Temná skúška 29

 

Malá Theresa otvorila oči  vyrovnane sa posadila. Prehmatala si telo, len aby si pospomínala, aká je malá. Uškrnula sa a vyskočila na nohy. Ponaťahovala si svaly, čo najtichšie opustila jaskyňu, prešmykla sa popri dospelých na stráži a vhupla do zbrojnice. Keďže nemali nič v jej miniatúrnej veľkosti, musela improvizovať. Rozobrala chrániče, upravila ich a obliekla si odolné oblečenie. Keďže vedela, že neudrží meč, uchmatla si dve dýky. S Kadenom trénovali odkedy im rodičia kúpili prvé zbrane a bola si istá, že aj v tejto forme by položila pár nepriateľov.

So zdvihnutou bradou vyšla z tunelov, postavila sa na vysoký balvan nad jaskyňou, rozpažila ruky a vyslala svoju moc do okolia. Privolala duchov rebelov, ale aj mŕtvych z celého sveta. Blúdiace duše zabitých nesmrteľných stratené v mestách na oblohe, na Hyperborey, na povrchu planéty.

Ubehlo niekoľko minút a dieťa bolo obklopené armádou priesvitných bytostí vzhliadajúcich k nej.

Theresa na nich pozrela pohľadom vodcu. „Potrebujem vašu pomoc.“

 

 

 

Stovky rebelov v oddieloch zaplnili chodbu. Na ich čele stála Casey s pripravenou paličkou a Brian odhodlaný zmrzačiť každého, kto jej skriví čo i len vlások na hlave.

Odhodlane mierili bludiskom k trónnej sieni, kde majú sedieť stvoritelia. Samozrejme, príchod takejto masy bytostí bol okamžite zaznamenaný a spustila sa siréna na poplach. Odvšadiaľ sa ozývali kroky a dupot.

Dostali sa až na poschodie stvoriteľov, keď ich konečne našli stráže. Bola to však druhá generácia a sotva desiati, nemali žiadnu reálnu moc nad rebelmi. Len na nich namierili ostré, tenké zbrane.

Asís vyrazil vpred so svojím oddielom, spacifikovali ich, zviazali a zapchali im ústa. Potom ich odtiahli do slepej chodby za rohom.

Chodba sa rozšírila a odhalila ozdobné posuvné dvere, za ktorými sa podľa duchov nachádzajú tí, za ktorými sem prišli.

Nanešťastie, pred dverami už stáli ozruty prvej generácie. Minimálne päťdesiat z nich. Všetci boli škaredí a priam z nich sálalo zlo.

Brian zalapal po dychu. Boli na metre od nich, ale už cítil ich vplyv. Zbledol a chytil sa za hruď. Za chrbtom počula ďalšie stonanie.

„Och, vy príšery!“ zašomrala Casey, zdvihla paličku a vykríkla: „Scutum!“

Chodbu predelil mocný energetický štít a oslabil moc prvej generácie. Tí prekvapene cúvli. Okamžite sa však spamätali a začali vysielať silné kúzla a posilňovať vlastný vplyv nad rebelmi.

Bosorke sa zježili vlasy, zaostrili zuby a zahrotili nechty. Úbožiaci, ešte nevedia s kým majú tú česť!

Vzduchom lietala mágia, prskala a ohýbala sa, ale bosorka všetko dokázala odraziť s úsmevom na tvári. Od množstva energie sa vznášala niekoľko centimetrov nad zemou, čo jej nepriateľov mierne vydesilo. Spolu s faktom, že ani jeden z nich nad ňou nemal moc. A strácali ju aj nad rebelmi, ktorí tasili zbrane a začali postupovať vpred. Zatiaľ čo sa Casey sústredila na magickú časť boja, Brian sa stal jej osobným ochrancom. Prvá generácia sa z absolútneho zúfalstva vrhla do fyzického boja a ona sa stala jej hlavným cieľom. Upír odolával zvyškom vplyvu svojich predkov a nedovolil im dostať sa k nej. Kopal, udieral a len pokiaľ to bolo nutné, rezal a bodal. Rešpektoval prianie rebelov nezabíjať.

„Casey!“ vykríkol Chmí zozadu.

Okamžite sa otočila a uvidela ďalšiu bandu nepriateľov na ceste k nim z opačného konca. Mávla paličkou, vyslovila latinskú vetu a vyslala k nim silný prúd energie. Tá ich do jedného zhodila na zem a oni nemohli vstať.

Nastalo krátke ticho, kde na ňu všetci prekvapene civeli.

„Koľko mágie v sebe máš?“ opýtal sa niekto ohromene.

