Vykúpenie z temnoty 7

 

Aj keď je život na ulici pre osamelé tehotné ženy extrémne ťažký, Jewel poznala spôsoby. Jej prioritou je mať krátkodobý nocľah, potom nájsť zdroje ako sa dostať z krajiny a bezpečne porodiť. Čo by mohol byť problém, keďže doktori tvrdia, že plod nie je normálny a neviditeľná ženská zase, že je všetko v poriadku. Vybranými peniazmi si kúpila lístok na vlak z Liverpoolu.

V Londýne navštívila jedáleň pre bezdomovcov, kde jej ochotní zamestnanci dali adresu nového útočiska pre ženy v núdzi. Bola by prespala aj v bežnom útulku, nebolo by to prvý raz, ale sama vedela aké podmienky v nich panujú. Bola rada, že má inú možnosť. Peši prešla desiatky blokov, až bola na smrť unavená a boleli ju nohy.

Budova útočiska bola nenápadná a zastrčená medzi lacnými obytnými jednotkami. Nemala žiadny názov, nič čo by ju odlišovalo od zvyšku okolia. Tieto inštitúcie si dávajú záležať na tom, aby boli čo najmenej výrazné. Niektoré majú dokonca ochranku, alebo spolupracujú s políciou, ktorá posiela do okolia hliadky.

Opatrne zaklopala na jednoduché dvere a tie sa po chvíli otvorili. Zjavila sa v nich vysoká žena s podozrievavým pohľadom a taserom za opaskom. „Áno?“

Jewel len dúfala, že ju prichýlia, pretože nemala síl ísť ďalej. „J-ja... dostala som vašu adresu.“ Podala jej papierik z jedálne. „Potrebujem útočisko.“

Ženin pohľad okamžite znežnel a premerala si Jewel. „Poď ďalej.“ Vpustila ju do neveľkej vstupnej haly. „Ublížil ti niekto? Potrebuješ lekársku pomoc?“

Pokrútila hlavou. „Utiekla som. On... je asi mimo mesto.“

„Volám sa Sally a som tu ochranka,“ predstavila sa žena. „Vždy je tu aspoň jeden člen ochranky. Nevpúšťame nikoho okrem žien a detí do určitého veku. Dostaneš posteľ a máme tu spoločné kúpeľne, kuchyňu a spoločenskú miestnosť. Nie sú povolené žiadne drogy, alkohol a ani cigarety alebo ich náhrada,“ vysvetlila jej pravidlá, no pri pohľade na Jewel bolo jasné, že s týmto problém nemá. „Dvakrát do týždňa sem chodia dobrovoľníci z nemocnice, tiež len ženy. Raz všeobecná doktorka, raz gynekologička.“ Pozrela na jej bruško. „Je otec problém?“

Jewel sklopila pohľad.

Sally ju chápavo pohladila po pleci. „To je v poriadku. Zajtra ti ukážem tajný východ na susednú ulicu, ale urobíme všetko pre to, aby sa sem nedostal. Poď, ukážem ti tvoju posteľ.“ Zaviedla ju na druhé poschodie, kde bolo niekoľko veľkých izieb predelených závesmi a paravánmi, aby mali ženy aspoň trochu súkromia.

Jewelina posteľ bola v poslednej, najmenšej miestnosti s len dvoma posteľami. Sally jej pomohla zložiť si batoh, ukázala jej kúpeľňu a kuchyňu a potom jej dopriala súkromie.

Jewel si opláchla tvár a vyčerpane klesla na jednoduchú posteľ. Útočili na ňu temné myšlienky, myšlienky na neistú budúcnosť, na nesprávne vyvinuté dieťa v jej vnútri a na možnosť, že ju Drake príde hľadať. Od zúfalstva sa preplakala do spánku.

 

 

 

Carys si vyzdvihla Kadena v škole a vzala ho do múzea na novú technickú výstavu, o ktorej tak dlho básnil. Dopriala mu voľnosť a kým on behal od exponátu k exponátu, posadila sa na lavičku a zavolala Ninjovi. Zdvihol jej to po druhom zazvonení.

