Temná skúška 31

Dva mesiace po boji, Hyperborea...

 

Brian perami prešiel po línii Caseyinej chrbtice, až sa dostal k oblému pozadiu a slabo ju uhryzol. Bosorka pod ním zvýskla a so smiechom sa prebojovala nad neho. „Ak neprestaneš hrýzť, zoženiem ti kosť!“

Upír si ju pritiahol k bozku a dlaňou masíroval urazené polky. „Ale ty máš predsa moje uhryznutia rada. Spomínam si len včera, keď som sa zahryzol do...“

Casey mu pritisla ruku na ústa, aby nepokračoval. „Niektoré veci by nemali byť vyslovené nahlas.“

Nesúhlasne sa zamračil.

Bosorka vstala a dopriala mu výhľad na stelesnenú dokonalosť, ktorú začala ukrývať pod oblečenie. „Nemáme čas na štvrtú rýchlovku, Theresa bude naspäť každou chvíľou.“

Brian si len povzdychol a tiež začal pátrať po svojich handrách. Hyperborea sa stala ich novým domovom. Spolu s Asísom a Chmím, ktorí sa stali vodcami všetkých nesmrteľných, pomáhali so zavádzaním nového systému vlády. Stvoritelia splnili sľub a oslobodili všetkých zo svojich miest. Palác zmizol a namiesto toho chodili na pravidelné návštevy len tak, bez oficialít. Nateraz všetci nosili obruče, ale už vzniklo niekoľko škôl jednotného jazyka. Potrvá však roky, kým sa rozšíri. Prioritou je tiež  posilnenie ochranných štítov a bariér kontinentu, aby nebol zasiahnutý následkami pádu asteroidu, ktoré potrvajú dekády.

Napriek tomu konečne medzi nesmrteľnými zavládla uvoľnená atmosféra. Stvoritelia sa pri jednej z návštev vyjadrili, že prvá generácia bola vyhostená na povrch, bez zdrojov a technológií. Či prežijú, je na nich. Sú stavaní aj do extrémov, ktoré o pár mesiacov nastanú, ale je na nich, či budú bojovať o prežitie. Minimálne jeden rod to dokáže, čoho dôkazom je Erin Anglická, ktorá v sebe stále nesie ich DNA.

Theresa tiež začala chodiť do školy s tým málom detí, ktoré tu boli. Nikdy však úplne nezapadla. Nepatrí do tejto doby. Tak ako ani oni dvaja. Snažili sa však myslieť pozitívne a tešiť sa z maličkostí. Theresa im po prebratí povedala takmer všetko, čo sa dozvedela od Kadena v budúcnosti. Nechala si pre seba len to, aký bol pekný, a dátum kedy dôjde k výmene, čo jej poradil on. Upozornil ju, že inak by ju do toho dňa všetci otravovali s tým, čo má robiť, ako to má urobiť a ako sa zachovať a tiež by ju mohli chcieť ovplyvniť k zmene minulosti. Preto len tvrdila, že nevie kedy to bolo, len že bol teplý slnečný deň.

Brian s Casey na ňu čakali usadení pod stromom pred ich jednoduchým obydlím. Theresa sa k nim pridala a rozprávala im, čo všetko sa dialo v škole.

Nežili práve idylku, ale žili v pokoji, čo brali ako vzácny dar. Theresu považovali za vlastnú a dievčatko samo dalo najavo, že chce, aby boli jej rodičmi. A tak sa snažili. Nemali síce návod na dieťa, ale šlo im to. Chodievali s ňou na výlety a rozprávali jej o nesmrteľných, o ich svete, o histórii, ktorá sa ešte len odohrá.

Boli zmierení s faktom, že tu dožijú svoje životy. Napriek tomu nedokázali len tak nechať, čo si vypočuli. Keď rebeli spísali históriu, poprosili ich o vytvorenie špeciálnej schránky v poslednej tabuľke, do ktorej vložili odkaz pre Isobel, ktorá, ak sa udalosti odohrajú ako majú, bude jediná komu ich zveria. Do textu pridali zopár nenápadných odkazov a len dúfali, že pochopí narážky. Viac pre svojich urobiť nemôžu.

Ani táto idylka však netrvala večne. V ten pokojný deň ich prišli navštíviť traja stvoritelia, medzi nimi Lucifer. Casey s Brianom hneď znervózneli a obranne sa postavili pred Theresu.

„Smieme sa s vami porozprávať?“ poprosil ich Lucifer slušne.

