a rany sa skutočne objavujú počas spánku, doslova vznikajú na jej tele.

Skúšali milión spôsobov magickej ochrany. Posledný kúsok zdravého rozumu ju však opustil v momente, keď dorazilo šesť vysokopostavených anjelov a ani jeden jej nedokázal pomôcť.

„Toto sa nemá diať,“ vysvetľoval v jeden večer Drake, anjel z najvyšších oddelení neba, poslaný na Zem kvôli veľkým zmenám, ktoré nastávali. „Jej osud máme v zložke a pozorne ju sledujeme, pretože žije medzi vami. Nič z tohto sa v nej ani neobjavuje.“

Ubolená Aislin, ukrytá za rohom, sa rozplakala. Potichu. Krčila sa na chodbe pri obývačke a strácala nádej. Čo len bude robiť? Pokúša sa o ňu sila väčšia než anjeli! Ako proti nej môže bojovať ona, obyčajný človek?

„Keby som ju premenil na upírku?“ napadlo Salvatorovi. „Nám sa rany hoja rýchlejšie. A so zvýšeným príjmom krvi by ani nemusela spávať.“

Drake krútil hlavou. „Vieme, že vampirizmus umocňuje nadprirodzené javy v človeku. Mohol by si to ešte viac zhoršiť.“

„Mám ju snáď nechať trpieť?!“ rozčúlil sa kráľ. V tvári mal čistú otcovskú obavu. Vychoval Aislin od bábätka, bol tu pre ňu vždy, keď ho potrebovala. A teraz je bezmocný.

„Stále pátrame, Salvator. Aj nás znepokojuje jej stav. Jej osud mal byť úplne iný.“

„Aký?“

„Vieš, že to nemôžem prezradiť.“

Upír zafučal ako býk. „Moja dcéra mi chradne pred očami. Vyzerá ako obeť domáceho násilia a ja jej nedokážem pomôcť. Potrebujem vedieť nakoľko sa odklonila od svojej cesty.“

Drake sa obzrel a keď si bol istý, že ich nik nepočuje, zašepkal: „Približne v tomto veku by mala byť premenená na upírku. Zreformovala by spôsob zdravotnej starostlivosti medzi upírmi a tiež sa v jej zložke objavuje trvalý partner.“

Salvator su prehrabol dlhé blond vlasy. „Čo za silu je schopná vykoľajiť osud určený anjelskými zložkami?“

Drake unavene privrel oči. „Netuším.“

Casey, najmladšia z posledných žijúcich bosoriek, prišla s vlastnou metódou pátrania po príčinách Aislininho stavu.

Po preštudovaní pol tucta kníh a zháňaní prísad na zaklínanie, sa dovalila na metle do Salvatorovho sídla a začala na drevenej podlahe v obývačke kresliť pentagram.

„V podstate je to niečo ako diagnostika v počítači,“ vysvetľovala a na každý hrot pentagramu umiestnila sviečku. „Antivírus, ktorý prebehne časom tvojho žitia a zistí odchýlky.“ Vzala mločie oči a v pravidelných rozostupoch ich poukladala do kruhu. „Často si bola vystavená mágii. Je možné, že tá dostala skrat a nejako sa na teba prilepila.“ Nabrala do striekačky kuraciu krv a potriesnila ňou podlahu.

Okolostojaci upíri znechutene cerili zuby.

Casey sa na nich uškrnula. Bolo v nej toľko života, koľko Aislin chýbalo. Krčila sa v centre pentagramu, opäť celá modrá a fialová, a nechala čiernovlasú bosorku robiť si, čo chce.

Horšie to už predsa byť nemôže, nie?

Casey ku každej sviečke priložila koreň púpavy a sadla si oproti Aislin. Priateľsky sa usmiala. „Nebude to bolieť.“ Položila ruky na jej plecia a začala zariekať.

Po piatich minútach latinského mrmlania sa bosorka odmlčala a zavrela oči.

Nič sa nedialo.

Aislin pokrútila hlavou a chcela vstať, ale bosorkino zovretie bolo neobyčajne silné. Sviečky okolo nich sa vzniesli do vzduchu a krv okolo pentagramu sa rozhorela.

Casey zalapala po dychu a otvorila neprítomné oči. Hlas, ktorý jej vyšiel z úst, bol podfarbený čímsi neprirodzene zlovestným:

„Odsúdená na večné tápanie v temnotách.

Odsúdená bojovať vo vojne, ktorá nemá víťaza.

Odsúdená nenájsť pokoj vo svete živých ani mŕtvych.

Odsúdená k večnej smrti.

Odsúdená na samotu pre nenávisť.

Odsúdená na životy bez spomienok.“

Oheň pohasol a Casey precitla z tranzu. Aislin jačala panikou a do toho všetkého sa rozleteli dvere sídla a v nich sa zjavil Nikias s kufrom v ruke, po takmer sedemmesačnom cestovaní po Egypte so svojím otcom Ekremom a jeho manželkou Rose.

„Čo sa tu, do pekla, deje?!“ okríkol všetkých.

Aislin so sklopeným pohľadom sedela na operačnom stole, zatiaľ čo Jordana, manželka alfu spriatelenej svorky vlkolakov, upevňovala sadru na jej ruke.

Od tej hroznej predpovede ubehli dva týždne, počas ktorých sa nič nedialo, až sa dnes ráno zobudila so zlomenou rukou.

Celé kráľovstvo bolo na nohách, pretože šlo do tuhého. Modriny sú jedna vec, ale komplikované zlomeniny začali vážne ohrozovať jej život.

