Temná skúška 26

Nasledujúci deň sa znovu vrátili do jaskyne na pobreží, primárne kvôli Therese. Dieťa toho zažilo priveľa a nechceli ju zaťažovať dianím okolo nich. Hlavne ju chceli ochrániť pred rozhovormi o zločinoch, ktoré sa stali dôvodom rebélie. Chmí s Asísom vypočuli každého jedného ducha, ktorý by im mohol poskytnúť informácie. Ukázalo sa, že takmer všetci sa pokúsili dostať po smrti k stvoriteľom, ale ani tí ich nevideli. Na druhej strane ale dokázali perfektne zmapovať Hyperboreu a nájsť ju na mape. Casey s Brianom prekvapilo, že sa nachádza kúsok od Afriky, v Indickom oceáne. Ešte väčším prekvapením bolo, keď zistili že kontinent je vlastne nadrozmerné plavidlo s pohonom a navigáciou.

Kým Brian učil popoludní Theresu plávať, Casey si cez portál pozvala na návštevu Samí. Sediac na balkóne jej vysvetlila, prečo si ju zavolala. „Samí, náš druh, všetci nesmrteľní v budúcnosti, nevie o nič o tejto histórii. Nevedia, aké hrôzy na nás boli vykonané a aká drahá je naša sloboda.“

Samí so záujmom počúvala, v tvári vážny výraz. „Je to pochopiteľné, toľké milióny rokov dokážu pochovať mnohé.“

To je pravda, ale niektoré veci by pochované byť nemali. „Chcela by som, aby táto pravda vyšla najavo. História musí byť zdokumentovaná. Potrebujeme ju pre budúcnosť. Potrebujeme ju, aby sme pochopili vlastnú existenciu.“

„Rozumiem tvojej túžbe, ale sama neustále hovoríš o paradoxe,“ upozornila ju Samí, pobavene sledujúc Briana s Theresou v plytkej vode. „Ak sa tvoji druhovia dozvedia čo sa stalo skôr, než vy dvaja odídete, narušilo by to sled udalostí, ktoré nedokážeme predpovedať.“

Nad tým už premýšľala. „Ja viem. Počítala som s tým, ale mám riešenie. V prvom rade, musíte všetko spísať na fyzický materiál, ktorý sa neošúcha časom a ani vplyvom prostredia. Máte taký?“

„Samozrejme.“

„Uzavrieme tieto informácie do schránky, ktorá sa nebude dať otvoriť skôr než v našich dobách,“ predniesla jej svoj nápad. „Mágia ju otvorí až keď to bude bezpečné a nezmeníme tak históriu.“

Samí skrivila pery. „Casey, ja viem že pre teba je to ľahšia predstava než pre nás, ale to by sme museli na deň vypočítať, kedy ste z vašej budúcnosti odišli a to nejde. Neviete presný dátum vzhľadom k vášmu počítaniu času. Sama si povedala, je to pre vás približne šesťdesiat až šesťdesiat šesť miliónov rokov. To je priveľká odchýlka, obzvlášť ak vaša posledná zdokumentovaná etapa trvá len necelých dvadsať tisíc rokov,“ vysvetlila jej.

Bosorka si frustrovane prehrabla vlasy. Samí má pravdu, aj keď vedia približne v akom sú období, sotva dokážu určiť počet dní do boja o Hyperboreu. Sakra, neurčia ani počet rokov do začiatku kalendára, ktorým sa riadia!

Samí chvíľu premýšľala. „Je tu ale iná možnosť,“ napadlo jej. „Nemusíme poznať presný deň, postačí schránku naviazať na tvoju a Brianovu existenciu.“

Casey zvedavo nadvihla obočie. „Ako by to malo fungovať?“

„Zapečatíme schránku, ktorá rozozná vašu životnú energiu. Uspíme ju na, dajme tomu milión rokov, a po milióne rokov sa aktivuje senzor. Ten nastavíme tak, aby snímal, kedy sa ty a Brian objavíte na svete. A len čo vaša životná energia pominie v deň, keď vás portál pošle sem, schránka sa otvorí.“

„Také niečo by ste dokázali?“

„Chce to nejaké výpočty a kalibráciu, ale snáď áno. Problém je, ako zariadiť, aby sa schránka dostala do správnych rúk? Povedala si, že sa stále ukrývate pred tými... ako sa volajú? Ľudia? A pokryli celú planétu?“

„Takmer. Hyperborea je ale naša. Mohli by sme schránku ukryť na nej a tak budeme vedieť, že ju nájdu správne bytosti.“ Pravdepodobne Isobel.

Samín pohľad potemnel. „Zem pánov. Pokiaľ ju skutočne získame pre seba.“

„Získame,“ uistila ju Casey rozhodne. „O to sa s Brianom postaráme.“

Mladá nesmrteľná sa usmiala. „Veľmi radi napíšeme odkaz o našom boji za spravodlivosť. Aby nové generácie vedeli, že sloboda je cenný dar, ktorý nedostal každý.“

Casey jej súcitne zovrela dlaň. Samí si, tak ako všetci, musela prejsť veľkým utrpením, než ušla od svojich pánov. A to utrpenie si stále nesie so sebou. „Stojíme pri vás.“

 

 

 

Casey a Brian po prvý raz zaspali v spoločnej posteli v jaskyni s Theresou. Samozrejme, nemali priestor na žiadne posteľové hrátky, pretože spálňa bola jedna miestnosť a nechceli dieťa traumatizovať v tak mladom veku, preto sa len schúlili vedľa seba vo výklenku vyloženom drevom a konečne aj iným materiálom než len plátnom. Ich noví kamaráti im poskytli podložky na spanie, prikrývky, nové oblečenie a hromadu jedla. Konečne z nich opadol stres zo zháňania pokrmu deň po dni.

