Znovuzrodená temnota 23

Ráno sa pobrali skôr, než vyšlo slnko. Z lesa vyšli na útese s výhľadom na prístav a mohli len smutne stonať. Mesto bolo celé obsadené démonmi. Lode kotvili kde sa dalo. Spojenci sa roztrúsili.

S prvými slnečnými lúčmi sa však čosi stalo. Čosi nevídané.

Nebesia sa roztvorili. Na oblohu vylietali organizované oddiely anjelov. Stovky anjelov.

Tisícky anjelov!

Kalli zovrela Alaricovu dlaň, akoby sa chcela uistiť, že je to skutočné a nie len sen.

 

 

V meste kúsok od nich vyšla na strechu veže princezná Abigail a za ňou Ray. Garda pod nimi tiež obrátila oči nahor.

Na opačnej strane sa z úkrytov vyhrabali dve bosorky a päť upírov. Casey pozrela na Briana, ústa dokorán. „Je to možné?“ zalapala po dychu.

Jasmine sa od šťastia zasmiala. „Budeme žiť!“

 

 

Na lodiach sa paluby prehýbali pod bojovníkmi všetkých rás s očami uprenými k oblohe. Ešte aj démoni prestali bojovať, neveriac tomu, čo sa odohráva nad ich hlavami.

Salvator na Weinej vlajkovej lodi vyskočil na sťažeň. Vedľa neho pristála Erin, blanovité krídla roztiahnuté. „Prišli nám pomôcť?“

Rozhodne neprišli pokľaknúť pred Juliusom. Kto ich ale presvedčil?

 

 

Carys, Drake a Angelica sa ukrývali v jaskyni kúsok od prístavu, kde sa vynorili po tom, čo zásah z kanóna zlomil Angelice krídlo a Drakea zasiahol tucet šípov. Na noc sa museli stiahnuť, aby sa ich telá vyliečili. Stále ospalí a ubolení vystúpili do prvých ranných lúčov a nemo pozorovali šíky ozbrojených a odpočinutých anjelov organizovane postupovať k Hyperborey. Ako jeden zdvihli štíty, ktoré odrazili šípy, guľky aj kamene z katapultov a rany z kanónov.

„Žeby sme dostali náraz do hlavy?“ pochybovala Angelica o dôveryhodnosti tohto zjavu.

„Nie, nedostali.“ Drake si pretrel oči. „Nebo si vybralo stranu.“

 

 

 

Julius si dopriaval krátky spánok, keď ho zobudil jeho generál. „Pane! Pane! Poplach! Rýchlo!“

S vrčaním sa prebral a posadil sa. Zložil sa na základni, ktorú jeho nepriatelia opustili, keď ustupovali. Znehodnotili väčšinu technológií, ale je len otázkou času, kedy ich spojazdní. „Čo zase?“

Démon sa vykašľal na zdvorilosť a odtiahol ho na balkón, odkiaľ ukázal na oblohu hemžiacu sa armádou anjelov.

Julius bol v takom šoku, že sa mu roztriasli kolená a musel sa chytiť zábradlia. To je vylúčené! Anjeli predsa nezasahujú! Musí to byť optická ilúzia.

Vybehol na strechu, ale to, čo videl, bolo všetko len nie ilúzia. Húf anjelov začal brániť lode nesmrteľných a posúval sa k prístavu.

Kto mohol...?

Spomedzi oddielov sa do popredia predral v čiernom oblečený, maskovaný muž s červenými krídlami. Chvíľu na seba s Juliusom hľadeli, potom mu zamával a stratil sa v záplave letiacich bytostí.

„Čo urobíme, pane?“ triasol sa démon.

