Temná skúška 10

 

Casey mala pocit, že jej telo na chvíľu prestalo existovať. Cítila, ako sa celá trhá na molekuly. Chcela kričať, ale nemala hlasivky. Keď sa už zdalo, že sa naveky stratí v nekonečnosti vesmíru, precitla. Zmáčala ju voda a zabárala sa do blata.

V panike sa obzrela. Brian lapal po dychu meter od nej, Theresa stále bezpečne v jeho náručí. Všade okolo nich rástla divoká príroda – vysoké stromy, husté kríky a paprade. A pršalo. Priam lialo. Blato pod ich nohami bolo klzké a mazľavé.

Opatrne k sebe pribehli.

„Kde to sme?“ kričala Casey cez kvapky vody.

„Neviem! Ale potrebujeme úkryt! Rýchlo!“ odkričal Brian. Theresa sa triasla emočným vyčerpaním a studený dážď jej rozhodne neprospel.

Casey sa rýchlo spamätala. Z najbližšieho kríku odlomila halúzku, očistila ju a namierila ňou na najmohutnejší strom, aký uvidela. Vyslovila niekoľko latinských slov a pocítila nával známej mágie. Zvolený strom sklonil konáre, prenastavil si listy a vytvoril asi meter nad zemou malý domček. Náhlivo sa doň nasúkali. Všetci boli do nitky mokrí. Casey využila ďalšie kúzlo, aby ich vysušila.

„Theresa, bolí ťa niečo?“ Celú ju prehmatala.

Malá pokrútila hlavou a smrkla. „Prečo bol Hádes taký zlý? Nič sme mu neurobili.“

Ako dieťaťu vysvetliť niečo také komplikované? Brian si ju nežne pritiahol do lona. „Nebol nahnevaný na teba,“ uistil ju. „Hádes je mocný boh, vieš? A bohovia niekedy robia zvláštne veci. Nikdy by ti ale neublížil.“

Casey mu pohľadom poďakovala za tie slová. Prisunula sa k nim a spoločne sa opreli o kmeň stromu. Nad nimi naďalej burácal dážď.

„Príde si po nás?“

Obaja dospelí dúfali, že nie. Stále nepochopili, čo sa stalo. Kam ich to portál poslal? Čo sa stalo s Persefonou a Ellie? Sú v poriadku? Nespadla na nich jaskyňa?

„Uvidíme,“ odvetila Casey neurčito. „Nie si unavená? Čo keby si si trochu pospala? Celý čas tu budeme s tebou,“ sľúbila jej.

Theresa ospalo prikývla, zavŕtala sa ešte viac do Brianovho náručia a privrela oči. Casey mohla len hádať, ako dlho ju nikto takto nedržal. Potichu vyslovila latinskú vetu a vyslala k malej slabé kúzlo.

Brian nadvihol obočie.

„Stlmila som jej sluch,“ vysvetlila rýchlo. „Aby ju nerušil môj panický záchvat, ktorý sa blíži.“ Obzrela sa. „Sakra, čo sa to s nami stalo? Toto nemôže byť peklo. Je tu príliš vlhko.“

„Nielen to,“ dodal sucho. „Vzduch je divný.“

„Ako divný? Cítiš toxíny?“

Pokrútil hlavou. „Nie doslova. Ale oxid uhličitý je vyšší, než som zvyknutý. A aj kyslík.“

Nechápavo vykukla do dažďa. „Môžu to spôsobovať stromy? Myslím, že sme v nejakom dažďovom pralese.“

„Nie sme,“ oponoval jej. „Vidíš tie rastliny? Tie patria do mierneho pásma. A aj zem... v nepravidelných intervaloch duní.“

To môže zaznamenať len upír. Casey sotva cítila odlišný vzduch. Ale keďže doteraz fetovali síru, nebude sa sťažovať.

„Myslím, že portál mal skrat,“ teoretizovala. „Ak v tomto Hádes neklamal, mali sme sa rozložiť. Ale tým, že Ellie aj Persefona sa pre nás snažili urobiť cestu domov... myslím, že nás to len vypľulo niekde v nebývanej oblasti.“ Pozrela na spiace dieťa v jeho náručí a srdce sa jej rozpadalo. Ona ho o tento moment obrala. Cateline ho oň obrala.