Theresa mierumilovne odfukovala na opačnom konci jaskyne vo vlastnom výklenku, zabalená v prikrývke.

Brian pobozkal Casey na odhalený krk. „Aj teba stále trápi tá vec s duchmi?“ zašepkal.

Nešťastne prikývla. „Keby sme aspoň rozumeli tomu, čo sa deje... Mohli by sme sa pripraviť. Ale takto len tápame v temnotách, či vôbec žije.“

„Z môjho hľadiska áno. Starne, to viem určite. Srdce jej bije.“

„To je len biologická definícia. Stále nie je plne v našom svete, keď vidí mŕtvych.“ Casey sa k nemu otočila. „Ja sa jej nevzdám, Brian. Možno nie som jej rodina, ale sme to my, kto sa o ňu stará. Nedovolím, aby znovu skončila v pekle, sama.“

„Ja viem.“ Pohladil ju po líci. „Ani ja to nedovolím.“

Čo samozrejme, prináša novú várku problémov. Dokážu ju vychovať? Čo urobia s jej smrteľnosťou? Ako budú žiť v časoch, kde je jediným človekom? A čo Theresa? Ako všetko bude vnímať ona?

„Deň po dni, Casey,“ povedal Brian, keď videl obavu v jej očiach. „Nič iné nám neostáva. Nateraz je Theresa v poriadku. Má nás, konečne normálnu stravu, a armádu nesmrteľných, ktorí sa zaviazali chrániť ju. To je dobrý začiatok.“

Áno, z tohto pohľadu je to viac než len dobrý začiatok. Dala Brianovi dlhý, sladký bozk a privinula sa k jeho hrudi. „Plus má pri sebe šialenú bosorku bez pudu sebazáchovy a prastarého upíra, ktorý ovláda viac mágie než je zdravé.“

„Sme perfektná rodina.“

 

 

 

Casey ráno prebudil veľmi príjemný pocit medzi nohami. Chvíľu si ho užívala, než jej zapracoval mozog. Otvorila oči a našla sa nalepená chrbtom na Brianovi, ktorého prsty robili zázraky na jej citlivom mieste.

„Brian!“ zašepkala pohoršene. „Theresa je v miestnosti.“

Upír jej tesákmi škrabol pokožku na krku. „Theresa spí a ty musíš byť potichu,“ odšepkal jej do ucha a pokračoval v útoku.

Casey zahryzla do prikrývky, aby utlmila stony, ku ktorým ju dohnal. Takmer sa neudržala, keď do nej odzadu prenikol. Ich pohyby boli rýchle a trhané, s úmyslom rýchleho vyvrcholenia. Len čo skončili, Casey s chichotom vybehla z postele do sprchy a Brian sa šiel schladiť do mora. Theresa sa prebudila až o niekoľko hodín neskôr, keď už mali za sebou druhé kolo na pláži.

Pri raňajkách sa Casey s Brianom rozhodli čiastočne jej ozrejmiť, čo sa chystá.

„Theresa, určite si postrehla že naši noví kamaráti sa nemajú najlepšie. Musia sa neustále ukrývať pred zlými bytosťami,“ začala Casey.

Dievčatko prikývlo. „Chcete im pomôcť, však? Zachránite ich?“

„Pokúsime sa o to. Ale bude to nebezpečné. Tieto zlé bytosti sú veľmi mocné a budú chcieť ublížiť aj nám.“

Theresa zbledla a chytila ju za ruku. „Ale vy im to nedovolíte, však?“

„Samozrejme, že nie,“ odpovedal Brian a pohladil ju po vláskoch. „Preto musíme vymyslieť absolútne dokonalý plán, natrénovať si ho, vychytať muchy a až potom sa pustíme do akcie.“

„Môžem vám pomôcť?“ nadchla sa.

Casey pri tej predstave striaslo. Toto dieťa sa nedostane ani len na kilometre k tým maniakom! „Už si nám pomohla, veľmi. Vďaka duchom máme informácie, o ktorých sme ani nesnívali. Zvyšok je na nás.“

„Ale aj ja sa chcem zúčastniť,“ Theresa našpúlila pery.

Brian si ju posadil na kolená. „Miláčik, si ešte maličká. Ty si dôvodom, prečo chceme vyhrať. Aby deti ako ty viac netrpeli. Pretože musíte vyrásť, aby ste sa mohli brániť. Obaja sa veľmi bojíme o tvoj život. Preto potrebujeme, aby si bola v bezpečí, aby sme sa k tebe mohli vrátiť.“

„A čo keď sa nevrátite?“ Oči sa jej zaliali slzami.

Casey ju s bolesťou v srdci objala. „My sa vrátime. Vieš prečo?“ smrkla.

Malá zvedavo čakala na odpoveď.

„Pretože ja a Brian sme sa stretli už veľmi dávno. Bohužiaľ ja som umrela a on bol bezo mňa. Ibaže ja som to len tak nenechala a vrátila som sa, aby sme sa znovu našli. A keď som bola v úzkych, aj Brian našiel mňa. A preto vieme, že nech sa čokoľvek stane, vrátime sa k tebe.“

Brian pozrel Casey do očí a stisol jej dlaň. Horkosladko sa naňho usmiala.

„A čo budem robiť, kým sa vrátite?“ pípla Theresa.

„Stráviš chvíľu v bunkri na Yucatáne. S našimi novými kamarátmi. Aj oni majú niekoľko detí. Konečne budeš aj s rovesníkmi,“ pokúsila sa ju povzbudiť Casey, ale Theresa nebola tak naivná.

Dieťa pevne objalo oboch dospelých, ktorých začala považovať za rodičov, a rozplakala sa. „Prosím, prosím vráťte sa ku mne. Ja už nechcem byť zase sama.“