„O mesiac urobíme ďalší röntgen,“ povedala Jordana. „Kosť by sa mala zrásť. Stehy ti vyberiem až neskôr.“

Salvator stál vedľa stola, celý bledý a zničený. Prichádzal o nervy. Casey si ani len nepamätala, že nejakú predpoveď vyslovila, taká bola mágia silná. Bosorky nemali nič lepšie.

Nikias bol zhrozený nielen jej dobitým výzorom, ale aj jej stavom, ktorý trval celé roky. Nevrátil sa k Ekremovi a Rose, ale zostal v sídle a pracoval na riešení problému.

Ona sa mu len vyhýbala. Nemala síl čeliť mu. Vlastne už nemala silu na nič. Práca ju prestala baviť, jedlo sa stalo povinnosťou a spánok jej najväčšou hrôzou. Neustále bola na práškoch, ale ani tie nezastavili tú hrôzu.

Len čo sa jej ruka zrástla, prišli ďalšie rany, tentoraz sečné a rezné. Potrebovala transfúzie a skončila pripútaná o lôžko.

Osem mesiacov po Caseyinej predpovedi už ani nevstávala. Bola permanentne zbitá.

Jedno ráno ju prišiel navštíviť Nikias a pri pohľade na jej zúbožené telo stuhol. Nedokázal skryť šok v tvári.

Aislin bola bledá, takmer sivá. Vlasy jej padali v chumáčoch. Pokožka stratila pružnosť a vitalitu a visela na nej po prudkej strate hmotnosti. Lícne kosti jej groteskne deformovali kedysi životom pulzujúcu tvár a oči dávno prišli o svoj lesk.

Na spánku mala čerstvú modrinu a na boku hlbokú ranu.

„Dievčatko, čo sa to s tebou stalo?“ zašepkal zničene a posadil sa k nej.

Uprela pohľad na strop. Všetky uštipačné poznámky sa dávno vyparili. Len teraz si uvedomila, ako detinsky sa správala.

„Niekedy nemôžeme mať idylku, Nik,“ zachrčala cez ubolené hrdlo.

Pohladil ju po drsnej pokožke ruky, ale stiahla ju. Kedysi pri ňom niečo cítila. Dnes pochopila, že to bolo bežné pobláznenie z prítomnosti atraktívneho muža.

V skutočnosti nemajú nič spoločné. Nedôveroval jej ani natoľko, aby jej prezradil, že je Ekremovým synom.

Prečo na to neprišla skôr? Mohla si užiť aspoň tých pár rokov, než skončila tu.

„Ty si predsa nikdy nemala trpieť.“

Pousmiala sa. „Mala som krásny život. Aj vďaka tebe.“ Otočila k nemu hlavu, zmierená so situáciou, v ktorej sa obaja ocitli. „Dal si mi bezpečie. Jedného dňa z teba bude skvelý rodič.“

Z očí sa mu vykotúľali dve malé slzy.

„Ale už nie si povinný na mňa dohliadať. Som dospelá. Tvoja rola strýka skončila.“

Zatínal päste. Toto nie je jeho splašená Aislin. Toto dievča je zlomená napodobenina človeka.

Videla to na ňom. Videla, že už ju nevníma ako predtým. Teraz je pacientkou, cieľom ľútosti. To nemohla dopustiť. „Choď, Nik. Tu nič nezmôžeš.“

A on odišiel. Neschopný sa ďalej pozerať na zúboženú Aislin, odkráčal a ani jediný raz sa neobzrel.

Deň na to to prišlo. Aislin si dala silné lieky proti bolesti a zaspala. Po prvý raz sa však prebudila uprostred noci, a to na neskutočnú bolesť.

Strhla sa a zostala na chvíľu paralyzovaná. Dýchala plytko a ústa sa jej plnili tekutinou. Podarilo sa jej pretočiť na bok a vykašľať veľké množstvo krvi. Ani to však nezlepšilo jej dýchanie.

Rukami si nahmatala hruď. Zlomené rebrá jej napínali pokožku.

Spanikárila. Vedela čo sa jej stalo a išlo o sekundy. Napriek silnej bolesti vstala z lôžka a potácala sa k intercomu. Z úst jej kvapkala krv.

Nohy ju neudržali. Klesla na chladnú zem a v absolútnej tme noci naposledy vydýchla.

Erin bola prvá, kto ju našiel v kaluži krvi nasledujúce ráno.

„Aislin!“ vykríkla a kľakla si k jej chladnému telu. „Nie, nie, nie,“ opakovala dookola cez slzy. „To nemôže byť pravda!“

Salvator dorazil krátko po nej. Potom Conor. Isobel. Will a Jasmine. Zoe. Drake. Všetci zo sídla sa zhŕkli okolo bezduchého tela ich obľúbeného človeka.

Salvator si kľakol do kaluže krvi a chcel sa zahryznúť do Aislininej ruky. Erin ho v poslednej chvíli zastavila.

„Je neskoro. Umrela niekedy v noci. Je koniec,“ smrkla s červenými očami.

„Ako... ako sa to stalo? Ako umrela?“

Erin jej roztrhla košieľku. „Má zlomené rebrá. A očividne vykašľala dosť krvi. Kosť musela spôsobiť pneumotorax. Spľasli jej pľúca. Je zázrak, že sa vôbec zobudila a neumrela v spánku.“

„Zlyhali sme, Erin,“ šepol. „Nezachránili sme jedinú krehkú bytosť, nad ktorou sme mali držať ochrannú ruku.“ Ukryl si tvár do dlaní. „Nechali sme ju umrieť.“