Temná skúška 12

 

O tri dni neskôr, mezozoikum...

 

Casey, Brian a Theresa sa presunuli k pobrežiu, kde sa ubytovali vo zvetranom útese.

Ako primitívi.

Jaskyne nad burácajúcim morom sa zdali ako bezpečné dlhodobé riešenie. Nehrozilo, že by ich navštívili obrí kamaráti a útes v tvare U vytvoril oddelenú pláž priamo pred nimi. Dreviny rastúce v puklinách umožnili Casey využiť mágiu a spevnili interiér, vymodelovali jednotlivé časti obydlia a poskytli terasy, ochranu pred vodou a vetrom a potrebný izolant.

Brian sa postaral o zvýšenie pohodlia. Odlišnou mágiou vytvoril filtre a kondenzátory na morskú vodu, čo im zaistilo zdroj soli a tekutín. Nakoniec našli aj podzemnú sladkú vodu, ktorú odklonili ich smerom a vytvorili čosi ako sprchu na otvorenom priestranstve povedľa hlavného komplexu. Časť prúdu nasmerovali do ďalšieho vzdialeného výklenku, ktorý sa stal záchodom. Voda odtiaľ mierila čo najďalej od nich.

Jaskyne a pláž obohnali ochrannými kúzlami a poplašnými receptormi, aby ich varovali pred živlami, okrídlenými predátormi a chemickými zmenami ovzdušia. Okrem hroziaceho asteroidu sa totiž táto doba vyznačuje aj toxickými výbuchmi sopiek a zemských trhlín.

Theresa bola všetkým fascinovaná. Casey rýchlo prišla na spôsob, ako ju zbaviť strachu – ukazovala jej všetko okolo nich a rozprávala jej o histórii a mágii. A dieťa na to reagovalo. Dokonca sa nezľakla ani Brianových zubov, keď ho uprosila, aby jej ich ukázal.

Problémom sa pre nich stalo oblečenie. Handry od Háda sa rýchlo zašpinili a práčka nebola práve poruke. Bohužiaľ, Caseyina mágia zvládla len biele bavlnené plátno. Na metre štvorcové. Takže ich nový domov mal biele závesy, biele prikrývky, biele matrace vyplnené ďalšími balmi bielej záplavy, a oni mali na sebe biele handry.

Boli ako v nepodarenej sekte. Ešte aj Casey mala pocit, že sa jej uprostred tej beloby vracia panenstvo.

Len čo mali zabezpečené bývanie a akú-takú stravu pozostávajúcu z magicky vytvoreného pečiva, dvoch druhov ovocia, syra, masla, ulovených rýb a občasného vtáctva, Casey s Brianom sa pustili do vytvárania ďalekohľadu, čo sa ukázalo ako niekoľkodňová záležitosť. Vytvárať súčiastky bola náročná práca. Casey si prisahala, že sa už nikdy nebude sťažovať na šesťtýždňovú dodaciu dobu z Aliexpressu.

Večer tretieho dňa ale aj Briana dostihol hlad. Upír bol celý deň mĺkvy, vyhýbal sa slnku a nakoniec, zatiaľ čo Casey uspávala Theresu ďalšou zaujímavosťou z ich sveta, uchýlil sa do jaskyne oddelenej od ich obydlia. Nachádzala sa kúsok od pláže na cípe kamenného U, ktoré ich chránilo.

Casey si vzdychla a zhasla plamienok v sklenenej nádobe v Theresinej izbičke, dala jej bozk na líce a potichu zišla po rebríku o poschodie nižšie, kde mali kuchyňu/obývačku/jedáleň/pracovňu, jednoducho spoločenskú miestnosť. Vzala si prenosnú lampu, vyšla na drevenú terasu a odtiaľ po drevených schodoch na kamienkovú pláž. Burácajúce vlny ju vo svojej rytmickosti upokojovali. Bosá vošla do Brianovho úkrytu a zistila, že v malej jaskyni má ďalší matrac z balov látky, lampu a osekané skaly plniace úlohu stola a miesta na sedenie.

