Temná skúška 3

 

Casey vyvalila modré očká.

„Nenávidím ju za to, že ma v týchto sračkách nechala, že nebojovala, že uprednostnila seba pred naším dieťatkom.“ Znovu sebou trhol a Casey vedela, že ani tie putá ho neudržia navždy. „A nenávidím ju za to, že ma znovu straší! Kvôli tebe! Kvôli tebe ju mám znovu pred očami!“

Po lícach jej stiekli slzy. Smrkla a v hrudi ju bolelo. Keď však uvidela, ako sa putá pretrhávajú, zapracoval pud sebazáchovy a vzala nohy na plecia. Brianove nadávky a jeho nenávisť ju nasledovali.

Musela uvažovať rýchlo. Nemá kam utiecť a proti upírovi Brianovho kalibru nemá šancu ani v boji. Nie bez paličky a v tejto pustatine nerastie nič, z čoho by si ju vyrezala.

Zakopla o dieru v zemi a dopadla tvrdo na kolená. V jednom to nepríjemne ruplo. Zastonala a obzrela sa. Brian stále bojoval s putami a vyhrával.

Nemala na výber. Vyhliadla si úzky otvor v skalách a začala sa doňho súkať. Celé telo ju bolelo a koleno priam prosilo o pomoc, ale nemala na to čas. Plazila sa úzkym otvorom čo najďalej. Cez početné medzery k nej prúdilo dosť vzduchu, ale žiadna nebola dosť široká pre Brianovu formu.

Ubolene sa krčila v priehlbinke uprostred skál, schúlila sa do klbka a potichučky plakala. Nerobila si ilúzie, že ju Brian nevystopuje, len dúfala, že ho skaly zadržia.

O pár minút sa už dobýjal do jej útočiska a dookola nadával na všetko a každého, kto sa v jeho živote objavil. Casey nikdy nezažila toľkú nenávisť od inej bytosti. Myslela si, že Julius je nebezpečný, ale oproti Brianovi jej začal pripadať ako priateľské mačiatko.

Trvalo to snáď celý deň. Brian útočil na skaly, pokúšal sa k nej dostať, kričal, nadával a prskal. Bol ako zmyslov zbavený. Keď konečne poľavil, premohla ho únava. Postupne spomaľoval, až klesol na zem a zaspal.

Alebo omdlel.

Casey si nebola istá.

Začala však mať neblahé tušenie, že vie, kde sú.

 

 

Brian mal v ústach sucho ako na Sahare. Len čo sa prebral, rozkašľal sa. Prečo ho tak strašne bolí hrdlo? A kde má zbrane?

Posadil sa a musel siahnuť po predposlednom sáčku s krvou. Po vypití sa cítil o niečo lepšie, ale celé telo mal ako po trojitom maratóne.

„Casey?!“ zvolal vydesene. Kde je jeho bosorka? Vyskočil na nohy, až začul jej tiché dýchanie medzi skalami. „Casey, kde si? Je ti niečo? Cítim krv.“

Ticho. Rýchly tlkot srdca. „B-Brian? Si to ty?“ Hlas mala slabučký a vydesený.

Prebehol k najbližšiemu otvoru a uvidel ju schúlenú v malom výklenku. Nohavice mala vyhrnuté a na kolenách jej zasychala krv. „Čo sa stalo? Ako si sa tam dostala?“

Zvedavo naklonila hlavu. „Ty si nespomínaš?“

„Pamätám si, že som sa napil. Omdlel som?“

Akoby uvažovala nad odpoveďou. „A-áno. Omdlel si.“

To nie je celé. Prečo by sa ukrývala medzi skalami? „Zvládneš sa dostať von?“

Váhavo sa pohla a na tvári jej videl, že bojuje s bolesťou. Na pohyb používala viac ruky, čo len naznačuje, že nohy sú na tom zle. Podal jej obe ruky, aby jej pomohol vysúkať sa z úkrytu. Na krku mala modriny ako po škrtení. „Kto ti to urobil?“

Konečne sa dostala von a sediac sa oprela o skalu. „Ty.“ Pohľad mala prázdny. „Dostal si záchvat nenávisti. Zaútočil si na mňa. Musela som sa ukryť.“ Hovorila roboticky, bez emócií. Akoby sa pokúšala oddeliť od seba ten incident. „Povedala som ti, aby si tú vodu nepil.“

Posadil sa k nej a vzal jej bledú tvár do dlaní. Trhla sebou. Nebesia, čo jej urobil, že sa takto bojí? V očiach mala slzy. „To ja som ti ublížil?“ Akoby dostal kopanec do brucha. Casey je oproti nemu drobná a momentálne aj krehká. Ak sa neovládol...

