Temná skúška 30

 

Theresa s nadvihnutým obočím prebehla pohľadom po stvoriteľoch. „Nie ste o nič lepší než tí magori, ktorých ste poslali do temníc,“ povedala vyrovnane.

„Kto si, že si dovoľuješ takto sa k nám správať?“ sykol stvoriteľ oproti nej.

„Kto som? Kto som?! Som tá, ktorá kvôli jednému z vás debilov skončila v pekle ako dieťa, ktorá bola poslaná v čase do minulosti, lebo ďalší z vás blbcov prišiel o rozum a akoby to nestačilo, musela som vidieť padnúť svet na kolená! Tušíte akých ohavností ste schopní?!“ jačala na nich vysokým hláskom. „Všetkých vás poznám.“ Ukázala na toho najbližšie. „Ty si Lucifer. Predstieraš že si jeden z nás, lebo sa trasieš strachom, čo by sa stalo keby nesmrteľní zistili tvoju skutočnú identitu a ty by si musel mať zodpovednosť! Vieš, že v mojej detskej súčasnosti nesmrteľní nevedia o svojom pôvode?! Nemajú tušenia, že ste si ich stvorili ako obyčajné databanky?! Dokázali priam nemožné za katastrofálnych podmienok v nádeji na život v mieri a pritom sú len nástrojom na to, aby ste vy nemuseli trčať na tejto planéte!“

Stvoritelia mali ústa dokorán.

„Ó áno, viem o vašom pláne. Boli ste voľne sa pohybujúca energia, ale sila budúceho života Zeme vás sem pripútala. Máte naň dohliadať, starať sa oň, podporovať ho. Ibaže vy tu trčať nechcete a nenapadlo vám nič inteligentnejšie, než stvoriť nesmrteľné bytosti schopné rýchleho učenia a objavovania, aby vám mohli vynájsť a zostrojiť prístroje, ktoré by vám umožnili vrátiť sa do vesmíru. Napakovať do nich život, ku ktorému ste viazaní – ďalej len ľudstvo – a brázdiť si nekonečnosť existencie. Všetko len aby ste sa dostali z tejto planéty!“

Stvoritelia si začali vymieňať veľmi znepokojené pohľady.

„Mám pre vás novinku. Skysnete tu nadlho, pretože nie ste bohovia a nesmrteľní si pôjdu vlastnou cestou. A vy začnete trucovať. Vlastne ešte aj na toto stretnutie zabudnete! Poviem vám teda ďalšiu novinku – nelíšite sa od svojich stvorení. A až keď pocítite, aké to je byť nimi, aké to je mať a ceniť si život, možno potom sa vám konečne aktivujú mozgy!“

Lucifer bol prvý, kto po dlhom tichu prehovoril. „Vysvetli nám túto situáciu, prosím.“ Konečne nemal hlas plný egoizmu a vkradla sa doň obava.

A tak im Theresa vysvetlila ako sa s Casey a Brianom dostali do minulosti, ako vyzerá ich súčasnosť a že nielenže o nich ako stvoriteľoch nikto nevie, nesmrteľní žijú v blaženej nevedomosti a veria, že ich životy majú reálny zmysel.

Lucifer pozrel na svojho druha, ktorého by Theresa najradšej zaškrtila. „A ty? Vieš čo všetko si spôsobil ty?“ Musela sa premáhať, aby po ňom neskočila od hnevu. „Si z nich najsebeckejší. Najegoistickejší. Nedokážeš si priznať chybu a nedokážeš uznať ani pravdu iných.“

Stvoriteľ sa napol, ale Lucifer ho zastavil v útoku na dieťa pred nimi. „Nekonaj unáhlene, brat môj. Po celý čas hovorí len pravdu.“

„Ako je možné, že ty o našich zámeroch vieš, keď nikto iný nič netuší?“

„Pretože som z inej doby, chlape! Casey s Brianom sú z dôb objavenia Hyperborey, tohto miesta. Tam sa ešte nič nevie. A tam to začne. Všetko sa začne rúcať. Nesmrteľní si už prešli svojou skúškou a haló – vesmír si pripravil ďalšiu pre vás.“

„Nie sme nejaké nástroje na hranie!“ ohradil sa ďalší z nich.

„Tak ako nimi nie sú nesmrteľní?“ rypla si. „Príde doba, keď ochutnáte vlastnú medicínu. Ale ja tu nie som pre to, aby som vám predpovedala budúcnosť, tú si zvládnete posrať aj sami.“ Zhlboka sa nadýchla a prinútila sa upokojiť. „Ako som požadovala, zavediete nový systém pre duše. Zločiny budú potrestané. Niekto bude riadiť tento chaos a niekto si vezme na starosti trestanie. Neskôr to isté urobíte s ľuďmi. Tam sa bude musieť zaviesť delegovanie moci, inak sa zbláznite. Radím vám začať tvoriť vašich nástupcov. Och, a posledná vec. Ak nechcete aby som všetko vyzvonila Brianovi s Casey a oni neposlali odkaz do budúcnosti, pretože toho sú plne schopní, dáte mi nesmrteľnosť,“ vyjednávala.

