Temná skúška 25

 

Brian ju nahnevane pritlačil o skalu. „Naozaj si myslíš, že som ju chcel len pre to, že bola utiahnutá obeť neschopná povedať nie?“ vrčal jej na pery. „Alebo že z teba chcem mať jej kópiu?“

„Tak čo chceš, Brian, hm?“

Zahákol jej ruku do vlasov, aby nemohla uhnúť pohľadom. „Teba! Aj s tým podrezaným jazykom, nebezpečnou mocou a šialeným zmýšľaním, ale chcem ťa živú! Nie nejakú tragickú spomienku!“ Ako inak jej to má vysvetliť? Že ďalšia strata by ho zabila?

„Máš ma! Po celý čas!“

Pokrútil hlavou. „Utekáš odo mňa. Utiekla si odo mňa, keď si zistila, že poznám pravdu.“

„Klamal si mi! Po celý čas si to vedel a nič si nepovedal! Čo som mala robiť?!“

Zaklonil jej hlavu, zuby vycerené. „Vytmaviť mi to, čo asi?! Desím ťa, Casey? Desím tú drobnú bosorku a jej chránené srdiečko? Tak si predstav, aký som vydesený ja!“

Zovrela pery. „A ja snáď nie?!“ vykríkla. „Myslíš, že tu prežívam dovolenku?! Už ti niekedy napadlo, že ani ty nie si nepremožiteľný?! To, čo chcem urobiť, nie je pre mňa, ale pre nás! Aby sme obaja mali budúcnosť, aby sme sa mohli hádať dlhšie, než len najbližší rok a pol!“

Upír stíchol. Nebolo to práve vyznanie lásky, ale Casey má vlastný spôsob vyjadrenia, že jej na niekom záleží. „A ty sa chceš hádať dlhšie, než rok a pol?“

Chcela uhnúť pohľadom, ale nedovolil jej to. Bola nútená mu hľadieť do očí. Tie jej sa zalievali slzami. Čo ak ju odmietne? Čo ak chce mať konečný dátum pre ich aférku?

Potiahol ju za vlasy. „Odpovedz mi, Casey!“

Ani nemukla.

Brian stratil nervy. Otočil ju chrbtom k sebe a nadvihol jej šaty. Tentoraz nebude hrať fér, rozhodol sa. Rukou sa dostal do jej nohavičiek a prstami začal masírovať citlivú pokožku pod nimi. Casey nebola vzrušená, ale jeho dotyky to rýchlo zmenili.

Bosorka zavzdychala a rukami sa oprela o skalu pred sebou, aby nespadla. Brian až pridobre vedel, čo s ňou robiť, a po pár minútach bola celá vlhká a pripravená. Na krku cítila jeho horúci dych. „Chceš, aby toto trvalo dlhšie?“ škrabol ju tesákmi. „Alebo mám prestať?“

Privrela oči. Rozhodne nechcela, aby prestal, ale táto intenzita ju znepokojovala. Brianova moc nad jej citmi ju znepokojovala. Jeho schopnosť porozumieť jej ju znepokojovala. A jej reakcia naňho ju znepokojovala najviac zo všetkého. Vo svete nesmrteľných sú bosorky obávané a mocné. Je náročné nájsť niekoho rovnocenného a Brian sa ukázal ako viac, než rovnocenný.

Ako by mohla byť bez neho?

Ako by ho ale mohla zvládať každý deň?

Brian, keďže nedostal odpoveď, prestal s intímnou masážou a začal sa odťahovať.

„Nie!“ vykríkla Casey, zhrozená možnosťou, že toto je naposledy, čo sa jej dotkne. „Neprestávaj!“

Spokojne sa usmial a vrátil sa pod jej sukňu. „Tak ako to bude, bosorka?“ Zahryzol jej do krku. „Alebo to končí dnes, alebo to potrvá naveky. Vyber si.“ Aby jej dodal incentívu k druhej možnosti, vkĺzol do nej dvoma prstami a skúsene našiel jej bod G, čo ju rozochvelo. Držal ju na pokraji, nadšený z toho, ako ju dokáže skrotiť, keď chce.

Casey sotva zvládala uvažovať, nie to formulovať vety. „Brian,“ prosila ho.

Pohol prstami. „Áno?“

Naprázdno preglgla. Kolená sa jej podlamovali. „B-bojím sa. Že keď nie som ako ona... nie som dosť... dobrá. Pre teba.“

To je smiešne! Voľnou rukou ju podoprel a pritiahol ju chrbtom k sebe. „Ona je mŕtva!“ sykol jej do ucha. „Pochop to! Nemôžeš byť ako ona. Tak ako ja nemôžem byť ako ten Brian, ktorého poznala.“ Už nie je kráľom. Nie je vládcom.