„A čo Theresa? Ona je predsa mŕtva, ale zrazu... minimálne ona sa mala rozložiť. Čo za moc dokáže vrátiť život už mŕtvej bytosti z konečnej stanice?“

Moc, ktorú nikto nepozná. Smrť je aj pre nesmrteľných nezvratná. Ani anjeli neoživujú. Aj keď niektorí jedinci zvládajú nekromanciu, je to len stvorenie zombíka. Duše sa nevracajú. Môžu sa len znovuzrodiť. Theresa už nemala skutočné telo, no teraz je hmotná, dýcha a prúdi v nej krv.

To je viac než moc bohov.

„Čokoľvek sa deje, nemôžeme jej to povedať. Je ešte dieťa. A na smrť vydesená.“

V tom s ňou súhlasil. „Čo urobíme?“

Casey si pretrela tvár. „Musíme vyčkať, než dážď prejde. Potom sa nám snáď vďaka tvojmu nosu podarí vyňuchať civilizáciu.“

„Pokiaľ teda nie sme na opustenom ostrove,“ dodal Brian.

„Páni, tvoja pozitivita by hory prenášala,“ zavrčala Casey.

„Som realista.“

„Nie. Si starý ufrflaný dedko, ktorý sa odmieta stotožniť s realitou.“ Prisunula sa k nemu, aby sa zahriala. Pohladila Theresu po vláskoch a prosila nebesia, aby ju znovu nemuseli poslať do podsvetia. Na to miesto žiadne dieťa nepatrí, obzvlášť ak tam vládne niekto taký šialený ako Hádes.

„A ty si pojašená pubertiačka v tele dospelej ženy,“ vrátil jej to.

„Nie, len bosorka. My nedospievame, nám len stúpa hladina šialenstva.“

Upír sa zasmial. Obaja sústredili svoj pohľad na dieťa medzi nimi a premýšľali nad tým, o ktoré prišli.

 

 

 

Casey mala plytký spánok, preto sa prebudila sotva o hodinu. Brian tvrdo odfukoval vedľa nej a Theresa na ňom ležala ako prerastená bábika. Vyzerali spolu neskutočne roztomilo.

Čo najtichšie vyskočila z provizórneho domčeka a privítala na svojej tvári slnečné lúče. Dážď ustal a pražiace lúče začali vo veľkom vyparovať vodu. Ako tak prechádzala lesom a robila si značky, aby sa nestratila, tiež pocítila dunenie o ktorom hovoril Brian. Nebolo to ani dunenie, len slabučké vibrácie.

Možno je niekde diaľnica, alebo letisko. To by potrebovali.

V malom húští objavila nádherné farebné kvetinky, ktoré nikdy v živote nevidela. Privoňala k nim a nežne ich pohladila. Les trochu zredol, ale nenarazila ani len na chodníček. Len vibrácie zosilneli.

Predrala sa líniou vysokých kríkov a dostala sa na slnkom zaliaty otvorený priestor plný zelene, kde sa ozývali zvuky zvierat.

Zadržala dych, keď uvidela obrovskú nohu ani nie dva metre pred sebou. Zdvihla teda pohľad vyššie. A ešte vyššie. A ešte vyššie.

Nie, žiadne letisko.

Malér.

 

 

Briana prebudila až Theresa, ktorá sa mu vyšmykla z náručia a volala na Casey. Zaňuchal a zistil, že šla do lesa. Slnko už zapadalo. K ušiam mu doľahlo dunenie a zvuky prírody.

Vtedy sa vrátila mŕtvolne bledá Casey, pery skrivené v desivo nevinnom úsmeve. „Viem, kde sme,“ povedala pološialene.

Drahí bohovia, súdiac podľa jej tónu sú na ostrove kanibalov! Theresa k nej pribehla a objala ju okolo nôh. „Kde? Už si tu bola?“

„Ó nie. Môžem ťa uistiť, že tu nikto z nás nebol.“ Vzala ju do náručia a naznačila Brianovi, aby ju nasledoval. Zaviedla ho na čistinku a ukázala na výjav, ktorý obom navodil mierny infarkt. Ešte aj Theresa zhíkla.

