Vykúpenie z temnoty 21

 

Carys zobudila vôňa ovocného čaju a palaciniek. Pretočila sa na bok a uvidela Ninju ukladať na stôl raňajky z izbovej služby. Pod maskou sa na ňu usmial. „Dobré ránko.“

Usmiala sa. Cez okno do apartmánu svietilo ranné slnko a všetko sa zdalo byť pokojné. „Ako dlho si už hore?“ Vyhrabala sa z postele, oblečená len v tielku a nohavičkách. Pri Ninjovi sa naučila neskrývať svoju podobu. Červené vlasy jej padli na lopatky a rozhodne potrebovali hrebeň.

„Len chvíľu. Hladná?“

Docupitala k nemu, pobozkala ho na zakryté líce a ukradla si jahodu z podnosu. „Poznáš ma? Ja som vždy hladná.“ Odbehla do kúpeľne, aby sa dala do poriadku, a vrátila sa s upravenými vlasmi, pripravená dostať do seba kalórie. Posadila sa oproti Ninjovi a kým jedli, vyzvedal o Kadenovi.

„Sľúbila som mu, že nebudem robiť helikoptérovú matku a doprajem mu priestor,“ vzdychla pobavene. „Je to chytrý chlapec. Tá súťaž preňho veľa znamená. Ja len dohliadam, aby sa nedostal do kontaktu s miestnymi nesmrteľnými.“

„Nemyslíš, že Salvatorovo kráľovstvo je najvhodnejšie pre jeho zoznámenie sa s naším svetom?“ zaujímal sa Ninja. Salvator je prakticky kráľom spojenectiev. Takmer každá rasa má uňho svoje zastúpenie a všetci žijú v mieri, aj keď boli svojho času zarytí nepriatelia. Ešte aj Brian, ktorý bol hľadaným zločincom, tu našiel svoje miesto. Nehovoriac o zradcoch ako Zoe alebo Annie, reinkarnovaná Izabela, dokonca aj prekliaty poloboh Ekrem.

Carys na chvíľu prestala prežúvať. „Ešte ho tomu nechcem vystaviť. Má len desať. Nech ešte chvíľu žije v blaženej nevedomosti o zločinoch jeho otca.“

Ninja jej radšej nepovedal, že Kaden už dávno všetko vie, pretože mu to sám prezradil. Rozumel však Carysinej potrebe ochrániť svojho chlapca. Zovrel jej dlaň. „Chápem.“

A za to by ho najradšej vybozkávala. „Zdržíš sa? Kaden je celý deň na súťaži a ja nemám čo robiť.“

Ninjove oči zaiskrili. „Je to pozvanie, alebo len chceš spoločníka na výletoch mestom?“ podpichol ju.

Plesla ho po ramene. „Poznáš moje podmienky. Nevleziem s tebou do postele, kým neuvidím tvoju tvár!“ trvala na svojom.

Ninja si odpil z džúsu. „Tak za prvé, už si so mnou v posteli bola. Za druhé, nemusíme to v posteli reálne robiť. Zvládnem aj sprchu, vaňu, pohovku, stôl...“

Carys mu do úst strčila palacinku, aby ho umlčala. „Si neuveriteľný!“

„Ja viem, ale bol by som radšej keby si to kričala nahá a podo mnou.“ Spokojne prežúval.

Carys nad ním len krútila hlavou. „Ľutujem, že som niečo povedala.“

Ninja sa jej len smial. „Úprimne sa čudujem, že si ma ešte nenakopala do rozkroku.“

„Len pre to, že je medzi nami stôl.“ Skontrolovala svoj mobil, kde bola správa od Kadena, že už vstal a prvé kolo začne o jedenástej. Odpísala mu, že drží palce a opäť sa sústredila na neznámeho muža pred sebou. „Tak čo? Prechádzka Londýnom?“

Nakoniec súhlasil. Aj keď mal obrovské množstvo povinností v nebi, príležitosť byť s Carys si nenechal ujsť. Nanešťastie si nevšimol, že kým sa bezstarostne bavil a kráčal ulicami, Carys mu potiahla mobil a nainštalovala doň sledovaciu aplikáciu.

