Vykúpenie z temnoty 10

Londýn bol ako obvykle... upršaný. Helio sa vymotal z letiska a taxíkom sa odviezol do päťhviezdičkového hotela, kde sa ubytoval v prezidentskom apartmáne. Opal len vyvrátila oči, keď sa vybaľoval v spálni o veľkosti jej prvého bytu. Na posteli by sa vyspala šesťčlenná obézna rodina a do obývačky by sa vošiel parlament menšieho štátu. Apartmán mal samostatnú jedáleň a konferenčnú miestnosť. Kúpeľňa bola vybavená jacuzzi s výhľadom na mesto. Všetko pretekalo luxusom.

Ako pre kráľa.

Bývalého.

„Ako chceš ďalej postupovať?“ opýtal sa, keď skončil a posadil sa na posteľ. „Tá žena, o ktorej hovoríš, čo o nej ešte vieme? Bude vôbec ochotná so mnou prehovoriť?“

„To je otázne. Nevie komu má veriť, takže budeš musieť byť presvedčivý.“

Nadvihol obočie. Je takmer dvojmetrový, tisícky rokov starý upír a bývalý kráľ, ktorý netrávil svoj život na tróne, ale na bojiskách. Rozhodne nevyzerá ako neškodný pudlík. „A čo jej mám povedať? Že som ju vyhľadal na želanie našej spoločnej neviditeľnej kamarátky?“

Opal skrivila pery. „Nie som práve preborník v stratégii, čo?“

„Rozhodne by som ťa nemenoval generálom svojej armády,“ pripustil.

„Fajn, tak mi pomôž. Videl si toho v živote viac než ja. Ako na ňu máme ísť, aby sme ju nevydesili a aby bola ochotná s nami hodiť reč, ideálne s nami odísť z útulku?“

„Potrebuje nám dôverovať a dôvera sa nevybuduje za jediný deň, Opal,“ poučil ju.

„Ja nemám čas na dôveru!“ prskla. „Tá žena o necelé dva mesiace porodí a potrebuje doktorov, ktorí budú rozumieť jej tehotenstvu.“

Helio vstal a hodil na seba tmavý kabát. „Fajn! Urobíme to po mojom, ale musíš mi povedať o čo presne ide a čo chceš docieliť. Kto je tá žena a prečo máš o ňu záujem?“

A zase ten desivý, nevinný úsmev, ktorému žiadny horor nesiaha ani po členky. „Volá sa Jewel. A čaká Drakeovo dieťa.“

Upír niekoľkokrát zažmurkal, akoby chcel odohnať posledné sekundy. „Zopakuješ mi to? Asi som zle počul.“

„Nie, máš dobrý sluch.“

„Mám konfrontovať Drakeovu ľudskú manželku na úteku? Chceš ma zabiť? Keď nás nájde, vykuchá ma!“

„Nenájde. Prosím, Helio.“

Odrazu si čosi uvedomil. Vstal a zazrel na ducha. „Jej meno je Jewel – drahokam. A ty sa voláš Opal?“ Sklonil sa k nej. „Náhoda?“

Nevinný úsmev z hororu sa ešte viac rozšíril. „Možno sme tak trochu príbuzné. Ona to ale nevie.“

Helio sa nadýchol a počítal do desať, aby sa upokojil. „Takže ona je rodina, ktorú si prišla zachrániť?“

Prikývla.

S tým sa dokáže zmieriť. „A nevie nič o nesmrteľných?“

„Absolútne.“

„Čo vie o Drakeovi?“

„Nateraz si myslí, že je mafián. Pravdepodobne. Našla jeho transkacie. Ver alebo nie, za tisícky rokov v nebi si zarobíš slušný balík.“

„A on ju nehľadá?“

„Som si istá, že áno, ale keďže je debil, musíme jej pomôcť všetko pochopiť, než ju pustíme k nemu, aby ho nakopala do rozkroku.“

„Fajn.“ Zdvihol mobil a zavolal na dvor. „Angelica? Potrebujem tvoju pomoc. Nebude sa ti to páčiť. Mohla by si sa premiestniť do Londýna a urobiť pre mňa jednu drobnosť v nebi?“

 

 

 

Jewel bola už piaty raz na záchode za posledné dve hodiny. Čo jej to malé robí s mechúrom? Veselo si poklepala po brušku a vrátila sa do kuchyne, kde začala pripravovať obed. Bolo zvláštne variť pre také množstvo ľudí. A náročné. Očami prebehla po recepte, na ktorom sa včera s ostatnými ženami zhodli, a vybrala z chladničky potrebnú zeleninu.

