Temná skúška 11

 

Brian sa vrátil o celé štyri hodiny. V ruke držal primitívny oštep a z lesa sa vynoril polonahý, celý mokrý z behania pod kvapkajúcimi stromami. Vypracovaná hruď sa mu leskla a jeho chôdza jasne dávala najavo, kto je tu predátor. Vrchnú časť svojho oblečenia prerobil na batoh zviazaný akousi rastlinou, v ktorom niesol úlovok.

Casey si zahryzla do pery, aby potlačila ston. Upíri sú prirodzene dokonalí, vysokí a svalnatí, ale Brian... Brian bol kedysi kráľom. Možno opustil trón, ale majestátnosť v ňom zostala. Akási primitívna časť v nej mala chuť mu padnúť k nohám a sľúbiť mu všetko, čo si zaželá.

Drahé nebesia, tie storočia bez sexu sa jej vypomstili!

Oviala sa rukou. Toto budú náročné dni.

Brian vyskočil na platformu, ktorú vytvorila, a podal jej batoh bez toho, aby ho pred Theresou otvoril. Oči mu zaiskrili, keď sa nadýchol a pocítil Caseyino vzrušenie.

Za normálnych okolností by sa Casey štítila niečoho takého ako vykuchať a pripraviť vtáka, ktorého doniesol, ale ona nie je práve žienka dvadsiateho prvého storočia. Prvé roky svojho života žili s tetami v neskutočnej chudobe. Veľmi rýchlo sa naučila neohŕňať nosom nad špinavou prácou. Boli časy, keď bez váhania pripravila a zjedla aj potkana.

Vták je ešte pohodlná záležitosť.

Kým Brian zabavil Theresu, rýchlo urobila potrebné, nabodla zvieratá na ražeň a ten začarovala tak, aby sa nad ohňom otáčal.

Brian zatiaľ urobil Therese upírsku zdravotnú prehliadku, čo vlastne znamená, že sa len pri nej nadýchol a jej krv mu povedala prakticky všetko, čo potreboval vedieť.

Má šesť rokov a tri mesiace, skupinu nula pozitív, všetky potrebné očkovania a podľa jeho ukazovateľov je živá a zdravá. Zdá sa, že pokračuje v starnutí kde prestala keď umrela.

Rozhodne už nepatrí medzi mŕtvych. Briana začala mágia, ktorá to všetko spôsobila, desiť.

Casey čoskoro zahlásila, že jedlo je hotové a hoci sa Theresa netvárila nadšene, zjedla svoju porciu. Keďže Brian s Casey sa potrebovali vážne porozprávať, bosorka jej podala nádobu z opracovaného kameňa s vodou, ktorú začarovala, aby ju uspala. Uložili ju na mäkký podklad z listov stromu, no ak tu majú zostať dlhšie, budú potrebovať pohodlné miesta na spanie.

Znovu sa spustil tichý dážď a oni sa zašili v rohu provizórneho balkónika. Vymenili si neisté pohľady a konečne dovolili obavám prejaviť sa. Dookola si opakovali čo sa stalo, snažili sa pochopiť ako sa sem dostali, ale nakoniec museli priznať, že je to nad ich úsilie.

„Máme vážnejšie problémy,“ povedala Casey nakoniec. „Teda okrem faktu, že sa nemáme ako dostať naspäť domov.“

„Áno, nemáme vhodnú stravu, okolo nás si to štrádujú veľjaštery a stali sme sa opatrovníkmi ľudského dieťaťa,“ zhrnul ďalšie prekážky.

„Brian,“ oslovila ho vážne. „Vieš prečo nepanikárim ohľadom paradoxu? Však vieš, ten príbeh že zašľapneš chrobáka a spôsobíš chaos v budúcnosti?“

Upír sa nespokojne zaškeril. „Ja viem. Asteroid.“

Casey si zahryzla do pery. „Krieda trvala takmer osemdesiat miliónov rokov. Ale s naším šťastím mám podozrenie, že spadne v dohľadnej dobe a ešte k tomu na nás.“

Áno, to znelo ako ich karma. Musia zistiť, koľko majú času. „Dokážeš vytvoriť ďalekohľad?“

Iste, a rovno Teslu by nechcel? „Dokážem vytvoriť sklíčka, zrkadlá a možno nejaké trubice ak mi povieš rozmery. Latinčina niektoré výrazy nepozná.“

„To postačí. Dosť som sa naučil z, ehm, magických kníh.“

Ach, samozrejme. Nakradnuté magické knihy, ktoré pôvodne získal aby ochránil seba, Cateline a ich dieťatko. Neskôr sa už len chcel pomstiť a takmer šiel cez mŕtvoly.