Nadvihla obočie. „Plánuješ sa od nás odsťahovať?“

Bledý upír na ňu uprel hnedé oči orámované tmavými kruhmi od únavy a hladu. Sedel na matraci schúlený do klbka, aby uľavil kŕčom v žalúdku.

„Nechcel som, aby ma takto Theresa videla,“ zachrčal.

Bosorka si k nemu prisadla. „Je ti jasné, že existuje len jediné východisko z tejto situácie, však?“

Odfrkol si.

„Prečo vlastne nemôžete piť krv zvierat?“ opýtala sa niečo, čo jej už dlhšie vŕta v hlave.

„Môžeme,“ prekvapil ju. „Aj sme to často robili, hoci len keď sme museli. Zvieracia krv je pre nás ako proteínový nápoj pre ľudí – dodá energiu, ale nezasýti a ani z nej nemáme pôžitok. Dlhodobo nás oslabí na hranicu anorexie. A nie je zviera ako zviera,“ dodal, keď uvidel iskru v jej očiach. Ako ju pozná, okamžite by sa zdvihla a šla pustiť žilou nejakému tyrannosaurovi. „Potrebujeme krv cicavcov. Geneticky čo najpodobnejších ľuďom.“

Plesla sa po čele. „A my sme museli skončiť v dobe, keď cicavce len tak-tak prežívali.“

Ironicky sa pousmial. „Karma.“

Casey mu vážne pozrela do očí. „Naozaj ti tak prekáža napiť sa odo mňa?“ šepla.

Zabolelo ho pri srdci. Vedel, že jeho činy a slová tomu nasvedčujú, ale opak je pravdou. „Tak to nie je.“ Zovrel jej teplú dlaň. „Tušíš ako mizerne sa cítim, že z teba musím robiť krvnú banku? Že nie som schopný zabezpečiť sám seba?“ pokúsil sa jej priblížiť svoje pocity.

„Tak to vidíš?“ Prisunula sa k nemu. „Brian, nie som krvná banka a to, čo robím je moje dobrovoľné rozhodnutie. Nemysli si, že sa vnímam ako obeť.“ Nie ako Cateline. Ona nedostala na výber, keď musela plniť manželove úchylné požiadavky, ale ani sa nebránila. Casey nie je v jej situácii. „Ponúkam ti svoju krv, lebo ti dôverujem. Sme tu spolu a navzájom si pomáhame. Keby si bol skutočne zločincom, ktorým si predstieral, že si, ani by som prstom nepohla.“

Začínala mu rozumieť. Brian bol naučený byť ten silný. Ako kráľ, ako Catelinin milenec. Nemal nikoho, na koho sa dalo spoľahnúť. Ak nebol silný on, tak nikto.

Upír uhol pohľadom. Jej slová ťali do živého, čo ona ale nevedela. Nevedela, ako bolestivo je Cateline prítomná v jeho mysli.

Pohladil Casey po hebkom líci a v hrudi sa mu bili dva pocity – jeden spojený s Cateline, druhý s Casey. A nedokázal ich od seba oddeliť. Prečo sa cíti ešte horšie?

„Vieš, že si nemusíš nič dokazovať?“ šepol a vedel, že ju neurazí, pretože jeho slová neboli urážkou.

Dych sa jej zasekol. Dokazuje si niečo? Dokazuje si, že nie je slabá ako Cateline? Sú predsa jedna a tá istá osoba. A obe niečo cítia k mužovi pred ňou.

Problém je, ktorá z nich to cíti? A ktorý cit je správny?

Privrela oči, aby Brian nevidel neistotu v nich. „Chcem ti pomôcť,“ prehovorila nakoniec zmierlivo. „Pretože viem, aké je to hladovať a nikomu ten pocit neprajem. To je moja motivácia.“

A jeho skaza. Caseyina odvaha sa ho dotkla na miestach, kam ani Cateline nezasiahla. Trápenie v srdci sa zmenilo na príjemné teplo, ktoré upokojilo rozbúrenú myseľ.

„Si pridobrá pre tento svet.“

Spokojne sa usmiala. „Ja viem. Preto v posmrtnom živote očakávam zástup sedemdesiatich panicov v raji.“

Vyprskol do smiechu. „Zlatíčko, musím ti pripomenúť, že teba od nevinnosti delí jediný styk?“ Na ktorom má podiel on.