Nemohli mu vyslovene povedať nie, preto všetkých troch pozvali do domu a usadili ich k jedálenskému stolu. Theresu držali medzi sebou, keď si sadli oproti nim.

„Ja a moji druhovia sme premýšľali nad vašou situáciou,“ začal stvoriteľ, ktorého meno nepoznali, lebo žiadne ešte nemal. Vlastne ani Lucifer ešte žiadne nemá, ale je jediný, ktorého mali aspoň ako osloviť. Rozhodne sa ale na seba nepodobal.

„Prečo?“ chcel vedieť Brian.

„Prišli ste sem z ďalekej budúcnosti. A nedobrovoľne. Vieme, že ste tu istým spôsobom osamotení. Váš druh je len v začiatkoch vývinu, Caseyin druh ani neexistuje. Chceli by sme vám pomôcť vrátiť sa domov.“

„Ako? Cestovať v čase už viac nemôžme, sami ste to potvrdili.“

„To je pravda. Rovina času je veľmi krehká a bola príliš narušená. Aj keď je to v našej moci, nemôžeme vás poslať v čase bez toho, aby to nespôsobilo katastrofu,“ súhlasil Lucifer. „Ale myslíme si, že je tu ešte jeden spôsob.“

Casey hneď ožila. „Aký?“

„Uložíme vás na spánok. Veľmi hlboký, blízky smrti. Nebudete dýchať, cítiť, vnímať, nebudú vám biť srdcia, zostanete akoby zmrazení. A budete spať až kým nenadíde vaša doba,“ predostrel im plán neznámy stvoriteľ.

„Také niečo je možné?“ prekvapil sa Brian.

„S našou pomocou áno. Ale na prebudenie bude tiež potrebný náš zásah,“ upozornil ich Lucifer. „Len naša moc vás dokáže uspať a naša moc vás znovu prebudí. Vyjadrili ste sa, že jeden z nás, konkrétne ja, je medzi vami vo vašej súčasnosti. Je to tak?“

Brian s Casey na seba neisto pozreli. „To síce áno, ale... nie si celkom... sebou samým,“ zvolila diplomatickú odpoveď bosorka.

„Iste, Theresa nám ozrejmila, že prídeme o časť spomienok. A predpokladám, že keďže som vás nekonfrontoval, neviem o vás v spojení s týmito udalosťami.“

„Je to pravdepodobné,“ súhlasil Brian.

Stvoritelia sa chvíľu radili.

„Mohol by som si do mysle pripraviť poistku,“ prišiel nakoniec s riešením Lucifer. „Uzavrieť ju mágiou, ktorá vyprchá v budúcnosti. A včas ma upozorní. Nájdem vaše miesto odpočinku a oživím vás.“

Casey radšej pomlčala o tom, že hovorí o podobnom systéme aký použili na tabuľky s terajšími udalosťami. „Hm, ale ako budeš vedieť kedy ten čas nastane? My nevieme, o koľko dní presne spadneme do portálu,“ použila rovnaký argument ako Samí.

„Vlastne to vieme,“ prekvapil ju Lucifer. „Sme... sme mocní. A súčasťou vesmíru. Cítime plynutie času. Cítime tiež na moment presne, odkiaľ ste prišli. Len čo opustíte vašu súčasnosť, spomienka v mojej mysli sa uvoľní pre prípad, že som skutočne zabudol.“

„A čo riziká?“ obával sa Brian. „Hrozí nám niečo? Kde uložíte naše telá, aby sa im nič nestalo počas vekov?“

„Dáme vás do krypty z extrémne pevného materiálu. Tú ukryjeme na miesto, kam sa náhodne nebude dať dostať. Potrebujeme ale vašu pomoc. Aby sme ju našli, chceme dať do nej vysielač. Aby v prípade potreby mohli byť na lokalizáciu použité aj technológie. Je nejaký signál, ktorý by bol univerzálny pre váš druh? Ideálne aj frekvencia?“

Po dlhom a náročnom rozhovore, keď konečne našli spôsob ako ukryť signál pred ľuďmi, ale nie pred nesmrteľnými (spoliehali sa na Rebeccine meditácie), a stvoritelia im znovu zopakovali celý postup, si nakoniec Casey s Brianom vyžiadali čas na rozmyslenie. Predsa len ide o šesťdesiat miliónov rokov dlhý spánok, nie dvdsaťminútový šlofík.

