Vykúpenie z temnoty 11

Ninja sa premiestnil do Carysinho bytu a našiel ju v kuchyni otvárať fľašu drahého vína. Ustrnula uprostred pohybu, keď ho uvidela.

„Nový outfit?“ povedala namiesto pozdravu.

Zasmial sa. Doteraz nosil čierne handry, ktoré viac-menej deformovali jeho postavu a vyzerali ako potrhaný a zošitý overal. Dnes mal na sebe jednoduché džínsy a biely rolák. „Preferuješ ninja oblečenie?“

Červené oči zvodne prešli po jeho postave. „Nie, som rada, že konečne vidím tvoje reálne rozmery.“ Otvorila fľašu a obom naliala plné poháre. Keďže Ninja pozná jej skutočnú identitu, nemusela sa namáhať s maskovaním. Divoké červené kučery jej voľne padali na plecia a šarlátové oči by normálnemu mužovi navodili pocit, že jedná s démonom z hororu, ale Ninju zvláštne upokojovali. Carys tiež nezvolila oblečenie do boja a obliekla si voľné modré šaty po kolená.

„Obávam sa, že tie podstatné rozmery sú pred tebou naďalej ukryté,“ zaflirtoval a oprel sa o pult, kde už čakala čokoládová torta so šľahačkou.

Carys odložila fľašu a napodobnila jeho postoj pri pulte. Ich tváre sa stretli uprostred. „Máš pravdu. Stále neviem, aký veľký je tvoj... nos.“

Pobavene si odpil z vína. Nosiť kuklu ho otravovalo, ale pud sebazáchovy je pud sebazáchovy. Radšej s maskou a nažive než naopak. „Zhasni svetlá a rád ťa zoznámim so svojím... nosom.“

Carys naňho cmukla, vzala dva kusy torty a nasmerovala Ninju do obývačky. S vínom v ruke sa posadili oproti sebe na pohovku. Ninja si ani nespomínal, kedy videl Carys takto uvoľnenú. Možno ani nikdy nebola. Zamrzelo ho to. Potom si spomenul, že sám má podiel na jej doterajších dobrodružstvách a zaškrípal zubami. Prečo ju len nemôže nechať na pokoji?

„Tak, čo vlastne teraz robíš, keď sa už nenaháňame za Juliusom?“ nadhodila tému, keď sa pohodlne oprela len kúsok od neho.

Tak uvoľnená... v blízkosti vraha. Masového vraha.

Carys by sa rada hrala na bežného človeka na rande (je to vôbec rande?), ale musela si priznať, že to jednoducho nejde. Nie je človek. Ani Ninja nie je. Prečo by sa mali hrať na niečo, čo nikdy nezažili? Obaja vedia, že baviť sa o počasí a televíznych hviezdach je mimo ich záber.

Ninja akoby váhal nad odpoveďou. „Ehm, užívam si život?“ Neznel veľmi presvedčene. „Je príjemné nebyť stále na nohách kvôli neutíchajúcim bojom. Ale čo ty? Prišla si sem zastaviť Drakea a Juliusa. Splnené. Nejaké plány do budúcna?“

Carys sa zamyslela a odpila si z vína. „Rozhodne tu chcem byť pre Kadena. Ale úprimne?“ Pery sa jej zvlnili v úsmeve. „Netuším čo ďalej. Nemôžem ísť k anjelom, stále som nefilim. A netúžim po ich machináciách. A pliesť sa do politiky nesmrteľných mi príde pokrytecké po tom, čo som ich dohnala do vojny s Juliusom.“ Vzdychla a pohodila vlasmi, ktoré jej padli do tváre.

„Do tej vojny ich dohnal on, nie ty,“ zavrčal Ninja s pohľadom upretým do neznáma.

Carys sa k nemu prisunula bližšie. Naučila sa mu dôverovať, bohovia vedia kedy. Na začiatku sa len hádali, ale do cieľa prišli spoločne. Vedela, že Ninja nemá ľahkú minulosť. A že asi urobil pár hlúpostí. „Prečo si ma pred ním zachraňoval?“ opýtala sa vážnym hlasom plným emócií.

Ninja sklopil pohľad. Spomenul si, ako sa dostal do Juliusovej pevnosti a prinútil Carys priznať kto je a čo uňho vlastne robí. A keďže Julius bol paranoidný a dal si do vlastnej spálne ploštice, všetko si vypočul a takmer Carys za tú zradu zabil. „Pretože by ťa zničil. Videl som to. Videl som, ako sa strácaš, ako sa ti z očí vytráca život,“ povedal úprimne.