Z nejakého dôvodu ho to teší.

Afektovane vzdychla. „Mám internet, Brian. Teda mala som. Videla som veci.“

Áno, to si dokázal predstaviť. Bol si takmer istý, že Casey nie je osoba vyhľadávajúca amatérov v misionárovi.

„Keď sme pri tom, môžeš mi vysvetliť prečo je tvoje uhryznutie tak...“ Nedokázala nájsť vhodný výraz.

„Vzrušujúce?“ Pomohol jej s iskričkami v očiach, až celá zružovela. To je jeho nevinné dievčatko.

„Cítia to všetky obete? Viem, že manželské páry u Salvatora sa v uhryznutí vyžívajú, ale...“ A znovu nedostatok slov.

Brian si nenápadne poposadol, aby si upravil voľné nohavice, v ktorých bolo odrazu tesno. Nikdy si nemyslel, že bude mať s Casey rozhovor o včeličkách.

„Naše uhryznutie ti do krvi vstrekne endorfíny. To vyvolá pocit šťastia a určitého pokoja. Uvoľní ťa to a dá prechod pocitom, ktoré sú ti najbližšie.“

„Chceš mi naznačiť, že som stále nadržaná?“ zavrčala.

Uškrnul sa. Prstom jej prešiel po kľúčnej kosti, až sa zachvela. „Nie. Chcem ti povedať,“ pery jej priložil k uchu, akoby jej chcel prezradiť tajomstvo, „že si nadržaná pri mne. A je to prvý pocit, ktorý v tebe vzbudzujem.“

Pohoršene sa odtiahla, hoci pred jeho citlivým nosom bolo ťažké utajiť pravdu. „To je absurdné!“ vyhlásila.

Nenamáhal sa jej oponovať, na to má vlastný mozog. A iné časti tela.

Casey ho dlhé minúty prepaľovala pohľadom tých magických modrých očí. „Nie som pri tebe...“ Nadýchla sa. Musí zapracovať na svojom slovníku. „Dokážem ti to!“ Znovu sa k nemu prisunula a odhalila belasý krk. „Napi sa. Zvládnem to úplne bez problémov.“ Keby len jej vagína mohla mať rovnaký názor!

Brian sa sebavedome usmial, odhalil tesáky a zahryzol sa do lákavej pokožky. Prvotnú bolesť okamžite utíšili endorfíny. Casey zavzdychala a nechala sa uložiť na matrac, aby nemusela napínať svaly.

Upírova prítomnosť ju vždy rozrušila, ale jeho dotyk... jeho dotyk Casey rozochvel. Jazykom jej dráždil citlivý krk ako pomaly pil krv, a jeho hruď sa zmyselne dotýkala pŕs pod voľnými šatami.

Zastonala. Stehná sa jej podvedome roztvorili, aby mu umožnili prístup. Rozpálená pokožka prosila o dotyk. Rukami mu hladila chrbát, až ich nakoniec zaborila do čiernych vlasov.

Ako môže bojovať proti niečomu takému silnému? Ako Cateline sa Brianových dotykov nemohla nabažiť. Ako Casey ich pocítila prvýkrát v živote.

Ale ktoré city sú skutočné? Ktorá z nich ho chce?

Z očí jej vytiekli slzy trpkosti. Nenávidela Cateline z hĺbky svojej duše.

Brian spozoroval jej náhlu zmenu nálady. Dopil posledné deci, oblizol drobné ranky, aby sa zahojili a zvedavo na ňu pozrel. „Ublížil som ti?“ preľakol sa. Nedokázal si vysvetliť, prečo by inak plakala.

Vzala mu tvár do dlaní. Srdce jej pukalo. Dotkli sa čelami a ona vzlykla.

„Casey,“ povedal nežne, akoby jej rozumel.

Ibaže on nerozumie. Nerozumie, ako veľmi je rozpoltená, ako pochybuje o vlastnom ja. „Kiež by som bola niekto iný,“ šepla zlomene. Rýchlo vyskočila na nohy a utiekla z jaskyne, aby nemusela čeliť jedinému mužovi, ktorý ju k smrti desí tými chápavými, pokojnými očami.

