Len čo
sa Casey, Brian a Theresa zotavili, v tichu noci ich navštívil
Lucifer a dal si zavolať aj Isobel, ktorá po ňom pohľadom vrhala blesky.
Bolo to prvý raz, čo ho od návratu videli. Stáli na móle v prístave, mimo
zvedavých očí a uší. Sprevádzala ho Rebecca, ktorá nadšene všetkých
vyobjímala a predstavila sa Therese.
„Spomínaš
si na nás?“ začala opatrne Casey, držiac dieťa za ruku.
„Teraz
už áno,“ priznal a hoci sa to snažil zakryť, z toho dieťaťa mal
úprimný strach.
Theresa
sa naňho len nevinne zazubila. Ju nedesil ani trochu.
„Plánuješ
nesmrteľným povedať pravdu?“ zavrčala Isobel bez štipky emócie. „Však vieš,
o tom že sú len nástroje a ty si ich stvoril.“
Lucifer
sa zaksichtil. „Chápem tvoje rozhorčenie, Isobel.“
„Buď si
istý, že nechápeš.“ Prekrížila si ruky na hrudi.
„Naše
úmysly na počiatkoch neboli práve čisté, ale to neznamená, že sme ich
neprehodnotili. Stvorili sme niečo absolútne jedinečné, čo sme pochopili keď
sme videli vaše snahy o poznanie, o spravodlivosť, o pochopenie
sveta. Preto sme sa stiahli a nechali vás vyvíjať sa bez našich zásahov.“
„Ale
pravdu ste si nechali pre seba. Pre istotu. Čo ak nás budete ešte potrebovať?“
Lucifer
hľadal pomoc u Briana a Casey, ale ani oni sa netvárili, že by boli
na jeho strane. Rebecca sa tvárila rozpoltene.
„Lucifer
aj jeho druhovia urobili mnoho chýb,“ povedala mierne. „A sami dostali veľmi
silné lekcie. Prišli o identitu. Moc. Sami seba.“
„A za to
snáď môžeme my?“ odfrkla si Isobel. „Zaslúžime si pravdu. A vy si
zaslúžite čeliť tomu, čo ste urobili!“
„Ja ani
neviem, kde sú ostatní!“ rozhodil Lucifer frustrovane rukami. „Už štrnásť tisíc
rokov!“
„To nič
nemení na veci, že si nám klamal! Manipuloval nami!“
„Nikdy
som po vás nič nechcel. Len som... nespomenul celú históriu,“ bránil sa.
Isobel ho
spražila pohľadom. „Nehraj so mnou tieto hry!“
Rebecca
sa medzi nich postavila. „Dosť bolo hádok!“ zahriakla ich. „Isobel, ja viem ako
sa cítiš. Ver mi, že to viem. Aj ja a moje sestry sme Luciferov výtvor
a vieme to celý život. Naša moc nás núti mu podliehať. Ale doba sa
zmenila. Pozri sa na svet. Nesmrteľní sú nezávislí a konečne nebojujú.
Majú šancu na nový život.“
„A na
pravdu,“ oponovala jej upírka.
„Pravdu,
ktorú dostanú,“ sľúbil jej Lucifer. „Prosím ťa len o jediné – aby si ich
nechala prísť na všetko prirodzeným spôsobom. Keď budú pripravení, sami si
spoja súvislosti. Aby to nebol taký šok.“
Isobel
zaškrípala zubami.
„Nebudeš
im brániť v pátraní po faktoch?“ vyjednával Brian.
„Čestné
slovo. A ak za mnou prídu a opýtajú sa na to, pravdivo im odpoviem.
Nezatajím nič.“
Isobel
len nesúhlasne krútila hlavou. „Sto rokov, viac nie,“ rozhodla nakoniec. „Ak sa
do sto rokov pravda nedostane na povrch, všetko vyzvoním.“
Lucifer
vedel, že nie je v pozícii vyjednávať. Nie keď je sám, takmer bezmocný
a stále na pokraji šialenstva. Stroho prikývol. „Sto rokov,“ súhlasil.
