Vykúpenie z temnoty 18

 

 

Opal nebola práve fanúšikom oficiálnych dvorných párty, ale pozvanie od najvyšších kráľovien, obzvlášť Rebeccy, sa neodmieta. Aj keď sa čo najviac snažila držať mimo politického diania a žiť si svoj život, jej jedinečné postavenie a pôvod to nie vždy dovoľovali. 

Preto sa premohla, navliekla sa do nepohodlných večerných šiat a dostavila sa do Verony, kde ju kráľovská rodina srdečne privítala. Oslava Rebecciných narodenín sa niesla v duchu jednoduchej elegancie. Miestnosti boli vyzdobené v bielych a krémových tónoch a vzduch voňal čerstvými kvetinami.

Opal sa pristavila pri stole s jedlom a oči jej zažiarili. Vyskúšala všetko, čo videla, a potom si odchytila čašníka so šampanským. S pohárom v ruke prehodila niekoľko slov s každou známou tvárou, na ktorú narazila. Potom jej klesla sánka, keď v hlavnej sieni v rohu uvidela rozpačito sa tváriacu blondínku.

„Ellinor?“ zvolala neveriacky.

Oči farby búrky sa zdvihli zo zeme. „Opal?“ šepla, akoby sa bála, že ju niekto začuje. Mala na sebe jednoduché modré šaty, ktoré hneď na prvý pohľad neboli jej štýl.

„Ellinor, si to ty?“ Konečne sa predrala cez masu upírov k stratenej priateľke a uzamkla ju v medveďom objatí. „Čo tu robíš?“

Smutné oči pristáli na strážach pri dverách.

Opal jej zovrela dlaň. „Dostali ťa?“

Prikývla. „Pred pár mesiacmi. Odvtedy nevedia, čo so mnou.“

„Nuž, nestrčili ťa do temníc, aj to je pozitívne.“

Ellinor nadvihla kútik úst. „Len preto, že sa proti tomu postavila princezná.“

Opal sa zamračila. „Ty si im stále nepovedala, prečo si ušla?“

Odfrkla si. „Akoby to niečo zmenilo na mojom treste.“

Je to dievča mentálne v poriadku? „Hovorila si o tom vôbec s niekým?“

Detsky vyzerajúca tvárička sa skrivila. „Takmer. Našťastie ma zradil skôr, než som sa odvážila.“

„Kto?“

Pokrútila hlavou. „Na tom nezáleží. Ako sa máš ty? Dostala si sa na medicínu, ako si snívala?“

Opal si predsavzala, že Ellinorin prípad ešte preberie s kráľovskou rodinou, ale pochopila, že zmena témy je niečo, čo žena pred ňou potrebuje. „Práve som začala tretí semester,“ pochválila sa.

„To je skvelé, drahá!“ Ellinorina tvár sa konečne rozžiarila. „Ktorá univerzita? Zostala si v Londýne?“

Striaslo ju. „Uf, nie. Radšej som si tam ani nepodala prihlášku.“ Svoju rodinu má rada, ale potrebuje byť od nich trochu ďalej, inak sa zblázni. „Som v Ríme.“ Preto nemohla odmietnuť pozvanie.

„Je to zlé, však?“ odhadla Ellinor.

Opal vzdychla. „Kiež by som im vedela nejako pomôcť. Nemôžem nenávidieť  vlastnú rodinu, ale niekedy by som ich...“

„Zaškrtila?“ Ellinor si odpila z vína. „Vitaj v klube.“

Zasmiali sa. „Ako to vyzerá na dvore?“ Opal sa obzrela po sieni. „Nejaké nové klebety?“

„Nič mimoriadne. Veľký tatko robí problémy, ako obvykle.“

Opal na ňu spýtavo pozrela. „Veľký tatko?“

„Helio je zase na scéne,“ vysvetlila jej Ellinor. „Všetkých doháňa do šialenstva.“

„Čím tentoraz? Splodil ďalšieho potomka, ktorý ho chce zabiť?“

Upírka sa pousmiala. „Ten si ho v tomto stave ani nepostaví. Dal sa na alkoholizmus.“

„To musí byť pre dvor finančne náročné.“ Opiť upíra nie je jednoduché.

„Áno, musia platiť dodatočné stráže, aby ho mal kto odtiahnuť domov.“ Odpila si z vína a kývla hlavou k otvoreným dverám. „Spomeň čerta... a výnimočne je triezvy.“

Opal sa zvedavo otočila a zamrzla. Do miestnosti práve vošiel svetlovlasý obor, s ktorým mala pred pár mesiacmi tú česť. A vyzeral na zahryznutie. Mal na sebe smoking, vlasy stiahnuté v gumičke a tmavými očami skenoval miestnosť, akoby mu patrila.

„A sakra!“ hneď sa mu otočila chrbtom. „Toto je Helio?“ pípla v rozpakoch.