 

 

Lucifer ležal na zemi v polohe plodu a bojoval s najväčšou migrénou vo svojom živote. A to je rozhodne pojem, obzvlášť pre niekoho staršieho než Slnečná sústava.

Persefona sa z podsvetia nevrátila. Kontaktovala ho na energetickej úrovni, povedala čo sa stalo a neustále nadávala na nejakého Donalda a bielidlo. S Ellie ale potiahli za spoločný povraz a nenechali peklo napospas osudu. Nateraz v ňom budú vládnuť, za čo im bol neskonale vďačný. Na rozdiel od manžela, Persefona neprišla o svoju chrbtovú kosť. A len čo sa zbaví tej gorily, čo mu mláti mozog, pomôže jej v hľadaní toho bastarda.

Prekonal ďalšiu vlnu búšenia v spánkoch a konečne sa narovnal, stále ležiac na zemi. Čo sa to s ním deje? Je predsa nezničiteľný. Za hranicou hmoty. Tak čo za hmotu mu to expanduje v lebke?!

Dostal sa na všetky štyri a otriasol sa ako pes, čo mu pripomenulo to veselé storočie, ktoré strávil ako hyena. Mal naň mnoho veselých spomienok.

Potrebujem terapiu, uvedomil si. A to je ešte najnormálnejší z jeho štrnásťčlennej rodiny. Kdekoľvek sú.

Ale táto bolesť skutočne nie je prirodzená, ani len na neho. Na koho sa ale obrátiť?

Akoby mu vyššie sily chceli odpovedať, zjavila sa pri ňom priesvitná svetlovláska so súcitným pohľadom.

Ešte tá mu tu chýbala!

Opal sa posadila na trávu oproti nemu a potichu čakala, kým sa spamätá. Akoby on bol to podivnejšie stvorenie z nich dvoch. Ona je mŕtva, zaseknutá v nehmotnej podobe a jej duša je úplne inde.

„Nepomáhaš mojej migréne,“ zavrčal na ňu a trel si oči, keď sa konečne dostal do sedu.

„Ja viem. Mávam ten účinok.“ Nezdala sa byť týmto poznaním rozhodená. „Snúbenec mi vždy hovoril, že som ho vyliečila z alkoholizmu, pretože som horšia než najhoršia kocovina, akú kedy zažil.“

Čo ako sa Lucifer snažil Opal nenávidieť pre čin, ktorý vykonala proti, nuž, prírode, v jej hlase spoznal zármutok a zúfalstvo. Vzdala sa všetkého. Je možné, že svojich milovaných nikdy neuvidí. „Prečo mám pocit, že si na toto prirovnanie hrdá?“

Nenápadne sa usmiala. Len jej oči naďalej pretekali smútkom. „Moje prvé stretnutie s ním zahŕňalo sedem fliaš Absinthu a toaletu.“ Vzdychla a uhla pohľadom. „Vtedy som ešte netušila, s kým mám dočinenia. Dala som mu prednášku ako nejakému decku.“

Lucifer si dokázal predstaviť, že jej vyvolený bol slušne pod papučou. „Prečo si mi prišla spríjemniť deň, Opal? Myslel som si, že ťa zaujíma len Ninjov a Heliov osud.“

Odfrkla si. „Omyl. Absolútne som nepotrebovala skončiť okolo nich. Neviem, prečo ma mágia nepustí.“

Stisol si koreň nosa. „Pretože si nešpecifikovala kúzlo, Opal. A využila si mágiu bosoriek, ktorá ti nepatrí a predpokladám, ani ju neovládaš. Ako si si mohla myslieť, že spojením toho, čo si, a mágie diametrálne odlišnej, docieliš požadovaný výsledok? Výsledok, na ktorý nemáš nárok?“ vytkol jej.

„Skončil si?“ opýtala sa ľadovo. „Nemáš ani poňatia, čo som videla, Lucifer.“

Pochybovačne na ňu pozrel. „Svet bol, je a bude škaredý,“ zašomral.

