Vykúpenie z temnoty 9

 

Opal sa ospalo pretočila na druhý bok a stuhla, keď jej ruka nahmatala pevné, teplé telo na posteli vedľa nej. Otvorila oči do ranného slnka a klesla jej sánka.

Jej posteľový spoločník na ňu tiež hľadel s neistým pohľadom.

„Čo sme to urobili?“ šepla, akoby sa bála, že ich niekto sleduje. Potom si uvedomila ďalšiu vec. Toto nie je jej spálňa! Posadila sa. „Čo, do pekla, sme to urobili?!“

„Nuž, najskôr sme sa slušne dostavili na svadbu. Zvládli dva tance, primárne pre to, lebo sme sa nerozprávali, a potom sme sa šli hádať do altánku v záhrade. Ty, ja a dve Tequily.“ Pretrel si oči a žmúril do slnečných lúčov.

Opal sa pratala z postele, akoby od neho mohla chytiť mor. Vlasy jej odstávali do všetkých strán. Oblečenie bolo porozhadzované po celej miestnosti a pre všetko na svete, ako mohla jej podprsenka skončiť na lustri?!

Pevne okolo seba omotala prikrývku. Jej drahý partner po nej hodil pohľad, ktorý jasne naznačoval, že videl všetko, čo mohlo byť videné. „Toto sa nikto nikdy nesmie dozvedieť!“ prskla. „Ani za všetky peniaze sveta!“

Zagúľal očami. Ten debil mal tú drzosť gúľať na ňu očami! Vzala najbližší predmet, ktorý mala poruke – fľašu nedopitej Tequily – a hodila ju po ňom.

S ľahkosťou ju zachytil a odložil na nočný stolík.

Opal mala kúsok od toho, aby mu vyškriabala oči z tej dokonalej tváre. Keď sa znovu obzrela, aby zistila kde sú, uvidela svoj odraz v zrkadle pri kúpeľni.

Vykríkla. „Ty perverzný maniak! Čo si mi urobil s krkom?!“ Trasúcimi rukami si prehmatala pokožku plnú cucflekov. A zdá sa, že neboli len na krku. „Ja ťa zabijem!“ Schmatla dýku, ktorú z neho včera spolu s oblečením stiahla, a vydala sa k nemu.

„Ak preleješ krv, budeš to vysvetľovať hostiteľom ty,“ upozornil ju. Potom, akoby si na čosi spomenul, stíchol a pozrel na plachtu.

Opal skrotla. Pretrela si oči. Krv bola preliata. Len nie násilím.

Pristál na nej spýtavý pohľad temných očí. Nezniesla ho a sklopila viečka. „Netvár sa, akoby si si to v noci nevšimol.“ Nie je včerajší.

„Och, ale všimol. Viac než to. Keď sme si dávali druhé kolo, aj som...“

Opal preletela miestnosťou a pritisla mu dlaň na ústa. „Niektoré veci nemusia byť vyslovené nahlas.“

Uškrnul sa a pružne vstal. Prečo je len ona ubolená ako po maratóne? „A sme v hosťovskej izbe. Hneď vedľa mladomanželov. Myslím, že sme ich v noci tromfli. Piate kolo už nedali.“

Opal bola zhrozená. Má ten chlap nejaký filter medzi mozgom a ústami? Má vôbec nejaký mozog?! „Mohol by si si láskavo niečo obliecť?“ zavrčala naňho.

„Prečo? V noci si sa nesťažovala.“

A už zase ho chcela zabiť. Skočila po ňom a on ju hravo zdvihol, oprel o stenu a strhol z nej prikrývku. „Bol som to ja, Opal. Zo všetkých mužov sveta si si vybrala mňa,“ šepkal jej na pery.

„Nevybrala som si ťa, opila som sa a bol si nablízku,“ argumentovala nie práve presvedčivo. Oni dvaja okolo seba tancovali celé roky. Jedna hádka za druhou. Včera po prvý raz prešli k fyzickému kontaktu, ktorý nezahŕňal päste a kopance.

„Nahováraj si to.“ Pobozkal ju a tak ako vždy, plne ju ovládol. Opal mu divoký bozk opätovala a pritisla sa k nemu. Jeho blízkosť ju zbavovala zdravého rozumu. Nechtami mu prešla po chrbte a zaklonila hlavu, keď vsal do úst pokožku jej krku, čo pravdepodobne povedie k ďalšiemu cucfleku.

„Nemám ťa rada,“ povedala.

„Tiež preferujem kolonoskopiu pred tebou,“ zavrčal a prenikol do nej.

Obaja zasyčali a začali sa náhlivo pohybovať. Opal bola príliš vzrušená, príliš ochotná, príliš stratená v jeho dotykoch.