Ellinor na ňu zamyslene pozrela. „Ešte si ho nestretla?“

Ale áno. To je ten problém. Nahodila svoj nevinný úsmev. „Je tu možnosť, že som mu dala prednášku o alkohole po tom, čo som ho odtiahla z baru.“

Upírka vyvalila oči.

Opal si zahryzla do pery. „A prespal u mňa v posteli.“

Tri sekundy zhrozeného ticha, kým Ellinor pochopila jej slová. „Dievča, ty si vieš vybrať maléry!“

Opal periférne zaznamenala, ako sa Helio pohybuje po miestnosti a z absolútneho zúfalstva vliezla pod stôl zakrytý dlhým bielym obrusom.

Ellinor ju pobavene nasledovala.

„Drahé nebesia, ja som nakričala na desiatky tisíc rokov starého upíra o tom, že nezvláda alkohol!“ konečne jej došla celá situácia. „On ma zabije!“

Jej priateľka nedokázala udržať záchvat smiechu. „Radím ti nenápadne sa vytratiť. Helio nikdy nebol preslávený trpezlivosťou.“

Opal nenápadne vyzrela spod stola. „Alebo si tu posedím, kým všetci neodídu.“

„Opal? Helio tu býva. Neodíde. A určite sa s ním nechceš dostať do ďalšej potýčky, keď bude pod parou.“ Ellinor sa dobre bavila.

Mladá žena zastonala. Prečo ju prenasledujú problémy? Konečne sa odsťahovala od rodiny a teraz si znepriatelila najstaršieho upíra na svete. Má to snáď v génoch?

„Fajn, ja padám!“ Dala Ellinor rýchly bozk na líce, a vystrelila spod stola, len čo sa k nemu Helio otočil chrbtom.

Šprintom sa dostala až na dlhú chodbu, keď za ňou zaznel hromový hlas: „Opal Diana Jeffriesová!“

Vlasy na krku sa jej zježili. Zaškrípala zubami a zastala. Nasadila odvážnu tvár a otočila sa k bývalému kráľovi, ktorého pohľad by rozhodne mohol zabíjať. Stál tri metre od nej a aj tak mala pocit, že vstúpil do jej osobného priestoru. Ako, sakra, prišiel k jej menu?

Helio si premeriaval dieťa pred sebou. Presne to je – dieťa. Dvadsaťročné stvorenie, ktoré ani neprestalo starnúť. Mala na sebe tmavočervené šaty s rozšírenou sukňou, ale aj s podpätkami bola stále o hlavu nižšia než on. Takmer vyletel z kože, keď si ju dal preveriť po tom fiasku v bare. Toto úbožiatko mu bude robiť scény?! Jej sebavedomý výraz a zdvihnutá brada ho len viac iritovali. A znepokojovali.

„Kto ťa pozval na pôdu dvora?“

Au, to zabolelo. Opal možno nie je najobľúbenejšia bytosť na svete, ale nie je monštrum! Zafučala ako býk. Kráľ-nekráľ, navážať sa do nej nemá nárok ani len on! Urobila krok vpred, len aby mu ukázala, že sa ho nebojí. „Možno to ešte nevieš, ale som vítaným hosťom na väčšine dvorov,“ povedala so všetkou autoritou, ktorej sa naučila od večne rozhádaných príbuzných.

„Toto nie je väčšina dvorov,“ odfrkol si bývalý panovník upírov. „Toto je vyššia trieda šľachty. A ty si len...“ odmlčal sa, aby podškrtol jej nízky status, ktorý ani nestojí za reč.

Opal zovrela päste. Urobila ďalší krok vpred. „Len čo? Dokonči vetu, prosím. Chcem mať jasný dôvod, prečo ti urobím monokel!“

Nezdal sa byť zastrašený. Prekrížil si ruky na hrudi, aby vynikli jeho svaly.

„No tak!“ okríkla ho Opal. „Ja som len... čo? Špinavý démon? Úbohý kríženec, ktorého tu nikto nechcel?! Príliš podradná, aby som ti vôbec hľadela do očí?“

„Nuž, sama si to zhrnula.“

Pohár trpezlivosti pretiekol. Opal prekonala posledných pár metrov, vykopla a zasiahla Helia priamo do rozkroku.

Od šoku na chvíľu bolesť ani nepocítil. Ešte nikto sa neodvážil mu čo i len skriviť vlások na hlave! Potom sa prehol a videl všetky hviezdy nočnej oblohy. Drzé dievčatko pred ním ho zdraplo za vlasy a prinútilo ho pozrieť jej do tváre. „Možno som len neželaný bastard, ale aspoň nie som v alkohole naliata troska neschopná požiadať o odpustenie vlastnú krv!“ zasyčala mu do ucha, odstrčila ho a znovu sa rozbehla chodbami do neznáma.