Dnes sa im zídu.

Na všetkom treba hľadať pozitíva.

„Vyznáš sa v astronómii? Vesmír v tejto dobe vyzerá inak.“

Sebavedome sa usmial. „Nie si jediná s doktorátmi. Vyznám sa dosť na to, aby som si všimol masu rútiacu sa k nám.“

Vydýchla si. „Dobre. Ďalšia vec – musíme zistiť kde na planéte sa nachádzame. Môj odhad je dnešná Severná Amerika.“

„Sme kúsok od mora,“ spomenul si Brian na svoj lov. „Asi päť kilometrov na východ. Ešte aj to more má odlišný pach.“

Zasmiala sa. „Len čo si vytvorím nejakú provizórnu metlu, vyletím hore a pozriem sa ako veci vyzerajú.“

„Bacha na pterodaktyly,“ zašomral.

„Tie v stratosfére nelietajú.“

Brian vyvalil oči. „Ty môžeš letieť až do stratosféry?“

Ironicky naňho pozrela. „Veľa toho o bosorkách nevieš, hm?“

„Okrem faktu, že ste šialené?“

Plesla ho po ramene. „Nie sme šialené, len v menšine. To je rozdiel.“

„Ako povieš. Takže sme pokryli zisťovanie polohy a hľadanie smrtiaceho asteroidu. Čo ďalej?“

Stiahlo jej hrdlo. Čo ďalej? „Ja neviem. Teda aké máme vôbec možnosti?“ Zahľadela sa do dažďa. „Ľudia neexistujú a peklo tým pádom tiež nie.“

„Ale Hyperborea áno.“

Striaslo ju. „Vážne som to ja, kto ti má dávať prednášky z fyziky? Paradox, Brian, paradox!“

„Aký paradox, sakra? Nechystáme sa ich zabiť, len požiadať o pomoc,“ rozhodil rukami.

„Za prvé, na Hyperborey momentálne žijú naši prapredkovia, ktorí ešte nemajú ľudskú podobu. Za druhé, sú mostom medzi mezozoikom a kenozoikom. Ak čokoľvek poserieme tu, kde nič nie je, je to v poriadku, lebo vďaka asteroidu po nás nezostanú stopy. Akonáhle sa dostaneme do kontaktu s predkami, ovplyvníme rody v ich začiatkoch. Balansujeme na veľmi tenkej línii, Brian. Nesmieme zmeniť budúcnosť, čo ako lákavo to vyzerá,“ dostala zo seba na jeden dych.

Upír sa pri jej prednese mračil a premýšľal. „Čo anjeli? Ja viem, že sú tiež štruktúra, ktorá prežije, ale majú moc cestovať v čase. A upravovať pamäť. Ak by nám pomohli, jednoducho si ju navzájom vymažú.“

Casey sa zamyslela. „Odkiaľ vieme, že anjeli existujú?“ Nesmrteľní vždy vedeli, že anjeli sa vyvinuli pred nimi, ale ako dávno? Nemajú predsa ľudí, aby sa o nich starali.

Brian si uvedomil, že vlastne nevedia. Nikto nepozná históriu anjelov. Možno ani len anjeli samotní. Čo sa dialo pred ľuďmi? Aká sila dala vzniku prvých nesmrteľných?

„Asi nás čaká viac pátrania,“ zhrnul ich situáciu Brian. Zem je veľká. Najskôr potrebujú lepší úkryt, vedieť kde a kedy sa nachádzajú a potom teoretizovať.

Casey si hrýzla peru, ale nakoniec sa odhodlala k citlivej téme. „Brian?“

Vzdychol. Vedel presne, čo príde. „Áno?“

„Budeš potrebovať krv,“ pripomenula očividné. A okamžite ju zaliala príjemná horúčava. Stisla stehná k sebe, ale Brianov nos veľmi jasne zaznamenal jej vzrušenie.