„Ako prosím?“ už aj Lucifer znel pohoršene.

„Všetko toto som si vytrpela kvôli vašim chybám. Nemala som detstvo a videla som mučenie zlých duší. Casey a Brian sa o mňa boja, lebo som krehká a kvôli vám už aj tak vidím duchov. Dáte mi nesmrteľnosť a ja mierumilovne odídem do budúcnosti a dieťa, ktoré sa vráti, nebude nič vedieť. To sú moje podmienky.“

 

 

Casey s Brianom traumatizovane sedeli na chodbe a snažili sa pochopiť, čo sa práve dozvedeli. Nie sú jedineční. Stvoritelia ich potrebujú ako nejaký superpočítač, aby keď príde ľudstvo, mohli ho naložiť do lodí a ťahať ho so sebou vesmírom. Všetko len aby netrčali na Zemi. Nezaujímajú ich skúsenosti, zážitky, pocity... Chcú len výskum. Nájsť spôsob ako byť znovu slobodní, bez ohľadu na to, čomu môžu vystaviť ľudí. A aj keď ľudí ani jeden z nich nemá práve rád, nezaslúžia si tento osud. Aj oni sa potrebujú vyvíjať a aj keď im to práve nejde, je ich privilégiom ukončiť vlastnú existenciu, alebo sa dopracovať až k utópii.

Aké kruté sú tieto bytosti?

Lucifer?

Ich Lucifer, ktorý im pomohol toľkokrát?

„Je mi špatne,“ povedala Casey a zaklonila hlavu.

„Som rád, že sú v našej súčasnosti preč. Dúfam, že skapali,“ vrčal Brian a predstavoval si, ako mláti Lucifera. Stvoriteľa, ktorý sa hral na hlupáčika a bavil sa na boji o život všetkých nesmrteľných.

Posuvné dvere sa po chvíli otvorili a Lucifer niesol v náručí Theresu. Zdala sa byť v bezvedomí. Casey okamžite vyskočila na nohy, pripravená zabiť ho ak jej niečo urobil.

„Dieťa len spí. Budúca verzia sa vrátila do svojho tela. O chvíľu sa preberie,“ sľúbil im. „Odteraz je nesmrteľná. Dospeje ako každé dieťa a keď bude telo v najsilnejšom bode vývinu, prestane starnúť.“

Brian ju od neho okamžite vzal a privinul si ju k hrudi. „Patrí k niektorej z rás?“

„Dali sme jej dary upírov. Je citlivejšia na svetlo a bude potrebovať špeciálnu stravu.“

Casey ju nežne pohladila po čele. „Ďakujeme,“ precedila pomedzi zuby.

Lucifer z ich postoja vycítil, že ho nemajú práve v láske. Zvláštne ho to zamrzelo. Po prvý raz v živote. „My... musíme oznámiť novinky našim bratom. A vysporiadať sa s prvou generáciou. Táto zem odteraz patrí len nesmrteľným. Náš palác odstránime. Naučíme vás jednotný jazyk a pošleme sem aj bytosti z našich miest. Nikomu viac nebudete slúžiť.“

Dvojici z budúcnosti to bolo  tej chvíli ukradnuté, ale Chmí s Asísom nadšene pristúpili k Luciferovi a začali s ním preberať niektoré záležitosti. Casey s Brianom sa vytratili a odviezli sa späť na povrch. Okolo paláca sa zhromaždili tisícky ďalších obyvateľov, ale ani na tých nemali náladu. Prešli niekoľko metrov do parku s kvetinami a usadili sa medzi rastliny, obaja držiac Theresu.

Brian pobozkal Casey, akoby sa dlhé roky nevideli. Dosiahli víťazstvo, ale nebolo úplné. Necítili sa posilnení. Necítili sa slobodní. Nielenže zistili, že sú len zdroje informácií pre sebecké dôvody menšiny, mali na pamäti aj Theresine slová – už žiadne cestovanie v čase.

Nevrátia sa domov. Neuvidia svoje rodiny. Môžu len žiť tu, a začať vlastnú rodinu. S Theresou.

 

 

 

 

Isobel sa prechádzala sem a tam v Rebeccinej pracovni. Vládkyňa jesene sa mrvila v kresle. „Lucifer a jeho druhovia nás stvorili, áno,“ pripustila. „Začali s upírmi a pokračovali so všetkými ostatnými rasami. Bohov dali o stupienok vyššie, tí majú najviac z ich moci, ale stále málo oproti nim. Vládkyne ročných období stvorili, keď videli priveľké výkyvy v zmenách podnebia. S nami mali najužší vzťah, lebo sme po nich najmocnejšie. Sľúbili sme, že pomlčíme o tejto skutočnosti.“

Isobel sa na ňu zamračila. „Urobili si z nás počítač, Rebecca!“

„Ja viem. A aj keď mi asi neveríš, oľutovali to. Preto sa stiahli. Pochopili, že život je jedinečný sám o sebe a vy máte právo na vývoj. Začali sa sústrediť na ľudstvo a to... nedopadlo najlepšie. Tá vec spred štrnástich tisícok rokov ich traumatizovala a pomiatli sa. Lucifer to zvládol najlepšie a... nuž, vidíš že ani to nie je výhra.“

„Nesmrteľní majú právo dozvedieť sa pravdu,“ trvala na svojom Isobel.