„Carys.“

Usmiala sa. Bolo príjemné počuť jeho hlas. „Kaden mal o teba obavy. Si v poriadku?“

Prudký nádych. „Prečo? Čo ti povedal?“

Zasmiala sa. „Že si myslí, že trpíš. A možno máš posttraumatický stres. Kaden je veľmi vnímavý. Dúfam, že ťa nevydesil. Jeho anjelské gény sú veľmi silné. Aj u mňa vždy vycítil psychickú nepohodu.“

Chvíľu bolo ticho. „Je chytrejší, než sa zdá.“

O tom niet pochýb. „Vadí ti to?“

Zase ticho. „Nie. Len ma úprimne desí, že syn niekoho tak hrozného ako Julius môže byť tak...“ nedokázal nájsť správne pomenovanie.

„Ja viem,“ vzdychla Carys. S láskou pozrela na svoje dieťa stojace pred modelom nového druhu lietadla.

„Myslíš, že aj on mohol byť... myslíš, že tí, čo vykonali strašné veci by mohli byť ako Kaden? A využiť svoju energiu pre dobré veci?“ položil neľahkú otázku a Carys hneď vedela, že pýta z veľmi osobného dôvodu.

„Každý z nás urobil veci, na ktoré nie je hrdý, Ninja. To neznamená, že nemôžeme zmeniť svoje ciele. Ja som sem prišla zabiť otca aj Juliusa. A neurobila som to. Čokoľvek máš na svedomí ty... neurčuje kým môžeš byť.“ Aj Drake bol kedysi stelesnením dobra. Ale keď ho anjeli prinútili vzdať sa Jewel a on po rokoch zistil, že má dcéru, ktorá aj s matkou musela celý život utekať pred zabijakmi, zloba ho premenila na monštrum. Hnev. Preto sa obrátil proti anjelom.

„Staré hriechy nejde zmazať. Spomienky nejde zmazať.“

„A to je náš trest. Žiť s vinou.“ Chcela ho objať. „Kaden ide o dva dni s kamarátmi na dvojdňovú matematickú súťaž. Nechcel by si...“ Prečo sa zrazu cíti ako tínedžerka? „Nechcel by si prísť na návštevu?“

Ninja chvíľu váhal. „Dostanem čokoládový koláč?“ vyjednával.

Carys sa rozosmiala. „A čo takto zmrzlinu s čokoládovou polevou?“

„Beriem. Dorazím o siedmej.“ Rozlúčil sa a Carys nevedela, ako sa má cítiť. Jej milostný život bol doteraz ako návod na tragikomédiu. Kým žila v budúcnosti, s mamou len utekali pred anjelmi aj démonmi a randenie bolo prakticky nemožné. Po príchode sem sa okamžite sústredila na Juliusa. Démon jeho kalibru nebol práve romantik a po treťom stretnutí skončili v posteli. Niežeby si to neužila – ten démon rozhodne vedel narábať so svojím vybavením. Rozhodne to však nebol vzor zdravého vzťahu. Carys vlastne nikdy nevidela vzor zdravého vzťahu. Jej matka sa zaplietla s anjelom a on ju opustil, než sa vôbec narodila.

Bude potrebovať pomoc.

Keď večer uložila Kadena do postele, premiestnila sa do Británie, kde v paláci upírov vyhľadala Erin Anglickú, ktorú vopred upozornila na svoj príchod.

Kráľovná ju čakala vo svojej pracovni a aj keď to bolo proti všetkému, čo ju na škole učili, skúsenosť s nesmrteľnými ju naučila najskôr do nich dostať alkohol. Ponúkla Carys fľašu Tequily a posadili sa do pohodlných kresiel pred krbom.

„Tak čo ťa ku mne privádza?“ Erin sa prepla do psychologického módu.