 

 

 

Kadenovi sa parilo z hlavy, keď opustil sálu. Písomná časť súťaže bola neskutočne náročná a on bol rozhodne atrakciou pre všetkých, pretože on a jeho kamaráti sú zaradení do najťažšieho stredoškolského kola. Bol tam najmladší. Okolo neho sa mihali decká na prahu dospelosti, experti so sľúbenými štipendiami na prestížne univerzity.

A on si medzi nimi veselo hopkal vo svojich desiatich rokoch a na každého sa usmieval.

Samozrejme, vyhrať medzinárodnú matematickú súťaž nebol jeho jediný cieľ počas tohto výletu. Ešte nevedel ako, ale potrebuje sa dostať k niekoľkým bytostiam žijúcim pod vládou Salvatora Anglického. Bytostiam, ktoré sa ho možno pokúsia zabiť. Nerobil si nádeje, že sa mu dostane rodinného privítania medzi nesmrteľných, keď zistia kto ho splodil.

V lobby hotela sa pripojil na internet, aby vyhľadal upírske firmy a vymyslel, ako sa vytratiť, ale nedokázal sa sústrediť. Súťaž prilákala mnoho obecenstva z miestnych škôl a minimálne desať skupiniek s pedagógmi sa promenádovalo hotelom.

Jedna partia ale upútala jeho pozornosť. Boli to primalé deti, aby vôbec rozumeli matematike. Mohli mať nanajvýš sedem-osem rokov. Základná škola. Hneď sa však dovtípil, že sú tak ako on popredu a pravdepodobne sa prišli pozrieť na najľahšie kolo pre kategóriu do trinásť rokov. Banda desiatich deciek mala rovnošaty prestížnej bilingválnej školy a pozorne počúvali svoju učiteľku, ktorá im niečo vysvetľovala, ukázala na niekoľko dverí a dala im rozchod.

Po malých skupinkách sa rozpŕchli, niektorí na toalety, iní za občerstvením, len jedno dievčatko zostalo sedieť na lavičke v lobby a obzeralo sa, akoby nevedelo čo robiť. Kadenovi prišla neskutočne roztomilá. Mala jasné blond vlasy a hlboké, sivé oči, ktoré akoby ukrývali viac intelektu, než dáva najavo. Napriek tomu sa zdala byť trochu stratená. Z malého batôžteka vybrala umelohmotnú nádobu s nakrájaným ovocím a chvíľu váhala, či sa vôbec chce najesť. Potom vzala do ruky jednu bobuľu hrozna, obzrela sa a rýchlo si ho vložila do úst, ktoré sotva otvorila, aby sladké ovocie dostala dovnútra.

Kaden spoznal, čo sa deje. Odložil mobil a posadil sa na lavičku k nej. Keď sa neodsunula, riskol rozhovor. „Ahoj,“ povedal.

Dievča naňho uprelo tie expresívne očká a prehltlo. „A-ahoj,“ odvetila.

Nikdy v živote nevidel nič roztomilejšie. Tiež však začul, ako jej zaškvŕkalo v bruchu od hladu.

Dievčatko sa zapýrilo a smutne pozrelo na svoje jedlo. Ani sa ho nedotkla.

„Tie kúsky sú dostatočne malé, aby ti nebolo vidieť zuby,“ povedal nakoniec Kaden.

Malá vyvalila očká a po nemecky vykoktala: „O-o č-čom to hovoríš?“

Automaticky zmenil jazyk. Carys ho vychovala v piatich jazykoch – angličtine, španielčine, nemčine, francúzštine a ruštine. „Tvoje tesáky,“ vysvetlil jej potichu. „Vidím ako sa snažíš ich skrývať, ale nikto ich neuvidí, ver mi. Môžeš sa pokojne najesť.“

Klesla jej sánka. Začala si ho premeriavať a na chvíľu sa zdalo, akoby ho nevidela prvý raz. Bol si však istý, že sa nikdy nestretli. „Som jeden z nesmrteľných,“ zašepkal, aby jej dal najavo, že nemusí pri ňom klamať.