Julius začal hyperventilovať. S týmto rozhodne nepočítal. Kŕčovito zvieral zábradlie. „Každý jeden démon bude páliť po tých kurčatách!“ zreval nahnevane. „Ostatní nesmrteľní sú mi ukradnutí, ale tie sliepky chcem mať do večera zostrelené z nebies a vykuchané!“

 

 

Démoni sa začali sťahovať späť do prístavu. Ostatní nesmrteľní, ktorí boli doteraz v defenzíve, začali útočiť a odstrihávať im cestu. Malé skupinky bojovali v mestách. Kalli s Alaricom dali Abby vedieť, aby na nich nečakali, a zamierili do centra diania. Po celý čas mali výhľad na udalosti v prístave. Anjeli si najskôr poradili s letiacimi démonmi, potom zničili nezničiteľné lode a keď všetci nepriatelia doplávali na súš, zleteli z oblohy a zaútočili zblízka.

Carys, Drake a Angelica sa k nim pridali. Oslobodili vyššie budovy, odkiaľ sa húfne strieľalo, a postupovali uličkami. Po Angelicu si prišiel jej na smrť vydesený manžel Dario, obkolesený krvilačnými vlkolakmi, ktorým z úst kvapkala krv.

„Na hraniciach mesta sú zvyšní vlci s tigrami,“ oznámil im upírsky veľkráľ. „Kúpeľ im neurobil najlepšie. Sú dosť... vytočení.“

Ako inak. Carys hodila nôž po utekajúcom démonovi. „Kde je Julius?“

„Niekde tu. Posledné správy zneli, že obsadil pozorovateľňu.“

Poďakovala mu a už jej nebolo. Drake sa vydal za ňou. Prekliesnili si cestu cez silnú barikádu, čo môže len naznačovať, že Julius sa bojí a začína sa obklopovať živými štítmi.

„Si si istá, že ho dokážeš zabiť?“ doľahla k nej Drakeova otázka, keď stáli chrbtami k sebe a pokúšali sa neumrieť.

„Čo tým myslíš?“ fučala. V oboch rukách zvierala meče a sekala nimi do všetkých strán.

„Máte minulosť. V tvojich očiach to nie je len náhodný démon.“ Drake roztiahol krídla a zmietol nimi desiatku nepriateľov z nôh.

„V mojich očiach je to maniak, ktorý nemá úctu k ničomu. Buď si istý, že ho veľmi ochotne zbavím života.“ Pre vlastný pokoj duše.

„Tak ako si to urobila otcovi?“ rypol si.

Carys ho v zápale boja kopla. „To bola podpásovka! Otec je iný prípad. Jeho minulosť stačilo zmeniť. Ak by sa zmenil na monštrum ako Julius, nemám problém s ním urobiť krátky proces.“

A napriek tomu chráni jeho identitu.

„Budeš mať len jeden pokus. Ak vôbec.“

Tiež roztiahla krídla a zhodila na bandu démonov budovu. „Jeden postačí.“ Mávla krídlami a postupovala do centra boja.

V tieni ďalších ruín zbadala pohyb. Prižmúrila oči a spoznala známu tmavú postavu. „Ninja!“ vykríkla.

Zdvihol k nej hlavu a zamával. Vybehol na prázdnu plochu, v ruke kuša. „Ste všetci celí?“

Klesla na zem. „Viac-menej. Ako si sa sem dostal?“

„Plával som,“ zaklamal. „Julius je na móle. Chce utiecť.“

Známy scenár. „To mu nesmieme dovoliť!“

„Nemusíš sa báť. Anjeli mu ničia lode.“

„Poďme!“

Predierali sa uličkami, stretávali ďalších a ďalších démonov a boli tak rozbehnutí, že takmer odsekli hlavy dvom zakrádajúcim sa postavám. Tie v poslednej chvíli zdvihli meče a odrazili útok. Potom si stiahli z hláv kapucne.

„To sme my!“ vykríkla Kalli.

Obaja bohovia boli bledí a špinaví, ale celí. Carys ju objala, pokúšajúc sa pochopiť, že táto vysoká bojovníčka je drobná doktorka Aislin. „Ako je na tom zvyšok kontinentu?“

„Nedostali sa ďaleko, ale prišli sme o viacero miest,“ odvetil Alaric. „Pokúšame sa izolovať malé skupinky. Máte poňatia, čo sa stalo, že anjeli odrazu prileteli?“

Svorne krútili hlavami, len Ninja rýchlo uhol pohľadom.

