Znovuzrodená temnota 27

     

Kalli skočila Salvatorovi do náruče. Po troch týždňoch šialeného kolotoča sa konečne vrátil na Hyperboreu spolu s väčšinou bojujúcich a ich rodín. Upír ju zvieral niekoľko minút, než sa so slzami v očiach odtiahol. „Si tak odlišná,“ posťažoval sa prehnane.

„Áno, konečne mám prsia, ktoré si mi odmietal zaplatiť,“ pochválila sa.

„Drzá ako obvykle.“ Pohladil ju po vlasoch. „Ani nevieš, ako si mi chýbala.“

„Vy mne tiež.“ Znovu ho objala. Nachádzali sa v centre, kde si s Alaricom vybrali útulný trojposchodový domček medzi novopostaveným chrámom smrti a chrámom liečiteľov. Na pripojenom námestí striekala nádherná fontána.

Po chvíli sa k nim na balkóne pridala Erin s pohármi striebristej tekutiny. Alaric prišiel posledný. Zvítal sa so Salvatorom.

„Čo sú to za reči, že ste sa vzali?“ hneď vyzvedal. „A prečo som nebol pozvaný?“

Kalli zamilovane pozrela na Alarica, ktorý pre istotu o krok ustúpil. „Budeme mať aj verejnú svadbu, sľubujeme.“

Salvator sa na jej manžela mračil. Alaric vedel, že ho ešte bude čakať pánsky rozhovor typu Ty jej zlomíš srdce a ja tebe penis.

„No tak, buďte na seba dobrí,“ pokarhala ich a podala im poháre, aby si naplnili žalúdky.

„Je pre teba primladá,“ dupol si Salvator polohlasne.

„Ó nie, tento rozhovor nebudeme mať! Už som si ním raz prešla s Nikiasom a nezopakujem ho!“

Salvator naklonil hlavu. „Ty si mala niečo s Nikiasom ešte v Británii?“ domyslel si hrozivo.

Nevinne sa zazubila. „Prosím, nevykastruj mi ho.“

„Ty!“ ukázal na Alarica. „Na slovíčko!“ Zdrapol ho za golier a odtiahol do domu.

Kalli chcela ísť za nimi, ale Erin ju zastavila. „Nezabije ho. Nechaj ho robiť otcovské veci.“ Stiahla ju do pohodlných kresiel s výhľadom na fontánu.

„A-ale...“

„Povedz, ako to bolo naozaj? Kedy... sa vaše city zmenili?“

Kalli si zahryzla do pery. „Pravdepodobne, keď mi z pŕs vyťahoval kus skaly.“

Kráľovnine oči zaiskrili. „Detaily, dievča, detaily!“

 

 

Salvatorov a Alaricov rozhovor sa natiahol na dve hodiny, až to nakoniec Kalli nezvládla a prepadla ich v knižnici. K jej úľave nevinne sedeli nad pohárikom alkoholu.

Alaric sa hneď rozžiaril, pritiahol ju k sebe a pobozkal. Salvator mohol len škrípať zubami.

„Je čas,“ pripomenula im bohyňa. Slnko zapadlo a oslavy môžu odštartovať. Presunuli sa na hlavné námestie v centre, veľké ako niekoľko futbalových ihrísk. Na jednom konci bolo postavené pódium, na ktoré vystúpili Kalli s Alaricom. Pred sebou uvideli tisíce nesmrteľných bok po boku, premiešaných a uvoľnených. V stánkoch po obvode námestia už mali pripravené jedlo, pitie, alkohol, aj špeciálnu stravu pre niektoré rasy. Na menších námestiach naokolo hrala hudba. V budovách čakali hry, salóniky pre skupinky, kútiky pre deti a niekoľko výstav pre zvedavcov.

„Bytosti temnoty, vitajte doma!“ privítala všetkých Kalli a jej hlas sa niesol námestím vďaka diskrétnym mikrofónom.

Odpoveďou jej bol jasot a potlesk. „Ubehlo desať tisíc rokov, čo vaši predkovia opustili toto miesto rozhádaní a vo vojne! Nič nás neteší viac, než vidieť Hyperboreu opäť plnú života, bez predsudkov a rozdielov!“

Ďalší jasot.

„Aj keď vždy budeme čeliť rôznym ťažkostiam a roztržkám,“ pokračoval Alaric, „dnes je deň osláv! Porazili sme zlo, ktoré nás roky strašilo! Našli sme domov! Uzavreli mier! Už viac nie sme závislí od ľudí!“

Potlesk a výkriky.

Kalli mu zovrela dlaň a stúpila na tlačítko spúšťajúce odpočet.

„Zvelebme spolu Hyperboreu a vstúpme do novej doby, spolu!“

Odpočet zapípal a zo striech budov sa spustili masívne ohňostroje. Nesmrteľní jasali, skákali a tlieskali s očami na oblohe.