Neďaleko nich si totiž na listoch vysokých stromov pochutnávala rodinka sauropodov.

Sauropoidných dinosaurov.

Veľkých ako dom.

Brian potreboval chvíľu, aby sa spamätal. Niekoľkokrát zažmurkal a uštipol sa do ruky, aby sa uistil, že sa mu nesníva.

Nie, jaštery tam boli naďalej. To večné dunenie začalo dávať zmysel. Sedemdesiat tonové stvorenia asi nechodia veľmi potichu.

„Čo je to, Casey? Nikdy som také zvieratko nevidela,“ nadchla sa Theresa. „Dajú sa pohladkať?“

Brian sa zvrtol a zmizol naspäť v lese, aby sa mohol posadiť na spadnutý kmeň stromu. Nadobudol podobný výraz ako Casey.

„Sme v mezozoiku,“ konečne zo seba dostal.

Casey s Theresou sa k nemu pripojili. „Konkrétne v období kriedy,“ upresnila.

Spýtavo sa k nej otočil. „A na to si prišla...“

Ukázala do húštia. „Kvety. V predošlých obdobiach neexistovali.“ A vraj jej doktorát z paleontológie bude k ničomu.

„Čo je krieda?“ naliehala Theresa. „Brian? Casey? Je to niečo zlé?“

Je to niečo ešte horšie. Ale ako vysvetliť dieťaťu, ktoré ešte ani nevie písať, že sú viac ako šesťdesiat miliónov rokov v minulosti?

„To je... hm, Theresa, už ti niekto povedal, ako vyzerala Zem pred ľuďmi?“

Nevinne pokrútila hlavičkou.

Casey sa k nej sklonila a vzala jej drobnú dlaň do svojej. „Vieš, Zem je tu veľmi, veľmi dlho. A boli časy, keď na nej ľudia ešte nežili. Namiesto toho po nej chodili dinosaury – to sú tie veľké zvieratká, ktoré si videla. S Brianom si myslíme, že Hádov portál nás preniesol v čase do tejto doby.“

„A čo bude teraz?“

Nuž, na to odpoveď nemali. Už zažili mnohé, ale takýto extrém nie. Cestovanie v čase je... zakázané. Prinajmenšom. Dokážu to len najvyšší anjeli a ani tí to nerobia len tak. Vznikajú paradoxy. Napríklad taká Carys. Tá sa vrátila v čase pred vlastné narodenie, zmarila svoje počatie a teraz je akousi večnou nenarodenou existenciou. Neexistuje a predsa je živá. Zmenila minulosť natoľko, že sa ani nemôže vrátiť do budúcnosti.

Ona ale neskončila v dobe formovania kontinentov!

„Nájdeme spôsob, ako sa dostať naspäť domov,“ sľúbil jej Brian falošne. Casey ale ocenila jeho snahu. Theresa nemusí vedieť, v akých sračkách sa ocitli. A aká smrť im hrozí.

„Som hladná,“ vyhlásilo dievčatko. „Mali tie dinosaury nejaké jedlo?“

Sakra! Casey musela odvrátiť pohľad. Skriptá s názvom: Ako si zaobstarať obživu a neumrieť na otravu v mezozoiku skutočne nikto nevydal.

„Niečo určite nájdeme.“ Brian vstal a podal jej ruku. „Poďme naspäť do úkrytu, dobre? Vydržíš chvíľu?“

Prikývla, vzala ho za ruku a spoločne sa vybrali hlbšie do lesa.

Casey zmenila jazyk na angličtinu, aby im dieťa nerozumelo. „Zvládol by si niečo uloviť? Myslím, že by už mali existovať menšie cicavce a nejaké vtáky.“

Pozrel na ňu, stále otrasený. „Snáď niečo vyňuchám. Ale neručím za chuť.“

„Ak by si zvieratá spozoroval jesť nejaké listy alebo bobule, zapamätaj si ich. Budú vhodné aj pre nás.“

„Čo urobíme s vodou?“

„Pršalo. Zvládnem ju mágiou vytiahnuť spod zeme, ale nemôžeme ju len tak podať Therese.“ Zamyslela sa. „Možno vytvorím nejaké primitívne nádoby.“

„Casey?“

„Hm?“

Premeral si ju. „Zvládaš to?“

Nešťastne si povzdychla. „Keby tu nebola malá, asi sa psychicky zrútim,“ priznala. Snažila sa byť silná pre Theresu, ale posledné dni ju dostali na dno. A teraz toto. Okolo nich si behajú dinosaury a ľudská DNA ani len neexistuje.