„Julius je kúsok odtiaľto,“ popohnala ich Carys. „Pomôžete nám?“

Nemusela sa ani pýtať. Ich skupinka sa s posilami rýchlo prebila až k prístavu a zhora ich už kryli anjeli. Julius sa pokúšal s niekoľkými démonmi obsadiť ponorky, ale nemohli ich ani len otvoriť.

„Jeho hlava je moja!“ vyhlásila Carys, keď zrýchlila tempo. „Hej, magor!“ zakričala naňho.

Vysoký, čiernovlasý démon s orientálnymi črtami sa vystrel a pomaly sa k nej otočil. V tvári mal číru nenávisť a odhodlanie. Poslal na ňu démonov, ale čo neodstrelili anjeli zhora, porazili Kalli, Alaric, Drake a Ninja.

Carys postupovala po móle vpred. „Dnes umrieš,“ oznámila mu.

 „Nemyslím si.“ Sekol krvavým mečom a pustili sa do krutého súboja, kde nebolo nič zakázané. Mágia sa miešala s kopancami a údermi a Julius mal navrch. Využil všetko, čo mu ešte zostalo z nakradnutých síl – nadmerne rýchle hojenie, zvýšený prah bolesti, spevnené vlákna oblečenia a rýchle reflexy. Sotva sa zapotil. A ešte sa aj usmieval!

Carys od frustrácie zrevala.

„Problémy, ty môj slabučký anjelik?“ posmieval sa jej. „Ako veľmi ťa musia mať za pošpinenú, že si sa so mnou vyspala?“ dráždil ju.

Och, on nemá ani poňatia! Urobila výpad, ale dostala len ďalšiu ranu do ramena.

„Carys!“ Po jej boku sa zjavil Ninja a vyrovnal sily. Julius však nikdy nehral čestne. Siahol do vrecka a v nechránenom momente fúkol Carys do tváre akýsi prášok.

Rozkašľala sa a oči jej začali slziť. Pustila meč a to sa jej stalo osudným. Démon ju prebodol pod rebrami, pootočil mečom a skopol ju z móla.

„Nie!“ Ninja zreval ako ranené zviera. Od zúrivosti zaútočil ešte tvrdšie a tak ako Julius, aj on sa uchýlil k neférovej hre. Moc, ktorú si prisahal nikdy viac nepoužiť, sa vrátila v plnej sile a obaja sa pohybovali po móle v smrteľnom tanci.

Kalli si pritisla ruky na ústa. „Carys!“ vykríkla.

„Rýchlo!“ Alaric zo seba zhodil vrchnú vrstvu oblečenia a topánky a skočil do vody. Urobila to isté.

„Všetkým čo sú v blízkosti móla, potrebujeme pomoc! Carys umiera!“ prosila do vysielačky, než sa ponorila.

Alaric doplával ku klesajúcemu telu prvý. Krv sfarbila vodu a vytvorila desivú stopu. Vytiahol ju na hladinu. „Carys! Carys!“

Anjel sa roztriasol. Pery mala modré, oči neprítomné. Chcela cítiť strach, ale nastúpilo len odovzdanie. Niektoré boje asi nemajú byť vyhraté. Nad sebou počula zvuk udierajúcich mečov.

Ninja.

Ninja prevzal jej poslanie.

Sotva sa poznajú...

„Carys, zostaň s nami,“ prosila ju Kalli. Ukrytí v asi meter vysokom priestore pod mólom sa ju pokúsili vzkriesiť, ale Julius si dal záležať. Nielenže ju vážne zranil, meč bol aj otrávený.

Všetko ju bolelo.

„Stráca priveľa krvi,“ zamrmlal Alaric.

Hladina sa sčerila a k divadlu sa pridala Angelica. „Ako pomôžem?“ Priplávala k nim a pritlačila Carys na ranu kus látky. „Viete to vyliečiť?“

„Nie za týchto okolností,“ odpovedala Kalli. Sú vo vode, nemajú žiadne pomôcky a ani transport. Šlapať vodu tiež dlho nevydržia.

