Vykúpenie z temnoty 12

 

Carys si vyzdvihla Kadena pred školou, kde už čakal s obrovskou medailou a úsmevom na tvári.

Jej malý génius.

Láskyplne ho objala a vzala ho na zmrzlinu, čo sa stalo ich tradíciou po každej vyhranej súťaži. Niežeby niekedy nejakú prehral. Tentoraz mal ale okrem radostného pohľadu v tvári aj miernu obavu. Carys sa to nepáčilo.

„Kaden? Stalo sa niečo na súťaži?“ Pohladila ho po hustých vlasoch. „Vieš, že mne môžeš povedať všetko.“ Aj keď bola často preč, dbala na to, aby si s ním vybudovala pevný vzťah, v ktorom sa jej nebude báť povedať čokoľvek, čo ho trápi. Aj keby ju to malo naštvať. Ani jediný raz v živote naňho nekričala a netrestala za hlúposti. Rozhodne naňho nevztiahla ruku. Učila ho chyby naprávať.

Chlapec sa o ňu oprel a vzdychol ako dospelý. „Ľúbim ťa, mami. A viem, že ma chceš chrániť.“

Potlačila slzy. Mohla si želať lepšie dieťa? „Ale?“

Uprel na ňu tie tmavé očká, ktorým málokedy dokázala odolať. „Postúpili sme z národného kola.“

„A to je zlé?“

„Celosvetové sa bude konať v Británii. O týždeň.“

Zbledla ako stena.

Kaden jej zovrel ruku. „Ak povieš, nepôjdem tam,“ povedal rýchlo, keď videl jej stres. „Ak sa bojíš, že by som prišiel do kontaktu s inými nesmrteľnými, prenechám svoje miesto v tíme Jasperovi,“ sľúbil jej.

Carys sa musela premáhať, aby neplakala. Pobozkala Kadena na čelo a privinula si ho k sebe. Jej malé dieťa je ochotné obetovať vlastný úspech kvôli nej. Pretože vie, aké pomery sú v Británii. Je prepchatá nesmrteľnými a Salvator si dáva dobrý pozor na to, kto sa uňho pohybuje. Démonský chlapec by rozhodne upútal jeho pozornosť. A keďže vyzerá ako Juliusova minikópia...

„Nie,“ povedala nakoniec. „Neurobíš to, Kaden.“ Nájdu spôsob. „Pôjdeš na tú súťaž a prinesieš domov ďalšie zlato.“ Usmiala sa naňho.

„Mami,“ Kaden sa nezdal byť presvedčený.

Pokrútila hlavou. „Nebudem ťa väzniť na Zélande, chlapče.“ Pohladila ho po líci. „A ak sa pripletie nejaký nesmrteľný, vyriešime to na mieste. Ale pôjdem s tebou.“

Prikývol. „Ďakujem, mami. Sľubujem, že si dám pozor.“ Hneď mal na tvári úsmev.

„Ako obvykle.“ Rozstrapatila mu vlasy.

 

 

V ten večer, keď Kaden zaspal, sa premiestnila do Ríma, kde žije Lucifer a drží nakrátko Vatikán po tom, čo s ním princezná Abigail urobila krátky proces a zbavila ho všemocnosti. Dlhý príbeh skrátene – Lucifer momentálne riadi Vatikán.

Padlého anjela našla v luxusnom byte, ako sleduje Simpsonovcov a vyjedá popcorn. Blond vlasy mal strapaté a vlhké zo sprchy, na sebe len boxerky. Carys sa naskytol výhľad na jeho príliš dokonale vyzerajúce telo, vrátane pevnej hrude a tehličiek pod ňou. Bola by ho obdivovala, keby nevedela, že toto stvorenie dokáže meniť svoj výzor a toto je len obľúbená forma. Pochybovala, že pre tie svaly čo i len pohol prstom v posilňovni.

Lucifer znudene zdvihol modré oči od obrazovky a ani sa len neponosoval nad jej vyrušením. „Čomu vďačím za tvoju neželanú prítomnosť?“

Príjemný ako obvykle. „Ninjovi,“ povedala s úsmevom a prisadla si. Vypla mu televíziu a ukradla si z pukancov. „Ten chlap ma irituje.“

„Vitaj v klube. Čo chceš odo mňa?“

„Informácie. Čo mi uniká?“

Odfrkol si a odložil misu na stôl. „Už si niekedy uvažovala nad tým, že nemôžeš byť tá, ktorá vie všetko?“

„Ozval sa ten pravý. Nemám čas na doťahovačky, Lucifer. Ninja je momentálne v mojej hlave pod nadpisom Rizikový a ja obvykle nenechávam riziká nažive.“

Anjel sa nezdal byť rozčarovaný. „Zlatíčko, tieto veci si rieš s ním. Ak som správne pochopil, ty si uňho v kategórii Dostať do postele, takže by som nepanikáril.“

