Znovuzrodená temnota 26

Kalli prišla navštíviť Carys o tri dni. Našla ju schúlenú na lôžku so šálkou čaju v dlaniach, akoby to bol jediný zdroj tepla v jej živote. Ninja sa kamsi vytratil a Drake bol zavolaný späť do neba. Čokoľvek sa deje s anjelmi, je to veľké. Ešte aj Angelica musela na koberček.

Hyperborea sa vyprázdnila. Nesmrteľní sa museli vrátiť domov, podať správy, postarať sa o zranených a informovať rodiny padlých. Zostalo len niekoľko bytostí, ktoré pomáhajú dať do poriadku čo sa dá, a v nemocnici si nechali tých, ktorí nemôžu cestovať. Po čase budú musieť nejako uvoľniť mágiu tohto miesta, aby sa sem dalo premiestňovať, ale nateraz im zostáva len stará cesta po mori.

Nesmrteľní sa dohodli, že nikto si Hyperboreu neprivlastní. Najskôr ju preskúmajú vedci a Garda všetko usporiada, než sem umiestnia natrvalo vyslancov a až potom civilov. V dohľadnej dobe je to teda len dovolenková destinácia. Stále je otázne, či sa sem majú presunúť všetci vládcovia, alebo si ponechajú svoje pozície medzi ľuďmi.

Ale majú čas.

Konečne, po tisícročiach majú čas všetko prediskutovať a naplánovať.

„Chcelo by to pár sedení s Erin,“ navrhla Kalli skormútenej žene na lôžku. Prisadla si k nej.

„Už sa stalo,“ vzdychla Carys a posadila sa pohodlnejšie. V teplákoch a tielku vyzerala ako mladá tínedžerka. „Nebudem predstierať, že ma jeho smrť nezasiahla. Úľava nie je to jediné, čo cítim.“

Kalli jej prišlo neskutočne ľúto. Je síce doktorka a bohyňa smrti, ale bolesti srdca nedokáže pomôcť. „Dala si mu dosť šancí. Viac od seba požadovať nemôžeš.“

„Ja viem.“ Odpila si z čaju. „Je ťažké predstaviť si, že tu už nie je.“

„Čo budeš robiť? Môžeš sa vrátiť do budúcnosti?“

Carys pokrútila hlavou. „Príliš som zmenila minulosť. Sama som sa stala paradoxom, pretože som sa nenarodila. Musím zostať.“

„Na Hyperborey budeš mať vždy domov,“ sľúbila jej bohyňa.

„Ďakujem,“ usmiala sa. „Vie niekto o... mojej zmiešanej krvi?“

„Isteže nie. Aj keď nerozumiem tejto celej veci s čistou krvou, je na tebe či to prezradíš iným.“

Carys sklopila pohľad do šálky. „Nefilim sú nebezpeční pre anjelov. Majú ich schopnosti, ale myslenie ľudí.“

„No a?“

„Vždy keď sa nejaký narodil, obrátil sa proti okrídleným. Nakoniec anjeli zakázali kríženie s ľuďmi pod trestom straty krídel a zabitia dieťaťa.“

„To je barbarské!“

Nadvihla kútik pier. „To je politika. Za posledných viac než tisíc rokov som jediný existujúci nefilim.“

Kalli položila svoje dlane na jej, stále zvierajúce šálku. „Ktokoľvek by sa ťa pokúsil zabiť pre tvoj pôvod, bude mať čo dočinenia s nami. Rozumieš?“

Carys dojato zovrela pery. „Rozumiem.“

„Dobre. Teraz si dopraj veľmi dlhé voľno. Choď na dovolenku. Zabudni na celý tento bordel. Kúp si vibrátor. Prejedz sa čokoládou a zmrzlinou.“

„Pokúsim sa,“ sľúbila jej pobavene.

„A Carys?“

„Hm?“

„Hlavne pamätaj, že Julius je mŕtvy. Už nás nebude strašiť.“

Červenovlasá žena sa len nešťastne nadýchla. „Obávam sa, že časť z neho zostane žiť naveky.“

Áno, v nočných morách zúčastnených. A v ťažkých spomienkach. „Tá časť nám neublíži.“ Rozlúčila sa s Carys a vyšla do slnečného rána. Po celej oblasti behali historici a archeológovia, rozplývajúci sa nad novými možnosťami. A to sa ešte nedostali do centra.