„Si tu na súťaži?“

Prikývol a prisunul sa. „Volám sa Kaden.“

Dievčaťu sa zasekol dych v hrdle. Potom sa jej tvár rozžiarila a oči zaiskrili. „Kaden?“ zopakovala.

„Prišiel som z Nového Zélandu. A ty?“

Pery dievčaťa sa zvlnili vo vševediacom úsmeve. „Ja som Theresa.“ Podala mu ruku. „Budeme veľmi dobrí kamaráti, Kaden.“

Jej ústretovosť ho prekvapila. Prečo sa naňho tak pozerá? Čo o ňom vie? „Už sme sa stretli?“ nedalo mu neopýtať sa.

Nevinne pokrútila hlavou. „Nie.“

Kaden mal podozrenie, že aj keď ich od seba delí pár rokov, našiel seberovnú. Nechápal ešte prečo, ale anjelské inštinkty mu nahovárali, že s týmto dievčaťom ešte prežije dobrodružstvá. „Bývaš v Londýne?“ vyzvedal.

„Uhm.“ Vložila si do úst ďalší kúsok ovocia. „Ale len krátko. Predtým som bola... é... cestovala som.“

„Si upírka. Žiješ v paláci so Salvatorom?“

„Niekedy. Máme tam byt, ale s rodičmi sme hlavne v našom dome kúsok od paláca.“

Hm, možno nebude musieť pátrať po upírskych firmách. „Kto sú tvoji rodičia?“

„Volajú sa Brian a Casey. Oni... si ma adoptovali.“ Uhla pohľadom, akoby si ešte na tento fakt nezvykla.

Kaden sa v duchu usmial. Okrem kráľovnej Erin sú aj oni na zozname možných regrútov. „Mohol by som sa s nimi stretnúť?“ skúsil šťastie.

Theresa naňho pochybovačne pozrela. „Prečo?“

Pretože potrebujem ich pomoc s ochranou masového zabijaka. Tým by ju asi odstrašil. „Moja mama ich pozná,“ zvolil si najbezpečnejšie vysvetlenie. „Ale nikdy som ich nevidel. Veľa mi o nich rozprávala.“

Theresa mala v očiach stále ten zvláštny lesk. Hneď však súhlasila. „Dobre. Prídu si ma vyzdvihnúť o tretej.“

A ródeo začína!

 

 

Kaden v rukách zvieral zložku od Persefony. Ako zle môže táto situácia dopadnúť? Mal by sa báť o život? Ukrytý za opaskom mal dýku, ktorú vďaka mágii prepašoval do lietadla, ale štítil sa ju využiť. Casey a Brian snáď nezaútočia na dieťa!

Po druhom kole sa vytratil z hotela do neďalekého parku, kde mu Theresa sľúbila, že privedie svojich rodičov.

Ukrytý medzi stromami pozoroval vstup do areálu. Len čo zazrel malé dievčatko ťahajúce za ruku bosorku na dohodnuté miesto, srdce sa mu rozbúchalo. Za nimi kráčal Brian s ostražitým pohľadom.

Casey s upírom tvorili zvláštny párik. Bosorka vyzerala neskrotne, čierne vlasy vylepšené o červené pramene, a napriek nižšiemu vzrastu budila strach.

Brian sa ani nemusel snažiť a každý mu uhýbal z cesty. Dva metre, hrozivý pohľad, tmavé vlasy a priveľa svalov nedodávali Kadenovi pocit bezpečia. Rozhodne nie v tejto situácii.

„Theresa, prečo sme sem museli prísť?“ opýtala sa Casey obozretne, keď ich dievčatko priviedlo k malej fontánke obkolesenej lavičkami, ktoré boli po Kadenovom magickom zásahu prázdne. Len čo sa ľudia priblížili, jednoducho odkráčali preč. Zeleň naokolo ich ukryla pred zvedavými pohľadmi.