Carys bojovala so slzami. „Ja viem, že som ti vtedy povedala veľa nepekných slov, ale... chcem, aby si vedel, že som ti vďačná.“ Opatrne sa dotkla jeho dlane. „Celý môj život... bol len večný boj. Stále som cítila povinnosť niečo robiť, obetovať sa pre dobro iných, lebo som mala tú moc,“ prezradila mu svoju motiváciu. „Moc a povinnosť. Dve slová, s ktorými som sa budila aj zaspávala.“

Ninju bolelo srdce, tak ako už mnohokrát. Pre toto nedokáže odísť od Carys, hoci by mal. Ešte stále je zničená zo všetkého, čím si musela prejsť. Nemá nikoho, len Kadena a toho nevystaví hororu svojho života. On je jediný, kto jej rozumie, kto pozná celú pravdu o jej pôvode, rodine a snahe zachrániť tento svet. Odložil víno, aby si ju mohol pritiahnuť bližšie k sebe. Na chvíľu sa zatvárila ako chytené mačiatko, ale rýchlo sa spamätala. Pretože mu dôveruje. Jemu. Mal by sa ísť odstreliť.

„Naprávala si chyby iných. Už stačilo. Nech sa iní starajú o seba. Aj ty musíš žiť, Carys.“

Carys im spojila čelá a užívala si jeho blízkosť, teplo jeho tela. Normálne by nikomu takto nedôverovala. Rozhodne nie dosť na to, aby ho vpustila k sebe do bytu, zoznámila ho so synom a bola pri ňom takto blízko bez zbrane v ruke. Ibaže toto je muž, ktorý ju zachránil pred monštrom a pomohol jej ho zabiť. Nech už vykonal čokoľvek, za posledné roky sa stal jej spojencom. Viac, než len spojencom. Spojenci sa nezaujímajú o viac, než spoločný záujem. On sa zaujímal o ňu.

Aká to krásna myšlienka.

„Ale ja neviem ako,“ zašepkala tichučko. „Neviem ako žiť, Ninja. Nikdy som k tomu nedostala príležitosť.“ Vždy len prežívala.

Nuž, on jej k tomu tiež nemá veľa čo povedať. Objal ju okolo pása a posadil si ju na kolená. Carys takmer vyliala víno a radšej ho odložila na stolík. Sediac obkročmo na Ninjovi sa pohodlne pomrvila. „Byť tebou, veľmi by som to nerobil,“ upozornil ju. Nohavice mal už aj tak napnuté a vedel, že to cíti aj ona.

Carys sa usmiala ako zlomyseľný škriatok a usadila sa ešte tesnejšie. „Prečo?“ zanôtila nevinne.

Ninjova dlaň pristála na jej pozadí a posúvala sa po línii jej pravej nohy, až našla lem šiat, vkĺzla popod a vracala sa rovnakou cestou nahor. Po celý čas jej hľadel do šarlátových očí, ktoré sa pri jeho dotyku začali od pôžitku zatvárať. Potom sa rozšírili, keď narazil na niečo pod šatami. Očakávala, že sa odtiahne, ale on len pobavene zdvihol ukrytú dýku, ktorú našiel. „Vážne? Ešte aj doma, Carys?“ karhal ju veselo.

Prižmúrila oči a pustila sa do vlastného ohmatávania. Aj cez hrubý rolák pocítila jeho pevnú hruď a svaly na bruchu. Dostala sa k nohaviciam a aj keď zasyčal, rozopla ich a zablúdila rukou do nebezpečných oblastí. „Ninja?“

Nadvihol kútik pier. Pekelná ženská!

„Toto rozhodne nie je pevný nástroj, po ktorom som pátrala,“ povedala a tiež ho zbavila ukrytého noža.

„Si si istá? Pretože veľmi dobre viem, ako krásne tento nástroj ovládaš,“ zamrmlal jej na pery.

Carys zaliala horúčava. Je zdravé, že ju táto situácia vzrušuje? Zaklonila hlavu, pretože Ninjova dlaň sa vrátila na jej stehno a pokračovala v ceste nahor. Na malú chvíľu zovrel jej pravú polku a o kúsok vyššie narazil na vrhacie hviezdice v koženom puzdre. Nesúhlasne zacmukal a trhnutím ich zhodil na zem.

Sklonila sa k jeho krku a dýchla naň. Od nohavíc zamierila rukami pod rolák a na rozložitý chrbát. Stuhla, keď nahmatala zhrubnutú kožu. Cítila, že aj on zaváhal.