Osobu, ktorú potrebovala, našla v pozorovateľni, kde z počítačov dolovala záznamy po predošlej civilizácii.

„Isobel.“

Svetlovlasá upírka, ktorej činy odštartovali všetky udalosti posledných rokov, sa otočila a usmiala sa. Isobel sa narodila ako človek, ale s vzácnym darom porozumieť všetkým jazykom, písmam a rečiam na svete. Tá sa z Hyperborey nepohne pekných pár desaťročí.

„Počula som, že sa sťažuješ na lingvistické nezrovnalosti.“

Isobel vstala. „Áno. Ide o toto miesto. Hyperborea. Názov je odvodený od slova Boreas, čo odkazuje na severské, až polárne oblasti. Je nelogické, že sa nachádza takmer v tropickej zóne Pacifiku,“ posťažovala sa.

Kalli potlačila smiech. „Myslím, že mám vysvetlenie. Máš čas?“

„Iste.“ Zhrabla štós papierov. „Kam ideme?“

„Na malý výlet. Kde máš manžela?“

„Musel ísť so Salvatorom do Británie. Vráti sa o pár dní.“

Spoločne nasadli do transportéru a viezli sa viac než hodinu do centra, kde sa stretli s Alaricom, ktorý bol vyzdvihnúť Vasilyho. Kráľ ruských upírov sa nedal odtrhnúť od tohto miesta. Urobil si jednodenný výlet domov, aby dal do poriadku pár vecí, a prenechal povinnosti svojmu prvému mužovi, ktorým je v jeho prípade prvá žena. Zatiaľ čo Isobel sa zaoberala písanou históriou, on si robil schémy všetkého mechanického, čo našiel. Tak ako ona, k hrudi si tisol štós náčrtov.

„Ako malé dieťa,“ šomral Alaric, keď vystúpili.

„Tak kam ideme?“ frflal Vasily.

„Trpezlivosť,“ dohovárala mu Kalli.

Dorazili k radnici, kolosálnej budove označujúcej centrum celého kontinentu, a vošli. Alaric rýchlo pobozkal Kalli, kým čakali na výťah vedľa vchodu.

Kabína zamierila prudko nadol.

„Prečo ideme dolu?“ vyzvedala Isobel, držiac sa zábradlia.

„Uvidíte.“

Zostup trval viac než desať minút. Miesto, kde vystúpili, bolo ako z iného sveta. Kruhová kovová miestnosť pripomínala kulisy sci-fi filmu. Po jej obvode boli desiatky obrazoviek, pod nimi ovládacie panely, páčky a iné zariadenia. Uprostred, v oválnej priesvitnej trubici bublala neznáma fialová tekutina. Plával v nej neznámy prístroj napojený na káble.

„Čo je toto... za vec?“ žasol Vasily.

„Tvoj projekt na niekoľko rokov,“ predpovedal Alaric.

„Prosím?“

„Je to pohon,“ vysvetlila Kalli veselo. „Pre teba projekt, pre Isobel odpoveď.“

„Nerozumiem,“ ozvala sa upírka.

„Hyperborea nie je geologicky odtiaľto. Máš pravdu, pochádza z polárnych oblastí z čias, keď boli teplé a zalesnené. Naši predkovia ju tak technologicky zdokonalili, že sa oddelila a stala sa plavidlom. Po ochladení pólov si povedali, že sa im nechce mrznúť a celú ju premiestnili. Niekoľkokrát. Vďaka tomuto,“ ukázala na stroj v tekutine. „Pod kontinentom sú turbíny. Motor bol však pridlho neudržiavaný a je nefunkčný,“ objasnil im Alaric.

Vasily sa dotkol oválu. „Dokonalé. Asi som sa urobil.“

Kalli zagúľala očami. „Zvládnete to tu sami, deti? Budete sa hrať slušne a nepoškodíte nám náš nový kontinent?“ kládla im na srdce.

Obaja nadšene prikyvovali.

„Pošleme vám sem nejaké jedlo a krv,“ sľúbil im Alaric, pretože vedel, že nebudú chcieť odísť. Vzal Kalli za ruku a spoločne sa vrátili na povrch.

 

 

„Takže o ničom nevieš?“ dotazoval sa Drake v nebi nevinne sa tváriacej Angelicy.

