Znovuzrodená temnota - Prológ

Pred dvadsiatimi rokmi, Atény, Grécko...

Mala to byť dovolenka. Prázdniny. Jej prvý výlet mimo Veľkej Británie.

Salvator ju nadšene sprevádzal prastarými pamiatkami spolu s miestnym kráľom upírov, zatiaľ čo ich strážila najužšia ochranka.

Až kým sa tri dni po ich príchode nestratil člen výpravy.

Odvtedy nevidela nič iné, než múry paláca, zatiaľ čo všetci pátrali po stratenom priateľovi.

Objavil sa až na piaty deň, slabý a na pokraji smrti. Videla len, ako ho na lôžku prenášajú do nemocničného krídla.

„Nikias!“ kričala svojím detským hláskom.

Triasol sa. Mlel niečo nezrozumiteľné v starom jazyku.

„Pustite ma k nemu!“ Využívajúc svoju útlu postavu sa predrala pomedzi upírov až k nemu. Bola vydesená, ale potrebovala vedieť, že je v poriadku.

Sípavo dýchal a prehýbal sa. Do žíl mu pichli dve transfúzie s krvou, pretože nebol v stave, aby nejakú vypil.

Dotkla sa jeho horúcej dlane a zvýskla, keď pevne zovrel jej malú rúčku. „Bol som tam, Aislin,“ chrčal pomätene. „Videl som to... musíš mi veriť!“

„Ale kde, Nikias?“

„Odveďte to dieťa preč!“ prikázal ktosi.

„Nie!“ vykríkla spolu s upírom.

Nik bol ako zmyslov zbavený. Chytil drobnú Aislin za obe ruky a pritiahol ju k lôžku. „Videl som to,“ opakoval.

Odrazu ňou prešla strašná bolesť. Čímsi jej poranil dlaň a zatláčal to čoraz hlbšie do mäsa.

Salvator ju okamžite odtiahol, pretože sa rozplakala. „Zviažte ho, kým sa nespamätá!“

Kým väčšina medikov pracovala na upokojení Nikiasa, traja z nich sa sklonili k nej a prezerali si jej krvácajúcu ruku.

„Niečo mi vtlačil pod kožu,“ smrkala.

„Nič nevidím. Asi to urobil nechtami,“ vyhlásil lekár.

„Prisahám, niečo mal v ruke!“

Upíri len krútili hlavami. „Muselo sa ti to zdať, maličká. Vidíš? Iba ťa porezal.“

Plačúce a brániace sa dievčatko ošetrili a odviedli do izby, kde sa o ňu starali Javier s Oliverom, Salvatorova ochranka.

„Vtlačil mi to... pod kožu,“ mrmlala, keď od vyčerpania zaspávala. „Pod kožu...“

O ďalšie dva dni neskôr sa Nikias konečne vrátil do prítomnosti a absolútne netušil, čo sa udialo od momentu, keď sa od nich oddelil pri výlete na Akropolu.

Aislin k nemu pustili až deň pred odchodom. Okamžite vzal jej krehkú rúčku do svojich obrovských dlaní a posadil ju tesne k sebe. „Tak ma to mrzí, drobček,“ ospravedlňoval sa. „Vôbec na nič si nespomínam. Ale naveky ma bude mátať, že som ti ublížil.“

Jednoduchá a hlavne dobromyseľná Aislin sa oňho dôverne oprela. Nikdy sa upírov nebála. Boli jej jedinou rodinou. „Nič to nie je. Som rada, že si v poriadku.“

Láskyplne ju objal. Jej svetlé vlásky ho pošteklili v nose. „Moja malá princezná. Vynahradím ti to.“

Nadšene sa k nemu schúlila. „Budeš mi čítať pred spaním, ako si to robil kedysi? Prosíííím.“

Zasmial sa. „Budem. Čo by som pre teba neurobil.“

O dvanásť rokov neskôr, Londýn, Anglicko...

Čo ja pre ňu neurobím, stonal v duchu Nik, keď pozoroval pripitú Aislin s kamarátmi oslavovať jej osemnáste narodeniny.