Vyvrcholenie prišlo rýchlo a prudko, až obaja lapali po dychu. Dlhé minúty sa od seba neodtiahli, len si vymieňali hrubé, emóciami nabité bozky.

Vyrušilo ich až klopanie na našťastie zamknuté dvere. „Opal? Opal, si tam?“

Obaja zbledli.

„Sakra!“ Opal sa vyslobodila z pevného zovretia. „Zalez pod posteľ!“

„Ani omylom!“

Prižmúrila oči, až by to jedného zabilo. „Pozri, chlape, alebo zalezieš pod posteľ, alebo do skrine, ale ak ťa tu niekto nájde, obaja budeme v prúseri a tých sme za posledné mesiace vyrobili dostatok. Alebo sa chceš stretnúť s mojou rodinou? Tá krvavá plachta bude krásna ilustrácia udalostí, ktoré sa tu stali!“ syčala potichu.

Dvere skrine okamžite buchli, ako sa v nej zavrel.

Opal sa rýchlo obliekla do šiat a z kúpeľne vzala uterák, ktorý si omotala okolo krku v nádeji, že to nebude vyzerať podozrivo.

S nevinným úsmevom otvorila dvere. „Ahoj,“ povedala sladko. „Ako si vedel, že som tu?“

„Drahá sestrička, celé poschodie vie, že si tu.“

Porazene si zahryzla do pery. „V akom veľkom maléri som?“

„Ak nezakryješ tie cucfleky kreatívnejšie, vo veľkom, pretože otec je na ceste sem.“

Očervenela. „Však nič neprezradíš?“ prosila ho.

„Nie. Prišiel som ťa len varovať, aby si sa stihla upraviť.“ Pobral sa na odchod. „A Opal?“

„Hm?“

„Ktokoľvek to je, dúfam, že za to stojí. Inak mu zlomím väz za to, že ublížil mojej malej sestričke.“

Opal rozhodila rukami. „Ani len nie som tvoja sestra!“ zvolala za ním.

Len jej mávol a zmizol za rohom.

Frustrovaná z mužskej populácie tejto planéty zaplesla dvere a znovu čelila svojmu príliš sebavedomú milencovi. „Toto sa nikdy viac nezopakuje,“ uzavrela situáciu a odhodila uterák.

„Och, nahováraj si to, maličká.“

Hodila po ňom ďalšiu fľašu. „Boli sme opití, rozhádaní a nemysleli sme normálne. Nemám záujem si zopakovať túto epizódu.“ Vošla do kúpeľne.

„A prečo nie?“ zaznelo za ňou.

Otočila sa k nemu. „Pretože si nestabilný, senilný alkoholik neschopný komunikácie. Emócie sú pre teba pojem, ktorý by si si musel nájsť v slovníku a skrývaš sa za bariéru sarkazmu, čo ma doháňa do šialenstva. A nemysli si, že som si nevšimla ako sa brániš niektorým dotykom. Keby si nebol intoxikovaný, nerobili by sme polovicu vecí, ktoré sa v noci odohrali!“

Mal aspoň tú slušnosť sa nad jej slovami zamyslieť. „A ty si zatrpknutá stará panna, ktorá si nechala nahovoriť ako má vnímať realitu, namiesto toho, aby ju sama okúsila!“ vrátil jej to.

Opal mu ukázala stredný prst. „Už viac nie som panna.“ A plesla dverami. Veľmi dobre vedela, že v ostatnom sa nemýlil. Obaja sú pokrivení.

 

 

Opal odohnala dnes už vtipnú spomienku na svoj život, keď sa ešte nerúcal. Čo by dala za tie jednoduché problémy dnes...

Helio opustil kúpeľňu, oblečený, svetlé vlasy stále vlhké. Posadil sa do kresla a vrhol vážny pohľad na Opal. „Druhý pokus?“

Priesvitná žena sa zhlboka nadýchla a dôstojne sa usadila oproti nemu. Ak si chlapec myslí, že si s ním neporadí, ešte nevie s kým vyrastala. „Tam vonku je mladá žena, ktorá práve tehotná utiekla od svojho manžela. Je prakticky na ulici a zvažuje potrat, pretože nevie, že v sebe nosí polovičného nesmrteľného. Ty tú situáciu poznáš, však Helio?“ začala s citovým vydieraním. Aj on splodil polovičného potomka a nedostal možnosť byť pri ňom, pretože matka ušla. A dieťa umrelo v gladiátorskom zápase.

Helio sebou trhol.