Isobel
sa nahnevane zvrtla a odišla z prístavu.
Casey
skľúčene pozrela na bytosť, vďaka ktorej sa dostali domov. „Chceš si o tom
pohovoriť?“ navrhla mu.
Pokrútil
hlavou. „Vy traja ste už mali našich problémov až-až. Vráťte sa
k normálnemu životu. Zaslúžite si ho.“
Brian
objal svoje dievčatá. „Čo budeš robiť ty?“
„Prežívať?“
vzdychol. Sám nevedel, čo so sebou. „Možno je načase nájsť mojich bratov.
A sestry. Alebo čokoľvek, čo teraz sú.“
„Sestry?“
prekvapila sa Casey.
Lucifer
nadvihol kútik pier. „Keď ste nás stretli, nemali sme práve vybrané pohlavia. Je
možné, že niektorí si vybrali chromozóm X.“
To bola
podivná predstava.
„Každopádne,
to je môj problém, nie váš. A posledná vec – Chmí, Asís a ich
najbližší prežili pád asteroidu a boli pri moci niekoľko stoviek tisíc
rokov po tom. Neskôr sa stiahli do ústrania, aby mohli byť s rodinami.
Mali dlhý život a boli oslavovaní ako hrdinovia.“
Casey sa
so slzami v očiach usmiala. „Ďakujeme.“
Lucifer
kývol hlavou a odmiestnil sa.
Rebecca
na nich súcitne pozrela. „Pomlčíte?“
„Na sto
rokov,“ súhlasil Brian. „Ale za posledné obdobie sme prišli na to, že tajomstvá
sa medzi nami dlho neudržia.“ Sprisahanecky mrkol na Casey a vzal Theresu
do náručia.
Rebecca
musela súhlasiť, ale rozhodla sa, že táto záležitosť nespadá pod jej právomoc.
Nech sa Lucifer zapotí sám. Tiež sa vrátila domov a trojčlenná rodinka sa
pomaly vracala naspäť k príbytku, kam ich umiestnili Kalli
s Alaricom, než budú fit.
Pred
osvetleným domčekom už ale stáli Jasmine, Will a Juniper, všetci
nepriateľsky zazerajúci na ich spojené ruky.
Spomalili.
Pozreli na seba.
Casey sa
sladko usmiala. „Mami, babi, zoznámte sa mojím budúcim manželom Brianom
a našou dcérkou Theresou,“ povedala.
A tak
Brian zistil, aké to je, mať penis premenený na dikobraza.
O dva
dni neskôr, keď konečne prestal trucovať a kontrolovať si každých päť
minút rodinné klenoty, sa mu Casey v mene celej rodiny ospravedlnila. Jej
ospravedlňovanie trvalo hodinu a odohrávalo sa v posteli, ale
nakoniec jej odpustil.
„Máš
šialenú rodinu,“ povedal jej zadýchane, keď sa k nemu privinula.
Cmukla.
„Zvykneš si.“
O tom
pochyboval. Rozhodne potrebuje nejaký magický štít. A to Jasmine ešte
nevie, že s ním Casey spala už pred rokmi.
Striaslo
ho.
Rozhodne
magický štít.
„Uvažovala
som,“ začala Casey opatrne.
Brian
zastonal. „Nebezpečná činnosť pre teba.“
Pobavene
ho plesla po hrudi. „Uvažovala som,“ zopakovala, „o tom, čo budeme robiť ďalej.
