Temná skúška 24

 

Casey vyšla z jaskýň na čerstvý vzduch, aby si schladila hlavu. Pod ňou stále prebiehali rodinné zvítania a masívna výmena informácií, ktorá snáď pomôže rebélii odraziť sa od dna. Začínala sa pohrávať s myšlienkou, že sa plnohodnotne zapletie. Čo ak oni s Brianom sú skutočne tá potrebná premenná? Je jedno, že sa nikdy nedostanú domov, ale v budúcnosti sú ich priatelia a rodiny. Nemôžu dovoliť, aby ich vykorisťovali títo maniaci, ktorí sú leniví ešte aj uvariť si večeru.

Usadila sa na vysoký balvan a hľadela na tmavú oblohu posiatu hviezdami. Kto by si pomyslel, že o niekoľko mesiacov odtiaľ príde skaza celosvetových rozmerov? Jeden asteroid. Dve tretiny organizmov. Veľjaštery. A úsvit ľudstva.

Jej životná dráma jej odrazu prišla nepodstatná. Nejaké smiešne dohadovačky o minulých životoch neprepíšu históriu. Je to bolesť, ktorú musia niesť len oni dvaja s Brianom a stratí sa v histórii.

Ale čo Theresa? Kde je jej miesto? Brian predsa tvrdil, že starne. Ako teda môže byť zároveň vo svete mŕtvych?

Praskajúce halúzky za ňou ju upozornili, že už nie je sama. Otočila sa a za sebou uvidela Ním, ktorá ju prišla skontrolovať. „Smiem?“ ukázala na miesto vedľa nej.

„Iste.“ Casey sa posunula, aby uvoľnila miesto mladej žene. Ním mala nádherné modrasté oči a príliš dokonalú, takmer lesklú pokožku modrého nádychu. Pevne spletené vlasy ale mali snehobielu farbu.

„Ste to vy, kto prišiel z budúcnosti, ale zdáte sa viac prekvapení než my,“ zhodnotila, oči tiež upreté na hviezdy.

Casey sa zasmiala. „Len preto, že vám nechceme hovoriť ako je naša budúcnosť pokašľaná.“

„Jeden by povedal, že za toľké milióny rokov budeme žiť v utópii. Čo sa pokazilo?“

To by bol veľmi dlhý zoznam. „Keď je príliš dobre... zrazu vidíme drobnosti, ktoré sú pre nás veľkou vecou a ktoré nám do tej doby boli ukradnuté. Pretože sme nezažili útrapy vojny. A tak začne nový cyklus. Och, a ľudia tiež nepomáhajú,“ dodala. Rozhodne môžu minimálne za polovicu ich problémov.

Ním na ňu so záujmom pozrela. „Stojí za to pokračovať v civilizácii? Stojí za to niesť náš odkaz?“

Casey odtrhla oči od oblohy. „O čom to hovoríš?“

Ním vyzerala unavene. „Ak máme celé tie veky len bojovať, škriepiť sa, nikdy nenájsť pokoj... nebolo by lepšie to ukončiť hneď v začiatkoch?“

To bola strašná predstava. „Ním, náš vývoj ešte neskončil. Prežili sme hrôzy, ale dostávame sa ďalej. Učíme sa. A vy... vy si zaslúžite žiť tiež. Užívať si vlastnú existenciu. Robiť hlúpe rozhodnutia, objavovať svet. Vychovať novú generáciu v mieri.“

Ním premýšľala nad jej slovami. „Naši páni nám to zakázali, ale niektorí z nás majú vlastné deti,“ šepla sprisahanecky.

Casey nechápala. „Ako to myslíš?“

„Páni trvajú na tom, že len stvoritelia môžu priviesť na svet ďalších z nás. Ale nie je to pravda. Dokážeme to aj my. Sme schopní reprodukcie.“

Bosorka si zahryzla do pery. Ako dlho im trvalo prísť na to? „Príjemná činnosť, hm?“ povedala nakoniec na odľahčenie situácie.

Ním sa rozosmiala. „Veľmi. Museli sme vyvinúť substancie, ktoré nám túto činnosť umožnia bez splodenia potomka. Nechceme priviesť na tento svet bezbranné stvorenia vo veľkých počtoch. Bolo by to voči nim kruté a nezodpovedné.“

Ha, takže už tu začínajú korene kontroly natality medzi nesmrteľnými!

„Máš vlastných potomkov, Ním?“

„Nie. Samí má jedného, ale ja... necítim sa na takú zodpovednosť. Jej mláďa je ale neskutočne roztomilé a mňa teší pomáhať s výchovou.“ Na chvíľu sa odmlčala. „Aj vy dvaja máte radi to mláďa, aj keď nie je vaše,“ skonštatovala.

Casey zovrelo srdce. Nedokázala si predstaviť, že by prišli o Theresu. Alebo že by ju museli poslať naspäť do pekla. Jej duch tam umieral. Nemohla nič robiť, nemohla vidieť svet. Nemohla sa učiť nové veci a, bohovia, to dieťa sa rado učí! „Bojíme sa o ňu. Priniesli sme ju zo sveta mŕtvych a očividne ho ešte neopustila. Čo ak nám ju niekto vezme?“ vyslovila svoje obavy.

