Temná skúška 32

 

Nad hrobkou stál celý zástup bytostí. Dovliekli ju na Hyperboreu, kde už čakala Caseyina strachom sužovaná adoptívna matka Jasmine s manželom Willom, stará mama Juniper, Brianov nástupca Salvator so svojím prvým mužom Conorom a manželkou Erin. Pridala sa k nim Isobel, hyperborejskí bohovia Kalli a Alaric a všetky vládkyne ročných období.

Lucifer stál pri hrobke, ktorú uložili na pláži, pretože bola priťažká aby ju odtiahli kamkoľvek inam. Mágia sa na nej držala aj po toľkých miliónoch rokov. Nebol si však istý, či ju reálne dokáže prelomiť. Prišiel o toľko síl...

Rebecca mu zovrela rameno. „Sme tu s tebou,“ povedala, a so sestrami sa rozmiestnili okolo hrobky. „Pomôžeme ti.“

Vďačne na ne pozrel. Dotkol sa drsného povrchu a zavrel oči. Ako predpokladal, nezvládol prelomiť mágiu. To ho na smrť vydesilo. Musí s tým niečo urobiť!

Keď bolo jasné, že sám si neporadí, narazili doňho štyri energie vládkyň, ktoré mu posielali všetko, čo mali. Posilnený ich silou prelomil veko hrobky a mágia vyprchala. Spánok bol prerušený.

Len čo ustúpil, na jeho miesto sa nahrnuli Salvator, Conor a Alaric, ktorí rozobrali prasknutý materiál, aby sa dostali k telám pod ním.

„Drahé nebesia, sú to skutočne oni!“ vykríkol Salvator. Potom mu tvár potemnela. „Kalli!“

Bohyňa vyskočila na hrobku. Alaric už zdvíhal prvé telo, malé dievčatko. Vyzerala ako mŕtvola. Bola bledá, priam sivá, a na kosť vychudnutá.

„Nedýcha!“ preľakla sa.

„Ani jeden z nich,“ informoval ju Alaric, hmatajúc po rovnako vychudnutých dospelých. „Casey zlyháva srdce!“

„Moje dieťatko!“ zakvílila Jasmine, keď uvidela adoptívnu dcéru, ktorej trčali len kosti. „Čo si s nimi urobil, Lucifer?!“

„Ja... spali tak dlho... nevedeli sme, že ich telá budú chradnúť.“ Niežeby mali takýto náročný kúsok odskúšaný. Okamžite bol odstrčený, keď sa nesmrteľní zmobilizovali, aby zachránili svojich.

Lucifer zostal na okraji. Videl spolupatričnosť, obavu a starosť. Niečo, čo on sotva pocítil a zažil. Pretože on medzi nich nepatrí. Nikdy nepatril. Cúvol a keď bolo jasné, že nikoho viac nezaujíma, odmiestnil sa preč.

Kalli s Alaricom sa sústredili na dieťa, ktoré našli. Nevedeli o nej nič, mysleli si, že v hrobke sú len Casey s Brianom, ale nemienili ju nechať umrieť.

„Malá je upírka,“ povedal Alaric, keď jej otvoril ústa. „Nedospelá, ale krv jej pomôže.“

Salvator okamžite pribehol s balíkmi krvi, ktoré jej pichli do žily a hadičkou naliali do krku. To isté urobili s Brianom. Casey ale viac a viac chradla. Museli ju previezť do hlavného mesta, kde jej dali infúzie a museli ju napojiť na prístroj, ktorý dýchal za ňu.

Po viac ako hodine náročnej práce Kalli a Alaric vyšli z miestnosti pre ťažké prípady v nemocnici, ktorá bola našťastie plne funkčná po boji s Juliusom.

Čakáreň bola plná na prasknutie.

„Budú žiť,“ uistila všetkých Kalli. „Zdá sa, že napriek veľmi silnej mágii ich telá neboli úplne uspané. Nestarli, ale akoby hladovali niekoľko mesiacov. Prišli o tukovú vrstvu, živiny... v podstate ich liečime na extrémnu podvýživu. Brian je na tom najlepšie, postačí mu krv a bude fit. Dieťa... ktoré podľa všetkého nie je spriaznené ani s jedným z nich... je iný prípad,“ vzdychla nešťastne.

„Je z nich najslabšia,“ vysvetlil Alaric. „Stále žije svoj ľudský život. Je drobná a srdce sa jej len tak-tak drží. Obličky jej už zlyhali. Našťastie krv zabrala. Mala by ju uzdraviť.“

„A Casey?“ ozvala sa uplakaná Jasmine.