Carys liezla jeho cynickosť na nervy. „Prečo nosí kuklu? No tak, musíš vedieť viac. Je to v tvojej náture.“

„To je aj mučenie ľudí a vidíš tu nejaké obete?“ ukázal okolo seba. „Vážne, Carys. Vrzni si s ním a nechaj veci tak, ako sú. Konečne máme mier. Daj si pohov.“

Zamračila sa. Za toľké roky už vie, ako čítať medzi riadkami. „Takže vieš o čo ide. A nechceš, aby som do toho vŕtala.“

Podráždene po nej fľochol pohľadom. „Nechcem, aby si začala ďalšiu lavínu. Uvedomuješ si, čím si všetci za posledných osem rokov prešli? Veci sa konečne upokojili. Daj si pohov a prestaň sa do všetkého miešať. Urobila si svoje. Zastavila si Juliusa a aj svojho otca. Ostatné ide mimo teba. Nie si spasiteľ, nie si superhrdina.“

A zase správa medzi riadkami. „Takže si myslíš, že Ninja by mohol spustiť novú lavínu? Podobnú ako ja?“

Lucifer vstal a rozhodil rukami. „Vzdávam to. Pozabíjajte sa!“ a odkráčal do kuchyne, aby z chladničky vylovil fľašu Absinthu.

Carys ho nasledovala. „Prečo by sme sa mali pozabíjať?“

„Pretože nič iné robiť neviete. Všetci!“ okríkol ju, v očiach oheň – doslova. Planuli mu.

Strhla sa. „Ide o tú záležitosť spred štrnástich tisícov rokov?“

Lucifer zavrčal a kopol do seba alkohol. „O tom sa nebudem baviť.“

„Nie si za to zodpovedný, Lucifer. Ľudia sa rozhodli sami. Tak ako sa rozhodli mlátiť o územia, bohatstvo, neviditeľných chlapíkov na oblohe alebo o farbu pokožky.“

Ohnivé oči potemneli. „Buď si istá, že za toto si zodpovednosť rozhodne nepripisujem.“

„Tak kde je problém?“

Ďalší glg Absinthu. „Nenávidím tie kobylky, ktoré si hovoria ľudstvo. Sú horší než škodcovia. Nevďačné krysy.“

„Napriek tomu nič neurobíš?“

Škaredo sa usmial. „Nie. Páči sa mi, ako sa navzájom ničia. Patrí im to.“

Carys začínala mať pocit, že z nich dvoch je ona tá mentálne stabilnejšia, čo skutočne nastavuje latku veľmi nízko. „Možno si im podobný viac, než by si si prial.“ Ustúpila. „Ospravedlňujem sa za vyrušenie. Svoje problémy si budem riešiť bez teba.“ A vrátila sa domov.

Lucifer len pokračoval v pití.

 

 

Napriek bezcieľnemu rozhovoru sa Carys dozvedela zopár zaujímavých vecí. V prvom rade – Ninja je mocný. Dosť na to, aby sa Lucifer obával nového chaosu podobnému tomu, ktorý vyvolala ona. Samozrejme, nerobila si ilúzie o Ninjovej moci. Nikto sa nedostane k Juliusovi len s pekným úsmevom. Otázne je, čo konkrétne by obrátilo svet naruby? Mohol by nahradiť Juliusa v jeho snahách? Dokázal by splašiť armádu? A aj keby, musela by byť ešte silnejšia než Juliusova. A to už je čo povedať.

Je čas otravovať inú bytosť.

Premiestnila sa do paláca najvyšších kráľov upírov vo Verone. Tentoraz sa rozhodla pre iný prístup než s Luciferom. Vládkyňa jesene a kráľovná upírov Rebecca je síce rozumnejšia, ale drží s Luciferom. Carys sa ale dopočula, že počas obliehania Juliusovej pevnosti takmer prizabila Ninju a nikomu nevysvetlila prečo. Odvtedy sa mu vyhýba.

Rebeccu našla v salóniku spolu s manželom Alecom, princeznou Abigail a vodcom hyperborejskej Gardy Rayom, ako spolu hrajú karty. Len čo ju zbadali, veselo ju privítali a pozvali ju na partičku, čo sa jej hodilo.

„Čo ťa k nám privádza?“ vyzvedala Abby, keď im rozdala karty.

„Potrebujem, aby mi Rebecca objasnila Ninjovu identitu,“ odvetila pokojne.

Vládkyňa jesene takmer neudržala karty. „P-prosím?“

„Píli mi nervy. Nanešťastie, má proti mne páku a ja potrebujem pochopiť, nakoľko je zvrátený, aby ju použil. Čo vieš, Veličenstvo?“ Prenikavo na ňu pozrela.

Rebecca si odkašľala a celá bledá spriadala v hlave diplomatickú odpoveď. „Obávam sa, že nič podstatné. Cítila som jeho životnú silu. Urobil veľmi zlé veci. Nemal by byť medzi nami.“

Ešte raz jej niekto povie aký je Ninja veľmi zlý chlapec a exploduje! Carys sa zhlboka nadýchla, napočítala do desať a vydýchla. Kde sú tie krásne časy, keď sa jej všetci obávali a neodporovali jej?