Carys stonala pod náporom bolesti. Plakala, ale slzy sa stratili na mokrej tvári.

„Anjeli,“ rozhodla Angelica. „Potrebujeme anjelov.“

Trochu vedomia sa jej vrátilo, keď pochopila, o čo sa chce pokúsiť. Zovrela jej ruku, na ktorej mala pripevnenú vysielačku. „Nie!“

Angelica ju pohladila na čele. „Je to v poriadku, Carys. Ak privedieme dostatok anjelov, naša spoločná sila ťa uzdraví.“ Je to univerzálny dar všetkých okrídlených. V absolútnom dobre a mieri sa naučili navzájom si pomáhať. Ak je anjel v ohrození života, dostatočný počet bratov a sestier dokáže zachrániť ich druha tým, že mu odovzdajú časť svojej energie.

S jej zranením a vyčerpaním to bude chcieť minimálne tridsať okrídlených.

Carys jej napriek tomu trhla rukou. „Nesmieš,“ zachrčala, v očiach des.

„Zachráni ťa to!“ argumentovala Angelica.

Rozkašľala sa. „Nie. Ja. Nie. Anjel.“ Musela privrieť oči. Bolesť sa len stupňovala, ale začala strácať cit v končatinách.

„Už nie je pri zmysloch,“ zhodnotila Kalli. „Zavolaj anjelov!“

Carys zastonala. „Nie anjel.“ Navlhčila si suché pery. „Nefilim.“

Angelica na chvíľu zabudla šlapať vodu. Od šoku celá zmeravela.

„Čo to znamená?“ štekla Kalli.

Angelica urobila grimasu. „Že anjeli ani prstom nepohnú.“ Nefilim je najzatracovanješí druh démonov. Kríženci človeka a anjela. Zakázané spojenie. Za spárenie s človekom je trest straty krídel a deti sa nemajú dožiť dospelosti. Carys nikdy anjelom nebola. Len predstierala.

„Musíme niečo urobiť!“ kričal Alaric.

Carys smrkla. Angelica jej podoprela hlavu. „Hej,“ upútala nežne jej pozornosť. „Ja ťa v tom nenechám,“ sľúbila jej. „Ale musíš ešte chvíľu vydržať, dobre?“

Carys pochybovala, že na to má dosť síl. Angelica sa odmiestnila a zjavila sa v prázdnom nebi. Stále nechápala, ako je to možné a kto vydal rozkaz, ale darovanému koňovi nebude na zuby hľadieť. Dobehla do oddelenia mágie, kde jej druh skladuje dary pre vyvolených. Ľudia dostávajú do vienka mnoho daností. Niekto nadanie na jazyky, niekto umelecké vlohy, niekto silu liečiť. Ale tu, medzi anjelmi, je tá moc taká koncentrovaná, že je zázrakom sama o sebe. Preto ich Julius vo veľkom kradol.

Prebehla medzi policami s naskladanými žiariacimi guľami, v ktorých vírila energia, a zhrabla jednu zo sekcie liečenia. Potom sa vrátila pod mólo. Carys už nezvládala dýchať.

„Držte ju!“ Priplávala k nim a pridržala guľu nad jej telom. Rozdrvila ju v dlani a kvapky svetla dopadli na umierajúcu Carys.

Rana sa v momente zacelila a v žilách sa obnovila stratená krv. Carys zvýskla, ale v špľachotaní vĺn a rinčaní mečov sa to stratilo. Vytrhla sa z Kallinho a Alaricovho zovretia a pretrela si tvár.

„Čo si to urobila?“ okríkla Angelicu. „Porušila si pravidlá. Čo ak ťa potrestajú?“

Anjel nevyzeral veľmi previnilo. „Myslím, že tvoj život za to stál.“

Carys sa rozplakala. Nikto jej nikdy takú vec nepovedal. Vždy bola len tá chybne stvorená. Špinavý nefilim.

Angelica ju objala a pohladila po mokrých vlasoch. „Tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí,“ šepla. „A teraz dokonči, čo si začala.“ Podala jej svoj meč. „Nech sa môžeme všetci vyspať.“