Kalli sa na ňu slabo usmiala. „Aj ona sa pozviecha. Bude musieť znovu nabrať váhu, ale ešte som nevidela bosorku, ktorá by odmietala stravu.“

Jasmine sa zasmiala. „Smieme ísť za nimi?“

„Sú v bezvedomí, tak opatrne. Nepreberú sa skôr než o pár dní. Dali sme im sedatíva.“

Niekoľko návštevníkov potichu vošlo, Salvator ale zaostal. „Čo sa to v minulosti udialo?“ zašepkal Alaricovi, ktorý si kládol podobnú otázku.

„Nevieme. Ale keď sme ich našli, držali sa za ruky.“

 

 

 

Brian sa zobudil prvý. Hlava ho bolela a cítil sa ako keby ho zmlátil celý gang, ale prinútil sa otvoriť oči. Chvíľu mu trvalo aktivovať mozgové bunky, aby si spomenul, prečo mu je tak mizerne.

Rozkašľal sa a vytiahol si z úst hadičku. „Theresa, Casey,“ boli jeho prvé slová.

Jasmine, sediaca pri bosorke odo dňa, keď ich našli, sa prebrala z ľahkého spánku. „Brian?“ Pribehla k nemu. „Brian, si tu so mnou? Vieš, kto som?“

Upír prežíval fyzickú bolesť, ako sa snažil posadiť. Jasmine mu nadvihla posteľ. „Pomaly. Bol si veľmi slabý.“

„Casey! Theresa!“ začal sa obzerať a spanikáril, keď obe uvidel na lôžkach, napojené na prístroje. Chcel vstať, ale svaly ho nepočúvali.

„No tak, len pokojne!“ tíšila ho Jasmine. „Brian, ublížiš si!“

Upír na ňu pozrel, akoby mu to bolo výsostne ukradnuté, čo aj bolo. „Casey,“ zopakoval a po líci mu stiekla slza.

„Casey sa zotavuje,“ uistila ho Jasmine. „Theresa je tá malá? Aj ona bude v poriadku.“

Brian sa nikdy necítil taký bezmocný ako teraz. Ani keď mu pred očami umierala Cateline. Natiahol ruku ku Caseyinmu lôžku, ale boli medzi nimi dobré dva metre.

Jasmine skákala pohľadom z upíra na dcéru. Potom radšej zavolala Kalli, aby situáciu vyriešila.

Bohyňa dobehla do miestnosti o niekoľko minút neskôr a podoprela Briana, ktorý trval na tom, že sa postaví na nohy. „No tak, silák, pomaly. Spal si šesťdesiat miliónov rokov.“

„Casey. Theresa.“ Dookola opakoval len tieto dva mená.

„Obe sú v poriadku,“ uisťovala ho Kalli. „Brian, pozri sa na mňa!“

Slová mu nestačili. Potreboval sa ich dotknúť, cítiť pulzujúcu krv v žilách dieťaťa aj bosorky.

„Jasmine, prisuň sem tie postele, inak ho neukľudním,“ vzdychla Kalli.

Jasmine sa zaprela do ťažkej konštrukcie, na ktorej ležala Theresa. Pohla sa celá – posteľ, prístroje aj generátor v nej zabudovaný. Hyperborejská technológia.

Brian okamžite nahmatal Theresinu drobnú rúčku a nežne ju zovrel. Nos mu napovedal, že je slabá, ale zotavuje sa. To mu stačilo. Otočil sa na druhú stranu, kde Kalli s Jasmine prisunuli Caseyinu posteľ. Aj jej stisol dlaň a vydýchol si.

Jasmine si s Kalli vymenila spýtavý pohľad.

„Čo sa stalo?“ zmohol sa Brian konečne na otázku, hoci ho rozbolela hlava a nevládal nič iné než znovu klesnúť na posteľ.

Kalli sa k nemu posadila. „Spali ste veľmi dlho. Vaše telá začali chradnúť. Teba a Theresu pumpujeme krvou, Casey živinami. Chvíľu sa budete zotavovať.“

Prikývol a zavrel oči. Sú živí v bezpečí. Na ničom inom nezáleží.

 

 

 

Znovu sa prebral o dva dni, tentoraz triezvy a schopný uvažovať. Usadený na posteli cuckal krv, keď za ním prišla Isobel. Ich vzťah bol stále neistý, vzhľadom k tomu, že sa navzájom pokúsili zabiť a on jej dušu strčil do tela nepriateľky upírov.