Ktosi zaklopal na dvere a Sally šla obozretne otvoriť. Jewel počula tlmený rozhovor a odrazu ticho. Mŕtvolné ticho.

Otočila sa od pultu a podvedome zovrela ostrý nôž. Nepočula ani len hláska z horných poschodí, kde ostatné obyvateľky upratovali alebo odpočívali. Žiadne vŕzganie podláh, ani len zvuk tečúcej vody.

Jewel prepadol nepríjemný pocit a myšacími krôčikmi sa posúvala ku chodbe. Sally uvidela stuhnutú pri dverách. Nehýbala sa. Doslova sa nehýbala. Ani nedýchala.

Čo sa to deje? Jewel k nej pribehla, ale Sally bola ako kamenná socha.

Vyzrela z dverí a zvýskla. Celá ulica bola zmrazená v čase, nehybná. A pred dverami stála čiernovlasá žena v nádherných bielych čatách a s... krídlami?

Sníva sa jej?

„Ahoj,“ pozdravila ju neznáma žena, jediná pohyblivá bytosť. „Prosím, nemusíš sa ma báť. Som anjel.“ Usmiala sa.

Jewel na ňu šokovane civela. Biele krídla mala roztiahnuté a zdvihnuté a vyzerali majestátne. Rozpätie odhadla na minimálne šesť metrov.

„Prišla som ti pomôcť,“ pokračoval anjel.

„A ja tiež,“ dodala priesvitná postava, ktorá sa vynorila spoza nej. „Toto je kamarátka.“

„S-som mŕtva?“ habkala Jewel, pretože táto situácia bola príliš absurdná.

„Nie,“ odpovedal ďalší hlas. Spoza rohu sa vynoril vysoký desivý muž so svetlými vlasmi a nabručaným výrazom tváre. „Si živá a my sme tu, aby sme ti pomohli pochopiť, čo sa deje.“

Naprázdno preglgla. „A-ako ste... čo ste urobili so Sally?“

„Vôbec nič. Len sme trochu spomalili čas,“ odpovedal anjel. „Všetko sa vráti do normálu, len čo odídeme.“

Jewel nevedela, čo robiť. Len tam stála a mlčala, kým k nej nepribehol ten duch. „Prosím, nepanikár. Anjeli sú skutoční, tak ako ja. A prišli sme ti pomôcť. Dovolíš nám to?“

„A-ale ako?“

Anjel urobil krok vpred. „Niečo ti ukážeme.“ Natiahla k nej ruku. „Aby si pochopila.“

Jewel pozrela ponad plece, ale všetko bolo stále zmrazené. Omámene prešla k anjelovi a podala mu trasúcu sa ruku. Okamžite pocítila príval pokoja.

Anjel kývol hlavou smerom k chlapíkovi a zrazu sa s nimi všetko zatočilo a Jewel dostala závrat. Než ju však stihlo napnúť, znovu stála na nohách a všade okolo nej bola beloba a oblaky. A na tých oblakoch stáli budovy, akoby im nikto ešte nevysvetlil gravitáciu.

Jewel mala oči dokorán.

„Toto je nebo. Domov anjelov,“ vysvetlil jej anjel.

„Mne sa sníva,“ zašepkala ľudská žena.

„Nie, všetko je skutočné. Svet obýva viac bytostí než len ľudia. Anjeli na nich dohliadajú. Máme mnoho oddelení, každé rieši iné problémy.“ Anjel začal kráčať vpred po obláčiku.

Po obláčiku!

Jewel stále čakala, kedy sa gravitácia spamätá a ona spadne dolu. Nasledovala anjela.

„Volám sa Angelica, mimochodom,“ predstavil sa anjel konečne. „Svojho času som bola strážny anjel.“

„T-takže existuje Boh?“ vyletelo z Jewel. „Je tu?“

Angelica pokrútila hlavou. „Žiadny Boh. Nie tak, ako si predstavuješ. Len my. Ale máme hierarchiu. Najvyššie oddelenia majú pod palcom takmer celý svet. Sme niečo ako veľká firma.“

„Prečo mi to všetko hovoríš? A ukazuješ?“ Jewel si pritisla ruku na bruško. Malé sa pohlo, akoby aj ono bolo zvedavé.