„Nie. Ani som tu nebola.“

Potvorka malá. Dobre vedel, že to musela byť ona, kto ukradol liečivú silu zo skladu. „Hm, škoda. Nemáme žiadnych svedkov a žiadne záznamy. Takto zlodeja nikdy nenájdeme.“

Sladko sa usmiala. „To ma naozaj mrzí.“

Zasmial sa a vstal z kresla, kde zvykol sedávať so svojimi druhmi. „Ďakujem, Angelica. Si odvážny anjel.“ Podal jej ruku.

„Čo so mnou bude? Smiem zostať medzi upírmi?“ obávala sa. Ešte nestretla nové vedenie, ale netešila ju predstava zmien.

„Nemusíš sa báť. Tvoje postavenie na dvore sa nemení.“

Vydýchla si. „Uvidíme sa ešte?“

„Som si istý, že áno. Opatruj sa.“

Rozlúčila sa s ním a zmizla.

Drake si prehrabol vlasy a zatúžil po niekoľkodňovom spánku. Jeho druhovia z oddelenia odišli. Bolo to ich rozhodnutie. Nesúhlasili s novým vedením a nechceli sa pozerať na zmeny. Boli unavení. Dobrovoľne sa zaradili do cyklu reinkarnácie a ich duše sa pohli ďalej.

Zostal len on.

Vošiel do kedysi zapečatenej siene s ligotajúcimi sa drahokamami. Ninja sedel na schodíkoch pod trónom ako nepodarené páža. Drake vyrozumel, že ho trón desí. Nie je to práve vodca, ktorého by si predstavoval, ale mohlo byť aj horšie. Aspoň nesmrteľným nešéfuje Julius.

Klesol na schodík k maskovanému mužovi. „Mohol si mi povedať, že si anjel,“ vytkol mu.

„Túto moc som nikdy neakceptoval.“

„Prečo?“

„Nie som... Drake, ja mám na svedomí životy. Utrpenie.“

Áno, to je trochu desivé. „Urobil si to pre Carys. Musí v tebe byť kúsok dobra. To je stabilný základ.“

Iste. Len ten zvyšok je labilný. „Ako sú na tom nižší anjeli?“

„Čakajú. Myslím, že sú viac zvedaví, než vydesení. Pre nebo pracujú, lebo veria v dobro a chcú ho konať.“

„A aj budú. Prisahám, všetky dobré činy budú naďalej prebiehať, len sa zmení pár pravidiel. V prvom rade už žiadne dištancovanie sa od nesmrteľných.“

„S tým nebudú mať problém.“

„A čistá krv je tiež záležitosťou čias dávno minulých.“

Drake ustrnul. „Si si istý?“

„Absolútne.“ Kvôli Carys.

Drake sa naňho zahľadel. „A čo ona? Pokúsiš sa ju získať?“

„Neviem. Juliusova smrť ju celkom vzala. Potrebuje čas.“

„Potrebuje oporu. Trochu normálneho života. Nevyhýbaj sa jej.“

„Vážne mi dávaš rady o vzťahoch? Ty?“

Anjel našpúlil pery. „Asi nie som najlepší vzor.“

On rozhodne nie. 

„Smiem sa vrátiť na Zem?“

Ninja si odfrkol. Drake má vlastné sračky, do ktorých sa dostal, ale bude si s nimi musieť poradiť sám. „Smieš.“

„Vymenuješ nových najvyšších anjelov?“

„Po čase.“ Keď si bude istý, že sa proti nemu nevzbúria jeho noví poddaní.

Drake sa odmiestnil. Ninja chcel rozjímať, ale do piatich minút sa pri ňom zjavila priesvitná Opal.

Jeho migréna sa nezlepšila.

Mladá žena sa obzrela a obdivne pískla. „To mi je výzdoba! Ale ty si mal vždy sklony k pompéznosti.“

„Nechcem ani vedieť, odkiaľ máš túto informáciu,“ zamrmlal s dlaňami na očiach.

Takmer s ľútosťou naňho pozrela. „Ako to zvládaš?“

Zložil si kuklu a prstami si podvedome prešiel po jazvách na tvári. „Neskáčem radosťou, ako si si mohla všimnúť.“

„Ani ja, ver mi.“

„Ty aspoň nie si hmotná. Nehrozí ti dlhá a bolestivá smrť, keď všetko praskne.“

Prekrížila si ruky na hrudi. Keď vyslovila kúzlo na záchranu svojej rodiny, nikdy jej nenapadlo, že sa až takto pokazí. Skončila bez tela, pripútaná k bytostiam, ktoré majú vplyv na jej blízkych, bez možnosti rozmyslieť si to. Už je to vyše roka, čo pendluje medzi Ninjom, Heliom a pár ďalšími.