„Netvrdím, že nie. Ale... čo keby sme šli za Luciferom? Myslím, že viem prečo je posledné dni mimo.“ Zamávala odkazom. „Ak Brian s Casey skončili v mezozoiku ako píšu, musia naňho útočiť spomienky. Zabudol na túto udalosť keď mu hrablo.“

„Prečo práve teraz?“

Mykla plecami. „Netuším, ale musí to mať dôvod.“ Vstala a vzala stále nahnevanú upírku za ruku. „Ja viem že ťa to rozrušilo. Ale som na tvojej strane. A aj keď to tak nevyzerá, Lucifer tiež.“ A premiestila ich do Summerinho paláca.

Lucifera našli s hlavou v dlaniach v jednej z hosťovských izieb. Ležal na posteli a stonal. Pod očami mal tmavé kruhy. Vyzeral otrasne.

Rebecca smutne pokrútila hlavou a posadila sa k zničenej Winter, ktorá naňho dohliadala. „Žiadne zlepšenie?“

„Ani trochu.“

„Myslím, že viem čo sa deje.“ Podala jej odkaz z minulosti.

Winter zalapala po dychu. „Oni boli pri vzbure? Skutočne?“

„Vyzerá to tak. Casey a Brian pomohli novým generáciám oslobodiť sa a nejako zistili, čo navyvádzali naši drahí stvoritelia.“ Pohladila Lucifera po vlasoch. „Nenašli už ale cestu späť.“

Isobel si kľakla na posteľ k Luciferovi, schytila ho za golier a zatriasla ním. „Máš nám čo vysvetľovať, somár, a len dúfaj, že existuje spôsob ako ich dostať naspäť, inak ťa predhodím nesmrteľným!“

Lucifer začal len viac stonať.

Isobel si odfrkla. „Chlapi a ich výdrž.“

Winter sa zasmiala. „Je ti jasné, že jeho podstata je bezpohlavná, však?“

Upírka ju spražila pohľadom. „Čo budeme robiť?“ rozhodila rukami.

Rebecca si ľahla k trýznenému mužovi, za čo ešte dostane prednášku od majetníckeho manžela, ale situácia si to vyžadovala. Vzala Lucifera za ruku a prehovárala k nemu: „Lucifer, ja viem že to bolí, ale musíš prestať bojovať. Pridlho si žil v zabudnutí. Pridlho si potláčal, čo si a kto si. Spomeň si. Nie si padlý anjel. Si archanjel Lucifer, prvý kto uvidel Zem, kto uvidel život a kto ho stvoril. Si archdémon pekla, tiež jeho stvoriteľ. Bol si tu pri úsvite ľudstva. Ty a tvoji bratia.“

Lucifer sa začal triasť a chcel sa od nej odtiahnuť, ale nedovolila mu to.

„Nesieš v sebe silu vesmíru. Cítiš ho. Táto sila nejde potlačiť, nejde zabudnúť. Ty neprestaneš existovať. Tvoje dielo, tvoji nesmrteľní ťa potrebujú.“

„Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie,“ opakoval zúfalo.

„Ale áno. Nadišiel tvoj čas. Musíš znovu povstať. História sa naďalej píše. Buď znovu tým, kým máš byť. Buď znovu mocný. Pomôž nám. Už si nám predsa pomáhal predtým.“

„Nie, nie, nie, nechcem! Nemôžem!“

Winter pridala ruku k dielu a tiež si k nemu ľahla. „Môžeš, Lucifer. Máš slobodnú vôľu. Nemusíš byť ako kedysi. Je len na tebe, čo urobíš. A my ťa teraz potrebujeme ako ešte nikdy. Ide o Casey a Briana. Už si ich videl. Videl si ich v minulosti a nespoznal v súčasnosti.“

„Nie, nie, nie! Nehovorte mi to!“

„Vďaka nim viete, že prvá generácia robila zlé veci,“ tlačila naňho Rebecca. „Vďaka nim ste nám začali pomáhať. Prišli ste medzi nás ako rovnocenní. Casey a Brian boli s vami milióny rokov dozadu. Spomeň si!“

Lucifer mal priam záchvaty, ktoré by normálneho človeka zabili. Lapal po dychu, sipel, kričal a prosil. Isobel ho takmer začala ľutovať.

Takmer.

„Lucifer, si jediný kto v tomto všetkom môže nájsť zmysel,“ prevzala slovo Winter. „Čo sa stalo po boji? Čo sa stalo s Casey a Brianom? Ty to vieš, však? Vieš, čo nasledovalo. Bol si pri tom.“

„Nie! Dosť! Dosť! Spia! Oni spia! Prestaňte!“

Isobel spozornela. „Spia? Prítomný čas?“

Rebecca násilne otvorila Luciferove oči. „Lucifer? Čo si s nimi urobil?“