Vykúpenie z temnoty 19

 

Upozornenie na citlivú tému: táto kapitola obsahuje tematiku umelého prerušenia tehotenstva. Za žiadnych okolností neodráža skutočné biologické procesy ľudského tela a všetko čo je tu napísané je vymyslené a prispôsobené fikcii svetu nesmrteľných.

O niekoľko dní neskôr...

 

Rose rozpačito hľadela na Zoe. Obklopilo ich nepríjemné ticho prerušované len chladičmi počítačov v miestnosti. Bola hlboká noc a väčšina agentov si dala pauzu, len ony dve sa rozhodli preveriť niekoľko zdrojov.

Boli by radšej, keby ich nepreverovali.

Zoe po lícach stiekli slzy a Rose len bezmocne zaklonila hlavu. „Musíme mu to povedať,“ zašepkala polobohyňa.

Zoe sa zdvihla a hodila o stenu bezdrôtovú myš. „Malo to skončiť, Rose!“ rozčuľovala sa. „Všetky sprosté pravidlá, príkazy a zákazy mali skončiť! Mali sme sa o seba starať, podporovať sa!“

Rose ju zastavila v útoku na nevinnú klávesnicu a násilne ju objala. Zoe bola príliš zlomená a prežila toľko hrôz, že ju to naveky poznačilo. A urobilo z nej citlivú, empatickú osobu, ktorá neznáša utrpenie. „Ja viem.“ Pevne ju zovrela v náručí. „Ja viem, Zoe.“

Upírka sa jej vyplakala na pleci a keď sa upokojila, vytlačila niekoľko papierov pre Drakea. „Povieme mu to spolu?“

Rose súhlasila a poslala anjelovi správu, aby dorazil do paláca. Stretli sa s ním v konferenčnej miestnosti. Drake mal pod očami tmavé kruhy, ako sa pokúšal plniť si povinnosti v nebi a zároveň pátrať po stratenej manželke. „Zistili ste niečo?“ povedal namiesto pozdravu a ani jedna zo žien mu to nemala za zlé.

„Posaď sa,“ poprosila ho Zoe trpezlivo a ukázala na stoličku oproti nej a Rose.

Anjel ju poslúchol a s napätím čakal. Už vedel, že nedostane dobré správy.

Rose si odkašľala a rozhodla sa nechodiť okolo horúcej kaše. „Do Jewelinho zdravotného záznamu pribudlo niekoľko správ. Včera sa dostavila na špeciálnu kliniku v Londýne.“ Nadýchla sa. „Kliniku špecializujúcu sa na... umelé ukončenie tehotenstva.“

Drake zbledol ako stena. Zalial ho studený pot, srdce zabudlo biť. Nie! Nie, prosím...

Zoe prevzala slovo. „Keďže navštevovala ľudských doktorov a tí videli abnormálny rast plodu... nepredpokladali jeho životaschopnosť. Jewel nemala odkiaľ vedieť čo sa deje.“

Bolesť, akú nikdy v živote nepocítil, rozbila Drakeovo srdce na malé kúsky. On to spôsobil. On jej nepovedal pravdu, nepripravil ju. Vybral si pre seba pohodlnú lož a odkladal náročný rozhovor. Po lícach mu stiekli slzy. A zlé správy len pribúdali.

„Dnes ráno bol plod z jej tela odstránený,“ pokračovala Zoe čo najcitlivejšie. „Ibaže...“ preglgla. Slová sa jej zasekli v hrdle.

Rose jej stisla dlaň a dokončila ich rozprávanie. „Počas zákroku nastalo rozsiahle vnútorné krvácanie. Keďže... plod nebol ľudský, takpovediac sa bránil.“ Odmlčala sa, aby ovládla svoje emócie. „A Jewelino telo to nezvládlo. Umrela krátko po jednej po tom, čo sa ju neúspešne pokúšali oživiť. Tak ma to mrzí, Drake.“

Anjel sa naplno rozplakal. Tisícky rokov v nebi ho otupili, zbavili potreby konfrontovať negativitu. Ľudia boli štatistiky a čísla.