„Ako sa cítiš?“ opýtala sa a posadila sa na Theresinu posteľ. Dievčatko bolo stále v bezvedomí a závislé od prístrojov.

„Už mi bolo lepšie,“ priznal.

Chápavo sa zasmiala. „Dostali sme váš odkaz. O tom, čo sa stalo v mezozoiku.“

Pousmial sa. „Nemysleli sme si, že sa vrátime.“

„Ako ste prišli k nej?“ ukázala na Theresu.

„Zhrabli sme ju v pekle.“ Odložil prázdny pohár. „Bola mŕtva.“

Isobel si ho premerala zvláštnym pohľadom. „Je to pravda? O Luciferovi? O tom, že sme len databanky?“ zašepkala.

Brian sa ľútostivo nadýchol. „Povedala si to ostatným?“

Pokrútila hlavou. „Ja... neviem ako. Sama mám problém sa s tým zmieriť.“

„Mne to hovor.“

„Čo urobíme?“

„My?“ prekvapil sa.

„Si toho súčasťou. Salvator horí zvedavosťou a takáto vec sa nedá práve utajiť. Neviem však, či sú nesmrteľní pripravení počuť celú pravdu.“

Zamyslel sa. Je to ťažký údel. Vždy odsudzovali ľudí za to, že menšiny tajili pravdu väčšine pod zámienkou, že nie sú pripravení, nastala by panika, bla, bla, bla... Je však správne nechať niekoho žiť v nevedomosti? Alebo klamstve?

Isobel videla, že má rovnakú dilemu ako ona. „Počkáme, až sa zobudí Casey,“ rozhodla nakoniec.

Brianov pohľad už asi stý raz zamieril k bosorke vedľa neho. Nikto ešte nemal odvahu opýtať sa, prečo ju od seba nechce pustiť. Jasmine po ňom síce vrhala nepriateľské pohľady, ale mala dosť rozumu nestavať sa medzi neho a Casey. Nedopadlo by to dobre.

Isobel sa vševediacky usmiala a potichu odišla.

 

 

 

Casey sa zobudila uprostred noci. Mala pocit, akoby ju prešiel parný valec – dvakrát. Pohla rukami a zalapala po dychu, keď uvidela ako skostnateli. Kde má svoje krivky? Nadvihla prikrývku a uvidela len rebrá pokryté kožou, trčiace bedrá, vpadnuté brucho a rovnako vychudnuté nohy.

„Casey!“ Zdvihla pohľad a okamžite pocítila útok na pery. Brianov bozk do nej vdýchol všetok chýbajúci život.

„Čo sa stalo?“ zašepkala medzi bozkami.

Upír, tiež schudnutý a poblednutý, jej vysvetlil, čo sa dozvedel od Kalli a ostatných, potom ju postrčil a nasúkal sa do postele k nej.

„Theresa začala konečne dýchať sama,“ dodal, keď ju mal bezpečne vo svojom náručí. „Obličky aj srdce znovu fungujú. Kalli si myslí, že do troch dní ju budú môcť prebrať.“

Casey sa od úľavy rozplakala. Stále bola unavená a počúvajúc Brianove upokojujúce slová znovu zaspala.

 

 

 

Presne tak ich ráno našiel Salvator – skrútených okolo seba na jednej posteli. Brian naňho zazrel, ale ani sa nepohol.

Kráľ sa uškrnul a ukázal na nich prstom. „Byť tebou, toto by som vysvetľoval Jasmine z väčšej diaľky, aby si mal náskok,“ poradil mu.

Brian si Casey pevnejšie pritisol k telu.

„Pripravený na novinky?“

Prikývol.

Salvator sa oprel o stenu a spustil o tom, čo sa dialo po jeho a Caseyinom zmiznutí – ako sa nadobro zbavili Juliusa, začali pripravovať Hyperboreu pre civilov, len čo ju preskúmajú historici a inžinieri a ako to dopadlo s Hádom. Uprostred rozprávania sa prebrala aj Casey a bola zhrozená, že kvôli nim Persefona zostala uväznená v pekle.

„Nie je to pre ňu také zlé,“ povedal Salvator. „Má Ellie. Môže von, pokiaľ sa budú striedať.“

„A Hádes?“

Mykol plecami. „Pátrame po ňom. Zmizol. Chceme Persefone pomôcť, ale sama má z neho strach. Údajne je šialený a ovláda neznáme sily.“

„Aj tak sa cítim vinná,“ vzdychla Casey a posadila sa. „Môžeme sa s ňou porozprávať?“

„Iste. Celé dni na to čaká. Môžem ju priviesť?“

Prikývli.