Ním sa jemne dotkla jej pleca. „Tak budete bojovať. Ste dvaja a ste silní. Nikto vás nezastaví.“

Ním by rozhodne bola dobrá motivačná koučka. Casey jej poďakovala a nemotorne ju objala. Zdalo sa, že toto gesto je rovnaké naprieč históriou.

„Máte medzi vami mnoho bytostí ako ja?“ zmenila Casey tému. „Ešte som žiadnu nestretla.“

Ním nadvihla obočie. „Ale my nevieme, čo za bytosť si.“

„Ach! Ehm... termín je bosorka. My... slovami formujeme a využívame mágiu,“ pokúsila sa charakterizovať svoj druh.

Ním mala zmätený pohľad. „Nikdy som o podobnej bytosti nepočula.“

„Určite? Počkaj, predvediem ti čo robíme.“ Vytiahla paličku a vytvorila vo vzduchu jablko. Potom ho nechala rozprsknúť. „A takto vyzerám.“ Sústredila sa a dovolila jej bosoráckej časti vyjsť na povrch. Zuby sa jej zahrotili, vlasy naježili. Keď sa vrátila do ľudskej podoby, Ním sa netvárila o nič chápavejšie.

„Myslím, že tvoj druh stvoritelia ešte nepriviedli k životu,“ povedala nakoniec. „Videli sme simulácie nových druhov, ktoré majú v pláne a myslím, že sa jednalo aj o bytosť schopnú spútať mágiu do slov. Ale nikto ako ty ešte neexistuje. Si jediná.“

Bosorke klesla sánka. „Ani medzi vašimi pánmi? Nikto neovláda moju moc?“

„Nie. Všetci využívajú mágiu len myšlienkami alebo pohybmi tela, no nikto nie tak konkrétne ako ty. Je to... zvláštne.“

Casey vyskočila na nohy. „Ním... takto ste vyhrali,“ uvedomila si. Nadšene si pritisla dlaň na ústa. „My sme sa tu neocitli náhodou. Boli sme sem poslaní!“

 

 

 

Briana našli v tichej miestnosti so spiacou Theresou v náručí. Čo najopatrnejšie ju uložil medzi vankúše, prikryl ju a Casey jej znovu stlmila sluch, aby ju nerušili rozhovorom a stále ju mali na očiach. Ním zatiaľ privolala Asísa, Chmího a Samí.

Brianovi stačil jediný pohľad na Casey a vedel, že ich plánuje zatiahnuť do ďalšieho maléru, pretože to je jeho šialená bosorka.

„O čo ide?“ súril ju, len čo všetci dorazili.

Casey sa pred nich postavila s iskričkami v očiach. Zlé, zlé znamenie. „Viem ako poraziť vašich pánov. Viem aj ako sa dostať k stvoriteľom a všetko im vysvetliť. Teda pokiaľ stále trváte na tom, že nechcete nikoho zabiť.“

Asís urobil krok vpred. „Nechceme nikomu ubližovať,“ zopakoval. „Aký máš plán?“

Brian prepaľoval Casey pohľadom. On vedel, jednoducho vedel, že jej plán zahŕňa ohrozenie života jej osoby. To sa nemohla najskôr poradiť s ním, aby jej to vyhovoril?!

„Povedali ste, že aj keby ste sa všetci nahrnuli k stvoriteľom, vaši páni vás vedia zastaviť, pretože majú nad vami moc. Lebo ste z ich druhu.“

„Správne,“ potvrdila Samí.

Casey sa zazubila. „Ale môj druh ešte neexistuje. To znamená, že neexistuje žiadny nadradený pán, ktorý by ma mohol zastaviť. Ja sa im môžem postaviť.“

A cena za najnebezpečnejší plán patrí... „Nie!“ vykríkol Brian. „Nadobro si sa pomiatla?!“

Casey si prekrížila ruky na hrudi. „Máš lepší nápad?“

„Prakticky čokoľvek, je lepší nápad!“

„Nie. Brian, zamysli sa. Do roka a pol spadne asteroid a Yucatán bude zničený. Tento bunker sa rozpadne. Rebeli nebudú mať žiadny úkryt pred podmienkami, ktoré ani oni nevydržia, pretože nebudú mať zdroje potravy. Jediné miesto pre nich je Hyperborea a tá je pod kontrolou predkov. Sám si povedal, že portál môže byť Maxwellov démon. Myslíš, že je náhoda že nás poslal práve sem? Rok a pol pred pádom, kúsok od tejto základne?“ argumentovala.