Carys si dopriala štyri glgy, než sa jej rozviazal jazyk. „Neviem ako normálne fungovať, Erin,“ povedala.

Upírka potlačila úsmev. „Sme nesmrteľní. To je normálne. Skús byť konkrétnejšia. Čo sa deje v tvojom živote?“

Vychováva syna monštra. Je na pokraji nervového zrútenia. Nevie variť. Pozvala na rande chlapíka, ktorému ešte nikdy nevidela do ksichtu! „Vzťahy. Ne... neovládam ich. Neviem ako ich budovať.“

Erin prikývla. „Hovoríme o konkrétnom druhu vzťahu?“

„Možno.“ Ďalší log alkoholu.

„Carys, aby toto fungovalo, budem potrebovať konkrétne odpovede.“ Červenovlasá kráľovná sa pomrvila v kresle a vytiahla zápisník. „Ide o Juliusa?“

Carys striaslo. Prečo ju stále prenasleduje jeho duch? „Všetci ste v tom, že som traumatizovaná z jeho smrti. Áno, spávala som s ním a áno, svojho času to bolo príjemné a niečo som cítila. Prešlo to. Odľahlo mi, keď som ho skolila.“

Erin si ju premerala. „Bol tvoj jediný... milenec?“

Prikývla.

„Ublížil ti niekedy fyzicky? Prinútil ťa k styku?“

Je niečo komické na presvedčení, že keď je niekto masový zabijak, musí byť aj násilník. „Nie,“ odpovedala po pravde. „Julius vždy nechával násilie za dverami spálne.“

To Erin nanajvýš prekvapilo. „Takže tvoj problém je...“

„Ninja. Ninja je môj problém!“ vyprskla. „Neviem, čo s ním. Stál pri mne, Erin. Bránil ma. Aj keď ho nepoznám, nie úplne, nedokážem ho vylúčiť zo svojho života a... ani nechcem. Ale čo s ním mám robiť?“ fňukla.

Upírka bola chvíľu ticho, ako premýšľala nad Carysiným osudom. Poznala väčšinu jej príbehu a to je na roky sedení. Mala však pocit, že anjel potrebuje pomoc teraz a s veľmi konkrétnou záležitosťou. „Rozprávaj sa s ním,“ poradila jej. „Musíš mu povedať o sebe, o tom čo cítiš a čomu nerozumieš. Inak nebude vedieť správne reagovať. On tam nebol, keď si spávala s Juliusom. Môže len hádať, aký bol váš vzťah.“

To budú dvaja.

„Myslíš, že som ešte schopná niečoho tak normálneho, ako partnerský vzťah?“ opýtala sa zamyslene, polovica fľaše stiahnutá.

Erin sa zvlnili pery. „Carys? Zaspomínaj si na posledných desať rokov a na bytosti, ktorým si pomohla nájsť si k sebe cestu. Naozaj si myslíš, že vybočuješ?“

Keď sa na to pozrie takto...

„Neexistuje vzorec na vzťahy,“ pokračovala Erin. „Môžem ti povedať, že sú komplikované. Hádky strieda porozumenie, kompromis a zmena spoločných hodnôt.“

„Čo mám teda robiť?“

„To, na čo sa cítiš. Nikto ťa nebude za nič súdiť. Kým neublížiš inej osobe, je na tebe, kam až zájdeš. Si slobodná dospelá žena dosť silná na to, aby ťa nikto k ničomu nenútil. Zabav sa s Ninjom! Urobte pár hlúpostí. Zasmejte sa na nejakej volovine. Doteraz vás spájalo len zúfalstvo. To nie je práve stabilný základ. Musíte sa naučiť žiť aj v časoch pokoja.“

Mala pravdu. Carys nikdy nežila v mierovej dobe. Vždy tu bolo niečo, čo ju nútilo konať, utekať, plánovať, klamať... Poďakovala Erin, objala ju a vrátila sa domov. Ona to zvládne. Zvládla predsa horšie veci. Vzťahy musia byť maličkosť!