Ale Jewel... práve umrela kvôli jeho hlúposti! Jewel nepoznala pravdu! Ich dieťatko bolo v poriadku a ona tiež! Udrel po stole, až praskol. Tá bolesť sa nedala zniesť. Nikdy nič podobné nezažil. Toľko pocitov, tak osobných, priamych pocitov... Roztriasol sa. Zaznamenal, že ho ktosi objíma, ktosi utišuje, ale nepomohlo to. Celý jeho svet sa rúcal. Prišiel o Jewel. Prišiel o dieťatko.

Lebo nemal dosť odvahy povedať jej pravdu!

Nenávidel sám seba. Nenávidel svoju existenciu. Nenávidel anjelov pre hlúpe pravidlá, ktoré ho do tejto situácie dostali! Mal chuť nabehnúť do neba a celé ho zničiť. Ako môžu všetci naďalej pokojne žiť, keď on tak strašne trpí? Keby Julius stále žil, okamžite k nemu nabehne a pomôže mu zničiť tú puritánsku bandu operencov!

Ani nevedel ako a premiestnil sa do ich domu, na miesto kde spolu boli šťastní, kde on predstieral, že je normálny. Človek. Dotackal sa do chladnej postele a objal vankúš, ktorý stále voňal po jej sladkom šampóne a uvažoval, ako ešte mohol neumrieť od toľkej bolesti.

 

 

Helio zatvoril obrovský kufor a položil ho na zem v obývacej miestnosti apartmánu, kde už stála rozpačitá Jewel vedľa váhajúcej Opal.

„Posledná šanca zmeniť názor,“ povedal jej, keď prisunul kufor na kolieskach pred smrteľníčku.

Jewel odhodlane krútila hlavou. „Drake ma zatiahol do sveta, ktorý nie je môj a ja v ňom potrebujem nájsť svoje miesto. Znovu získať kontrolu nad životom.“

To dokázal pochopiť. Dieťa ju naďalej púta k Drakeovi a v tomto stave nemôže čeliť všetkému sama. Kým neporodí, je príliš zraniteľná. Aj keď to preňho nebolo ľahké, sfalšoval zdravotné záznamy a oficiálne ukončil život Jewel Colemanovej. Odteraz je slobodná. Ľudia na ňu nedosiahnu, Drake nemá dôvod pátrať a nesmrteľní o nej nevedia.

Z kresla pred televízorom vstala vysoká červenovlasá žena so sebavedomým postojom. „Nemusíš sa báť. Medzi valkýrami bude o Jewel postarané,“ sľúbila mu a prevzala rúčku kufra.

Bol to Opalin nápad. Keď sa Jewel vyjadrila, že chce priestor pre seba bez Drakea a čas do pôrodu, napadlo jej len skontaktovať valkýry. Bojovné feministky boli dlho mimo diania, ale odkedy sa pridali k aliancii nesmrteľných, založili si základne po celom svete. Najväčšia je v Británii a bežní muži do nej nemajú prístup. Vyznajú sa v pôrodoch okrídlených detí a väčšina z nich je až prehnane vzdelaná. Len čo sa ich vládkyňa dozvedela o Jewelinom príbehu (a Opal s Heliom ju presvedčili, aby nešla vykuchať Drakea), sama jej ponúkla pobyt medzi valkýrami a ich ochranu.

„Ďakujem, Juniper,“ povedal Helio úprimne.

„Nie je za čo ďakovať.“ Usmiala sa na Jewel a jednou rukou ju objala. „My ženy musíme držať spolu.“

Jewel vyzerala vyčerpane. Za pár dní sa jej život tak dramaticky zmenil, že jedinou istotou sa pre ňu stalo bábätko, ktoré nosí pod srdcom. A časť stresu konečne opadla, keď si ju pod ochranu zobrala Juniper a dala jej strechu nad hlavou spolu s istotou stability. Nič viac nepotrebuje. Poradí si, ako obvykle. Ale nebude riskovať svoje malé. Keď konfrontuje Drakea, uistí sa, že ho bude môcť nakopať bez obmedzení.