Rozhodil rukami. „Takže tu máme zomrieť?! Tie stvorenia sú sadistické monštrá s božským komplexom, nie nejaký pomätený Julius s jeho primitívnou armádou. A pripomínam, reinkarnácia stále nefunguje.“

„O dôvod viac dostať sa k stvoriteľom. Musia sa dozvedieť o dušiach. Sme sebanaplňujúce proroctvo, Brian. Nech už sú stvoritelia ktokoľvek, len oni mohli vytvoriť peklo, nebo a anjelov. Ešte stále vytvárajú nesmrteľných a niečo veľmi očividne nefunguje. Musíme sa k nim dostať.“

„Casey, staviaš celú rebéliu na jedinom fakte.“

Bosorka sa zhlboka nadýchla. „Nie, na dvoch faktoch.“ Prešla k nemu a vzala jeho dlaň do svojej. „Sme z budúcnosti. Poznáme veci, ktoré nikto nevyskúšal. Ty si bol kráľom. Stratégom. Títo páni nepoznajú naše triky a postupy. Nevedia, že sme tu.“

Upír bol naďalej vytočený. „Toto nie je náš boj.“

„Ale je. Pretože ak nejakým zázrakom nenájdeme cestu domov, tiež potrebujeme miesto na prežitie a to bude len na Hyperborey. A čím dlhšie čakáme, tým viac detí bude zabitých, tým viac nevinných bytostí príde o svoj život.“

Brian len pokrútil hlavou a nadávajúc vystrelil z miestnosti.

Nastalo nepríjemné ticho. Casey neočakávala z jeho strany nadšenie, ale jeho reakcia bola prehnaná. Ide predsa o celú rasu nesmrteľných, o ich vlastné prežitie.

„Má o teba strach,“ povedal Asís pokojným hlasom. „Riskovala by si pre nás všetkých svoj život. To je obeť o ktorú nemôžeme žiadať.“

Jeho spolubojovníčky súhlasili.

Casey zagúľala očami. „Niežeby sme mali na výber. A niežeby Brian nevidel dostatok bojov a vojen...“ stíchla, keď pochopila jeho pohľad na vec.

V tejto situácii už boli. On a Cateline. Keď sa tiež rozhodla pre samovražednú misiu v mene vyššieho dobra. Porazene zvesila plecia. „Ospravedlňte ma.“ A vybehla za Brianom.

 

 

Brian sa vyškrabal na povrch, zúrivý a plný strachu, že história sa zopakuje. Pred očami mal Catelinino zakrvavené, chladné telo s prázdnymi očami. Vedel, že ak v takom stave uvidí Casey, nadobro ho to zlomí. A tiež vedel, že nie je v jeho silách zastaviť ju.

„Brian!“ zakričala Casey celá zadychčaná, ako sa náhlila za ním. V tichu noci sa k nej otočil a hľadeli na seba ako dvaja cudzinci. Nemal silu s ňou bojovať.

Casey ignorovala jeho otupený pohľad. „Ja viem na čo myslíš a tentoraz je to iné. Ty a ja sme iní. Situácia je iná.“

Naozaj? Preňho je úplne rovnaká. Casey sa chystá obetovať pre skupinu utláčaných bytostí, s ktorými nemá žiadne emocionálne vzťahy, aj keď vie, že je malá šanca na prežitie. Len pre to, že má tú moc v bezvýchodiskovej partii šachu.

Bosorka k nemu pristúpila. „Už nie som sama, Brian. V tomto boji ťa chcem mať po boku. Naplánujeme ho spolu a spolu ho aj vyhráme. Jeden vedľa druhého. Neplánujem doňho ísť na kamikadze misiu. Sme tu my a naši spojenci, na ktorých sa spoľahneme tiež.“

Brian zovrel pery. Tuší tá ženská vôbec, aké je ťažké pozorovať ju ísť do boja? Nebolo to ľahké ani keď ešte nevedel, aká duša sa v nej ukrýva, a rozhodne to nie je ľahké teraz.

Casey zdvihla bradu, stelesnené odhodlanie. Zdrapla ho za golier a pritiahla k sebe. Ich tváre boli len centimetre od seba. „Chceš ma, hm? Alebo ju? Chceš ten kúsok cirkusu, ktorý sme si vybudovali?“

Naprázdno preglgol. „Chcem partnerku, ktorá pozná hodnotu vlastného života,“ zasyčal.

Bosorka ho nepustila. „Buď si istý, že svoj život si cením nadovšetko. Preto potrebujem tvoj zostarnutý mozog na vymyslenie aspoň čiastočne funkčnej stratégie! Ja plánujem prežiť, Brian.“

„Tiež si plánovala so mnou utiecť a vychovať naše spoločné dieťa,“ zaútočil na citlivé miesto.

Casey sa zježili vlasy a pevnejšie mu zovrela golier. „Nie, to plánovala ona. Nauč sa ten rozdiel. Ja nehrám fér. Ja chránim to, čo je moje a nehrám sa na mučeníka!“ Celým telom sa k nemu pritisla a voľnou rukou ho zdrapla za zadok. „Som Casey. Bosorka. Nedovolím iným ublížiť mi len preto, aby som dosiahla svoje ciele. A nechodím do boja bez pomoci!“ Túto lekciu sa už naučila. „Dokážeš to pochopiť, Brian? Dokážeš mať city k niekomu ako som ja? Pretože na rozdiel od nej...“ Perami sa priblížila k tým jeho. „Na rozdiel od nej ťa nepotrebujem ako záchrancu, ale ako rovnocenného partnera v boji za spoločnú budúcnosť.“