Kalli zvýskla, keď bola odrazu pritisnutá k mocnému telu vedľa seba. „Dostanem bozk?“ dožadoval sa Alaric. „Vždy som chcel niekoho pobozkať pod ohňostrojom.“

Usmiala sa. „Len tak niekoho?“ dráždila ho.

„Možno som mal konkrétnejšiu predstavu,“ pripustil.

„Uhm.“ Dopriala mu sladký, nežný bozk. „A ako tá predstava pokračovala?“ zašepkala mu do ucha.

Tesákmi ju škrabol na krku. „Veľmi, veľmi dekadentne,“ mrmlal.

„Pokračuj,“ prosila ho bez dychu. Teplo jeho tela ju roztápalo a cítila sa konečne pokojná. Bez stresu. Sú len oni dvaja a o niečo krajší svet.

„Si si istá? Čo ak moje fantázie nezvládneš?“

„Ja si poradím.“

„Po bozku pod ohňostrojmi... a nejakých tých nevhodných dotykoch,“ pohladil jej pozadie, „sa vytratíme.“

„Hmm.“

„K stánku s čokoládou.“

„Áno.“

„A napijeme sa... priamo... z čokoládovej... fontány.“

Podlomili sa jej kolená. „Priamo z fontány?“

„Ó áno.“

„Alaric,“ zastonala.

„Áno, miláčik?“

Pritiahla si ho k ďalšiemu bozku. „Si ten najdokonalejší manžel na svete a za tento návrh dostaneš neskôr odmenu,“ sľúbila mu a zatiaľ čo ostatní sledovali hru svetiel na oblohe, oni dvaja ukoristili meter vysokú čokoládovú fontánu.

 

 

Nad ránom spoločne stúlení na mäkkej posteli sledovali východ slnka nad ich milovaným domovom. Alaric hladil Kalli po odhalenom ramene. Nespomínal si, kedy naposledy v živote cítil pokoj ako dnes. Hlavu mu netrápila rozdvojená osobnosť, nepoháňala ho nenávisť a povinnosť k predkom a nemusel sa ani báť o život seba a svojich milovaných. Nadýchol sa vône Kalliných vlasov a odkedy je upírom, vrátila sa mu aj schopnosť cítiť krv. Musel priznať, že mu celkom chýbali tesáky a pitie krvi. Zvykol si. Plus Kalli má absolútne dokonalú nulku negatív, jeho obľúbenú.

Cez okno ich zahrial prvý teplý lúč.

„Chýba ti Británia?“ opýtal sa do ticha.

Zvedavo sa k nemu otočila. „Prečo?“

„Bol to tvoj domov.“

Zamyslela sa. „Nemôžem povedať, že mi chýba. Rada by som sa tam čas od času vrátila, ale môj domov je tu.“ Dotkla sa jeho tváre. „Alebo kdekoľvek s tebou.“

Zahrialo ho pri srdci.

„A ty? Cnie sa ti za kráľovstvom?“

„Skôr za jeho členmi, ale myslím, že tí sa tu budú často vyskytovať.“

O tom niet pochýb. Stovky budov sú už pripravené na bývanie a otvorili sa aj laboratóriá s múzeami. Kallina sestra Cassia sa ukázala ako nádejná historička. Vie toho najviac o záznamoch a ich umiestnení. Kedysi si myslela, že po vojne nebude mať čo robiť a nedávno sa Kalli posťažovala, že sa sotva stíha vyspať.

Aj ostatní súrodenci sa dokázali adaptovať. Linus s Gerom sa zavŕtali do technológií a ich prepojenie so súčasnými zariadeniami. Zeno sa prakticky nepohol od Vasilyho a Thalis je hlavným sprievodcom po Hyperborey.

Kalli sa nesmierne uľavilo, že sa zapojili do života a odhodili zbrane. Určite im len prospeje, nemusieť denno-denne ostriť zbrane a plánovať obsadzovanie území.

„Som rada, že sme odolali.“

„Čomu?“

Zaborila si nos do jeho hrude. „Tej strašnej nenávisti. Naše rodiny nás tak veľmi poznačili...“

Áno. A umreli. „Sú preč. Nezopakujeme ich chyby.“

„Obracajú sa hroboch, čo?“

Pousmial sa. „Keby nejaké mali, asi áno. Len nech sa obracajú!“ Pretočil sa nad ňu a zo zvyku skontroloval kedysi zranené prsia. Jeden nikdy nevie, či sa nevyskytne komplikácia, hoci nezostala ani jediná stopa po zranení.