„Ale je a z nejakého dôvodu ho mám na krku ja,“ prskla Carys. „Čo o ňom vieš, Rebecca?“ naliehala prísnym hlasom.

„Skutočne málo,“ klamala kráľovná bez zaváhania. „Cítila som jeho energiu a preto som ho konfrontovala. Viem, že má na svedomí veľa životov.“

„V akej kapacite? Napoleonov level? Maov? Hitlerov?“

Rebecca ozelenela. „Áno.“

Carys sa premáhala, aby ňou nezatriasla. „Ktorý z nich?“

„Carys, pokiaľ chceš kopnúť do tohto osieho hniezda, choď priamo za Ninjom. Nezaťahuj ma do toho. Mala som s ním svoju česť a stačilo mi,“ odbila ju nakoniec vládkyňa.

Och, toto už prestáva byť vtipné. Carys nacapila na spodnú časť stola plošticu, dohrala partiu a vypadla. Premiestnila sa do lesa za palácom, aby nestratila signál, a so sluchátkami na ušiach sa oprela o strom. Ako predpokladala, rozhovor pokračoval na načatú tému.

„Čo je také desivé, že o tom nechceš hovoriť, Rebecca?“ tlačila na ňu Abigail. „Viem, že Ninja nie je tvoj obľúbenec, ale nepreháňajú to všetci?“

„Ver mi, je len dobre že sa stratil zo scény,“ presviedčala ju vládkyňa. „Urobil svoje a Carys by oňho už nemala zakopnúť. Ten chlap je chodiaci problém.“

„Prečo? Mne prišiel celkom milý. A obetavý. A Lucifer mu dôveruje, to predsa musí niečo znamenať.“

Rebecca si odfrkla. „To, že urobíš dobrú vec v sebeckom záujme z teba nerobí svätého.“

„Čo už len mohol dosiahnuť tým, že takmer umrel pri boji s Juliusom?“ zamyslel sa Ray nahlas.

„Veľa vecí. Ja neviem. Možno ho ťaží svedomie. Prečo sa o ňom vôbec bavíme?“

„Pretože Carys sa zdá byť znepokojená a keď sa Carys zdá znepokojená, dejú sa zlé veci,“ odvetil Alec.

„Len nech je znepokojená! Hlavne nech je znepokojená ďaleko od nás. Tak ako ten blbec.“

„Myslíš Ninja? Ty vieš, kde je?“ spozornela Abby. „Od boja o ňom málokto počul.“

To je pravda, ani ku Carys sa nedoniesli klebety.

„Žije si ako kráľ v luxuse v Dubaji,“ prezradila Rebecca. „Preverila som si ho krátko po zničení Juliusovej pevnosti. Jazdí na Lamborghini, obchoduje na burze a má viac peňazí, než niektoré štáty.“

„Má nejaké pletky s ľuďmi?“

„Nie, v tomto sa zhodne s Luciferom. Nenávidí ich.“

„Prečo ho tak nenávidíš ty?“ stále nechápala Abby. „Pomohol nám, nič nepožadoval za odmenu a nepletie sa do našej politiky. Podľa mňa je príkladný spojenec.“

Chvíľu bolo ticho, čo si Carys vysvetlila ako smrtiaci pohľad od vládkyne jesene.

„Buď si istá, že oproti tomu, čo si zaslúži, ho priam zbožňujem. Nepatrí medzi nás. Nie je jedným z nás. Nikdy nebude.“

To bolo kruté aj pre Carysine uši. Vedela, že Ninja je démon – kríženec dvoch a viacerých rás. Démoni boli vždy na okraji spoločnosti, odpadlíci. Nikto nechcel mixnutú rasu. Tento predsudok je stále vo fáze úpadku. Tabu medzi rasami sa prelomilo len nedávno a vznikajú prvé medzirasové manželstvá. Upírski panovníci na svoje územia prijímajú prakticky každého nesmrteľného, ktorý sa nejaví vyslovene nepriateľsky. Najvyšší dvor im ide príkladom a sama Rebecca je z inej rasy než jej manžel. Ako môže niečo také povedať? Všetci sú jedna rasa nesmrteľných. Práve rasizmus bol dôvodom Juliusovej zloby – nikto sa démonov nezastal. Nikto za nich nebojoval, a tak museli bojovať sami za seba. A keď sa ostatní okolo vás majú lepšie a vy trpíte, lebo ste podľa nich iní, špinaví, vzniká hnev. Hnev prameniaci do vojny.

V konečnom dôsledku Juliusov zámer nebol neopodstatnený. Len metódy sa nedali tolerovať.

Carys vypla odposluch. Podstatné už zistila – Ninja žije medzi ľuďmi a to v Dubaji. Nebude náročné ho nájsť.