„Podarilo sa mi utiecť. Nespomínaš si?“

Pokrútil hlavou.

Smrkla a potlačila nepreliate slzy. „To tá voda. Zaplavila ťa nenávisťou.“

Čo najopatrnejšie sa dotkol jej kolena. Zdalo sa byť rozbité, ale celkom slušne sa hojilo. „Mrzí ma to.“

Mávla rukou, no cítil, že ju jeho činy zasiahli. „Táto rieka vyvolala nenávisť. Predošlá mi spôsobila bolesť. Medzi skalami tečie ohnivá rieka,“ vymenovávala. „Vieš, čo to znamená?“

Nič dobré. „Acherón, rieka bolesti. Styx, rieka nenávisti.“ Už dlhšie mal podozrenie.

„A Pyriflegethón, rieka ohňa.“ Casey naprázdno preglgla. „Sme v podsvetí.“

Brian nešťastne prikývol. „Vyzerá to tak.“

„Ako je možné, že to nie je mýtus?“

Obzrel sa. „Podsvetie, peklo, duat, jahannam... každá jedna kultúra má svoje verzie tohto miesta. Medzi nesmrteľnými sa vždy šepkalo, že existujú duše, ktoré sa tak skazili, že ich nie je možné zaradiť do cyklu reinkarnácie, kým nebudú potrestané.“

„Takže niekde tu sa škvarí Führer?“

Zasmial sa. „Ver mi, tí skutoční zločinci sa do učebníc nedostali. Ale priznávam, že tu asi bude. Nepríjemný chlap.“

Casey si precvičila koleno. „Je ti jasné, čo to pre nás znamená?“ Vážne naňho pozrela. „Do tejto reality nikto živý nevstúpi.“

Nešťastne jej zovrel dlaň a bol rád, že sa neodtiahla. „Sme mŕtvi. Už ten pád nás musel zabiť. Preto si neumrela keď si toľko krvácala. Na tomto mieste sú mučené duše. Bez vykúpenia smrti.“

„Ale my sme nič hrozné nevykonali,“ protestovala. „Dobre, možno som podvádzala, kradla, odsekávala penisy chlapom čo ma napadli a nelegálne si stiahla pár filmov, ale nemám na svedomí genocídu!“

Briana jej výpočet hriechov zaujal, ale k tomu sa vráti neskôr. „Spadli sme sem, neboli sme sem poslaní. Nepatríme sem,“ upokojoval ju. „Je to chyba v systéme. Nájdeme cestu von.“

„Ako?“

„Na tom ešte pracujem. Pozitívne je, že neumrieme hladom a ani smädom.“

Ironicky nadvihla obočie. „Nie, len budeme trpieť.“

Brian by sa najradšej prefackal. Zabudol, ako Casey vyrastala. Jej rodičia umreli a adoptovala si ju banda posledných bosoriek na čele s Jasmine, ktorá ju vychovala ako vlastnú. Ibaže žili v neskutočnej chudobe. Will, Jasminin manžel, mu čo-to prezradil. Často nemali čo jesť a žobrali, alebo sa hrabali v odpadkoch. Samozrejme, Jasmine pre Casey urobila aj nemožné, len aby hladovala najmenej. Mal pocit, že Casey sa za to cíti vinná. Za všetky obete, ktoré jej matka musela priniesť, aby ona mala viac pohodlia. Samozrejme, vtedy bola dieťa a nerozumela tomu tak ako dnes. Brian sám vedel, že hlad je krutý spoločník.

„Neplánujem tu stráviť dlhšiu dobu,“ sľúbil jej, ale obaja vedeli, že je to klamstvo.

Casey už však nie je dieťa a nezrútila sa z ich situácie. „Nemal by tu vládnuť Lucifer, len tak mimochodom?“

„Len podľa kresťanstva. Netušíme, ako to bolo naozaj. Ani ako to tu reálne funguje.“

„Myslíš, že je to konečná stanica?“

Zamyslel sa. „Nemôže byť. Všetko smeruje k jednote a mieru. Duše, čo sú tu, si len musia prejsť utrpením, aby ho pochopili. Aspoň myslím.“

„Takže je cesta von.“

Cesta von je. Otázkou zostáva, či sa budú môcť vrátiť do svojich životov, alebo Casey a Brian nadobro umreli.

 

 

 

Po krátkom spánku, počas ktorého sa Caseyina noha zahojila, zamierili po prúde rieky. Keďže neexistuje šanca, aby Styx preplávali, musia nájsť inú cestu. Nakoniec rieku prekročili o mnoho kilometrov ďalej, keď sa strácala pod skalným previsom. Chcelo to trochu šplhania a balansovania, ale nakoniec sa dostali na druhú stranu.