„Je to vtipné, len tak mimochodom.“

„Čo?“

Pritisla ho k sebe. „Bohyňa smrti vyliečila boha liečiteľstva a boh liečiteľstva porazil smrť.“

Oblizol jej bradavku. „Sme rebeli.“

Odtiahla od seba stehná, aby sa lepšie uvelebil. „To rozhodne sme.“

 

 

V to ráno východ slnka sledovalo mnoho ďalších nesmrteľných. Upírska najvyššia kráľovná Mina sedela na útese spolu s manželom Justinom a nenútene popíjali novú tekutinu namiesto krvi. Upírka mala blažene zavreté oči, opretá o mocné telo za ňou.

„Ako je to dlho, čo sme boli naposledy na takejto dovolenke?“ posťažoval sa Justin.

„Myslíš dovolenke po niekoľkodňovom boji na život a na smrť?“

„Mínus tá druhá polovica.“

Pritiahla si jeho dlaň k perám a pobozkala ju. „Naposledy svadobná cesta. Chcelo by to nejaký týždeň voľna.“

„Niečo vymyslíme.“

Nadšene otvorila oči a vtedy sa všetko zmenilo. Magický dar videnia do budúcnosti sa po mnohých mesiacoch prebudil a ukázal jej ďalší kúsok toho, čo nastane.

Zalapala po dychu a vytrhla sa z Justinovho náručia. „Ale nie!“

„Čo sa deje?“ Pomohol jej na nohy, ale oči mala neprítomné. „Čo vidíš?“

Celá zbledla, pery sa jej skrivili do vydesenej línie. „Justin...“

„Hovor so mnou, Mina!“

Preglgla. „Svet... svet vyzerá inak.“

„Ako?“

„Je... prázdnejší. Vidím... drahé nebesia, vidím štyroch jazdcov na koňoch!“

Jazdci apokalypsy! Ale jeden predsa chýba! Nemôžu ho nájsť.

„Na oblohe... na oblohe sa čosi vznáša. Je to obrovské... ako mesto! Sklenené mesto! Nie, mestá! Toľko sklenených miest...“

Upír nechápavo otváral a zatváral ústa. O čom to hovorí?

„Ľudia sú vydesení. Horia vládne budovy. Padajú hranice. Ale...“ Zarazila sa. „Čosi sa napráva. Hladujúcich je menej. Svetoví vodcovia... nahrádzajú ich nesmrteľní!“

„Prosím?“

„Ľudia sa menia. Svet sa mení.“

„Kedy, Mina?“

„N-neviem,“ pípla, stále stratená vo vidine. „Ale vidím ako to začne. Vidím... dievča. Smutné dievča. Trpí. Bojuje o prežitie. O slobodu. Všetci sa od nej odvracajú.“

„Ako vyzerá?“

„Má čierne vlasy. Strhanú tvár. Plače. Nikto sa za ňu nepostaví. Nikto ju nikdy nebránil. Ale zrazu...“ Mina nedokázala pochopiť, čo vidí. „Ktosi je pri nej. Robí to pre ňu. Aby ju ochránil. A svet padne.“

Konečne sa vynorila z vidiny a od únavy sa zviezla na zem. Justin ju hneď pritiahol k sebe a tíšil. „To je v poriadku. Niečo vymyslíme, ako vždy.“

Minino srdce bilo ako o preteky. Nie, tentoraz nič nevymyslia. Toto je ich budúcnosť. Nevie, kedy sa odohrá, ale keď príde čas, čiernovlasé dievča z jej vidiny zlomí ľudstvo.

 

 

 

Drake stál pred idylickým domčekom, ktorý sa stal jeho domovom. Tak ako obvykle sa prezliekol, zmenil sa z desivého anjela na bežného muža a nasadil si obrúčku.

V srdci ho ťažila vina. Porušil neskutočné množstvo pravidiel. Jedno klamstvo nasledovalo druhé a len sa kopili. Pre kúsok šťastia, ktoré nikdy nepoznal, riskoval všetko. Ale ako dlho to vydrží? Ninja nie je ako jeho znudení kolegovia. Príde na to. Čo urobí?

Netušil, ako to napraviť. Odmietal sa vzdať toho, čo má, čo mu prináša radosť a mier. Nie je stroj. Pomáhal ľudstvu miléniá a nikdy nič nepožadoval. Ale teraz... teraz chce. Niečo. Čosi pominuteľné a neskutočne krehké.

Aj keď bolo skoré ráno, po otvorení dverí našiel zmysel svojho života sedieť pri stole v kuchyni nad hriankami s čajom.

Ako obvykle sa rozžiarila v momente, keď ho uvidela, jej svetlé strapaté vlasy okolo nej ako svätožiara. Vyskočila na nohy a privítala ho objatím. „Chýbal si mi.“

„Aj ty mne, miláčik,“ zašepkal jej do vlasov. „Prečo si tak skoro hore?“

Odtiahla sa, aby ho pobozkala. „Mám novinky.“

„Aké?“

„Budeme mať dieťatko! Som tehotná!“ vyhlásila šťastne.

A v tej chvíli Drake vedel, že je z neho chodiaca mŕtvola.