Bohovia, prečo museli skončiť v dobe bez vibrátorov?

Upír si ju premeral ako šťavnatý steak. „Áno, je mi to jasné.“

„A očividne sa nemôžeš napiť od Theresy,“ pokračovala.

Prečo sa na ňu tak pozerá? Znepokojene sa podoprela rukami, aby sa vzdialila, ibaže sa jej to nepodarilo. Brian na ňu v momente skočil ako zviera a priľahol ju na tvrdých doskách. Casey vykríkla a napoly očakávala, že sa z nej stane večera.

Prečo je, sakra, zase nadržaná?!

Brian jej uväznil ruky nad hlavou. Táto bosorka sa doslova narodila, aby ho dohnala do šialenstva. Nenávidel jej praktické zmýšľanie v najnevhodnejších chvíľach a nenávidel jej obetavosť. Preňho. Pre niekoho, kto si to rozhodne nezaslúži.

„Nebojíš sa?“ pokúšal sa ju zastrašiť hlbokým hlasom a vyceril na ňu zuby.

A ako inak, tá potvora len zagúľala očami.

„Nie som včerajšia, Brian,“ odpovedala pevným hlasom. „Videla som horšie veci než teba a nie si ani v prvej desiatke. A nie som ani Cateline, pred ktorou si musel ukrývať svoj temperament.“

Úplne stuhol, čo jej umožnilo vysúkať sa spod neho. Tú poslednú vetu nechcela vysloviť. Jej potreba neustále mu naznačovať, že nie je Cateline, jej začala ísť na mozog. Aj keď vedela, že ju úprimne miloval, Cateline bola ako vydesené mačiatko. Bála sa jeho sily, jeho divokosti, jeho statusu. Áno, prekonala ten strach, no aj tak sa videla ako menej než on. A podľa toho sa správala.

Casey pokrútila hlavou, aby sa prinútila na to nemyslieť. Nemajú čas na telenovely. Potrebujú prežiť, aby mohli nakopať Háda do zadku!

 

 

 

Persefona sa unavene prebrala z bezvedomia. V hlave mala ako na bojovom poli a na tele sa jej hojilo niekoľko zranení z prepadnutého stropu.

S námahou sa vyhrabala spod kamenia.

„Ellie!“ vykríkla.

„Tu!“ prišla ubolená odpoveď.

Prebehla niekoľko napadaných skál a svoju dcéru našla ležať pod ťažkým balvanom so zakliesnenými nohami. Pery mala modré a bola smrteľne bledá.

Persefona vyslala k skalám ničivú masu energie a vyslobodila ju. Ellie mala zlomené nohy a panvu v divnom uhle, no jej pôvod v kombinácii s energiou podsvetia ju expresne rýchlo začali liečiť.

„Kde je ten bastard?!“ prskla a obzerala sa. Jaskyňa už nebola a portál sa presunul na napadané skaly.

Ellie smutne privrela oči. „Ušiel pred viac ako polhodinou. Už bude dávno na povrchu. Mrzí ma to, mami.“

Persefona vyslovila niekoľko nadávok. Hádes nikdy nechcel zastaviť Briana a Casey. Len tu potreboval uväzniť ju alebo Ellie, aby mohol zdrhnúť. Jej nenávisť k nemu len vzrástla kvôli faktu, že zistil, že má dieťa a ani si nedal tú námahu ju ušetriť alebo vytiahnuť spod skál.

Toľko k jeho chrbtovej kosti.

„To je v poriadku, miláčik,“ uistila ju a uložila si jej hlavu do lona, kým sa liečila. „Na rozdiel od neho tu nie sme uväznené. Jedna ho môže vypátrať a znovu šupnúť sem.“

Ak ho nájdu. Určite nebude niekde mávať vlajkou a vyhlasovať, že práve ušiel z podsvetia.

Ellie zovrela matkinu ruku. „Nenechám ťa v tom.“

Persefona sa dojato usmiala. Pobozkala Ellie na čelo a luskla prstami. Teraz tu vládne, tak nech sa aspoň pozrie ako to vyzerá s budúcimi trestancami.

„Prečo musím, do pekla, postaviť pavilón plný bielidla?!“ vykríkla rozhorčene.