V ušiach mu dunela otrhaná hudba hrajúca v klube a do nosa mu udierala vôňa alkoholu, potu a zvratkov z toaliet.

Kopol do seba ďalšiu Vodku, ale zatiaľ čo on vďaka silnému upírskemu spaľovaniu zostával triezvy, ona už musela vidieť minimálne dvojmo.

Musel sa poriadne prekonávať vždy, keď šla na parket s nejakým mladým výrastkom, ktorý dúfal že dnešok skončí v jeho posteli a s ňou.

Pokoji jeho duše nenapomáhali ani jej šaty, teda ak sa to ešte dá nazvať šatami – Aislin na sebe mala kus červenej látky bez ramienok, ktorý len-len že siahal pod krivky jej plného pozadia.

Doprial jej ešte dve hodiny a sedem ďalších panákov, než zakročil a to v momente, keď ju zozadu nejaký chlap objal a úplne bez hanby sa dotkol jej výstrihu.

„To by stačilo,“ povedal Nikias vážne a odtiahol spitú Aislin od agresora.

„Hej, a ty si?“ pustil sa doňho.

„Nik, ešte chvíľočku,“ prosila ho, omámená alkoholom.

„Nie, ideme domov. Mala si toho až-až.“

„Toto je tvoj pasák?“ vysmial ju ten neodbytný chlap. „Trochu starý na teba, nie?“

Aislin zaštikútala a na plné hrdlo sa rozosmiala. „Čože? Nie, poznám ho tak asi celý život.“ Pohladila Nika po líci. „Len na mňa dáva pozor.“

„Dnes večer na teba môžem dať pozor ja, cukríček.“

„Ani sa jej nedotkneš!“ Nik ju zdrapol za holé rameno a ťahal ku dverám. Ešte predtým však tomu úchylákovi doprial krásny výhľad na jeho zbraň za opaskom.

„Hej, ja sa chcem ešte baviť,“ protestovala Aislin a potácala sa na podpätkoch.

„Sotva chodíš. Vraciame sa k Salvatorovi,“ rozhodol.

Našpúlila plné pery. „Ale no tááák. Už mám predsa osemnásť. Aspoň si ma mohol nechať vyspať sa s tým krásavcom na bare.“

Vyvalil oči a otočil ju k sebe. „Čo? Prečo by si niečo také robila?“

Mykla plecami a znovu sa rozosmiala.

Nikias predýchaval nadávky na nezodpovednú mládež a prinútil ju nastúpiť do auta. Pevne ju pripútal a posadil sa za volant.

„Ak ti bude na vracanie, povedz mi a zastanem. Neskús mi ovracať auto!“ varoval ju.

Počas celej cesty naňho nadávala, že jej pokazil zábavu.

Keď konečne vystúpili, nebola už schopná ani stáť. Nikias ju teda vzal do náručia a sám ju odniesol do izby.

„Sľúb mi, že už nebudeš toľko piť,“ prosil ju cestou.

„Hmm, nie som až tak opitá.“

Odfrkol si. „Čomu sa rovná obsah štvorcov nad odvesnami pravouhlého trojuholníka?“

Vyvrátila oči k stropu. „É... veľkosti mojej podprsenky?“ A zase ten opilecký smiech.

Nik si len vzdychol a vošiel do jej priestrannej izby. „Vyspi sa z toho. Myslím, že zajtrajšok pre teba bude dostatočným trestom.“ Položil ju na posteľ.

„Och, bola som zlé dievča, nedáš mi na zadok radšej hneď teraz?“ podpichovala ho.

„Choď spať, Aislin.“

„S tebou nie je žiadna sranda.“ Posadila sa a začala si rozopínať šaty na boku. „Mám osemnásť! Prečo si konečne nemôžem trochu užiť?“ Bez hanby zo seba stiahla ten drobný kus látky a zostala na posteli len v čipkovaných nohavičkách a podprsenke bez ramienok.

Nikovi sa rozšírili zreničky. Kedy sa jeho drobček tak vyvinul?

