Znovuzrodená temnota 19

Bola to situácia hodna akéhokoľvek porna. Kalli mala stále rozbúrené myšlienky, ale telo vyhralo nad mozgom. Potrebovala Alarica a Alaric potreboval ju, hoci sám mal problém so sexom s nahnevanou partnerkou. Tiež ju však nechcel vidieť v bolestiach, k čomu do piatich minút obaja dospeli. Odkedy je vzrušenie bolestivé?

Kalli sa k nemu priplazila na miesto, kde sám klesol na zem. Bez slov ho násilne zbavila oblečenia a on urobil to isté.

„Stále som vytočená,“ povedala mu, akoby sa sama chcela zbaviť viny za to, k čomu sa chystá. Zovrela v dlani jeho ako skala tvrdý penis. Jeho zvierací ston ju uspokojil na akejsi primitívnej úrovni.

„Máš na to právo,“ odvetil so škrípajúcimi zubami a zatlačil ju na chrbát. „Ale máme na práci dôležitejšie veci. Potrebuješ predohru?“

Vnútro jej zapulzovalo. Priam z nej tiekli vodopády. Nepotrebuje predohru, potrebuje aby zostal tvrdý! Stiahla ho na seba. „Máš päť sekúnd na to dostať ho tam!“

Alaric nepotreboval iné povzbudenie. Jediným prírazom sa v nej udomácnil. Obaja zastonali. Okamžite začal prirážať a časť toho neznesiteľného tlaku sa začala strácať. Veľmi malá časť. Kalli bola pod ním celá zružovená a neskutočne citlivá. Pobozkal ju na bradavku a ona vyvrcholila!

„Neprestávaj!“ prosila ho.

To nemal v pláne. Ale napriek extrémnemu účinku afrodiziaka ju prinútil pozrieť mu do očí. Nedovolí, aby na tento moment spomínali ako na niečo vynútené. „Si moja, Kalli,“ povedal jej. „Môžeš ma nenávidieť, ale neujdeš mi.“ Drsne ju pobozkal.

Zaryla mu nechty do pokožky chrbta. Chcela ho tým potrestať, ale len ho viac rozdráždila. „Nie som tvoja! Ani Nikiasova!“

Zahryzol jej do bradavky. Prišiel ďalší vrchol. Neprestával sa v nej pohybovať. „Si nás oboch! Osud nám ťa poslal do cesty a nech pri nás stoja bohovia, druhý raz ťa nepustím!“

Do očí sa jej nahrnuli slzy. Od zúrivosti ich pregúľala, aby bola navrchu. To vyvolalo novú vlnu pocitov. Prevzala kontrolu nad prírazmi a zavrčala na Alarica, keď využil situáciu a začal jej masírovať prsia. Pocítila, že v nej vyvrcholil, ale to nestačilo. Ani jednému. Zaprela sa o jeho pevnú hruď. „O tom nerozhoduješ!“

Vyceril na ňu zuby. „Rozhodujem. Si moja. Len moja. Navždy.“

Vnútro sa jej znovu stiahlo. Toto šialenstvo sa nedalo kontrolovať. Alaric z nej vykĺzol, dostal ju na zem a pretočil na všetky štyri. Opäť sa do nej ponoril a v novej polohe pokračovali vo výmene názorov. Kalli sa chcelo plakať od nahromadených emócií. „Odstrčil si ma!“ obvinila ho.

Alaric znovu vyvrcholil, naklonil sa nad ňu a s dlaňami plnými jej plných obliniek jej zašpekal do ucha: „A to bola najväčšia hlúposť môjho života.“

Kalli sa zachvela. Nie, nie, nie! Nemôže mu podľahnúť!

Dostali sa do ďalšej polohy. Ležala na boku, Alaric do nej zozadu prenikol a to mu dalo nebezpečnú možnosť blúdiť rukami po jej rozpálenej, citlivej pokožke. Pohybovali sa v spoločnom rytme. V tejto oblasti našli absolútnu harmóniu.

Alaric si ju pritiahol k bozku. „Môžeš byť na mňa nahnevaná, môžeš ma nenávidieť, ale ja na teba počkám hoci aj ďalších desať tisíc rokov, na to pamätaj.“ Pritiahol ju k sebe ešte tesnejšie.

Privrela oči. „Hovorí z teba stimulant,“ presviedčala viac samu seba, než jeho.