Heliovi trvalo niekoľko minút spamätať sa a potlačiť nutkanie niečo rozbiť. Len čo bol však znovu na nohách, zaňuchal a vystopoval Opal do kvetinového sadu pri najvzdialenejšom krídle paláca. Bol pripravený jej povedať, čo si o nej myslí, ale keď ju uvidel sedieť pod oblúkom porasteným popínavými ružami, akási nepoznaná časť svedomia ho zastavila.

Opal totiž potichučky plakala a objímala sa, akoby nemala nikoho, kto by to pre ňu urobil.

 

 

 

Helio si pretrel oči a opláchol si tvár, hľadiac do zrkadla. Čo je to za halucináciu? Odkiaľ odrazu pozná Opalino celé meno? S istotou môže povedať, že ju rozhodne nikdy nestretol na pôde dvora. Nie hmotnú a nie v tých princeznovských šatách. Prichádza snáď o rozum?

Masíroval si spánky. Tiež ju nikdy nemal vo svojej horskej chate a čo ten internát v Ríme?

Celý zmätený sa vrátil ku klebetiacej dvojici. Jewel mala pred sebou dvojitý šalát a Opal po ňom len smutne pokukovala a rozprávala o ich svete. O tom, ako všetko začalo Conorom a Isobel, ktorí roztočili všetko dianie. Celé hodiny mlela o všetkom, čo viedlo k boju s Juliusom a aké bytosti tu existujú okrem ľudí.

Jewel bola viac fascinovaná, než vydesená.

Helio znovu spozoroval Opalino vyhýbanie sa niektorým témam. Nikdy nespomenula Carys priamo, len opisom. O Ninjovi toho tiež nepovedala veľa a tiež neposkytla dostatok informácií o Luciferovi. Akoby nevedela, čo je bezpečné vyzradiť a čo nie.

Upír začínal mať podozrenie, že Opal nemá práve v záujme mier pre nesmrteľných. A je otázne, ako o nich môže toľko vedieť. Je možné, že spolupracovala s Juliusom? Odkiaľ by inak vedela toľko o jeho pevnosti? Na druhej strane, strávila v nej veľa času, keď ho ten maniak zajal.

Aj tak s ňou niečo nie je v poriadku. Posadil sa k ženám a ukradol si niekoľko kusov sušienok. „Dúfam, že ťa Op... chcem povedať Diana veľmi nevydesila.“

Jewel sklopila pohľad. „Je toho veľa na strávenie.“

Chápavo prikývol. „Pre človeka určite. Váš pohľad na bytosti ako my je veľmi pokrivený, ale musíš vedieť, že aj keď sa od ľudí držíme ďalej, pokiaľ na nás niekto vyslovene nezaútočí, chránime nevinných. Bez ohľadu na rasu. Viem o desiatkach žien, ktoré by v tvojom mene boli schopné zobrať motorovú pílu a oddeliť Drakeov penis od tela.“

Jewel vyvalila oči.

„Pokojne, dorástol by mu.“

Jewel klesla sánka a pozrela na rozosmiatu Opal, či to myslí vážne.

„Áno, bohužiaľ manželky jeho synov to už raz skúsili,“ potvrdila.

„Synov...“ Premerala si Helia. „Skutočne si taký, ehm...“ Nechcela ho uraziť.

„Starý?“ doplnil pobavene.

Zružovela.

„Áno. Nemusíš sa báť opýtať. Mám viac než desaťtisíc rokov a ak mám byť úprimný, ani presne neviem koľko. Kalendáre sa menili a mňa už nebaví robiť výpočty.“

Jewel si pohladila bruško. „Bude aj moje malé nesmrteľné?“

„Áno,“ odvetila Opal.

Ľudská žena sa zachmúrila, stratená v myšlienkach. Helio sa k nej opatrne prisunul a pohladil ju po ramene. „Je veľa spôsobov, ako nadobudnúť nesmrteľnosť. Tá možnosť je aj pre teba.“

Oči sa jej naplnili slzami. Odsunula tanier. „Drake je nesmrteľný a vzal si ma napriek tomu, že som pomaly starla. Nemyslím, že mal v pláne večnosť so mnou.“ Smrkla a zotrela si slzy. „Prečo zostávať nažive, keď o to nikto nestojí?“

Opal sa sípavo nadýchla.

Jewel sa len smutne pousmiala. „Neznamená to že idem spáchať samovraždu,“ uistila ju. „Stále tu chcem byť pre moje dieťatko.“

Helio si s Opal vymenil vážny pohľad. Jewel už len prežíva, nemá záujem žiť. To je veľmi nebezpečná cesta.

Ľudská žena pokrútila hlavou, aby zahnala pochmúrne myšlienky. „Mojou prioritou je bezpečne porodiť. Pomôžete mi?“

Opal sa tiež presunula na bližšiu stoličku. „A Drake? Ako chceš postupovať s ním?“

Výraz v očiach smrteľníčky naznačoval, že Drakea čakajú ťažké časy.