Keď ich Casey vyprevádzala von uprostred noci, otočila sa k nim s otázkou v očiach. „Prečo to robíte? Prečo nám pomáhate?“

Stvoritelia si ju nechápavo premerali. „Pretože vy ste pomohli nám. A našim bytostiam. Riskovali ste vlastné životy,“ odpovedal jeden z nich. „Aj keď na nás bolo vaše mláďa zlé, a aj my na ňu, hovorila o budúcnosti, a tá môže priniesť mnohé. Nie sme monštrá, Casey. Urobili sme chyby, ale to neznamená, že nechceme pomôcť, kde sa dá. A vy dvaja patríte do inej doby. Nech sme kdekoľvek a kýmkoľvek, tu a teraz sme tí, ktorí sa o vás chcú starať. Toto je naša forma vďaky.“

Čo do pekla sa stane, že tieto bytosti zošalejú a zatrpknú? Ako môžu byť sebecké aj nesebecké zároveň?

Spomenula si na Briana. Aj on bol dobrý, potom zloduch, potom zrazu záchranca. Večnosť je dlhá doba na hranie jedinej role. „Dáme vám vedieť, keď sa rozhodneme,“ povedala a zmizla v dome.

V konečnom dôsledku to nebolo náročné rozhodovanie. Obaja chceli ísť domov a Theresa tiež. Hlavne keď mala istotu, že do pekla sa nevráti. Strávili teda ešte niekoľko týždňov na Hyperborey, poprosili o niekoľko ďalších historických zápiskov, rozlúčili sa s Chmím, Asísom a ostatnými a nechali sa premiestniť do teraz už prázdneho mesta jedného zo stvoriteľov, kde už čakala mágiou upravená hrobka.

Nebol to ľahký proces. Nikto si nechce ľahnúť do hrobu s vedomím, že bude mimo milióny rokov. Theresa bola najodvážnejšia, odhodlaná znovu vidieť budúcnosť. A Kadena. Niekde tam predsa musí byť. Preto pôjde spať. Aby sa stretli. Bol príliš pekný!

Casey a Brian si ľahli vedľa nej, každý z jednej strany, a chytili sa za ruky. Naposledy na seba pozreli a v očiach mali všetky náročné roky, ktoré si odžili. Roky, ktoré ich priviedli sem, aby sa znovu našli.

„Bola to jazda,“ povedal Brian so slzami v očiach.

„Rozhodne príbeh pre vnúčatá,“ potvrdila bosorka a smrkla. „Ľúbim ťa, Brian.“

Brianovo srdce ani len nezrýchlilo rytmus, pretože nepotreboval jej slová, aby to vedel. Cítil to z každého jej bozku, pohľadu, objatia. „Aj ja teba, Casey. Tak ako som ľúbil ju.“ A možno o kúsok viac.

Usmiala sa a naposledy sa pobozkali. Stvoritelia začali privierať veko krypty.

„Tak o šesťdesiat miliónov rokov, láska.“

„Ja budem čakať.“

Pevnejšie objali Theresu a o pár sekúnd ich premohol silný spánok.

 

 

Súčasnosť...

 

Lucifer konečne prekonal migrénu. Myseľ mu zaplavili spomienky. Nechcené, nútené spomienky na život, ktorý sa ani nezdal, že bol kedysi jeho.

Stvoriteľ.

Sebecký.

Všemocný.

A predsa zlyhal.

Spôsobil utrpenie vlastnému dielu.

A bol vydieraný šesťročným deckom!

Pretrel si tvár a posadil sa na rozhádzanej posteli. Už je to dlho, čo bol samým sebou. Ako zabúdal, prichádzal o moc. Opal mala pravdu, je slabý, pretože nie je schopný znovu poňať vlastné ja. Možno to nikdy plne nedokáže.

Ale dokáže zachrániť trojicu šialencov, ktorí takmer prišli o život pri boji za slobodu iných.

Ťažkopádne vstal a prezliekol sa do čistých šiat. Keď vyšiel z komnaty, privítali ho neisté pohľady štyroch vládkyň ročných období a jeden veľmi nahnevaný pohľad mladej upírky.

„Hrobku tých troch sme ukryli na dno oceánu,“ povedal pevným hlasom. „Geologické pohyby ju ale mohli trochu presunúť. Má však v sebe vysielač.“

Rebecca luskla prstami. „Cítila som ho! Vysiela SOS signál, ktorý skáče na viacerých frekvenciách!“

„Pomôžem ti lokalizovať zdroj. Zožeňte bosorky a Vasilyho, budeme potrebovať pomoc.“

O dva dni neskôr, s pomocou ponoriek a mágie, sa im konečne podarilo spod vody vyloviť ťažkú, nepoškodenú kryptu, ktorá čakala milióny rokov na otvorenie.