„Kedykoľvek nám môžeš zavolať,“ povedala jej Opal, ktorú valkýra nevidela. „Aj uprostred noci. Sme tu pre teba.“

Jewel sa usmiala. „Jedného dňa sa ti odvďačím, sľubujem, Diana.“

Opal smrkla. „Hlavne mysli na seba.“

Rozlúčili sa a Juniper vzala Jewel do svojho auta, ktorým ju odviezla za mesto do moderného sídla nedávno postaveného valkýrami.

Len čo sa za nimi zavreli dvere, Helio sa otočil k Opal a ceril na ňu zuby. „Opal Diana Jeffriesová,“ povedal a prisahal by, že priesvitný duch zbledol.

Opal mala ústa dokorán. „Ako si mi to povedal?“

„Je to tvoje meno?“

Neodpovedala a pokúšala sa spomenúť si, kedy sa mu takto predstavila. Vždy jej hovoril Opal a ona nemala potrebu prezradiť mu celé svoje meno. Odkiaľ ho teda pozná? Podozrievavo si ho premerala. „Kde si k nemu prišiel?“

To keby vedel! Namiesto odpovede sa zvrtol a zamieril do kúpeľne. „Idem si dať sprchu. Nie aby si ma nasledovala!“

Opal sa strhla, ale poslúchla ho. Na smrť ju vydesil tým, že odrazu vybafol jej meno.

Helio pustil sprchu, ale nevošiel do nej. Namiesto toho z vrecka vytiahol mobil a vytočil číslo jedného z dvorných špiónov.

„Áno, miláčik? Čo dnes trápi tvoje srdiečko?“ ozval sa veselý hlas podfarbený prízvukom, ktorý do dnešného dňa nikto nezaradil. A upíri už o ňom uzatvárajú stávky.

Helio zagúľal očami. „Ahoj Stefan. Si v teréne?“

„Áno, ale nenechaj sa tým odradiť.“

Pousmial sa. Len niekto šialený ako Stefan je schopný byť na misii a brať osobné telefonáty bez strachu z odhalenia. „Potreboval by som niekoho preveriť. Bez vedomia dvora a upírov.“

„Uhm, to znie zaujímavo. Čo ťa k tomu vedie?“

Zahľadel sa do zrkadla na svoju unavenú tvár. „Podozrenie, že mi niekto klame.“ Zamračil sa na dvere, za ktorými naňho čaká Opal.

„A kto ťa tak rozladil, cukríček?“

Na sekundu zaváhal. „To meno je Opal Diana Jeffriesová.“

„Uh, tvoja stará kamarátka, ktorú sme doma nevideli?“

„Áno, to je ona.“

„Nie je problém, zajačik. Daj mi pár hodín a postarám sa o to. Nemusíš viac namáhať svoju roztomilú hlavičku.“

Helio potlačil smiech. Nech je Stefan kdekoľvek, musí sa dobre baviť. „Ďakujem, máš to u mňa.“

„No to vieš, že mám. Zatiaľ.“ A zložil.

 

 

Helio sa na ďalší deň potreboval prevetrať a keďže už nemuseli čakať v hoteli na Jewel, šli s Opal na prechádzku mestom. Rozhodol sa zostať v meste ako Jewelina opora. Nemal k nej žiadny vzťah, ale cítil s ňou. Je sama, prehadzujú si ju medzi sebou nesmrteľní a čochvíľa porodí nefilim. Preto predĺžil svoj pobyt o ďalšie dva mesiace, z čoho mal hotelový manažér nesmiernu radosť. Ako pozornosť mu poslal fľašu drahého vína, ktorú v ten večer stiahol ako nič.

Nad Londýnom sa vznášala hmla, ale aspoň nepršalo. Mesto nebolo tak plné ako kedysi. Turizmus v ňom poznačil Brexit a pandémia. Na druhej strane sa aspoň necítil tak stiesnene.

Opal nadšene behala okolo neho a rozplývala sa nad všetkým, čo videla, akoby tu nikdy nebola, hoci by bol prisahal, že má britský prízvuk.