„Nemáš ani poňatia, čo hrozí mne,“ ohradila sa.

„Tak mi to prezraď.“

Mlčala. Prešla sa po miestnosti. „Carys ťa potrebuje.“

„Potrebuje pokoj.“

„Tak sa snaž nestresovať ju.“

Niečoho takého nie je schopný. Odkedy sa stretli, zvládajú sa len hádať a podpichovať.

Opal ho prenikavo pozorovala. „Ty si sa do nej vážne zamiloval,“ zhodnotila nakoniec.

Nemal ani len snahu to poprieť.

Ťaživú chvíľku narušil príchod ďalšieho hosťa. Lucifer sa po viac ako štrnástich tisíckach rokov zjavil v sieni, ktorú nikdy viac nechcel vidieť.

Opal vykríkla bolesťou a zrútila sa na kolená.

Padlý anjel sa k nej zamračene otočil. Trhala sebou a lapala dych.

Nahnevane si ju premeral. Predtým to počas boja nezaznamenal, ale teraz pochopil jej existenciu. Veľmi, veľmi neprirodzenú existenciu a nielen to. Jej pôvod. „Čo tu robíš?!“

Obranne pred seba zdvihla dlaň. „P-prosím...“

„Nie je tu dobrovoľne, Lucifer. Pokašľala kúzlo,“ bránil ju Ninja.

„No to vidím, a kráľovsky!“

„Prestaň jej ubližovať.“

Lucifer sa sústredil a odštítil svoj vplyv z priesvitnej žienky. „Vy my toho teda máte čo vysvetľovať!“

„Nemal som na výber,“ bránil sa Ninja. „Ty si odmietal konať a Julius sa nedal zastaviť.“

„Takéto niečo nemohlo vyjsť z tvojej hlavy.“ Znovu sa obrátil k zblednutej Opal. „Čo si vlastne zač?“ Nedokázal pochopiť, ako sa tu mohla ocitnúť. Lepšie povedané prečo.

V strachu o vlastný život sa rozhodla brániť útokom. „Nikto, kto by ťa mal zaujímať. Keby to bolo na tebe, povedieš anjelov sám, ale si slabý! Prišiel si o moc! Prišiel si o časť svojho ja!“ Narovnala sa.

Chcel ju uškrtiť, ale zastavil ho fakt, že je priesvitná. „Ešte si ťa nájdem.“

„Do toho! Ale osud si ide aj po teba, Lucifer. Čoskoro.“

Vysmial ju. O osude vie svoje a zvláda ho.

„Čo plánuješ robiť?“ vrátil sa k Ninjovi. „Ani my sme nebo nezvládli, a to nás pôvodne bolo štrnásť!“

„Asi budem improvizovať. Horšie než vy snáď nedopadnem,“ odsekol Ninja urazene.

Lucifer sa musel presviedčať, aby nezaškrtil aj jeho. Svet nie je jeho problém. Anjeli nie sú jeho problém. Ľudia nie sú jeho problém. „Fajn. Zabav sa!“

„To mám v pláne.“

Padlý anjel sa na oboch naposledy zamračil a zmizol.

„Čo mi uniká?“ opýtal sa Ninja Opal.

Ľahostajne mykla plecami. „Trochu mu ruplo v bedni. Má na ľudí ťažké srdce.“

„Za štrnásť tisíc rokov ho to neprešlo?“

„Myslím, že sa nejedná o incident ako taký, ale o to, že za štrnásť milénií sa s tým neprestalo.“

Ninja len smutne krútil hlavou. „Čo mám robiť, Opal?“

Vyprskla do smiechu. „Mňa sa pýtaš? Vyzerám ako niekto, kto zvláda problémy?“ ukázala na svoje priesvitné ja.

„A ja na tom mám byť lepšie?“

„Nuž... okej, máme problém.“ Prisadla si k nemu. „Ako sa z tohto vyhrabeme?“

„Budeme klamať a klamať a klamať.“

Plesla sa po čele, ale nič lepšie jej nenapadlo. „Ako si poradíš s Drakeom?“

„Nijako. Potrebujem ho. Aj tak je len otázkou času, kedy sa sám dostane do maléru.“

„Áno, asi tak štyri mesiace,“ súhlasila sucho.