Pozreli si do očí, tváre tak blízko, že sa im miešal dych.

Čakal snáď, že sa odtiahne? Súdiac podľa dotyku má slušné množstvo jaziev a mohla len hádať odkiaľ. Keď nič nepovedal, pomaly sa posúvala vyššie a vyššie. Na úrovni lopatiek našla dva remene s upevnenými dýkami. Vytiahla ich na svetlo a krútila hlavou. „Letisková kontrola by z teba mala radosť,“ poznamenala.

„Mám rád svoje hračky,“ mykol ľahostajne plecami.

„Uhm. A svoju kuklu,“ dodala.

„Okrem iných vecí.“ Z ničoho nič ju zdvihol a hodil na chrbát na pohovku. Kľakol si medzi jej roztvorené nohy a vyhrnul jej šaty na pás. Objavil pod nimi rozkošné ružové nohavičky so srdiečkami. „Mám rád svoj imidž záhadného cudzinca.“ Siahol pod šaty a prehrabal sa k podprsenke. Na svetlo sa dostal ďalší ostrý predmet. „Začínam sa báť, čo ukrývaš v telesných dutinách.“

Carys sa rozosmiala. „Miláčik, ešte si ani zďaleka nenašiel všetko mimo týchto dutín.“ A to nech ani nezačne prehľadávať byt.

„Si neskutočne nedôverčivá osoba.“ Ľahol si na ňu, udržujúc väčšinu svojej váhy na lakťoch.

Nadvihla obočie. „Posledný chlap, ktorého som pustila takto blízko, je mŕtvy. Myslím, že som ťa poctila slušnou dávkou dôvery.“

Ninja zagúľal očami a vytiahol spod nej ďalšiu dýku. „A nemysli si, že neviem že mi za chrbtom držíš nôž spoza operadla.“ Ani brvou nemihol a Carys previnilo privrela oči.

„Reflex,“ ospravedlnila sa a sklonila zbraň. Nechcela Ninjovi ublížiť, ale jeden nikdy nevie.

Začal vstávať, ale odhodila dýku a pridržala ho nad sebou, sama prekvapená týmto činom. „Prosím nechoď!“

Zvedavo naklonil hlavu na stranu.

Carys stiahlo hrdlo. „Cítiť dotyk inej osoby je... vzácna vec. Hlavne dotyk bez postranných úmyslov,“ povedala namiesto Prosím nechoď, príjemne sa mi pod tebou leží a láskavo zo seba strhaj oblečenie.

Ninja jej opatrne pohladil hladké líce. Keby len tušila, ako veľmi jej slovám rozumie. „Nie som dobrák, Carys,“ varoval ju. „Nikdy som nebol.“ Potreboval, aby to pochopila. Aby v ňom nevidela záchrancu, spasiteľa.

Carys mu priložila ruku na miesto, kde mu bilo srdce. „Nikto nie je úplne dobrý alebo úplne zlý.“

Krútil hlavou. „Nechápeš. Keď som sem prišiel, celý svet mi bol ukradnutý. Nemal som záujem komukoľvek pomáhať, nie to sa zapliesť do vojny. Chcel som len teba.“

Carys zaznamenala chlad v jeho očiach. Chlad a otupenosť. „Prečo ja? Prečo si chcel mňa?“ Stále nerozumela, odkiaľ o nej vôbec vedel. Len zopár anjelov bolo informovaných. On nielenže pozná jej pôvod a rodinu, rozumie jej mysleniu. Jej pohnútkam.

Viac chladu, viac temnoty v už aj tak temných očiach. Zaútočili naňho spomienky. Sklonil sa ku Carysinmu uchu. „Pretože si mi nedala spávať. Tá tvoja otrasná dobrota. Večná nádej v záchranu. Ponížila si sa pre prežitie iných. Neprestávala si. Nikdy by si neprestala.“

Kúsok jeho chladu sa dostal k nej. Nepochybovala, že keby sa proti sebe postavili oni dvaja, výsledkom budú dve mŕtvoly. Problém je, že akási zvrátená časť jej duše to potrebovala. Potrebovala mať pri sebe bytosť rovnú jej. Bytosť rovnako balansujúcu medzi svetlom a temnotou. „Už si niekedy počul vetu, že dobro pokúša rovnako ako zlo?“ vydráždila ho.