Však vieš, kde budeme bývať a čo urobíme s Theresou. Musí začať
chodiť do školy a tak.“
Brian na
ňu pozrel. „A?“
„Nemôžeme
zostať na Hyperborey. Aspoň nie teraz, keď tu nič nie je.“
S tým
počítal. „Môžeme sa vrátiť do Británie,“ navrhol jej. „Theresa by mala byť
medzi upírmi, aby sa začlenila. Dáme ju do bilingválnej školy.“
Casey sa
oňho oprela, aby na seba videli. „A čo ty? Viem, že na Britániu nemáš najlepšie
spomienky a kedysi si tam vládol a-“
Brian ju
pobozkal, aby ju umlčal. „Je to náš domov. A aj keď to vyznie
masochisticky, je to jediné miesto, kde mám známych. Hoci sme sa chvíľu
pokúšali zabiť.“
Zasmiala
sa. „Čo budeš robiť? Doteraz si sa naháňal za knihami alebo za Juliusom. Knihy
sú naspäť kde majú byť a Julius je snáď v pekle. Pôjdeš do dôchodku?“
To bola
komická predstava. „Vlastne som uvažoval o výskume,“ priznal. „Stále mám
schopnosť porozumieť jazykom ako Isobel a na Hyperborey sme strávili
nejaký čas, poznáme ju lepšie než ktokoľvek. Archeologické tímy potrebujú každú
pomocnú ruku.“
Zamračila
sa. „Chceš behať medzi Hyperboreou a Britániou?“
„Texty
a fotky mi môžu poslať e-mailom. Neplánujem ťa nechať nestráženú, nemusíš
sa báť.“
Oči jej
zaiskrili. „Z čistej lásky, alebo sa bojíš, že ti vyhodím dom do povetria?“
Plesol
ju po zadku. „Tak trochu z oboch dôvodov. Videl som labák tvojich tiet
a aj početné obhorené miesta na stenách a strope.“
Zagúľala
očami. Bosorky sa stali hlavným zdrojov odvarov a magických predmetov pre
celý ich svet, čo im zabezpečilo istý status a krásny príjem. Nehody sa
ale stávajú. „Sľubujem, že nebudem pracovať s výbušninami mimo vyčlenených
priestorov.“
„A
nebudeš mi premieňať penis na dikobraza,“ dodal smrteľne vážne.
„Uhm,
iste. Ako si želáš.“ Trhalo jej kútikmi pier.
„A ani
na nič iné!“
Vyprskla
do smiechu. „Máš moje slovo, miláčik.“
Brian aj
tak vedel, že prídu momenty, keď ju bude chcieť zaškrtiť, nech už vyvedie čokoľvek.
„Vezme
Salvator Theresu do svojho kráľovstva?“ zmenila tému Casey. Pre svoje dievčatko
chcela len to najlepšie.
Prikývol.
„Už má pripravené papiere. Vo všetkých zákonných ohľadoch bude naša.“
Bosorke
spadol kameň zo srdca. Ešte stále ju občas prepadol pocit, že o ňu nejakým
nešťastným zvratom osudu prídu. Brian jej tú obavu vyčítal v očiach
a objal ju. „Nikto nám ju nevezme. Inak obrátime svet hore nohami.“
Vzdychla
a privrela oči. „Budeme dobrí rodičia?“
Brian si
sebavedome odfrkol. „Perfektní! Malej nebude nič chýbať, bude mať celé
kráľovstvo mrzutých upírov ako ochranu a na rande sa pred sedemdesiatkou
nedostane.“
Smutné
je, že ten upír je plne schopný ju k opačnému pohlaviu do sedemdesiatky
reálne nepustiť. Casey na tom ešte bude musieť popracovať. Sedemdesiat je
priveľa – päťdesiat postačí.
Uvoľnene
sa obliekli a na námestí si počkali na Theresu, ktorá bola na návšteve vo
Valhalle s Jasmine a Juniper. Ako predpokladali, babička
a prababička ju vrátili rodičom v plnej zbroji a so zbraňami
v rukách. Casey si ich od nej opatrne vzala, ale brnenie jej nechala, lebo
v ňom vyzerala roztomilo.