Persefona sa objavila o pár minút. Usmiala sa na nich a Casey k nej vystrela ruky, aby ju objala. „Ďakujeme.“

„Som rada, že ste v poriadku. Ellie pozdravuje.“

„Nič sa vám nestalo?“

„Nič, čo by sme nezvládli. Ako ste na tom vy? Počula som o vašich dobrodružstvách v mezozoiku. Je to pravda? Skutočne ste videli dinosaury?“

Zasmiali sa a prikývli.

Persefona obdivne pískla. „Keby som vedela, aký je ten portál mocný...“

„Nemala si to odkiaľ vedieť. Ako to zvládaš tam dolu?“

Mávla rukou. „Nič mimoriadne. Pracujem s bielidlom. Dlhá história. Ale preto tu nie som.“ Mrkla na susednú posteľ. „Prišla som kvôli dieťaťu.“

Brian sa okamžite napol, odhodlaný bojovať za svoje dieťa. „Nikam s tebou nejde, Persefona!“

„Upokoj sa, neberiem ju naspäť. Je živá. Neviem ako, neviem prečo, ale nepatrí ku mne. Zatiaľ,“ dodala neochotne.

„Čo tým myslíš?“ Casey pod prikrývkou zovrela paličku.

Persefona sa kyslo zatvárila a posadila sa na prázdnu posteľ. „Stretla som sa s dušami v Tartare a pokúšala sa zistiť, čo to má celé znamenať. Hádes sa veľmi nezaujímal a Lucifer o nich ani len nevedel. Rozhodne ale nepatria ku mne. Sú to nevinní ľudia. Dospelí aj deti.“

„Tak čo u teba robia?“ nechápala Casey.

„Neviem. Podľa všetkého ich ku mne niekto posiela. Úmyselne. Sú z jednej rodiny. Doslova celý rodokmeň až do staroveku. Niekoho naštvali. Niekoho mocného. A za trest sú u mňa. Problém je, že dotyčný somár ku mne posiela každého príbuzného tých, ktorí ho naštvali. Ako trest.“

„Kto? Je to normálne?“ žasol Brian.

„Normálne nie. Pracujem s nimi, ale je to slepá cesta. Čo vám chcem povedať je, že Theresa sa do tejto rodiny nenarodila, ale bola nimi len adoptovaná a umrela pri nehode. A aj tak skončila u mňa. A ak znovu umrie...“ Nemusela dokončiť.

Casey zovrela Brianovu dlaň. Ani za nič nedopustia, aby umrela!

„Pokúsim sa s tým niečo urobiť, ale je to beh na dlhú trať,“ vysvetlila im Persefona. „Neviem kde nájsť toho debila, čo im to urobil, a ani ako ho presvedčiť, aby s tým prestal. Ale budem všetko pozorne sledovať a riešiť.“

„A čo Hádes?“ odvážila sa vyzvedať Casey.

Persefona sa zachmúrila. „Aj po ňom s Ellie pátrame. Rozhodne ho vykúpem v bielidle, len čo ho nájdem!“ Zatla päste.

„Ak by si kedykoľvek potrebovala pomôcť, sme tu pre teba,“ sľúbil jej Brian. „Nikdy ti nezabudneme, čo si pre nás urobila.“

Oči sa jej zaleskli slzami. „Ďakujem.“ Znovu ich objala. „Dajte sa do poriadku, dobre? Občas prídem na návštevu.“ Rozlúčila sa a vrátila sa do pekla.

Casey sa oprela o Briana. „Musíme jej pomôcť. Nemôže kvôli nám skončiť naveky v pekle.“

Upír ju pohladil po vlasoch. „Niečo vymyslíme. Teraz sa musíme sústrediť na zotavovanie. Potom sa uvidí.“

Usmiala sa naňho. „Sme naspäť doma,“ povedala šťastne.

Pobozkal ju na špičku nosa. „A spolu. Doma a spolu.“

________________________________________________

Holky zlaté, pomaly ale isto sme sa dostali k predposlednej kapitole poviedky:) aby sme ju uzavreli, o päť dní očakávajte dva príspevky po sebe - 33. kapitolu a epilóg s poznámkou (nezabudnite teda scrollovať nižšie, aby vám nič neušlo).