Ninja jej uhryzol ušný lalôčik, čo spôsobilo, že proti nemu zdvihla panvu. Spokojne sa usmial. Obaja sú pokrivení. Keby neboli, on tu nie je a ona už má minimálne tri dýky zabodnuté v jeho tele. „Ja nie som dobrý.“

„Dobro nie je konkrétny pojem. Urobil si správne veci, Ninja.“ Carys sa snažila ignorovať pulzovanie medzi stehnami. Je možné, že ju vzrušuje nebezpečenstvo?

Nie, to rozhodne neurobil. Urobil sebecké veci. Všetko robil len pre seba, aby mal ju. Carys. Vyšiel jej bokmi v ústrety, akoby to mohlo zmierniť jeho napätie. „S úmyslom dostať sa k tebe.“ Odtiahol sa, aby jej pozrel do stále pokojnej tváre. „Nie si hlúpa, Carys. Je len málo vysvetlení, prečo som o tebe vedel, prečo som sa mohol dostať do Juliusovej pevnosti, prečo som mu vedel odolať v boji. A prečo viem o tebe toľko vecí.“

Áno, a ona nie je naivná. Začínala však mať pocit, že ju chce odplašiť. Ako keby to mohlo zabrať! Vie ten chlap, s kým hovorí? Videla koniec sveta! Zabila vlastného otca! Zabila si milenca!

„Si jedným z jeho démonov,“ povedala pokojne. Na to prišla už dávno. Julius za toľké veky zhromaždil množstvo extrémne mocných démonov, ktorí sa stali jeho generálmi. Vodcami armád. „Veľmi blízkym. Priznávam, chvíľu som uvažovala, že ťa zabijem.“

Temné oči sa na ňu nebezpečne mračili.

Zákerne sa usmiala. „Ale tvoj príbeh má jednu malú chybičku krásy,“ dodala a zdvihla k nemu tvár, až sa im znovu miešal dych. „Julius nevedel o Drakeovi. Ani o tom, že som z budúcnosti. Nevedel, že som anjel. A preto to nemohol vedieť nikto z jeho generálov.“ Mimovoľne mu prstom prešla po leme kukly na krku. „Takže si musel mať pletky aj s inými silami.“

Ninja na chvíľu stratil reč, čo sa mu takmer stalo osudným. Carys zaznamenala jeho nepozornosť a pokúsila sa mu strhnúť kuklu. Sotva sa však dostala po sánku a zareagoval rýchlosťou svetla. Zhrabol jej ruky a oboch pregúľal na zem, kde ju znovu uväznil pod sebou. Tentoraz ním lomcoval hnev. „To si skutočne nemala robiť,“ zavrčal.

„Dobre vieš, že sa o to budem naďalej pokúšať. Až kým na všetko neprídem.“ Pretože Ninja je posledná neznáma, ktorá jej zostala. Musí zistiť, či pre ňu a pre Kadena predstavuje nebezpečenstvo.

Ninja ju pobozkal. Násilne a drsne. Všetka neha ho opustila a ešte viac ho vytočilo, že Carys na jeho hrubosť zareagovala a nezľakla sa. Zastonala a vydala sa na boj proti jeho jazyku. Ninja chutil po víne, ktoré vypil, a niečom zakázanom. Niečom divokom. Niečom, čo Carys volalo. Lákalo. V nohavičkách pocítila zradnú vlhkosť a vytrhla si ruky z Ninjovho zovretia, len aby nimi mohla blúdiť po jeho chrbte a pritlačiť ho viac k sebe. Tentoraz si bola istá, že to nie je ďalšia dýka, čo cíti na stehne.

Ninja pozbieral posledné kúsky zdravého rozumu a odtrhol sa od nej. Obaja dýchali zrýchlene a bol presvedčený, že keby to chcel posunúť ďalej, Carys by sa nebránila. A preto musí vypadnúť! Čo to robí?! Zbláznil sa?

Naslepo pozbieral svoje zbrane a zapol si nohavice, čo nebolo vôbec príjemné s tak napnutým penisom. „Toto bola chyba,“ povedal, chrbtom otočený ku Carys.

„Ninja?“

Preglgol, ale nepozrel na ňu.

Carysin hlas bol rovnako ľadový ako jeho pohľad. „Ak zistím, že predstavuješ hrozbu pre mňa alebo Kadena, zabijem ťa,“ oznámila mu ľahostajne, akoby práve referovala predpoveď počasia.

Zovrelo mu žalúdok. Radšej nereagoval a odmiestnil sa. Nanešťastie, dojem už urobil. Carys začala byť zvedavá a práve si našla nový projekt. Je načase zistiť, s kým má tú česť.