Brian ju
zdvihol do náručia a pobozkal na líce. „Páčilo sa ti vo Valhalle?“
Nadšene
prikyvovala. „Babka Juniper mi ukázala kam mám kopnúť chlapcov, keď ma budú
otravovať,“ zahlásila veselo.
„To je
moje dievčatko!“ pochválil ju, zamával Caseyiným príbuzným a odviedol
svoju rodinu naspäť domov, aby mohli začať plánovať svoju budúcnosť.
Brian
nikdy viac Catelinin hrob nenavštívil.
Ďakujem za kapitolku
OdpovědětVymazatĎakujem 😀🥰💖
OdpovědětVymazatĎakujem, som rada, že si mohli Theresu nechať
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu skvelú kapitolu. 😍
OdpovědětVymazatMoc děkuji za krásnou knihu ❤🍀🙂
OdpovědětVymazatMoc děkuji za celou krásnou knihu.
OdpovědětVymazatSuper podarená kapitola 😍 smiala som sa keď Brianovi premenili penis na dikobraza hihi 🤭 😂😂 a zase bolo mi ľúto Lucifera ale mohol si za to sám. Ďakujem pekne 💖 za kapitolu 😊 😊 😊
OdpovědětVymazatDěkuji :)
OdpovědětVymazatDěkuji moc. Skvělá kapitola ♥️👍
OdpovědětVymazatDěkuji, Alexa.
OdpovědětVymazatTinka
Veľmi pekne ďakujem Alexa 💜😘.
OdpovědětVymazatDěkuju za super kapitolu
OdpovědětVymazatDěkuji za další skvělou kapitolu 😍
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatĎakujem. ❤❤❤❤ Ten dikobraz.😂😂😂😂
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDěkuji za krásnou kapitolu.
OdpovědětVymazatVěra
Super, díky
OdpovědětVymazatPerfektná kapitola. Hlavne kam má Theresa kopnúť chalanov(skvelá výchova) a Brianov dikobraz. Super. Ďakujem moc za parádnu kapitolu.
OdpovědětVymazatMoc děkuji za další skvělou kapitolu. 🥰🥰🥰🥰🥰🥰🥰🥰🥰
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu 🙂
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu úžasnú kapitolu
OdpovědětVymazatďakujem
OdpovědětVymazatMoc děkuji za další skvělou kapitolu 🧡
OdpovědětVymazatDobre som sa pobavila na dikobrazovi :) Dakujem za skvelu kapitolu!
OdpovědětVymazatSuper kapitola. Jsem ráda, že to všechno dobře dopadlo, i když mi Lucifera bylo docela líto. Snad se nám brzo vzpamatuje. Po tak dlouhém životě není divu, že mu občas šibe. Moc děkuji za kapitolu.
OdpovědětVymazatDěkuji za další úžasnou kapitolu. Dikobraz mně dostal :-D
OdpovědětVymazatDěkuji 💐
OdpovědětVymazatMoc děkuji!!💕💕
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu 🥰
OdpovědětVymazatMoc děkuji Bára
OdpovědětVymazatDěkuji 😊
OdpovědětVymazatMoc dekuju za kapitolu. Fakt jsem se pobavila. Těším.se na další příběhy.
OdpovědětVymazatMoc děkuji! :)
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatKrásna kapitola. Ďakujem 😃😃😃.
OdpovědětVymazatNádherné zakončení skvělého příběhu, Alex. Moc děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatDíky moc za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem veľmi pekne
OdpovědětVymazatĎakujem ❤
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolu :-)
OdpovědětVymazatDěkuji za pokračování 💕
OdpovědětVymazatĎakujem za super kapitolu 😊.
OdpovědětVymazatĎakujem veľmi pekne za ďalšiu skvelú kapitolu
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazat🌼
OdpovědětVymazatĎakujem.Zuzana
OdpovědětVymazatMoc děkuji za další skvělou kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDěkuji 😀
OdpovědětVymazat