Precvičila si zápästie. „Dosť na to, aby sa môjho druhu báli celé rasy,“ zasmiala sa diabolsky a vrátila sa k teraz nadobro vydeseným pánom vlastnými telami brániacim trónnu sieň. Nemohli jej rozumieť, pretože nemali obruče, ale Caseyina reč tela hovorila z všetko. A keď nie ona, krvou potriesnený Brian po jej boku rozhodne áno.

Rebeli obkľúčili zvyšných pánov a Casey nad nimi naďalej držala ochranné kúzlo.

„Vzdajte sa!“ prikázal Asís autoritatívne.

Prvá generácia očividne nepodedila vysoké IQ, pretože reálne uvažovali, či ho poslúchnu alebo nie. Nedošlo im, že bez moci nad rebelmi sú v početnej menšine, leniví, neozbrojení a nevycvičení. Plus sú zavalití ako medvede.

Casey im teda pomohla s rozhodovaním, keď ich mávnutím paličky prinútila pokľaknúť. Kričali, protestovali, ale viac sa o nič nepokúsili. Rebeli ich okamžite zviazali a prinútili kráčať do siene.

Casey s Brianom sa na seba víťazne usmiali a spoločne otvorili posuvné dvere, ktoré odhalili trónnu sieň veľkú ako hokejové ihrisko, s ozdobnými stĺpmi, farebnými oknami a štrnástimi trónmi v strede. Desať trónov bolo prázdnych, na štyroch sedeli ľudsky vyzerajúce postavy neurčitého veku a pohlavia, vysoké asi tri metre. Tváre a ani telá nemali celkom dokonalé, rozhodne to chce vychytať nejaké muchy, ale na niekoho kto pôvodne žiadne telo nemal, aspoň podľa príbehov, sú celkom blízko.

Všetci sa nahrnuli do siene, ťahajúc zviazaných pánov so sebou.

Štyri bytosti sa prekvapene vystreli a nechápavo pozorovali dianie pred sebou. Casey s Brianom vystúpili vpred, v rukách štyri obruče. Oproti stvoriteľom sa zdali byť malí, ale necúvli. Brian nacvičeným gestom ukázal na obruč v ruke, tú na svojej hlave, potom na pery a ucho, čím im chcel naznačiť, že si tak budú rozumieť.

Jeden zo stvoriteľov vstal a s nie práve priateľským pohľadom si ten predmet prezrel. Páni sa zatiaľ metali a mrmlali, ale mali zapchaté ústa.

Stvoriteľ zrejme pochopil účel obruče, keď ju uvidel na hlavách ostatných, a nasadil si ju. Prístroj sa prispôsobil veľkosťou a aktivoval sa.

„Prišli sme s vami vyjednávať o vašej nezodpovednosti voči novým generáciám a tieto prístroje umožňujú komunikáciu,“ povedal Brian stvoriteľovi.

Bytosť (nikto nedokázal odhadnúť či je muž alebo žena) si vzala aj ostatné obruče a s vysvetlením ich podala svojim druhom.

„Čo má znamenať toto vyrušenie?!“ okríkol všetkých ďalší stvoriteľ zo svojho trónu. „Prečo ubližujete našim stvoreniam?! A kto ste vy dvaja?!“

Brian vyceril zuby. „Sme tí, ktorí sa vyvinú z vašich stvorení. A nie sme to my, kto niekomu ubližuje.“

Asís vystúpil vpred. „Vaše stvorenia prvej generácie vám klamali. Nerobia nič, neučia sa, neprežívajú to, čo my. Nechajú nás slúžiť im, nútia nás robiť veci proti našej vôli a potom nás zabíjajú, aby nám vzali skúsenosti, myšlienky, spomienky. Nemajú ani len úctu k našim telám. Ja a moji druhovia reprezentujeme odboj voči tomuto zaobchádzaniu a požadujeme slobodu pre náš druh!“

Nikto zo stvoriteľov sa nezdal byť šokovaný. „Tak prečo nedovolíte prvej generácii prehovoriť?“

„Pretože by všetko popreli. Nedovolili nám ani sa len naučiť váš jazyk. Nedovolili nám priblížiť sa k vám. Museli sme sa sem prebojovať! To vám nie je podozrivé?“

Stvoriteľ, ktorý si prvý nasadil obruč, sa len pohodlnejšie usadil. „Prvá generácia predstavuje vašich hovorcov. Je vás priveľa, aby sme sa vybavovali s každým. Preto sme systém moci takto nastavili. Často o vás diskutujeme.“

Casey zovrela päste. „Áno? Takže sa vám zverili o tom, ako prerážajú malým deťom lebky? Dali ste im k tomu návod?“

„Ticho!“ zvrieskol ďalší.