Opal len pritvrdila. „To malé bábätko je bezbranné. Nemá jej ako povedať, že je v poriadku a ona je príliš vystresovaná, aby sme ju len tak uvrhli do nášho sveta bez prípravy. Ak sa aj rozhodne neukončiť tehotenstvo, pôrod ju bez správnej asistencie zabije. Je to niečo, s čím chceš žiť? Pretože ten život bude dlhý a ja sa nikam nechystám. Som viac než ochotná ti to pripomínať každý jeden deň.“ Ku koncu nahodila svoj známy nevinný úsmev.

Helio zatínal päste. Kedysi bol kráľom všetkých upírov na svete. Ako sa, do pekla, dostal do tejto situácie, kde ním manipuluje jedno otravné priesvitné stvorenie ženského pohlavia?

„Fajn,“ povedal nakoniec neochotne. „Čo chceš, aby som urobil? Uniesol tehotnú ženu s pochybným vkusom na chlapov?“

Opal zaškrípala zubami. „Nie a nemá pochybný vkus. V tejto situácii je obeť.“

„Znásilnil ju?“

„Isteže nie. Mala to v živote ťažké a keď to máš ťažké pridlho... už nevládzeš viac bojovať a chceš aspoň kúsok pokoja, kúsok spolupatričnosti, ľudského pochopenia, a v jej prípade... nebola ostražitá, keď mala byť.“ Opal vstala, aby sa mohla prechádzať po miestnosti.

„Čo mám teda robiť?“ nechápal Helio.

„Na to som ešte neprišla. Improvizujem. Vyľakala som ju a ona to má teraz horšie než predtým.“

„Ale čo, niekto nám tu nie je dokonalý?“ posmieval sa jej škodoradostne.

„Nikdy som dokonalá nebola. Keby som nenarobila chyby, nie som v tomto stave,“ ukázala na seba.

„A ja by som nemal migrény,“ dodal uštipačne, ale vzal mobil, aby si zarezervoval letenku do Británie.

Opal sa víťazne usmiala.

„Jedna otázka,“ ozval sa po chvíli. „A tentoraz len pravdu, Opal.“ Odložil mobil a smrteľne vážne na ňu pozrel.

Opal hneď vedela, že nebude ľahká. „Áno?“

Heliov pohľad by zmrazil armády. „Tvoj snúbenec. Ten, o ktorom si hovorila. Kde je?“

Dych sa jej zasekol. Podvedome sa dotkla svojho prsta, kde chýbal známy prsteň. Pretože si ho zložila keď vyslovila kúzlo. „Preč.“ A neklamala. „Muž, ktorého som milovala... je preč.“

Upír poznal to trápenie v jej očiach. Za svoj život ho videl často. V očiach tých, ktorí prišli o svoju druhú polovičku a nedostali šancu sa rozlúčiť. Boli tam pre ostatných, ale nikto tam nebol pre nich. Zostali sami.

Opal sa strhla, keď na líci pocítila vlastnú slzu. Nevedela, že je schopná plaču. Všetky telesné procesy jej ustali, je predsa duch.

„Umrel?“

Smrkla, ale neodpovedala. „Len čo som prišla s týmto stupídnym plánom, vedela som že oňho pravdepodobne prídem. Tak nejako som ale dúfala, že keď všetko napravím... nájdeme sa znovu. Však vieš, tá stará povedačka, že láska prekoná všetko.“ Horko sa zasmiala. „Naivita mladého dievčatka.“

Helio sa výnimočne nechytil jej slov, aby jej pripomenul aká je mladá a nezodpovedná. Bolesť zo straty milovaných by nikdy nezosmiešnil. „Chcel ti v tom zabrániť?“

Pokrútila hlavou. „Nepovedala som mu to. Práve pre to, že by mi v tom zabránil. Alebo ešte horšie, chcel by to absolvovať so mnou.“

„Takže on ani nevie, že preč? Že si... duch?“

 „Niečo na ten spôsob. Žije iný život.“ Zaklonila hlavu, aby dostala pod kontrolu slzy. „Spokojný s odpoveďou? Je to čistá pravda. Milovala som ho, Helio, aj keď som mladá.“

Prikývol. „Letí to večer. Čo si mám zbaliť?“

Vďačná za zmenu témy mu poradila, aby si vzal veci na niekoľko dní, možno týždeň, podľa toho, ako sa situácia vyvinie.

Helio oznámil synom, že ide na súkromnú cestu do Británie a chce byť sám. Radšej im nepovedal, že ho k tomu prinútila priesvitná žienka, o ktorej existencii mali stále pochybnosti.

Len čo vzlietli, príjemná letuška začala ponúkať občerstvenie a upír si hneď objednal alkohol. Opal ho spražila pohľadom, usadená v uličke, keďže žiadna dopravná spoločnosť by nevyhradila sedadlo duchovi. A keďže sa nemohli len tak rozprávať, Helio na jej kukuč nereagoval a kopol do seba dva poháriky.