Brian ju pohladil po líci. „Už sme boli v pekle. Dostaneme sa aj z tohto. Stále máme mágiu.“

Smutne nadvihla kútiky pier. „Mágia nás sem dostala. Začínam z nej mať strach.“

„Si bosorka. Stelesnenie mágie. Sme len v šoku, ale to prejde. Najeme sa a preberieme čo ďalej.“

Venovala mu polovičný úsmev a sledovala, ako sa stratil v lese s úmyslom lovu. Vzala Theresu za ruku a spoločne sa vrátili do provizórneho domčeka. Casey ho zväčšila, aby mali menší balkónik na založenie ohňa. Mágiou ochránila drevo, nanosila naň skaly, suché listy a halúzky a založila oheň. Všetko vďaka paličke, ktorá jej znovu vrátila kontrolu.

„Ako to robíš?“ žasla Theresa, keď sedeli okolo ohňa, Casey opretá o zábradlie.

„Som bosorka. Vieš, čo to je?“ Asi by mala vedieť, ako to s ňou a Brianom je. Zatiaľ si jeho zuby nevšimla, pretože bol opatrný.

„Nie.“

„Vieš, na svete žijú aj iné bytosti než ľudia a zvieratá. Hovorí sa nám nesmrteľní, alebo Bytosti temnoty. Boli sme tu pred ľuďmi, ale schovávame sa pred nimi, lebo nás nemajú radi. Ovládame mágiu. Každý iným spôsobom.“

Theresa mala očká ako loptičky. „Prečo vás ľudia nemajú radi?“

Na to jej nemohla odpovedať pravdivo. Nie v tomto veku. Theresa si zaslúži detstvo, kde ju nebudú strašiť nočné mory o upálení a mučení. „Lebo sme iní. Inakosť nie je pre nich pohodlná. Ale naučili sme sa žiť medzi nimi. Aj my sa ale líšime. Existuje niekoľko rás, každá špeciálna. Ja som bosorka. Mám paličku, ktorou čarujem. Brian je upír. Má ostré zuby a... pije krv.“

Malá znechutene pokrčila nosík. „Prečo?“

„Tak ako ty, aj on cíti hlad. A potrebuje iný druh jedla než ty a ja.“

„Bude chcieť moju krv?“ preľakla sa.

Casey sa usmiala. „Nie. Od teba nesmie.“ Za prvé je Theresa dieťa a ak sa upír napije od panny, mágia ich k sebe pripúta. Nikdy viac sa od inej nenapije a s inou nebude mať sex. Takže sa zdá, že Brian si pochutná na bosoráckej krvi.

„Určite?“

„Absolútne. Ver mi. Tiež sa nečuduj, ale upíri sú citlivejší na slnko. Bude sa mu pokúšať vyhnúť.“ Hlavne ak nedostane pravidelne krv.

Záplava otázok pokračovala. Než sa Brian vrátil, Casey jej dala prednášku o všetkých existujúcich rasách, samozrejme upravenú pre detské uši. Theresa nemusí vedieť o všetkých ich krvavých vojnách a ešte krvavejšej minulosti.

Keď chcela demonštráciu bosoráckych schopností, Casey namierila paličku na malý stolík a vyslovila: „Pane.“

Na stolíku sa zjavil jednoduchý chlieb. Vyčarovať jedlo nie je jednoduché a samotná Casey zvláda asi len päť základných potravín.

„Čo si to povedala?“

„To je latinčina, dnes už nepoužívaný jazyk Európy,“ pokračovala vo vysvetľovaní. „Naša mágia je zvláštna. Vytvorí takmer čokoľvek, ale musia byť použité jazyky, ktorými sa už nehovorí.“ A bohužiaľ, latinčina nemá správne pomenovanie pre klimatizáciu, obrnený transportér, alebo elektrickú rozvodňu. To všetko by sa im teraz hodilo.