Prirazil silnejšie. „Nepotrebujem afrodiziakum, aby mi z teba boli všetky nohavice tesné.“ Prstom jej prešiel po klitorise. „A veľmi dobre si spomínam, ako málo stačilo tebe, aby si sa mi roztopila v náručí.“

Nechcela ho počúvať. Nechcela naňho myslieť. Alaric jej to však nedovolil. Neustále opakoval, že je jeho, že o ňu znovu nepríde. Chcelo to ďalšie štyri polohy a desiatky kŕčovitých orgazmov, kým afrodiziakum stratilo svoj účinok a oni znovu dostali pod kontrolu svoje telá.

Teda asi tak pod kontrolu, ako dvaja rozhádaní milenci, ktorí sa znovu našli.

 

 

 

Ruka v ruke prišli k pečati na móle. Slnko sa za trhajúcimi oblakmi chýlilo k západu. Do bariéry narazil Had odhaľujúci cestu nesmrteľným na ich pôvodný domov. Ponorky musia byť blízko.

Alaric pozrel na Kalli a zovrel jej dlaň. Čo aký je ich vzťah pokrivený, sú v tom spolu. A vedel, že sa na ňu môže spoľahnúť. Bez slova mu podala kladivo. Zahnal sa ním a pečať konečne praskla. Rozpadla sa, až z nej zostali len trosky, ktoré popadali do vody.

Mocná bariéra padla.

Sediac na móle rozsvietili svetlá a čakali. V tichu. Akoby žiadna vojna ani neprichádzala. Juliusove lode v diaľke sa blížili a ich súrodenci boli pripravení zdvihnúť vlnolamy, len čo ich líniu ponorky prekročia.

„Keď si bola... keď si sa vrátila,“ začal Alaric opatrne, „stretla si sa s Ekremom?“

Stiahlo jej hrdlo a súcitne sa k nemu prisunula. Časť jej hnevu opadla. Je to len pár rokov, čo Nikias spoznal svojho skutočného otca. Ekrem si prešiel ťažkou cestou a to, že má syna, o ktorého sa nemohol postarať, ho poznačilo.

„Nikias...“ oslovila ho druhým menom. „Nebol tam.“

Zahľadený do diaľky prikývol.

Vzala jeho dlaň do svojej. „Ekrem, Kamal a ich manželky sú v smútku. Neboli ani v kontakte. Salvator za nimi musel poslať Damiana, aby im vysvetlil situáciu.“

Po líci mu stiekla slza. Nedostal dosť času byť s rodinou, ktorú len teraz našiel.

Kalli si hrýzla peru, ale rozhodla sa mu povedať celú pravdu. Zaslúži si ju. „Pozri sa na mňa,“ poprosila ho.

Opatrne tak urobil. Kallina nádherná tvár bola plná pochopenia a súcitu.

„On im to nepovedal,“ priznala. „Že žiješ.“

Alaric ustrnul. „Prečo?“

„Boli zlomení. A Salvator vedel, že ak sa dozvedia pravdu, urobia nejakú hlúposť. Je dosť zlé, že on je už emočne zainteresovaný. Veľkráli mu museli zakázať poplaviť sa na prvej lodi, čo dorazí.“

Vedel, že je to správne rozhodnutie, ale v srdci ho mátal strach, že sa niečo pokazí a oni umrú skôr, než sa opäť stretnú.

Kalli sa mu posadila do lona a vzala jeho tvár do dlaní. „Máš moje slovo, že len čo bude po všetkom, ako prvé pôjdeme za nimi a dáme všetko do poriadku.“

„Ak umriem... nehovor im to,“ prosil ju. „Nechcem, aby žili s myšlienkou, že prišli o príležitosť ma znovu uvidieť.“

Zabolelo ju pri srdci. „My neumrieme, Alaric,“ zaprisahávala ho. „Zabijeme toho šialenca a svet bude opäť krásny.“

Smutne sa usmial. Sám už prestával veriť v šťastné konce. Jemu sa zatiaľ vyhýbali.

Kalli nevedela, ako ho utešiť, preto ho len objala a položila si hlavu na jeho rameno. Ako sa s ním môže hádať, keď majú len jeden druhého?

„Kalli, máme tu problém,“ vyrušil ich hlas Cassie z vysielačky.