Casey po lícach stiekli slzy. „Nechcem ťa stratiť,“ dostala zo seba pod nátlakom prstov v jej vnútri. „A nechcem umrieť. Páči sa mi, kým som sa stala. My obaja.“

Brian sa usmial. Nič viac počuť nepotreboval. Pritlačil na správne miesta a Casey vykríkla vyvrcholením. Otočil jej tvár k sebe a pobozkal. „Tak si sakra daj záležať, aby si ma mala vždy pri sebe!“

Smrkla. Brian ju vysadil na nízku skalu za nimi. Bez prípravy si stiahol nohavice a okamžite bol v nej. Pritisla sa k nemu a náhlivo, divoko, sa dostali do priam brutálneho rytmu. Nahromadený hnev a frustrácia im dodali energiu, ktorej sa nešlo zbaviť tak ľahko. Bez prerušenia spojenia sa zbavili oblečenia a škrabali, hrýzli a kričali. Brianov chrbát brázdili červené šrámy Caseyiných pazúrov a bosorka pocítila jeho tesáky na veľmi zaujímavých miestach. Po hodinách šialenej akcie skončila na všetkých štyroch v mäkkom poraste, Brian za ňou, prirážajúc ako zviera. Prestala počítať, koľkokrát vyvrcholila. Brian zapojil do boja jazyk, prsty a tisícročia skúseností. Bola nesmierne rada, že sú v minulosti a nemajú prístup k erotickým hračkám, pretože ak by sa mu tie dostali do rúk, neprežila by to. Na sto percent by umrela!

Brian ju plesol po zadku a zrýchlil prírazy. „Si veľmi citlivá, Casey. Takmer všetko ťa vzruší.“ Ako dôkaz svojich slov jej obkrúžil klitoris, čo viedlo k ďalšiemu orgazmu. Casey už len fňukla. Toľko vecí, ktoré dokázal s jej telom... „Budem mať s tebou veľa práce.“

Nemala síl na sarkastickú odpoveď. Klesla do porastu a natiahla k nemu ruky. Chcela ho pri sebe. Pozerať mu do očí. Vedela, že aj on je na konci s výdržou. Roztiahla stehná a naviedla ho naspäť, kam patrí.

Brian ju pobozkal a spojil im čelá. „Pomôžeme týmto bytostiam, dostaneme sa na Hyperboreu a o rok a pol budeme v kľude sledovať, ako asteroid urobí bum a potom už žiadne riskantné boje, je ti to jasné?“

Prikývla. Nabojovali sa až dosť. Na celý život.

Brian začal prirážať a zahryzol sa jej do krku. Po prvý raz našli vrchol spoločne a vyčerpaním zaspali.

 

 

 

Casey ležala opretá o Briana a lenivo mu prstom na hrudi kreslila neurčité znaky. Teda dúfal, že sú neurčité a že jeho šialená bosorka nespriada nejaké náročné kúzlo, ktoré by mu reálne premenilo penis na dikobraza. Pre istotu ju vyrušil bozkom.

Casey zastonala, svaly stále ubolené z náročného celonočného tréningu. Brian ale vyzeral, že by bol ochotný dať si ďalšie kolo, naspídovaný jej krvou.

„Unavíš sa ty niekedy?“ posťažovala sa a začala pátrať po šatách.

„Hm, vráť sa a skús ma unaviť,“ vyzval ju zvodným hlasom a pritiahol si ju k sebe.

Casey sa rozosmiala a dovolila mu pobozkať ju na krk. Spoločne sa opreli o kmeň stromu, Casey pohodlne zabalená v Brianovom náručí, a sledovali východ slnka. Obloha sa sfarbila na oranžovo a more v diaľke sa zaligotalo. Všetko sa zdalo byť tak neskutočne pokojné a harmonické, až bolo ťažké uveriť, koľko problémov táto nezaľudnená planéta má. A koľko smrti čoskoro nastane.

„Pôjdeme do toho spolu?“ prehovorila Casey vyrovnane. „Ty a ja, na čele vzbury za slobodu?“

Brian ju len pevnejšie zovrel. „A mám snáď na výber?“

Otočila sa k nemu. „Bez teba nikam nejdem, Brian,“ vyhlásila. „Ak povieš nie, vrátime sa do našej jaskyne a nájdeme iný spôsob, ako prežiť asteroid.“

Prekvapene žmurkol. „Skutočne? Nechala by si všetko tak, keby som vycúval?“

Casey im preplietla prsty a pevne mu zovrela dlaň. „Išla by som tam, kde ty. Poznám svoje šance  v tomto boji a nie som samovrah. Takže buď sme v tom obaja, alebo ani jeden. Myslela som, že to vieš.“ Pobozkala ho.

Brianovi sa v srdci rozlialo teplo, ktoré už stáročia nepocítil. Preto len prikývol a spojil im čelá. „Poďme dať tým maniakom príučku!“

A tento moment, jednoduchý moment porozumenia, keď sa dve duše, ktoré si vždy boli súdené, naučili čeliť svetu spoločne a nájsť v tom druhom oporu, zlomil karmu, ktorá Casey a Briana postihla. Stará chyba bola napravená, lekcia osudu úspešná.