„Chcem aby ste niekoho spoznali,“ odpovedala Theresa nadšene. „Je zlatý. Bol na súťaži. Chcem s ním byť kamarátka.“

Kadenove srdce ešte viac zvýšilo rytmus. Aj on chce byť jej kamarát.

Brian sa stále mračil. „To on ti povedal, aby si nás sem dotiahla?“

„Nie. Nepozná to tu. Je z... Nového... niečoho.“

Casey sa zasmiala a pohladila ju po vlasoch. „Prišiel aj s rodičmi?“

Kaden si doprial jeden hlboký nádych a vystúpil spomedzi stromov. „Nie. Moji rodičia nie sú práve obľúbení,“ povedal vyrovnane a zastal asi meter a pol od trojice.

Brian len zavetril a hneď vedel, s kým je chlapec pred ním spríbuznený. Upíri cítia rodinné väzby a on sa osobne stretol s oboma jeho rodičmi. Okamžite zatlačil Casey s Theresou za seba a vyceril na Kadena zuby.

Rozhodne sa ho dotklo, ako zareagoval. Nepoznajú ho, len vedia že je Juliusov syn a to ho automaticky radí do kategórie neželaných elementov.

Smutné.

„To snáď nie je možné!“ zvolala bosorka, ktorá ho spoznala len podľa čŕt.

Theresa zmätene skákala pohľadom z rodičov na Kadena.

Kaden sa snažil nerobiť prudké pohyby. „Prosím. Nie som hrozba. Prišiel som za vami po pomoc. Volám sa Kaden. Je to len pár dní, čo som sa dozvedel o... svojom otcovi. Mama ma pred ním ukryla. Žiadam len o pár minút vášho času.“

Casey pevne zvierala Theresinu malú rúčku a nevedela, čo robiť. Stojí pred nimi Juliusov potomok. O tom niet pochýb. A slušne ich prosí o pomoc. Nemôže mať viac než desať rokov.

Brian sa chystal niečo mu odvrknúť, ale bosorka ho zastavila. „Je to len dieťa,“ povedala čo najjemnejšie.

Kaden trpezlivo čakal.

„Dieťa monštra!“ sykol upír.

Theresa sa vykrútila z Caseyinho zovretia a prešla k chlapcovi, ktorého dospelú verziu nedávno spoznala. Sladko sa naňho usmievala a mierne sa zapýrila. „Máš zvláštne oči,“ povedala.

Kaden na ňu pozrel a časť jeho nervozity opadla. Čo ho na tej malej tak fascinuje? „To je ten kúsok anjela vo mne,“ vysvetlil jej.

„Máš aj krídla?“ nadchla sa.

Prikývol.

„Theresa, nestoj pri ňom tak blízko,“ strachovala sa Casey a odtiahla ju od Kadena.

Chlapec potlačil slzy, ktoré sa mu drali do očí. Už chápal, prečo ho mama ukrývala. Opovrhnutie bolelo. „Nie som nakazený,“ povedal neprítomne. „Zlo nie je dedičné.“

Brian zovrel pery.

„Myslel som si, že práve ty by si tomu porozumel. Tiež si bol zatracovaný za činy, ktoré sa na prvý pohľad zdali iné, než boli v skutočnosti,“ pokračoval Kaden. „Nie som ako otec. A nebudem.“

„Kto je tvoj otec?“ vyzvedala Theresa.

„Niekto, kto už nežije,“ odpovedala Casey sucho.

„To mi je ľúto,“ prišla úprimná detská sústrasť.

Kaden naprázdno preglgol. „Som tu kvôli Ninjovi,“ dostal sa konečne ku koreňu veci. „Chcem mu pomôcť.“

Upír prekvapene zamrkal. „Čo máš spoločné s Ninjom?“

Balí moju mamu. „To je na veľmi dlhé vysvetľovanie. Nežiadam vás o nič iné, len aby ste si ma vypočuli.“

„Urob to, oci,“ prosila ho Theresa. „Kaden je dobrý. A veľmi múdry.“

Casey si povzdychla a pozrela na budúceho manžela. Nemôžu len tak zaútočiť na dieťa, ktoré nie je zodpovedné za činy svojho otca a svoj pôvod. Brian sa tiež netváril nadšene, ale ustúpil.