Na obed sa zastavil v drahej reštaurácii a keďže jeho priesvitná kamarátka sa nechcela pozerať na jedlá, ktoré nemôže ochutnať, vybehla na námestie pred budovou, kde sa prechádzala medzi holubmi.

Divná ženská.

Mobil mu zazvonil, keď si pochutnával na čokoládovom dezerte.

Stefan.

„Máš niečo?“ povedal namiesto pozdravu.

„Nebolo to tak náročné,“ prišla odpoveď. „Všetko je v ľudských záznamoch.“

„Môžeš už hovoriť normálne?“

Smiech. „Včera som bol kontrolovať pár smrteľných papalášov,“ ospravedlnil sa mu za hlášky z predošlého dňa. „Ale už som naspäť. Takže, Opal Diana Jeffriesová. Pripravený?“

„Hovor!“

Na druhej strane zaznelo šuchotanie papierov. „Nikto s takýmto menom oficiálne neexistuje.“

Prečo ho to ani len neprekvapilo?

„Ale mám tu Opal Jeffriesovú. Bez mena Diana. Myslel som si, že to stálo za pozornosť.“

To rozhodne. Opal nechcela, aby Jewel poznala jej meno. Mohla si Dianu vymyslieť. Tak prečo si to meno pamätá aj on? Akoby ho už počul? „Čo o nej vieme?“

„Opal Jeffriesová sa pôvodne volala Edith Huberová a bola to nemecká emigrantka, ktorá sa dostala do Británie za druhej svetovej spolu s niekoľkými židmi, ktorých zachránila pred nacistami.“

Helio zazrel na Opal medzi holubmi. „Pokračuj.“

„Legálne si zmenila meno na Opal, pravdepodobne zo strachu, že by ju nepriatelia chceli vypátrať. Vydala sa za anglického vojaka od ktorého prevzala priezvisko, mali spolu troch synov a umrela vo veku sedemdesiatich štyroch rokov v deväťdesiatom prvom.“

„Prirodzenou smrťou?“ Opal predsa tvrdí, že ju zabil Ninja a rozhodne nevyzerá na sedemdesiatročnú babku.

„Áno. V spánku. Prežila manžela o päť rokov.“

„Ešte niečo? Nejaké prepojenie na nesmrteľných?“

„Nič očividné. Po vojne pracovala ako učiteľka v škole. Jeden zo synov sa pridal k letectvu a momentálne žije v USA. Ďalší umrel pri nehode pred rokmi a tretí je v domove seniorov s Alzheimerom. Len prví dvaja mali potomkov. V súčasnosti sú v USA dve ženy z tohto rodu. Chlapík, čo umrel, mal len jednu dcéru a tá si naňho nemôže pamätať, pretože mala sotva dva roky, keď sa to stalo. Jej matka sa následne na to predávkovala.“

Helio naďalej prepaľoval Opal pohľadom. Chýba tu kus skladačky a nech sa prepadne, ak ho nenájde! „A dieťa?“

„Skončilo v sirotinci a opatrovníckych rodinách, neskôr na ulici. Nejakým zázrakom ale vyštudovala vysokú a začala žiť usporiadaný život. Tiež však umrela.“

„Ako sa volala?“

„Jewel Colemanová.“

Helio ohol vidličku, ktorú zvieral v ruke. „Ešte niečo zaujímavé?“

„Neviem, čo považuješ za zaujímavé. Jewel Colemanová umrela pred pár dňami v nemocnici po potrate. Nemala žiadnych potomkov. Manžel nebol oboznámený, na jej želanie. Pravdepodobne s ním nemala dobré vzťahy.“

Nie. Len chcela, aby to vyzeralo autenticky. Vedela, že sa k informáciám dostane inou cestou.

Helio si prehrabol vlasy. Čo mu uniká? „Ďakujem, Stefan.“

„Nie je za čo. Si v poriadku? Prečo si odišiel z Verony?“

„To je na dlhé rozprávanie. Musím ísť. Ozvem sa, keby bol problém.“ Rozlúčil sa a zložil.

Opal mu rozhodne nepovedala pravdu.