Aislin si prehrabla blond vlnky a ešte viac vypla hruď. Vôbec si neuvedomovala, ako ju Nik pozoruje.

„Ehm, čo to robíš?“ opýtal sa priškrtene, keď sa pokúšala vstať.

„No čo asi? Nepôjdem spať namaľovaná a v tých tesných šatách.“ Teraz keď nemala opätky, siahala Nikovi len po hruď.

Urobila dva kroky, než sa jej zamotali nohy a on ju musel zachytiť.

„Hups.“ Zachichotala sa.

Bezmocne krútil hlavou.

„Hej, trochu sa uvoľni,“ radila mu a stúpla si na špičky. „Užívaj si.“ V očiach sa jej zalesklo. Z ničoho nič sa posunula dopredu a nútila ho cúvať až ku stene.

„Aislin, čo to robíš?“

Zahryzla si do pery. „Zisťujem, či v tebe ešte zostala nejaká iskra.“ Pritisla sa naňho svojimi prednosťami a jeho penis, tvrdý ako skala, ju tlačil na brušku.

Vrhli sa na seba naraz. Nikove pery zaútočili na Aislinine a tie sa okamžite pootvorili, aby privítali jeho horúci jazyk.

Nohy mu obkrútila okolo pásu a zastonala. Vlhkosť medzi jej nohami okamžite zacítil. Voňala božsky.

„Aislin... nesmieme.“ Otočil sa a oprel ju o stenu. Bohovia, bola tak sexy!

„Ale áno. Už áno.“ Obtrela sa o neho, vzrušená a poddajná.

Nikias vedel, že robí hroznú vec. Strašnú. Avšak nedokázal prestať. Bozkával ju na pery, krk, a posúval sa stále nižšie a nižšie.

„Áno, Nikias...“ stonala.

Prstami prenikol pod smiešnu látku nohavičiek a našiel ju horúcu a vlhkú. A to ani nezačali. V tej chvíli si ju dokázal predstaviť vo všetkých polohách kamasutry a na všetkých možných aj nemožných miestach.

Zachvela sa, keď palcom pohladil citlivé miestečko. Jazykom a perami sledoval líniu žily, do ktorej sa chcel zahryznúť.

Vytriezvenie však prišlo v podobe malej zábrany, na ktorú jeho prsty narazili.

S hrôzou precitol.

Aislin má len osemnásť a on ju chcel zneuctiť ako nejakú šľapku. Ju, jeho malé dievčatko, ktorému čítaval pred spaním.

Prudko sa od nej odtiahol a zhlboka dýchal.

Aislin klesla na kolená, stále pripitá a vzrušená. „Hej, kam ideš? Ešte sme neskončili.“ Na všetkých štyroch sa k nemu začala plaziť.

Pred očami sa mu mihla predstava, ako to robí v sexy oblečení, možno nejakom latexe.

Prišlo mu zle. Aislin je dievčatko. To, že má osemnásť z neho neprestáva robiť pedofila. Je predsa starší, videl ju vyrastať... ako to môže vôbec dovoliť?

Zhrozený sám zo seba prebehol k dverám. „Nie som pedofil,“ povedal takmer bez dychu, než vybehol na chodbu a nechal zmätenú a opitú Aislin uprostred izby. „Si ako moja dcéra,“ zaznelo potichu.

Keď sa ráno zobudila, vyvracala a spamätala, bezradne sa zavrela u seba v izbe a odmietla vyjsť. Nikdy nikomu nepovedala, ako ju v tú noc ponížil a zničil jej romantické predstavy. Navonok sa k Nikiasovi správala ako ku každému inému. Len v súkromí... keď ich nikto nevidel, sa mu dostalo všetkého jej pohŕdania.

Za pár mesiacov sa naivné dievčatko zmenilo na ženu, ktorá sa povzniesla nad jeho činy a slová. Pochopila, že nikto z upírov ju nikdy nevidel inak, než ich príbuznú. A to ju ranilo na mnohých úrovniach...