„Aby si viac netápala.“ Vošli do bielej budovy, ktorá sa zdala byť prázdna. Sieň vnútri bola plná stĺpov a neznámej architektúry, a v strede mala štyri pohodlné kreslá postavené do polkruhu. Angelica sa k nej otočila. „Ukry sa za stĺp, dobre?“

„Prečo?“ preľakla sa.

„Uvidíš. Bude to len chvíľka. Po celý čas budem tu, áno? Nič sa ti nestane.“

Jewel sa vydesene prikrčila za hrubý stĺp a čakala.

Pár momentov na to sa vstupné dvere otvorili a dovnútra vošiel... Jewel takmer omdlela.

Drake.

Jej Drake.

V šarlátovom kabátci, so šarlátovými krídlami a rovnako šarlátovými očami! Chcela zhíknuť, ale pritisla si ruku na ústa.

Drake náhlivo prešiel ku kreslám, kde už čakala Angelica s vymyslenou zámienkou, pod ktorou ho sem nalákala. „Prečo som bol zavolaný? Mám niečo dôležité,“ štekol a vyzeral, že chce byť kdekoľvek len nie tu.

Angelica sa tvárila vážne, žiadny náznak podozrivého správania. „Áno, to máme viacerí,“ povedala. „Ale ak si zabudol, si jediný existujúci najvyšší anjel a podriadené oddelenia sú v chaose.“

„Nemôžem za to, že ostatní traja dali výpoveď,“ odsekol Drake autoritatívne. „Robím prácu za štyroch.“

„Možno by bolo načase vymenovať nových,“ navrhla mu.

„Hlásiš sa?“

Striaslo ju. „Ani omylom!“

„Takže si mi len prišla pripomenúť, že sme v chaose? To sme už roky!“ rozhodil rukami.

Angelica si prekrížila ruky na hrudi. „Drake. Čo sa deje?“

„Ninja sa oboznamuje so situáciou.“

Ninja, ktorý ju osobne požiadal, aby zatiaľ nerozširovala správy o jeho vláde v nebi. Obzvlášť nie Carys.

„To je pekné, ale my nemôžeme čakať, kým sa bude cítiť na kraľovanie. Potrebujeme najvyšších anjelov.“

Drake vyzeral, že o chvíľu stratí trpezlivosť. „Skutočne mám vážnejšie problémy, Angelica. Som si istý, že nebo sa nezrúti ak sa mi pár dní budú kopiť papiere. Ak je to všetko, musím ísť.“ Zvrtol sa a náhlivo odišiel zo siene.

Jewel zhrozene vyšla spoza stĺpa. „Drake,“ pípla vysokým hláskom.

Angelica k nej podišla a podoprela ju keď sa zdalo, že sa chystá omdlieť. „Dýchaj. Chceš sa posadiť?“

Bledá Jewel pokrútila hlavou. „Chcem ísť odtiaľto preč.“

Anjel ju teda zobral späť na ulicu odkiaľ odišli, okolie stále zmrazené. Helio s Opal napäto čakali na ich návrat. Angelica od nej ustúpila a pripojila sa k upírovi.

„Drake nie je mafián, Jewel,“ presviedčal ju duch. „Je anjel. Mocný anjel. A mal dôvody, prečo svoju identitu tajil. Je na tebe, či ho chceš konfrontovať.“

Jewel po lícach tiekli slzy. „Moje bábätko?“

„Je úplne v poriadku,“ prehovorila Angelica. „Ľudskí doktori nechápu náš vývin v maternici. Malému sa vytvárajú kosti, z ktorých sa stanú krídla, preto vyzerá inak. A keďže nie je ľudské, tehotenstvo nepotrvá dlhšie než päť mesiacov.“

Ľudská žena sa zapotácala. „Takže ja mám porodiť už o dva mesiace?!“ vykríkla v panike.

„Približne.“

Zúfalo si prehrabla vlasy. Prosila všetky mocnosti, aby bol dnešok len zlým snom. Helio videl jej zmätok. „Sme tu pre teba. Nepôjdeme za Drakeom, ale môžeme ti pomôcť. So všetkým, vrátane nájdenia správnych doktorov z našich radov.“ Z vrecka vytiahol malú kartičku. „Toto je hotel, kde sa zdržiavame. Kedykoľvek by si niečo potrebovala, stačí za nami prísť.“

Jewel schmatla kartu a utiekla do bezpečia útulku. O chvíľu sa všetko znovu rozhýbalo a keď vyzrela z okna, na ulici nebolo po tých troch ani stopy. Jediným dôkazom, že si všetko nevymyslela, bola vizitka hotela s pripísanými kontaktnými údajmi.