Bosorka ani len nenadskočila. „Pozri, cukríček,“ začala a Brian sa plesol po čele. „Ja chápem že si veľký mocný stvoriteľ, ale skutočne nie si všemocný. Ja a ostatní sme toho doslovným dôkazom. Dokážeš vôbec zistiť, kto som? Čo som? Ako som sem prišla? Nie. Tak prečo si v tej nadrozmernej hlave myslíš, že títo magori by ti nemohli klamať pre vlastné pohodlie?“ zvýšila hlas a ukázala na metajúcu sa prvú generáciu.

Stvoriteľ vstal a zhora na ňu pozrel. „Takto so mnou hovoriť nebudeš! A vieme všetko o nespokojnosti nových generácií. Ich hovorcovia vyjadrili vážnu obavu nad ich sťažnosťami o nedostatku mágie, ktorou vládnu. Závisť som od vás skutočne neočakával.“

„Robíte si srandu?!“ už aj Brianovi praskli nervy. „Ani jediný raz sa nesťažovali na nedostatok mágie! Problémom je jej nadbytok u prvej generácie, ktorá si z tých ostatných robí otrokov! Vašou chybou, blbci!“

„Takúto reč nestrpím!“ zreval ďalší stvoriteľ a zo svojho trónu mávol rukou, čím zhodil Casey, Briana a Asísa z nôh a oslobodil prvú generáciu. Tí sa hneď pustili do bľabotania, ktorému nikto nerozumel, pretože nemali obruče.

Stvoritelia ich ale ochotne vypočuli, zatiaľ čo rebeli strácali pevnú pôdu pod nohami. Toto v pláne nebolo.

„Váš príbeh má nedostatky,“ ozval sa konečne jeden zo stvoriteľov, keď si vypočul dostatok klamstiev, ktorým plne veril. „Všimli by sme si smrť. Máte dôkaz? Jediné telo?“

„Nevláčime so sebou mŕtvoly!“ ohradil sa Chmí.

„Takže vaše tvrdenia sú založené na akom základe?“

Prvá generácia sa spokojne otočila k rebelom. Vedeli, že majú vyhrané. Pridlho balamutili stvoriteľov.

 

 

 

Theresa sa nenamáhala byť nenápadná. Casey, Brian a rebeli už musia byť v akcii, čo znamená že nikto nestráži senzory. Odstavila transportér priamo na pláži, vyhupla sa von a mierila k pobrežnému mestu. Ktokoľvek ju spozoroval a mal tú odvahu sa priblížiť, toho vydesil zástup tisícov duchov, a s krikom ušli.

Lokálnym transportom sa dostala do hlavného mesta a výťahom do paláca. Sieň stvoriteľov našla veľmi jednoducho – podľa kriku. Dobehla k otvoreným dverám a skrytá v tieňoch počúvala rozhovor.

„Váš príbeh má nedostatky. Všimli by sme si smrť. Máte dôkaz? Jediné telo?“

„Nevláčime so sebou mŕtvoly!“

„Takže vaše tvrdenia sú založené na akom základe?“

Mocní stvoritelia majú vymyté mozgy. Patetické. Stvorili niečo, čo ani nedokážu kontrolovať.

„Všetci, ktorí sme tu, sme boli mučení alebo čelili smrti!“ kričal Chmí, šokovaný že ich slová s takou ľahkosťou ignorujú. Úprimne, aj Theresa bola znechutená.

„Máte k tomuto tvrdeniu akýkoľvek dôkaz?“

Fajn, stačilo! Theresa vyšla z tieňov a postavila sa do dverí. „Máme dôkaz.“

Všetky hlavy sa otočili k nej. Casey s Brianom na smrť pobledli, prvá generácia nechápala čo za miniatúru to vidí, a druhá generácia nevedela, či ju má alebo nemá zastaviť.

Theresa rozhodla za nich. Vystúpila vpred a mierila si to priamo k trónom. Všetko odhodlanie a útrapy, príbehy ktoré musela počúvať, sa predrali na povrch. „Vlastne mám tisícku dôkazov!“ Drzo sa predrala až popred tróny.

„Theresa, nie!“ prosila ju Casey. „Uteč, rýchlo!“

Dievčatko ju nepočúvalo. „Duchovia!“

Miestnosť sa začala plniť priesvitnými postavami. Prvá generácia sa konečne zľakla, keď uvideli svoje obete, a začali sa potácať, ibaže rebeli zablokovali východ. Theresa však neskončila. Vycupitala hore k trónom a bez štipky strachu prižmúrila oči na štyroch stvoriteľov. „Toto sú všetci mŕtvi, ktorých ste doteraz ignorovali. Toto sú duše neschopné pohnúť sa ďalej, lebo sa o ne nestaráte. Nestaráte sa o vlastné dielo! Ste rovnako vinní ako títo vrahovia!“ ukázala na pánov. „Chcete dôkaz o ich zverstvách? Prosím!“ A než sa stihli spamätať, schytila dvoch z nich za ruky a vyslala k nim svoju silu. Potom to isté urobila aj so zvyšnými dvoma a dala znamenie duchom, aby prišli bližšie. „Ukážte im dôkaz!“ A ustúpila.