Obaja si povzdychli. Kalli si priblížila náramok s vysielačkou k perám. „Aký?“

„Máme na senzoroch podvodné plavidlá tvojich kamarátov. Ale sú zárovno s loďami nepriateľa.“

„Zbadal ich?“ preľakla sa.

„Netuším. Ale ak zdvihneme vlnolamy, nebudú sa sem mať ako dostať.“

Alaric zanadával. „Koľko im podľa odhadu potrvá prekonať líniu vlnolamov?“

„Dlho. Minimálne desiatka lodí sa sem dostane s nimi.“

A bolo po chvíľke pokoja. Obaja sa zdvihli.

„Problémom nie sú lode, ale démoni na nich,“ povedal Alaric. „Ak ich sem pustíme, budeme sa musieť brániť.“

Nevypovedaná otázka znie: Dokážu to? Na druhej strane nemôžu obetovať ponorky. „Na ponorkách príde Garda.“

Dostal nápad. „Cassia, budeme potrebovať prepravu do zbrojnice Gardy.“

Keď začala vojna všetkých proti všetkým, Garda upravila najničivejšie strelné zbrane, aby mohli byť použité len jej príslušníkmi. Ako jediný orgán ešte fungovali defenzívne a nie ofenzívne.

„Stihneme to?“ zúfala si Kalli.

„Budeme musieť.“ Rýchlo si prepočítali diaľky a vymysleli plán. Stojac na móle tŕpli.

„Prvé ponorky prekonali líniu. Dve lode ju práve dosiahli,“ hlásila Cassia. „Tretia. Štvrtá a piata. Ponorky sú za líniou. Aktivujeme vlnolamy!“

Päť lodí. Pri troche šťastia nie viac ako stovka démonov. Kalli nadšením nadskočila, keď hladinu preťal periskop. Zamávala.

Jedna po druhej sa spod vody začali vynárať tmavé ponorky. V diaľke sa plavili lode.

Kryty sa bez ceremónií otvorili a vyskákali z nich upírski kapitáni s Gardou v závese. Ray sa postavil do čela a podišiel k dvojici. „Aislin?“

Prikývla. „Toto je Alaric. Váš prechod bol sprevádzaný nepriateľskými loďami. Musíme si pohnúť.“

„Čo potrebujete?“

„Garda má neďaleko zbrojnicu. Len vy môžete použiť zbrane,“ vysvetlil Alaric naliehavo. „Upíri – máme sonické kanóny.“

„Ooch, pustite ma k nim!“ zvolal nadšene Vasily a trel si dlane.

A tak poslali Zena s upírmi na nové stanovištia a Alaric naskočil s Gardou na transportéry. Na móle zostala bojovo oblečená princezná Abby s dvoma kuframi. „Mám tu komunikačné zariadenia. Kde máte základňu?“

Kalli ju zobrala za súrodencami. Rýchlo ich zoznámila a spoločne rozložili niekoľko monitorov a vysielačov. Upravili Hyperborejské vysielačky a už len čakali, kedy sa objavia ďalší spojenci.

„Kalli, sme na pozíciách,“ prišlo hlásenie od Vasilyho. „A musím dodať, že tieto hračky sú super!“

Zasmiala sa.

„Kalli, lode,“ pripomenula jej Cassia nervózne. „Nemyslím, že chcú zakotviť.“

Pozrela na panel. „Sakra, tí blbci plávajú na breh!“ vykríkla a rozbehla sa naspäť s Abby za pätami. Obe ženy dobehli práve včas, aby videli prvé tmavé postavy čľapkať sa smerom k nim.

„V ponorkách sú automaty,“ dychčala Abby.

„To ich len zdrží a naštve.“ Strelné zbrane nie sú proti nesmrteľným práve účinné.

„Nemáme na výber.“ Vhupla sa do najbližšej konzervy a vyhodila von niekoľko zbraní aj s náhradnými zásobníkmi. „Vieš, ako ich používať?“

Skúsene cez seba prehodila popruhy a nasadila zásobník. „Vyrastala som u Salvatora.“

Upírka sa usmiala. So zbraňou v každej ruke sa postavila na okraj móla. Okamžite začala strieľať a k ušiam im doľahli nadávky. Kalli sa k nej postavila chrbtom a spustila paľbu na druhú polovicu prístavu.