„Tak čo nám chceš povedať?“ Posadil sa na lavičku spolu s rodinou.

Theresa nadšene pohupovala nohami. Chcela o Kadenovi vedieť viac. Páčil sa jej.

Kaden pred nimi zostal stáť, v rukách stále zvierajúc záznam. „Ninja je veľmi mocný démon,“ začal. „A pomohol vám všetkým. Ibaže ho neustále straší minulosť. Doslova ho ničí. Pretože ju v sebe dusí.“

„To mi znie ako prípad pre Erin,“ poznamenala Casey. Erin je spolu so svojou sestrou Kristinou odborníčka na psychológiu nesmrteľných.

„Aj s ňou som chcel hovoriť. Ale... vy dvaja ste zažili niečo podobné. Dúfal som, že by ste Ninju pochopili. Bude potrebovať nás všetkých. Našu ochranu.“

„Pred kým?“ zasmial sa Brian. Ešte nevidel, že by mal Ninja problém sa o seba postarať.

Kaden mu podal záznam. „Pred mamou.“

Upír nadvihol obočie.

„Toto mám od Persefony. Ninja... mal skončiť v pekle.“

Casey zalapala po dychu. V pekle si svoje zažili a vedeli, že tam končia len najhorší z najhorších. „Hovoril si s Persefonou?“

„Áno. Ona... si už s Ninjom vysvetlila pár vecí. Pozná pravdu.“

Bosorka so záujmom otvorila hrubú zložku a prečítala si pár riadkov, než jej došlo, čo to má pred sebou. S hrôzou zdvihla pohľad k neistému chlapcovi a ruky sa jej triasli.

Brian začal listovať a tiež vyzeral, že by potreboval niečo na upokojenie.

„Čo je to?“ hrabala sa k nemu Theresa. „Nerozumiem tomu.“

Vďaka bohom za to! Casey smrkla a otočila ju k sebe. „Theresa? Čo keby si na chvíľu šla na hojdačky?“ ukázala na detské ihrisko kúsok od nich.

Dieťa nebolo také hlúpe, aby nepochopilo, že ju do tejto situácie nechcú zasvätiť. Nebrala to tragicky, koniec-koncov aj ona má pred nimi svoje tajomstvá. Napríklad že Kaden bude dohliadať na jej cestovanie v čase približne o sto rokov. Preto len zoskočila z lavičky a šla predstierať, že sa baví na ihrisku.

Kaden sa ani nepohol. Bol zvedavý, ako dvaja nesmrteľní zareagujú na novinky.

Casey čítala stránku za stránkou, správu za správou o Ninjovom živote, zločinoch a dobrých skutkoch. Brian vedľa nej sotva dýchal. Keď obaja skončili, Casey otvorene plakala a upír zaklonil hlavu, ako sa snažil kontrolovať vlastné emócie.

Bosorka si pritiahla chlapca bližšie k sebe. „Ty si o tom všetkom vedel?“ vyhabkala plačlivo. Oči mala červené a pery sa jej triasli.

Kaden nechcel, aby plakala. Nepáčila sa mu myšlienka, že niekto cíti takýto zármutok. Inštinktívne sa dotkol jej líca a vyslal k nej kúsok anjelskej harmónie, aby upokojil jej dušu.

Casey len vďačne vzlykla.

„Mám v sebe priveľa anjelskej moci. Cítil som to z neho. A sám mi ostatné povedal.“ Áno, nesmierne ho to bolelo. Stále ho to máta a trápi. Preto mu chce pomôcť. Jemu, mame a možno aj Opal, o ktorej tiež vie len z jeho rozprávania.

Brian to nevydržal. Hodil záznam o zem a šiel sa vyventilovať prechádzkou po parku.

Casey pohladila chlapca po čiernych vlasoch a k jeho ohromeniu ho pevne objala. Nebol si istý, či chce utešiť jeho, alebo samu seba.