 

 

 

Angelica sa otočila k Heliovi v momente, keď sa dostali na námestie kúsok od útulku. „Do čoho si ma to namočil?“

„Sám netuším.“ Pozrel na Opal.

„Helio, porušila som kvôli tebe pravidlá, vzala smrteľníka do neba a odhalila Drakeovu identitu. Potrebujem vysvetlenie,“ naliehala kráľovná.

„Moja neviditeľná kamarátka,“ povedal nakoniec porazene.

Angelica sa plesla po čele. Jeho ducha zatiaľ videla len Rebecca a na chvíľu Mina, ostatní však stále pochybovali, či ide o reálnu osobu. „Takže Drake netuší, že niečo stvárate s jeho ľudskou manželkou?“

„Nie. Videla si ju, Angelica. Je na smrť vydesená. Nerozumie, čo sa deje.“

Anjel si trel spánky. „Bude ju hľadať. Možno to chvíľu potrvá, ale nájde ju.“

„A my ju dovtedy musíme pripraviť na nevyhnutné. Či sa jej to páči alebo nie, ocitla sa vo veľmi nebezpečnej situácii. Je človek. Nosí v sebe polovičného anjela.“ Helio len opakoval Opaline argumenty, keďže ju počul len on.

Angelica si vzdychla. „Fajn. Môžem vám získať trochu času. Len čo Drake vyčerpá všetky pozemské možnosti, zájde do nebeských archívov pre detailnejšiu zložku na Jewel. Niektoré informácie sú dostupné len vo fyzickej forme. Ukradnem jej záznam, aby ju nenašiel.“

Opal nadskočila radosťou. „To by si pre nás urobila?“ tlmočil Helio.

„Pre vás nie,“ ozrejmila im sarkasticky. „Ale pre tú mladú ženu áno. Bola príliš vydesená. Postarajte sa o ňu, jasné?“ Štuchla Helia prstom do hrude a odmiestnila sa.

Upír si s duchom vymenil strastiplný pohľad. „Prečo mám pocit, že mi stále niečo uniká?“ opýtal sa Helio.

Opal zase len nahodila svoj nevinný úsmev. „Poďme naspäť do hotela,“ navrhla mierumilovne. „Doprajme Jewel čas na rozmyslenie.“

 

 

Jewel sotva vnímala, ako uvarila jedlo pre ostatné ženy, ale nedokázala do seba dostať ani sústo. Odšuchtala sa do postele, kde sa schúlila do klbka a premýšľala. Tuho. Potrebovala si pospájať súvislosti. Spomenula si na všetky podivné veci, ktoré s Drakeom zažila. Situácie, ktoré nedávali zmysel.

Napríklad keď prišla domov a našla ho opravovať strechu, hoci nikde nevidela rebrík. Alebo fakt, že nikdy nebol chorý, nechodil k doktorom, nemal rany a ani jazvy, hoci ho videla snáď miliónkrát porezať sa v kuchyni, spadnúť na mokrej podlahe alebo naraziť do nábytku. Žiadne modriny. Žiadna krv.

Ale aby bol anjel? Skutočný anjel? Videla to na vlastné oči, ale stále tomu nemohla uveriť.

Anjel?

Prečo bol teda s ňou? Ona je nikto a ak správne pochopila, on je rozhodne niekto tam hore v nebi. Najvyšší anjel, nech je to čokoľvek.

Vynárali sa nové a nové pozoruhodnosti. Počula ho hovoriť minimálne siedmimi jazykmi. Vždy ho podpichovala za to, ako súdi ostatných, hoci ich nepozná, ale on tvrdil, že vždy vie čo je kto zač.

Je to preto, že je anjel?

A čo to vôbec znamená? Preňho? Pre ňu? Ako to, že o anjeloch ľudia nevedia? Básnia o nich vo svojich svätých knihách, ale v skutočnosti nikto žiadneho nevidel.

Jewel stiahlo žalúdok a jej malé akoby v odpovedi na jej stres niekoľkokrát koplo.

„To nič, drobček,“ zamrmlala láskyplne. „Maminka je len trochu vyvedená z miery. Budeme v poriadku. Obaja budeme v poriadku,“ sľúbila mu.