Duchovia, jeden po druhom, prišli k trónom a prechádzali telami stvoriteľov. Tí začali kričať a chúliť sa do seba. Každá jedna duša im pri prechode dala pocítiť vlastnú smrť, ukázala im vlastné spomienky. A boli to tisícky duší.

Casey len nechápavo hľadela na dieťa, ktoré sa tvárilo ako generál na víťaznom bojisku. Ešte aj Brian sa bál. „Toto nie je naša Theresa,“ povedal.

Ale kto potom?

Dieťa ich našlo v dave. „Som budúca verzia Theresy,“ povedala jednoducho. „Aby sa napravil čas, muselo dôjsť k tejto výmene. Nesmiete viac cestovať časom. Toto všetko sa nemalo stať a je to snaha vesmíru napraviť paradoxy. Viac už ale nezvládne. Hmota musí byť zachovaná.“

„Kde je naša Theresa?!“ smrkla Casey.

„Vráti sa len čo si vybavím pár účtov tuto s týmito kreténmi,“ zavrčala.

Duchovia skončili svoju demonštráciu a stvoritelia sa zviechali zo zeme. Už nevyzerali tak nedotknuteľne a étericky. Vlasy mali strapaté, pery popraskané a v očiach des. Jeden z nich zazrel na prvú generáciu ako na plesnivejúci odpad a mávol rukou. Všetci do jedného skončili v putách a v klietkach. Začali kričať a prosiť, vyhovárať sa, ale druhé mávnutie ruky ich poslalo preč, a tentoraz si všetci boli istí, že to nebude do ich luxusných domovov.

Stvoritelia sa sústredili na Theresu. „Už nikdy viac nevykonajú jediný zločin. Budú vyhnaní z našich miest a ich moc obmedzíme ako len budeme môcť. Nové generácie im viac nebudú slúžiť,“ povedal ten, čo ich uväznil.

Miestnosťou sa niesla vlna výdychov.

„A začneme vnímať aj iné reality,“ dodal ďalší. „Duchom dáme novú šancu na život. Duchovia prvej generácie budú patrične potrestaní.“

Theresa kývla hlavou. „Budete musieť stvoriť ďalšie bytosti, aby vám s týmto údelom pomohli,“ prorokovala. „Duší aj bytostí začne pribúdať. A vyvinie sa tu nový život.“

„Vieme. Cítime to.“

„To si myslím.“ Stále vyzerala nahnevane. „Ale to mi nestačí. Pomôžete novým generáciám prežiť pád asteroidu. Prestanete sa hrať na vládcov, akoby vám tu všetko patrilo. Zavediete spravodlivý systém znovuzrodenia a dáte im dostatok technológií na pohodlný život. Nebudete viac zasahovať! Nebudete od nich viac požadovať pravidelný prísun vedomostí a skúseností a necháte ich slobodne sa vyvíjať!“

„Pozor na ústa, mláďa!“ jednému z nich došli nervy a vyskočil na nohy, no Theresa sa nezdala byť zastrašená. „Priznávame svoju chybu, ale nebudeš nám prikazovať ako máme žiť!“

Theresa dupla nohou. „Ale budem. Pretože ja viem, prečo ste všetkých stvorili.“ Urobila krok vpred. „Nebolo to z nezištných dôvodov, ale aby ste si zachránili vlastné zadky!“

Brian si pritisol ruku na ústa. Chce sa tá malá nechať zabiť?! „Theresa!“ zasyčal na ňu.

„Casey, Brian, čo keby ste ma nechali so stvoriteľmi na chvíľu osamote?“ navrhla Theresa vyrovnane.

„Nie!“ protestovala bosorka.

„Je to v poriadku. Neublížia mi,“ uistilo ich dieťa so sladkým úsmevom. „Inak ukončím ich vládu tu a teraz!“

Stvoritelia neochotne súhlasili a slušne poprosili rebelov o pár chvíľ s neznámym dieťaťom. Casey a Brian ale neboli práve osoby, ktoré by počúvali nariadenia a preto, zatiaľ čo ostatní sa slušne vzdialili na chodbe, oni dvaja si nalepili uši na dvere a Casey ich upravila mágiou, aby jasne počuli rozhovor, ktorý mal zostať stratený v minulosti...