„Ty si teda pán pozitívny,“ pokarhala ho. Kde sa v nej tá drzosť berie? „Spamätaj sa! Svet ešte neskončil a dovolím si tvrdiť, že na tom tvrdo pracovali iní, než ty.“

„Ak očakávaš súcit, tak ja si dovolím tvrdiť, že som tento svet nikdy rád nemal.“

Opal len vyvrátila oči k nebu. „Prečo ma k tebe mágia pritiahla? Nemáš s mojou rodinou nič spoločné.“ Jej kúzlo totiž malo zachrániť len jej rodinu, nič viac. Prečo je vždy pritiahnutá k jedincom, ktorých nepotrebuje, to nikdy nepochopí.

„Mňa sa pýtaš?“ rozhodil rukami. „V mozgu mám ako na bojisku, Persefona ma zavalila informáciami o nefunkčnom portáli v pekle a nedokážem zistiť, kde sa nachádzajú Brian s Casey.“

„Ach, tento problém.“ Opal sa nevinne usmiala.

Lucifer sa zamračil. „O čo ide?“

Nevinný úsmev sa ešte rozšíril.

„Opal!“

„Ehm, sú nažive. Netuším kde,“ dodala okamžite. „Ale keď si spomenul ten portál, a oni, predpokladám, ním prešli, sú v poriadku. Nateraz.“

„Čo vieš o portáli?“

„O nič viac než ty. Je to brána času a priestoru, kde sa všetko rozkladá. Mašinka entropie. Maxwellov démon*.“

Luciferovi klesla sánka. „Začínam premýšľať nad tým, že ťa zabijem.“

Mávla nad ním rukou. „Niežeby to šlo a musíš sa postaviť do radu. Snúbenec má prednosť.“

Teda mal.

„Odkiaľ to všetko vieš?“ páčil z nej.

Ukázala na seba. „Odkiaľ asi? Myslíš, že by som bola v týchto sračkách, keby som nemala informácie, ktoré sa takí ako my nemali dozvedieť?“ znela ako učiteľka na základnej škole.

„Desíš ma.“

„Desím sama seba,“ uistila ho. „Ale môžem ti povedať len to, čo viem. Portál je inteligentný. Skutočný Maxwellov démon. A dostal skrat kvôli tomu, že spolu bojovali Persefona s Hádom.“

„Takže nevieš kde skončili. A či sú nažive.“

„Musia byť nažive. Do toho portálu nespadli sami.“

„O čom to hovoríš?“

Opal si hrýzla peru. Má mu to povedať? Lucifer sa na ľudstvo vykašľal, ale stále si je vedomý míľnikov a osudov, ktorým sa nedá vyhnúť. „Je s nimi Theresa,“ povedala nakoniec.

„Theresa?“ zopakoval, akoby to meno malo preňho niečo znamenať.

Opal naňho veľavýznamne pozrela.

Strhol sa. „Tá Theresa? Neumrela náhodou?“ Bol si takmer istý, že cítil obrovský úpadok svetla a nádeje sotva pred rokom, keď výnimočné dieťa naposledy vydýchlo.

„Ako som povedala, Maxwellov démon. Portál prekonal zákony existencie. Theresa znovu žije.“

Lucifer si od úžasu prikryl ústa. „Hovoríme o tej istej Therese?“

Opal sa usmiala, tentokrát úprimne a nadšene. „Áno. Hovoríme o dievčati, ktoré vynájde pohon na obnoviteľné zdroje energie a nadobro zastaví využitie fosílnych palív.“

___________________________________________________________________________

* Maxwellov démon: myšlienkový experiment popierajúci entropiu a tým pádom zákony termodynamiky. Démon je pomyslená inteligentná sila uprostred uzavretého systému, ktorá by na jednu stranu systému vpustila len pomalé (chladné) častice a na druhú len rýchle (teplé), čo by mohlo viesť k večnému pohybu. Všetko vo vesmíre sa ale správa opačne – teplé a chladné častice si vymenia energiu, až majú nakoniec všetky rovnakú teplotu, tzn. sily sú vyrovnané.

V našom prípade je portál schopný častice rozpoznať a hýbať nimi ako chce na základe vedomia, ktorá častica je ktorá.