Casey bola znovu vyčerpaná, preto zvoľnili tempo.

„Čo všetko som natáral, kým som bol pod vplyvom Styxu?“ opýtal sa odrazu Brian a Casey celá stuhla.

„Veľa vecí.“

„Takže je to zlé,“ zhodnotil.

Uhla pred jeho pohľadom. Ako mu môže povedať, že prezradil nenávisť ku Cateline? Doteraz pravidelne navštevoval jej hrob a staral sa o kvetiny na ňom. Sám si neuvedomuje, čo cíti, pretože ju príliš miloval. Nikdy by nepriznal jej chyby. A Casey vie, že ich bolo viac než dosť. „Vymenoval si mi, prečo som len rozmaznaná bosorka, ktorá sa ti pletie do života,“ priznala aspoň časť jeho prejavu.

Zasyčal. „Casey, ja som to...“

„To je v poriadku,“ prerušila ho so smutným úsmevom. „Ja viem, že niekedy prekračujem hranice, ktoré by som nemala. To je už moja povaha.“

Jemne sa dotkol jej odhaleného pleca. „Nie si zlá bytosť. A ani netušíš, aký mám k tebe rešpekt.“

„Pretože ti, ako hovorí mama, dokážem premeniť penis na dikobraza. Teda momentálne bez paličky nie, ale aj tak.“

Brian vyprskol do smiechu a okamžite vedel, že boli časy, keď Willov penis mal skutočne podobu dikobraza.

„Nie len pre to.“

Zvedavo nadvihla obočie, ale bližšie vysvetlenie jej neposkytol. Začala pochybovať o jeho slovách. Čo ak je len dobrý v predstieraní? Povedal jej, že ju nenávidí. Ju, aj celé kráľovstvo. Jeho nenávisť videla už v minulosti, keď mu Cateline umrela pred očami. Ak má Brian nejakú superschopnosť, je to jeho sebaovládanie. A tým sa môže zakryť mnoho úmyslov.

 

 

 

„Pane, našli sme anomáliu.“

Vzhliadol od škripca s obtlstlým chlapíkom, ktorému práve drvil penis (to ho snáď naučí, že znásilnenie nemusí byť pre druhú zúčastnenú stranu príjemné) a bez prerušenia činnosti pozrel na tablet, ktorý mu podával otrok.

„Hm... tí sem nepatria. Ako sa sem dostali?“

„Nie sme si istí, ale pravdepodobne cez trhlinu.“

Zamračil sa. „Tá bola predsa zapečatená ešte za Lucifera.“

„Zrejme sa znovu otvorila. Poslal som tam oddiel, aby to preveril. Ale títo dvaja už prekročili Styx.“

Vo chvíľke nepozornosti pritlačil a penis mu zostal v rukách. Chlapík pod ním reval ako ranené zviera.

„Och, už zase. Prečo sú tieto veci tak voľne upevnené?“ sťažoval sa a odhodil malú žížalku do koša. „Napchajte mu do úst tridsaťcentimetrovú napodobeninu a len čo mu penis dorastie, opakujte procedúru,“ prikázal otrokom a vydezinfikoval si ruky (je predsa civilizovaný). Opustil pavilón, aby ho nerušil krik tisícok ďalších škrekľúňov. „Ako sú na tom?“

„Vyčerpaní. Zdá sa, že je medzi nimi napätie.“

„A ich prehrešky?“

„Minimálne. On chvíľu zrádzal vlastných, ale napráva to. Ona má len drobné krádeže, časť z nich vynútené chudobou, zopár zabití v sebaobrane a obrane iných a pár mužov zbavila plodnosti.“

„Boli nevinní?“

„Nie. Išlo o násilníkov. Ale nesie so sebou vinu za niečo iné.“

„Vidím. Spomenula si na minulý život. Zlé, zlé dievča. To je proti pravidlám.“

„Jej karma bola napravená. Zaplatila za svoje chyby.“

Cmukol a na tablete sledoval kráčajúce postavy. Drobná bosorka bola rozhodne vyčerpanejšia, než dvojmetrový upír, ale ani jeden z nich nevyzeral najlepšie. „Napili sa z riek?“

„Ona z Acherónu a on zo Styxu.“

„Ú, zaujímavé. Títo dvaja sa mi páčia.“

Otrok nevedel, ako si vysvetliť úmysly svojho pána. „Ehm... pane, máme kontaktovať anjelov?“

„Och, nie.“ Usmial sa. „Ešte si ich ponechám. Sledujte ich, ale žiadny priamy kontakt. Chcem vidieť, ako si poradia.“ V očiach sa mu diabolsky zalesklo.